Kategória: Romány

„Aj vy si choďte pospať,“ navrhol Jim kapitánke Jeleníkovej, keď si všimol, že jedným okom sleduje Pacha, ako sa skladá na jednu z postelí. „Mali ste náročný deň. Zajtra všetko preberieme, keď budete mať čistú a oddýchnutú myseľ a John hádam tiež. Je to predovšetkým jeho operácia.“ „Nie, pokiaľ mi nepoviete, kde to sme.“ „John vám to nepovedal?“ Read More …

Cesta taxíkom bola zdĺhavá a nudná. Kapitánka jazdila podľa inštrukcií agenta Smitha, ktoré prichádzali vo forme tichého mrmlania. Dlhé hodiny sme len bezcieľne jazdili po meste, zabáčali do rôznych uličiek, len aby sme sa nakoniec napojili na okresnú cestu von z mesta. To už slnko zapadalo a agent Smith sa už dlhší čas nepohol a ani nič nezamrmlal. Read More …

S rukami pevne zvierajúcimi okraj umývadla stál Holz v kúpeľni a uprene sledoval svoju unavenú tvár v zrkadle. Rozmýšľal, ako sa mohlo všetko tak rýchlo pokaziť. Odkedy sa zbavili Pacha a jeho jednotky, malo všetko zapadnúť späť do starých koľají. Mali pokračovať ďalej a zabudnúť na to, čo sa stalo. Namiesto toho sa situácia zo dňa na deň zhoršovala a teraz už dokonca Read More …

„Pacho! Vstávaj, dopekla!“ „Č-čo?“ opýtal som sa zmätene a pozeral do kapitánkinej tváre. Skláňala sa nado mnou a auto bolo v nejakej divnej polohe. „Čo sa stalo?“ „Havarovali sme! Musíme sa odtiaľto rýchlo dostať. Sú za rohom!“ „Boli za rohom! Zohni sa!“ rozkázal som jej a súčasne ju nie celkom šetrne odsotil nabok. Pravou rukou som siahol po ARS Read More …

„Už idú! Pripravte sa, poriadne im podkúrime,“ povedal nám veliteľ a opatrne nakukoval poza záclonu na ulicu. „Pacho, skontroluj si muníciu. Nieže ju budeš mať naopak ako počas výcviku.“ „Rozkaz, pane,“ zašepkal som trochu zahanbene. Vedel som, že sa to so mnou bude ťahať celú službu, ale že mi to bude pripomínať aj počas akcie, to Read More …

„Nemôžete mi to dať dolu? Lepšie by som sa hýbal.“ „Nie!“ zahriakli ma obaja kapitáni naraz pošepky. Potom prehovoril Malý. „A držte klapačku. Ešte nás niekto začuje.“ „Eh, nepravdepodobné,“ povedal som a počúval zvuky streľby a výbuchov ozývajúcich sa zo spodného podlažia. Policajti boli síce v presile, ale žiaden z nich nemal takú výstroj, akú mali títo chlapi. Už Read More …

„Subjekt nenájdený,“ ozval sa hlas veliteľa pozemných jednotiek a Holz zaťal zuby. To sa nič nemôže podariť? Všetko sa musí posrať? „Máte pätnásť minút, aby ste ho našli. Zatiaľ blokujeme a zamestnávame miestne zložky, ale nepotrvá dlho a zistia, čo sa deje.“ „Rozumiem. Nájdeme ho, pane.“ „To vám odporúčam,“ povedal Holz potichu a sledoval monitory pred sebou. Presťahovať sa Read More …

„Ociiii!“ „Mia!“ vykríkol som zo sna a okamžite sa prebral. Nevedel som, čo to bolo alebo odkiaľ to prišlo, ale zovrelo mi to srdce úzkosťou. Pokúsil som sa rozpomenúť na niečo viac z toho sna, ale jediné, čo mi zostalo na okraji pamäti, bolo malé, asi päťročné kučeravé dievčatko a rýchlo sa blížiaca ohnivá stena. Mia. Tak sa Read More …

Kapitánka Jeleníková sa s jednotkou osobitného určenia dostavila pred budovu, kde sa podľa Pachových informácií mala nachádzať márnica. Očami prebehla menný zoznam firiem prenajímajúcich si priestory, ale žiadna ani len zďaleka nepripomínala márnicu či pohrebný ústav, ktorý by márnicu mohol mať. Ani sama nevedela, prečo sem išla. Ten muž bol odsúdený vrah, zlodej a podľa všetkého aj Read More …

Work in Progress – sci – fi – 667 normostrán – momentálne v stave kvasenia, brúsenia, leštenia a eliminácie chýb. Kapitola neprešla profi redakčnou úpravou. Zatiaľ komentujte, posielajte feedback a ak sa páčilo, zdieľajte. Ďakujem. Veeros sa na okamih zastavil a zahľadel na posledný transportér pristávajúci na konci hangáru. Po dosadnutí sa k nemu ihneď zlietli práve Veeros sa na okamih Read More …