Martin Benkovič

Opäť som sa pozeral, ako predo mnou ležia. Tentoraz so stabilnými životnými funkciami. Žili, a to bolo dôležité. Ruky sa mi potili od nervozity a ustavične som si ich šúchal o nohavice. Dostával som malé záchvaty úzkosti, miestami sa mi ťažko dýchalo a nepomáhali ani doktori a technici pobehujúci naokolo. „Teraz to už vyjde,“ snažil sa ma Ezrah rozveseliť, ale Read More …

„Všetci ste počuli, čo sa odohralo v Berlíne, Paríži a vo Varšave,“ začal Smith zasadanie a pozrel sa na prezidenta Berga, ktorý mu kývnutím hlavy dal signál, aby pokračoval. Nemal som vôbec chuť na ďalší míting, ale po tom, čo mi Eva povedala o útokoch, som nemal veľmi na výber. Alebo skôr moje svedomie mi nedalo a prezidentova prítomnosť znamenala, Read More …

Keď si Holz sadol do mítingovej miestnosti, miešali sa v ňom pocity hrdosti a očakávania ďalších príležitostí ovplyvniť svet. Páčilo sa mu byť pánom situácie a rozhodovať o miliónoch životov bez toho, aby o tom vedeli. Neprekážalo mu, že ho nikto nebude poznať, že nikto nebude hovoriť o jeho zásluhách pri riadení a zveľaďovaní sveta. Bol pripravení vziať si to všetko Read More …

„Ako je mu?“ opýtala sa Eva doktora Steina. „Leží pri jeho posteli už druhý deň a doteraz sa poriadne nepohol. Ani len z obleku sa nechce vyzliecť, o jedení ani nehovoriac.“ Prikývla, že rozumie a zostala stáť vo dverách. Pacho ležal na stoličke vedľa nemocničnej postele a spal. Neraz sa ho snažili prehovoriť, aby sa vyzliekol, osprchoval a aspoň na chvíľu Read More …

„Ako to vyzerá?“ spýtal som sa Ezru netrpezlivo. Viac ako dve hodiny so svojimi ľuďmi zapájal, nastavoval, upravoval a kontroloval všetko možné a mal som dojem, že aj nemožné. „Rovnako ako pred piatimi minútami, keď ste sa ma spýtali naposledy. Nie je to také jednoduché ako prepnúť tlačidlo do zapnutej pozície. Teda ak nechcete, aby došlo k poškodeniu Read More …

„Kedy budem môcť hovoriť s niekým, kto to tu momentálne riadi?“ opýtal som sa Smitha už po niekoľkýkrát za posledné dni. Každý deň sa prišiel pozrieť, ako sa doktorovi darí. Tentoraz si ma však dal zavolať do zasadačky, v ktorej okrem doktora Steina a jeho samotného nebol nikto iný. „Dal som poslať po Evu, predvčerom povedala, že sa Read More …

„Joachim! Čo to má znamenať?!“ obul sa do Holza ihneď po nadviazaní spojenia jeden z hlasov a tentoraz mal problém rozoznať, ktorý z nich to bol. Tretí či štvrtý? Prvý určite nie, ten bol vždy najzhovievavejší, zatiaľ čo tretí a štvrtý nikdy neskrývali svoje opovrhovanie, keď sa niečo pokazilo, a dávali to vždy za vinu jemu. „Ako ste ho mohli Read More …

Po tom, čo opustila Pacha a nechala ho stáť na chodbe, sa Jeleníková túlala po komplexe centrály EFP a premýšľala, prečo tak zareagovala. Rozmýšľala, prečo položila tú otázku, keď už dopredu vedela odpoveď. Pacho bol vojak a vojaci boli na to, aby plnili rozkazy. Ak aj jej sestra povedala, že išlo o nejaký vírus, tak vedela, čo treba urobiť. Read More …

„Čo od teba chceli?“ spýtala sa ma Eva. „Vyzeralo to, akoby ťa mučili.“ „Pokecať o starých dobrých časoch,“ pokúsil som sa o vtipnú odpoveď, ale podľa toho, ako sa zamračila, to tak asi nebrala. „Neviem,“ skúsil som to znova s povzdychom. „Pýtali sa ma na akúsi skrýšu, ale na žiadnu si nepamätám.“ „Čo tam malo byť?“ „Niečo ľahšie Read More …

Holz nedokázal uveriť, že o Pacha znova prišli a navyše aj o väčšinu jeho jednotky. Bolo to ako zlý sen, z ktorého sa nevedel zobudiť. Už sa dokonca aj štipol do ruky, aby zistil, či sa mu nesníva, ale bolelo to. Najprv sa utešoval, že ich tam všetkých pochová zaživa a bude aspoň sčasti pokoj. Bolo mu jedno, či by Read More …