Martin Benkovič

Prezident Berg z okna kancelárie so záujmom sledoval slávnostný sprievod a spokojne kýval hlavou. Tešilo ho, čo vidí. Európa sa po vyše siedmich rokoch konečne dočkala mieru a pokoja. Ale na ako dlho? Vynárala sa mu v hlave otázka. Nebola to prvá veľká európska vojna a pravdepodobne ani posledná. Vedel, že prídu ďalšie a bolo to len otázkou času. Read More …

Prevalil som sa na druhú stranu a snažil sa príliš nedýchať, aby som ju nezobudil ranným, ešte stále po alkohole páchnucim dychom. Nepomohlo to a aj tak sa prebrala. „Ránko,“ povedala pomaly, keď pootvorila oči a prevalila sa na chrbát pretierajúc si tvár rukou. Popritom sa jej zošuchla prikrývka a úplne odhalila ľavý prsník a pravý len čiastočne. Nevadilo jej Read More …

Vrátili sme späť na ulicu. Tomáš s Evou na náš už čakali a dokonca aj Smith sa držal obďaleč a vášnivo komunikoval so zdravotníkmi. Bol bledý, aj odtiaľto som videl stopy krvi na tvári, ale vyzeral lepšie. „Ako si na tom?“ spýtala sa Eva. „Poviem ti o niekoľko dní, keď začne tento tu spievať.“ „Neprehovoril?“ „Ani som sa o to Read More …

Čosi nebolo v poriadku. Mráz mi behal po chrbte, chlpy sa mi ježili aj tam, kde som nevedel, že nejaké mám a mal som stiahnutý žalúdok. Mohlo to by len tým, že Eva len pred chvíľou spolu so Smithom vošli do budovy a odvtedy som od nich nič nepočul. Skôr to ale bolo priebehom celej misie. Všetko vychádzalo Read More …

„Joachim, čo to má znamenať?“ spýtal sa hlas číslo päť, keď svetlá v miestnosti zhasli a zostal sedieť v tme. Jediné svetlo vydával displej obrazovky a tabletu, ktorý mal pred sebou. Zopárkrát do neho prstom ťukol a nakoniec si povzdychol. „To len tá nová budova,“ oznámil tichým hlasom a pohľadom prechádzal z jedného tieňa na druhý. „Zdá sa, že technici musia ešte Read More …

Nie celkom dobrovoľne sme sa usadili v budove, ktorá bola takmer naproti sledovanému vchodu, a nervózne sme čakali na začiatok akcie, aspoň ja. Tomáš si hneď po príchode pritiahol dve stoličky, rozvalil sa na ne a behom niekoľkých minút tvrdo zaspal, Jane a Helene sedeli chrbtami k sebe a tiež mali čo robiť, aby zahnali driemoty, ktoré nás všetkých sužovali, a Uwe Read More …

„Nemám veľa času, tak sa pustime do toho,“ spustil prezident Berg, hneď ako vstúpil do zasadačky a dvere sa za ním bezpečne zatvorili. „Ako to vyzerá?“ spýtal som sa popíjajúc mix zeleného čaju, aby som sa udržal v bdelom stave. Ani niekoľkohodinový let do Mníchova, počas ktorého som nedokázal ani poriadne zažmúriť oči, ma nedokázal prinútiť, aby Read More …

„No doriti!“ zanadával Tomáš pri pohľade na dav hrnúci sa z každého smeru k veži a vystrelil na prvých odvážlivcov, čo sa k nám blížili. Zatiaľ ich bolo len zopár a len niekoľko malo zbraň a vedelo ju použiť, ale aj tak to bol hrôzu naháňajúci pohľad. V očiach týchto ľudí nebolo nič iné iba horúca, spaľujúca nenávisť. Vyzývali meno svojho boha Read More …

„Pane, agent Smith vám odkazuje, že nové zábery ukazujú zvýšenú aktivitu v meste,“ pokúšal sa nám pridelený podporučík prekričať hluk štartujúcich a pristávajúcich lietadiel a helikoptér na Tureckom letisku. „Okolie veže je však zatiaľ pomerne pokojné, takže by ste nemali naraziť na žiadne nečakané nepríjemnosti.“ „Vždy sa nájdu nečakané nepríjemnosti,“ poznamenal som a s pohľadom upretým pred seba Read More …

Opäť sme sa všetci stretli v zasadacej miestnosti, ale teraz som tomu všetkému šéfoval ja. Chýbal iba prezident Berg, ktorý rokoval s generálmi o nastávajúcom útoku, ale inak sme boli v plnej zostave. Ezrah ma dopĺňal lekárskymi a vedeckými informáciami, ktoré s pomocou technikov zistili, a Smith s Evou si zapisovali a náhodne kládli rôzne otázky mojej jednotke. Snažili sa zistiť, čo si pamätajú Read More …