- Work in Progress – sci – fi – 667 normostrán – momentálne v stave kvasenia, brúsenia, leštenia a eliminácie chýb. Kapitola neprešla profi redakčnou úpravou. Zatiaľ komentujte, posielajte feedback a ak sa páčilo, zdieľajte. Ďakujem.
Tvár mu oblievala modrá žiara výstražného svetla. Odkedy vošli do sektoru označenom v starobylých mapách ctihodných predkov ako Terra-lit, dal vyhlásiť plnú bojovú pohotovosť.
Nebál sa prekvapení. Nič ich nemohlo ohroziť, ale opatrnosť bola na prvom mieste.
Z vyvýšenej plošiny uprostred mostíka sledoval priebeh výsadku na taktickom holografickom displeji. Zobrazoval vesmírne objekty v dosahu senzorov, ich stav, hlásenia jednotlivých posádok a údaje z územia zvoleného pre výsadok.
Väčšina ho nezaujímala. Satelity obiehajúce okolo planéty dočasne paralyzovali, ale nie natoľko, aby to u obyvateľov vyvolalo paniku, ale dostatočne, aby unikli odhaleniu.
Neobával sa ich reakcii, podľa predbežnej analýzy nemali nič, čím by ich mohli ohroziť.
Pritiahol si nové hlásenie, roztiahol ho, zbežne prebehol a poslal k ostatným informačného charakteru. Nemusel to robiť, na to mal riadiacich dôstojníkov. Zo svojich staníc po jeho stranách a pred ním vykonávali aktivity zabezpečujúce bezchybné fungovanie lode. Kontrolovali a riadili život podporné systémy, elektroniku, motory, ale aj posádku. Skenovali komunikačné kanály.
Rád bol však v obraze.
„Hlásenie.“
Údaje pred ním sa neustále menili, striedali a pre neskúseného pozorovateľa išlo o chaotickú zmes hlásení. Pre neho – symfóniu dobre prevedeného výsadku.
Zvyčajne mal rád tieto okamihy, predstavovali vrchol jeho kariéry, to na čo sa pripravoval celý život.
No teraz to bolo iné. Na emócie však nebol priestor. Bolo irelevantné, čo si o misii myslel. Bola nutná.
„Posledné lode s nákladom zahájili pristávanie, inter-galaktické skokové generátory sú plne nabité a pripravené, navigačná bója je na príjme, admirál,” odvetil prvý dôstojník zo svojho miesta.
Admirál. Stále si na tú hodnosť nezvykol. Neprináležala mu, zatiaľ nie, ale raz…
„Dobre, vieme už koľko?” spýtal sa.
„Podarilo sa nám uloviť niečo vyše päťsto inteligentných foriem života vyhovujúcich nášmu účelu. Podrobnejší počet bude známy po vylodení v odizolovaných hangároch. Podľa predbežnej správy doktora Veerosa sú rôzneho pohlavia, veku a dokonca niekoľko mláďat. Za predpokladu, že ich nezabije nejaká baktéria, malo by viac než stačiť na pokrytie požiadavky záujemcu.“
„Straty?”
„Zneškodnili sme veľké množstvo vozidiel, ktoré domorodé obyvateľstvo používalo na prepravu. Väčšinou pozemných, ale aj niekoľko desiatok letu schopných. Prevažne išlo o primitívne bojové lietadlá. Naši piloti si s nimi hravo poradili. Viacero stavieb sme zrovnali so zemou. Okamžité straty odhadujeme na niekoľko desiatok tisíc, ale poslúžilo to ako krycí manéver a vytvorenie dostatočného chaosu na uskutočnenie výsadku bez väčších strát na našej strane.“
„Koľkých sme stratili?“ spýtal sa nešťastne. Už čo to započul z komunikácie z povrchu, ale chcel si byť istý.
„Máme zopár ľahkých poranení a… jedného mŕtveho,“ dodal prvý dôstojník opatrne.
Admirál zaťal ruky v päsť a zaškrípal zubami. „Ako sa to mohlo stať?! Podľa predbežnej analýzy nie sú technologicky vyspelí na to, aby sa dokázali dostať cez naše bojové obleky. Ich bežné projektilové zbrane toho nie sú schopné.“
„Letka objavila dve domorodé formy života schovávajúce sa v blízkosti istého príbytku. Vyslali sme jednotku a jeden z mladších vojakov sa chcel ukázať a zajať ich sám.“
„Predpokladám, že to on je tá naša strata.“
„Áno, pane. Podľa seržanta G`Ruula podcenil domorodcov. Namiesto toho, aby s nimi rýchlo skoncoval, otáľal a nechal sa zraziť na zem. Nejakou zhodou náhod sa im podarilo objaviť slabé miesto, flexibilnú membránu medzi spojmi pod krkom. Opakovanými údermi ju prerazili ostrým predmetom a vojak začal krvácať.“
„Čo robil G`Ruul a zvyšok jednotky? Len sa prizerali?!“ skríkol admirál a pozrel sa na prvého dôstojníka.
„Nabehli, až keď náš človek vykríkol. Zasiahli tepnu, ale prežil by, lenže domorodci sa dostali k našej zbrani, znehybnili ho a vyradili tým samo-opravné mechanizmy obleku. Chvíľu trvalo, kým sa im podarilo ich spacifikovať. Dovtedy vykrvácal.“
Admirál si hlasno povzdychol a uznanlivo pokýval hlavou. „Kto by to bol do nich povedal, že budú takí nápadití. Zaraďte tých dvoch do programu.“
Jeho druh si odjakživa vážil odvahu, hlavne ak ju preukázal nepriateľ zoči-voči silnejšiemu súperovi. No zároveň si uvedomoval, že stratu lojálneho vojaka len tak nenahradí.
„Pozbierali sme dostatok informácií pre doktora?“
„Skoro, pane. Systému chvíľu trvalo, kým sa prefiltroval cez ich dátové štruktúry a všetok ten balast, čo majú na dátových úložiskách. Ale to najdôležitejšie už máme a zvyšok čoskoro. S konvertovaním to bude náročnejšie.“
„Dajte na to najlepších ľudí.“
„Áno, pane.“
„Čo svedkovia a záznamy?” povedal a vyvolal si prehľad komunikačných sietí a ich aktivitu. Momentálne bola na celej planéte vypnutá.
„Robíme, čo môžeme, admirál, ale stopercentné krytie nemáme. Majú pomerne pokročilé technológie na audio-vizuálne záznamy a sú posadnutí ich používaním a zdieľaním. Vesmírnu stanicu a satelity sme vyradili už pred naším príletom, dronmi rušíme zvyšné signály na celej planéte, ale používajú aj vesmírne ďalekohľady. Sú roztrúsené po planéte a je ich veľa, niektorý z nich by nás mohol zachytiť. Bombardovanie v okolí výsadku zlikvidovalo väčšinu očitých svedkov a vytvorilo dostatok prachu a dymu, aby naše jednotky zostali čo najdlhšie utajené. Je tu ešte otázka očitých svedkov, odhadujeme, že polovica obyvateľov sa mohla skryť, alebo prežíva pod troskami. Inteligentná bomba a sprievodné nálože sú preto pripravené. EMP torpéda zneškodnia každé elektronické zariadenie sto kilometrov od epicentra, tým zrušíme akýkoľvek záznam. Použijeme ich osem okolo celej oblasti a plazmová zložka bomby zrovná so zemou všetko v okruhu štyroch kilometrov. O zvyšok sa už postará tlaková vlna. Odhadované straty na životoch sú,“ poslal na holo displej presný údaj, „v státisícoch. Navrhujem nastaviť na druhú úroveň, pane?”
Admirál si otvoril miesto výsadku a vzďaľoval sa a vzďaľoval.
Príliš veľa budov, príliš veľa možností úkrytu, viacero usadlostí a väčších miest v blízkosti doletu ale aj dojazdu.
Pozrel sa na odhadované straty na životoch domorodého obyvateľstva a celkovú populáciu planéty.
„Nastavte štvrtú úroveň,“ povedal Admirál a mávnutím ruky vypol všetky hlásenia a ukazatele.
„Štvrtú, pane?“ spýtal sa prvý dôstojník opatrne a natočil hlavu k Admirálovi.
„Áno, zametieme za sebou všetky stopy. Nenechám nič na náhode. Vy len vykonajte nastavenie, odpálim to sám. Je to moje rozhodnutie. Zajatcov dajte zatiaľ roztriediť, vyčistiť a označiť. Doktor Veeros nech sa u mňa zastaví ihneď po dokončení prehliadky.”
„Vykonám, pane. Môžem otázku?” povedal nesmelo prvý dôstojník a sklopil zrak.
Admirál si ho premeral a prikývol. „Ale rýchlo.”
„Nemáte obavy, že proti nám zakročí Galaktické spoločenstvo? Otrokárstvo sa tvrdo trestá. Všetky rasy spoločenstva sa zaviazali dodržiavať nariadenie. Aj naša.”
„Áno,“ odvetil Admirál úprimne, „mohli by mať výhrady, ak by sa o tom dozvedeli. Našťastie v týchto končinách spoločenstvo nemá žiadne právomoci. Ich právo platí len na územiach členských planét a vzťahuje sa len na rasy, ktoré vedia cestovať vesmírom. To neplatí na túto planétu. Schopnosť skutočne cestovať vo vesmíre zatiaľ nedosiahli,“ odpovedal Admirál chladnejšie, než zamýšľal, ale jeho podriadení zaťal do čierneho. Už dlho sa pohybovali na hrane správneho a nebol si istý, či cez ňu práve úplne neprepadli.
„Vrátime sa sem ešte?”
„Dúfam, že to nebude potrebné. Ani ja nemám rád takéto zákazky,“ priznal, „ale bolo to nutné. Zásoby potrebujeme a na tie potrebujeme kredity. Túto špeciálnu objednávku musíme dokončiť či sa nám to páči, alebo nie. Vykonajte nastavenie nálože,“ povedal a sadol si do kapitánskeho kresla. Okamžite sa pred ním objavila verzia taktického displeja.
Otvoril si zbraňové systémy, ťukol na pripravenú inteligentnú nálož a zadal sériu znakov na potvrdenie štvrtej úrovne.
Uložil súradnice dopadu a zadíval sa na modrastú planétu. Terra-lit. Tak ju pred tisícročiami nazvali predkovia, keď ju na svojich cestách úplnou náhodou objavili. A aj keď bola asi trikrát menšia, podobala sa na domovský svet.
Domov, pomyslel si Admirál a pozrel sa na rodové tetovanie na dlani. Tvár sa mu pretiahla do bolestivej grimasy.
„Pomstím vás,“ precedil cez zuby a potvrdil príkaz.
Palubný počítač overil Admirálovu totožnosť a spýtal sa na opätovné potvrdenie nastavenia nálože na štvrtú úroveň. Chvíľu zaváhal, mal ešte možnosť vycúvať, no nakoniec ho potvrdil a zároveň zadal príkaz na odpálenie.
Postavil sa z kresla a vydal sa do kajuty. Nemohli po sebe zanechať priame dôkazy. Mohlo by to ohroziť všetko, o čo sa snažili.
Na škole ho naučili kalkulovať s prijateľnými stratami, nech už boli akékoľvek. Vojenské či civilné. Vyšší cieľ mal vždy prednosť a preto umierali aj nevinní. Vždy to tak bolo, vždy to tak bude, a bolo jedno o akú rasu išlo. Všetci to tak mali, všetci to chápali.
Nemrhal životmi, ak jestvovala iná cesta.
*
Raketa s inteligentnou náložou opustila loď a piloti na mostíku nastavili nový kurz. Loď, ktorú admirál po svojom úteku premenoval na Pomsta, opustila vysokú obežnú dráhu planéty Terra-lit.Zo všetkých strán ho oblievala modrá žiara výstražného svetla. Odkedy vošli do sektoru označenom v starobylých mapách jeho predkov ako Terra-lit, dal vyhlásiť plnú bojovú pohotovosť.
Nebál sa prekvapení. Nič ich nemohlo ohroziť, ale opatrnosť bola na prvom mieste.
Stál na vyvýšenej plošine uprostred mostíka s aktivovaným taktickým holografickým displejom. Pritiahol si nové hlásenie, roztiahol ho, zbežne prebehol očami a poslal k ostatným informačného charakteru.
Zahľadel sa na prebiehajúce kontroly, ktoré vykonávali riadiaci dôstojníci od svojich pracovných staníc po jeho stranách a pred ním.
Sústredenými pohľadmi a nacvičenými pohybmi neprestajne vykonávali aktivity zabezpečujúce bezchybné fungovanie lode. Kontrolovali a riadili život podporné systémy, elektroniku, motory, ale aj posádku. Skenovali komunikačné kanály.
„Hlásenia,“ povedal pokojným hlasom a počkal si na najnovšie updaty. Posledné výsadkové člny prilietali, rátanie úlovku prebiehalo v hangároch, a pripravovali sa na opustenie sektora.
Údaje pred ním sa neustále menili, striedali a pre neskúseného pozorovateľa išlo o chaotickú zmes hlásení. Pre neho – symfóniu dobre prevedeného výsadku.
Trénoval to celú svoju kariéru, vždy sa na moment ako tento tešil, či už išlo o cvičenie, alebo ostrú akciu.
No táto mu zanechávala v ústach nepríjemnú pachuť, a to aj napriek tomu, že ju sám prikázal. Za mladých čias, by sa sám ujal velenia výsadku a prevzal zodpovednosť. Ale vtedy mal inú hodnosť a iný druh povinností. Istým spôsobom mu však akcia a vzrušenie z výsadku stále chýbali.
„Posledné lode sú už na ceste aj s nákladom a inter-galaktické skokové generátory sú plne nabité a pripravené, admirál,” odvetil prvý dôstojník zo svojho miesta.
Admirál. Stále si na to pomenovanie nezvykol. Neprináležalo mu, zatiaľ nie, ale raz…
„Dobre, vieme už koľko?” spýtal sa. Mohol by si hlásenie vytiahnuť a sám prečítať, ale od toho mal pod sebou ľudí, a potrebovali sa zabehnúť.
„Podarilo sa nám uloviť niečo vyše päťsto inteligentných foriem života vyhovujúcich nášmu účelu. Podrobnejší počet bude známy po vylodení v odizolovaných hangároch. Podľa predbežnej správy doktora Veerosa sú rôzneho pohlavia, veku a dokonca niekoľko mláďat. Za predpokladu, že ich nezabije dáka baktéria. Malo by to viac než stačiť na pokrytie požiadavky záujemcu.“
„Straty?”
„Zneškodnili sme veľké množstvo vozidiel, ktoré domorodé obyvateľstvo používalo na prepravu. Väčšinou pozemných, ale aj niekoľko desiatok letu schopných. Prevažne išlo o primitívne bojové lietadlá. Naši piloti si s nimi hravo poradili. Viacero stavieb sme zrovnali so zemou. Okamžité straty odhadujeme na niekoľko desiatok tisíc, ale poslúžilo to ako krycí manéver a vytvorenie dostatočného chaosu na uskutočnenie výsadku bez väčších strát na našej strane.“
„Koľkých sme stratili?“ spýtal sa nešťastne. Už čo to započul z komunikácie z povrchu, ale chcel si byť istý.
„Máme zopár ľahkých poranení a jedného mŕtveho,“ dodal prvý dôstojník opatrne.
Admirál zaťal ruky v päsť a zaškrípal zubami. „Ako sa to mohlo stať? Podľa predbežnej analýzy nie sú technologicky vyspelí na to, aby sa dokázali dostať cez naše bojové obleky. Ich bežné projektilové zbrane toho nie sú schopné.“
„Letka objavila dve domorodé formy života schovávajúce sa v blízkosti istého príbytku. Vyslali sme jednotku a jeden z mladších vojakov sa chcel ukázať a zajať ich sám.“
„Predpokladám, že to on je tá naša strata.“
„Áno, pane. Podľa seržanta G`Ruula podcenil domorodcov. Namiesto toho, aby s nimi rýchlo skoncoval, otáľal a nechal sa zraziť na zem. Nejakou zhodou náhod sa im podarilo objaviť slabé miesto v našich brneniach, flexibilnú membránu medzi spojmi pod krkom. Opakovanými údermi ju prerazili ostrým predmetom a vojak začal krvácať.“
„Čo robil G`Ruul a zvyšok jednotky? Len sa prizerali?!“ skríkol admirál a pozrel sa na prvého dôstojníka.
„Nabehli, až keď náš človek vykríkol. Zasiahli tepnu, ale prežil by, lenže domorodci sa dostali k našej zbrani, znehybnili ho a vyradilo tým samo-opravné mechanizmy obleku. Chvíľu trvalo, kým sa im podarilo ich spacifikovať. Dovtedy vykrvácal.“
S hlasným povzdychom admirál uznanlivo pokýval hlavou. „Kto by to bol do nich povedal, že budú takí nápadití. Zaraďte tých dvoch do programu.“
Jeho druh si odjakživa vážil odvahu, hlavne ak ju preukázal nepriateľ zoči-voči silnejšiemu súperovi. No zároveň si uvedomoval, že stratu lojálneho vojaka len tak nenahradí, a to aj keď spravil chybu a doplatil na ňu.
„Pozbierali sme dostatok informácií pre doktora?“
„Skoro, pane. Systému chvíľu trvalo, kým sa prefiltroval cez ich dátové štruktúry a všetok ten balast, čo majú na dátových úložiskách. Ale to najdôležitejšie už máme a zvyšok čoskoro. S konvertovaním to bude náročnejšie.“
„Dajte na to najlepších ľudí.“
„Áno, pane.“
„Čo svedkovia a záznamy?” povedal a vyvolal si prehľad komunikačných sietí a ich aktivitu. Momentálne bola na celej planéte vypnutá.
„Robíme, čo môžeme, admirál, ale stopercentné krytie nemáme. Majú pomerne pokročilé technológie na audio-vizuálne záznamy a sú posadnutí ich používaním a zdieľaním. Vesmírnu stanicu a satelity sme vyradili už pred naším príletom, dronmi rušíme zvyšné signály na celej planéte, ale používajú aj vesmírne ďalekohľady. Sú roztrúsené po celej planéte a je ich veľa, niektorí z nich by nás mohol zachytiť. Bombardovanie v okolí výsadku zlikvidovalo väčšinu očitých svedkov a vytvorilo dostatok prachu a dymu, aby naše jednotky zostali čo najdlhšie utajené. Je tu ešte otázka očitých svedkov, odhadujeme, že polovica obyvateľov sa mohla skryť, ale prežíva pod troskami. Inteligentná bomba a sprievodné nálože sú preto pripravené. EMP torpéda zneškodnia každé elektronické zariadenie sto kilometrov od epicentra, tým zrušíme akýkoľvek záznam. Použijeme ich osem okolo celej oblasti a plazmová zložka bomby zrovná so zemou všetko v okruhu štyroch kilometrov. O zvyšok sa už postará tlaková vlna. Odhadované straty na životoch sú,“ poslal na holo displej presný údaj, „v státisícoch. Navrhujem nastaviť na druhú úroveň, pane?”
Admirál si otvoril miesto výsadku a vzďaľoval sa a vzďaľoval.
Príliš veľa budov, príliš veľa možností úkrytu, viacero usadlostí a väčších miest v blízkosti doletu ale aj dojazdu.
Pozrel sa na odhadované straty na životoch domorodého obyvateľstva a celkovú populáciu planéty.
„Nastavte štvrtú úroveň,“ povedal Admirál a mávnutím ruky vypol všetky hlásenia a ukazatele.
„Štvrtú, pane?“ spýtal sa prvý dôstojník opatrne a natočil hlavu k Admirálovi.
„Áno, zametieme za sebou všetky stopy. Nenechám nič na náhode. Vy len vykonajte nastavenie, odpálim to sám. Je to moje rozhodnutie. Zajatcov dajte zatiaľ roztriediť, vyčistiť a označiť. Doktor Veeros nech sa u mňa zastaví ihneď po dokončení prehliadky.”
„Vykonám, pane. Môžem otázku?” povedal nesmelo prvý dôstojník a sklopil zrak.
Admirál si ho premeral a prikývol. „Ale rýchlo.”
„Nemáte obavy, že proti nám zakročí Galaktické spoločenstvo? Otrokárstvo je zakázané a tvrdo sa trestá. Všetky rasy spoločenstva sa zaviazali dodržiavať nariadenie. Aj naša.”
„Áno,“ odvetil Admirál úprimne, „mohli by mať výhrady, ak by sa o tom dozvedeli. Našťastie v týchto končinách spoločenstvo nemá žiadne právomoci. Ich právo platí len na územiach členských planét a vzťahuje sa len na rasy, ktoré vedia cestovať vesmírom. To neplatí na túto planétu. Schopnosť skutočne cestovať vo vesmíre zatiaľ nedosiahli,“ odpovedal Admirál chladnejšie, než zamýšľal, ale jeho podriadení zaťal do čierneho. Už dlho sa pohybovali na hrane správneho a nebol si istý, či cez ňu práve úplne neprepadli.
„Vrátime sa sem ešte?”
„Dúfam, že to nebude potrebné. Ani ja nemám rád takéto zákazky,“ priznal, „ale bolo to nutné. Zásoby potrebujeme a na tie potrebujeme kredity. Túto špeciálnu objednávku musíme dokončiť, či sa nám to páči, alebo nie. Vykonajte nastavenie nálože,“ povedal a sadol si do kapitánskeho kresla. Okamžite sa pred ním objavila verzia taktického displeja.
Otvoril si zbraňové systémy, ťukol na pripravenú inteligentnú nálož a zadal sériu znakov na potvrdenie štvrtej úrovne.
Uložil súradnice dopadu a zadíval sa na modrastú planétu. Terra-lit. Tak ju pred tisícročiami nazvali jeho predkovia, keď ju na svojich cestách objavili. A aj keď bola asi trikrát menšia, podobala sa na domovský svet.
Domov, pomyslel si Admirál a pozrel sa na rodové tetovanie na dlani. Tvár sa mu pretiahla do bolestivej grimasy.
„Pomstím vás,“ precedil cez zuby a potvrdil príkaz.
Palubný počítač overil Admirálovu totožnosť a spýtal sa na opätovné potvrdenie nastavenia nálože na štvrtú úroveň. Chvíľu zaváhal, mal ešte možnosť vycúvať, no nakoniec ho potvrdil a zároveň zadal príkaz na odpálenie.
Postavil sa z kresla a vydal sa do kajuty. Nemohli po sebe zanechať priame dôkazy. Mohlo by to ohroziť všetko, o čo sa snažili.
Na škole ho naučili kalkulovať s prijateľnými stratami, nech už boli akékoľvek. Vojenské či civilné. Vyšší cieľ mal vždy prednosť a preto umierali aj nevinní. Vždy to tak bolo, vždy to tak bude, a bolo jedno o akú rasu išlo. Všetci to tak mali, všetci to chápali.
Nemrhal životmi, ak jestvovala iná cesta.
*
Raketa s inteligentnou náložou opustila loď a piloti na mostíku nastavili nový kurz. Loď, ktorú admirál po svojom úteku premenoval na Pomsta, opustila vysokú obežnú dráhu planéty Terra-lit.