„Nemám veľa času, tak sa pustime do toho,“ spustil prezident Berg, hneď ako vstúpil do zasadačky a dvere sa za ním bezpečne zatvorili.
„Ako to vyzerá?“ spýtal som sa popíjajúc mix zeleného čaju, aby som sa udržal v bdelom stave. Ani niekoľkohodinový let do Mníchova, počas ktorého som nedokázal ani poriadne zažmúriť oči, ma nedokázal prinútiť, aby som si išiel ľahnúť bez toho, aby som vedel, ako sa vyvíja situácia.
„Nie dobre. Armáda sa každou hodinou sťahuje a snažíme sa vyhýbať stretu s civilným obyvateľstvom. Obloha je našťastie kompletne naša, a tak môžeme monitorovať situáciu a útočiť aspoň na zostávajúce vojenské jednotky, ale tie sú už tak pomiešané s civilistami, že aj od toho sme upustili. Zo začiatku sme sa pokúšali nahnať im strach, ale žiaden nemajú. Generáli a aj vojaci začínajú byť nervózni. Nevedia, čo sa deje, prečo ustupujú a je len otázkou času, kým niekomu rupnú nervy. Dokonca dostávam správy aj od vlastných ľudí, že máme jedinečnú príležitosť ich všetkých odstrániť, ale najradšej by som odstránil tých, čo to odo mňa žiadajú. Potrebujeme výsledky a hlavne dôkazy, a to rýchlo!“
„Nemôžeme ich nejak zastaviť?“ spýtal sa Echo.
„Doktor a technici na tom pracujú,“ odvetil Berg. „Programujú inštrukcie, ktoré postupne znegujú všetko, čo doteraz spravili, ale musíme počkať ešte aspoň jeden deň a urobiť to postupne, inak riskujeme, že ich to zabije.“
„Ako získame dôkazy? Nestačí rozhovor s Paulom? Moje priznanie?“
„Obávam sa, že to nebude stačiť. Ľudia budú pochybovať. Musíme na niekoho ukázať a predložiť rukolapné dôkazy a potrebujeme, aby druhá strana kapitulovala. Doktor?“
„Vďaka vašej úspešnej misii sa nám podarilo získať kontrolu nad hlavným vysielačom. Zatiaľ na to neprišli, ale keď sa ho pokúsia najbližšie použiť, tak im to dôjde.“
„Preto musíme zakročiť skôr, ako sa to stane,“ poznamenal Berg.
„Áno, presne. A tu sme znova trochu vo výhode, čo je dobré, keďže sme doteraz ťahali za kratší koniec a…“
„Doktor, rýchlejšie, prosím,“ poprosil Berg a skočil Ezrovi do reči.
„Jasné, prepáčte. Takže, ehm, no. Zatiaľ čo s vami Paul komunikoval, snažili sme sa nájsť, kde sa nachádzajú, no podarilo sa nám zistiť len približnú oblasť, a tá je tu,“ povedal a ukázal mapu Bratislavy.
„Sú v Bratislave?“ spýtal som sa prekvapene. „Kde?“
„To sa nám podarilo zistiť až vďaka signálu, čo vyslali. Keďže nevedeli, že sme už dávno u nich v systéme, poľavili v ostražitosti a teraz už vieme presne, kde sú,“ odvetil a označil budovu nachádzajúcu sa v blízkosti nákupného centra Aupark. Bola to stredná budova zo skupiny budov v komplexe nazývanom Digital Park. Sídlilo tam viacero firiem, pričom niektoré si prenajímali celé budovy.
„No to ma podrž, veď to je úplne na očiach!“ poznamenal Tomáš a tiež tomu nedokázal uveriť.
„Pod lampou je najväčšia tma a kto by veru povedal, že sa taká organizácia schováva práve tu. Podľa nájomnej zmluvy, ktorú sa nám podarilo získať, sa tam pred pár týždňami, presne v deň, keď ste sa prebudili, nasťahovala nová a neznáma firma a zabrala si celú budovu. Zaplatila veľký balík peňazí, aby si to tam mohli sami zabezpečiť a prerobiť podľa vlastného uváženia.“
„Vieme, čo sa tam deje?“ spýtal sa prezident Berg.
„Žiaľ, nie. Budovu majú dokonale zabezpečenú a odtienenú, nevidíme ani len cez okná a používajú vlastnú ochranku, ale určite sú to oni.“
„Koľko tam majú ľudí?“ zaujímalo ma.
„Ak predpokladáme, že majú budovu kompletne obsadenú, tak to môže byť okolo päťsto ľudí, ale to je nepravdepodobné. Podľa informácií od slečny Jeleníkovej mali v budove, odkiaľ ste utiekli, len posledné dve poschodia, ktoré boli zhruba pre päťdesiat ľudí. Jednoducho sa chceli poistiť a radšej si ju prenajali celú, akoby ju mali zdieľať s niekým iným,“ vysvetlil Ezrah a zobrazil bližšie zábery budovy. Podľa času v dolnom rohu boli nafotené len pred niekoľkými minútami. „Sledujeme ich už niekoľko hodín, ale za celý čas nikto nevošiel a ani nevyšiel. Podľa bezpečnostných kamier sa tak nestalo ani za posledné týždne od vášho úteku z policajnej stanice, až na jeden prípad. Pred pár dňami dnu vošiel jeden muž a podľa všetkého je stále dnu,“ povedal a ukázal viacero záberov z bezpečnostných kamier. Zachytávali Paula, ako sa so vztýčenou hlavou prechádza niekoľko minút okolo budov Digital Parku, až kým napokon nevošiel do jednej z nich.
„Ako to, že sme o tom nedostali správu?“ spýtal sa Smith.
„Odpojili vysielač kamier, museli sme si záznamy stiahnuť manuálne a mali sme šťastie, že sa záznam zatiaľ nepremazal. Zopár hodín a nevedeli by sme o ňom.“
„Skvelé, takže máme všetkých hráčov na jednom mieste. Tak načo ešte čakáme?“ usmial som sa a pohľadom som zastal na Eve, ktorá mi úsmev opätovala. Ani som nevedel, ako mi chýba, kým som nesedel v lietadle sám so svojimi myšlienkami. Počas misie som nemal príliš veľa času rozmýšľať nad tým, čo mi pred odletom povedala, ale bol som rád, že ju znova vidím.
„Čakali sme len na vás,“ odvetil prezident s úsmevom. „Vybrané jednotky sú v pohotovosti, rovnako aj armáda a letecká podpora. Musíme ich dostať skôr, než stihnú zničiť čo i len jeden dôkaz. Naposledy mali podmínovanú celú budovu, je možné, že to bude aj teraz tak, čiže bude treba evakuovať celý areál, a to vyvolá obrovský chaos. Budem vás potrebovať v zálohe. Zvládnete ešte jednu poslednú úlohu?“
„Zvládneme, pane!“ odpovedal som automaticky za všetkých.