![\"\"](\"https:\/\/i0.wp.com\/martinbenkovic.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/07\/8.png?resize=161%2C256\")
<\/figure><\/div>\n\n\n\n\u010cosi nebolo v poriadku.<\/p>\n\n\n\n
Mr\u00e1z mi behal po chrbte, chlpy sa mi je\u017eili aj tam, kde som nevedel, \u017ee nejak\u00e9 m\u00e1m a mal som stiahnut\u00fd \u017eal\u00fadok.<\/p>\n\n\n\n
Mohlo to by len t\u00fdm, \u017ee Eva len pred chv\u00ed\u013eou spolu so Smithom vo\u0161li do budovy a odvtedy som od nich ni\u010d nepo\u010dul.<\/p>\n\n\n\n
Sk\u00f4r to ale bolo priebehom celej misie. V\u0161etko vych\u00e1dzalo pod\u013ea pl\u00e1nu. Tie\u017e som o\u010dak\u00e1val, \u017ee vojaci bud\u00fa musie\u0165 zvies\u0165 ove\u013ea tuh\u0161\u00ed boj a aj ke\u010f si \u00favodn\u00e1 s\u00fastreden\u00e1 stre\u013eba vy\u017eiadala zop\u00e1r \u013eah\u0161\u00edch zranen\u00ed, behom p\u00e1r min\u00fat bolo po v\u0161etkom a jednotka vo\u0161la do budovy. Odvtedy sa \u017eiadne v\u00fdstrely neozvali. Iba zm\u00e4ten\u00e9 hl\u00e1senia o automatizovanom obrannom syst\u00e9me a opusten\u00fdch serveroch. \u017diadne tel\u00e1, \u017eiadni \u017eiv\u00ed \u013eudia.<\/p>\n\n\n\n
Z ni\u010doho ni\u010d sa zvn\u00fatra op\u00e4\u0165 ozvala stre\u013eba a rovnako aj st\u00edchla. Nebolo to v\u0161ak jedin\u00e9, \u010do st\u00edchlo. Zo sl\u00fachadiel neprich\u00e1dzali \u017eiadne spr\u00e1vy, rozkazy.<\/p>\n\n\n\n
\u201eEva? Smith?\u201c sk\u00fa\u0161al som ich kontaktova\u0165 a pozrel sa dole na rozmiestnen\u00e9 jednotky. Zdalo sa, \u017ee nevedia, \u010do maj\u00fa robi\u0165, ale zop\u00e1r z nich sa rozhodlo presk\u00fama\u0165 situ\u00e1ciu a vo\u0161li do budovy.<\/p>\n\n\n\n
\u201eEcho? \u010co sa deje?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eM\u00f4\u017ee to by\u0165 ru\u0161i\u010dka, asi nechc\u00fa, aby sme vedeli, \u010do sa deje vo vn\u00fatri.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eIdeme dnu, nep\u00e1\u010di sa mi to,\u201c rozhodol som sa, ale nestihol som sa ani len oto\u010di\u0165, ke\u010f sa z vn\u00fatra budovy ozvala expl\u00f3zia. Silnej\u0161ia, ne\u017e by dok\u00e1zal spravi\u0165 oby\u010dajn\u00fd gran\u00e1t.<\/p>\n\n\n\n
\u201eEva!\u201c vykr\u00edkol som a cel\u00fdm telom som sa oprel o sklo.<\/p>\n\n\n\n
Prv\u00ed vojaci u\u017e vybehli z budovy. Nezastavovali sa. Ozval sa druh\u00fd v\u00fdbuch a za t\u00fdm hne\u010f nieko\u013eko \u010fal\u0161\u00edch po celom komplexe budov.<\/p>\n\n\n\n
Sklen\u00e9 tabule n\u00e1protivnej budovy sa rozleteli v\u0161etk\u00fdmi smermi nasledovan\u00e9 ohnivou gu\u013eou a troskami v\u00fdbavy. Poschodia sa r\u00fatili jedno po druhom. Vyzeralo to ako pl\u00e1novan\u00e1 demol\u00e1cia.<\/p>\n\n\n\n
Odhodilo ma cez cel\u00fa miestnos\u0165. Bral som so sebou v\u0161etko a ka\u017ed\u00e9ho, kto mi pri\u0161iel do cesty. Putovanie som ukon\u010dil a\u017e n\u00e1razom chrbtom do nosn\u00e9ho st\u013apu. Neby\u0165 bojov\u00e9ho obleku, u\u017e by som sa nikdy na vlastn\u00e9 nohy nepostavil.<\/p>\n\n\n\n
Pozviechal som sa zo zeme. \u0164a\u017eko sa mi d\u00fdchalo, ale bol som v poriadku. Skontroloval som stav jednotky. Boli otrasen\u00ed, ale to nebolo ni\u010d, \u010do by dosia\u013e neza\u017eili.<\/p>\n\n\n\n
Nasadil som si helmu a vykro\u010dil ku kraju budovy. Kontroln\u00e9 indik\u00e1tory nabiehali, analyzovali situ\u00e1ciu a ja som zatia\u013e so za\u0165at\u00fdmi zubami sledoval skazu pred sebou.<\/p>\n\n\n\n
Z administrat\u00edvnych budov zostala len kopa poskr\u00facanej ocele premie\u0161anej so stavebn\u00fdm materi\u00e1lom. Prach a dym odn\u00e1\u0161al vietor do ne\u010falek\u00e9ho s\u00eddliska a br\u00e1nil vrtu\u013en\u00edkom vo vzduchu vo v\u00fdh\u013eade.<\/p>\n\n\n\n
\u201eEva?!\u201c sk\u00fasil som to, aj ke\u010f som vedel, \u017ee to je zbyto\u010dn\u00e9. To nemohol nikto pre\u017ei\u0165. Aj vojaci zabezpe\u010duj\u00faci okolie budovy le\u017eali nehybne na zemi v kalu\u017eiach vlastnej krvi. Ak to niektor\u00fd z nich predsa len pre\u017eil, mohol sa pova\u017eova\u0165 za \u0161\u0165astn\u00e9ho.<\/p>\n\n\n\n
\u201ePacho?\u201c oslovila ma Helene a polo\u017eila mi na rameno ruku. \u201eMus\u00edme odtia\u013eto vypadn\u00fa\u0165. Ani t\u00e1to budova to nemus\u00ed dlho vydr\u017ea\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Nechcel som, ale mala pravdu. Zatvoril som o\u010di a doprial si posledn\u00fd poh\u013ead na dymiace trosky a okolie, ale \u017eiaden pohyb nasved\u010duj\u00faci pre\u017eiv\u0161\u00edch som nezahliadol.<\/p>\n\n\n\n
Schody som bral po dvoch a cestou som sa sna\u017eil spoji\u0165 s velite\u013estvom. Nikto neodpovedal.<\/p>\n\n\n\n
\u201eVyzer\u00e1 to tak, \u017ee sme v tom sami,\u201c ozn\u00e1mil som ostatn\u00fdm, ke\u010f sme vy\u0161li von. V dia\u013eke som po\u010dul hu\u010danie sir\u00e9n a aj vrtu\u013en\u00edky na\u010falej kr\u00fa\u017eili vo vzduchu.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNie tak celkom,\u201c uk\u00e1zal Tom\u00e1\u0161 na skupinku vojakov p\u00e1r metrov od n\u00e1s.<\/p>\n\n\n\n
Zbierali ranen\u00fdch a sna\u017eili sa im pom\u00f4c\u0165 napriek tomu, \u017ee oni sami boli krv\u00e1cali z po\u010detn\u00fdch r\u00e1n.<\/p>\n\n\n\n
\u201eHl\u00e1senie,\u201c povedal som, ke\u010f sme k nim dorazili.<\/p>\n\n\n\n
Jeden vzhliadol od zeme a zakrvavenou tv\u00e1rou sa na m\u0148a pozrel. Z oka mu tr\u010dal \u00falomok skla, ruky sa mu triasli, ale boles\u0165 neprejavoval. Bol o\u010dividne v \u0161oku.<\/p>\n\n\n\n
\u201eV\u0161etci s\u00fa m\u0155tvi,\u201c odvetil napokon. \u201ePane,\u201c dodal po chv\u00edli.<\/p>\n\n\n\n
\u201eToto s\u00fa jedin\u00ed, \u010do s\u00fa ako tak \u017eiv\u00ed, pane,\u201c ozval sa druh\u00fd vojak potom, \u010do sa mu nepodarilo o\u017eivi\u0165 spolubojovn\u00edka a vy\u010derpane sa oprel o stenu.<\/p>\n\n\n\n
\u201eVideli ste niekde v budove agentov EFP?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eNie, pane, ale mo\u017eno boli v tom transport\u00e9ri, \u010do po v\u00fdbuchu odn\u00e1\u0161al zranen\u00fdch.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eTransport\u00e9r? Ak\u00fd?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eStryker, pane. N\u00e1\u0161. Nalo\u017eili zop\u00e1r ranen\u00fdch a odi\u0161li. Chceli sme, aby po\u010dkali, ale asi n\u00e1s nepo\u010duli.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eDobre. Vydr\u017ete, o chv\u00ed\u013eu tu bud\u00fa ur\u010dite z\u00e1chrann\u00e9 zlo\u017eky,\u201c rozk\u00e1zal som mu a vydal sa k trosk\u00e1m budovy.<\/p>\n\n\n\n
\u010co tu robilo obrnen\u00e9 vozidlo? Mali predsa str\u00e1\u017ei\u0165 okolie.<\/p>\n\n\n\n
\u201eMo\u017eno stihli opusti\u0165 budovu in\u00fdm v\u00fdchodom, alebo boli v tom vozidle,\u201c sk\u00fasila to Jane, ale v hlase jej ch\u00fdbala rozhodnos\u0165. Sama tomu neverila.<\/p>\n\n\n\n
\u201eKontakt!\u201c vykr\u00edkol Uwe.<\/p>\n\n\n\n
Obr\u00e1tili sme sa v smere, kam mieril a pozdvihli vlastn\u00e9 zbrane.<\/p>\n\n\n\n
Dym sa pr\u00e1ve rozost\u00fapil a jeden po druhom sa vyn\u00e1rali vojaci spolu so zdravotn\u00edkmi v oran\u017eov\u00fdch mund\u00faroch.<\/p>\n\n\n\n
Spustili sme zbrane a vykro\u010dili naproti prv\u00e9mu vojakovi. Ke\u010f n\u00e1s zbadal, urobil to ist\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
\u201ePoru\u010d\u00edk Pacho?\u201c sp\u00fdtal sa a zasalutoval.<\/p>\n\n\n\n
\u201ePohov, \u010do sa deje?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eM\u00e1m v\u00e1s okam\u017eite odprevadi\u0165 k vrtu\u013en\u00edku, pane,\u201c odvetil vojak a uk\u00e1zal mi cestu.<\/p>\n\n\n\n
\u201eK vrtu\u013en\u00edku? \u010co sa deje?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201ePrezident Berg m\u00e1 pre v\u00e1s nov\u00e9 rozkazy, pane.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eTo nem\u00f4\u017eeme, mo\u017eno tu bud\u00fa potrebova\u0165 na\u0161u pomoc.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eJe to rozkaz, pane a ne\u017e sa sp\u00fdtate, \u00e1no, m\u00e1m povolenie pou\u017ei\u0165 ak\u00e9ko\u013evek prostriedky, pane,\u201c povedal to tak presved\u010divo a odv\u00e1\u017ene, \u017ee som mu to bol ochotn\u00fd veri\u0165. Jeho slov\u00e1 dostali e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161iu v\u00e1hu, ke\u010f som si v\u0161imol, ako sa okolo n\u00e1s jeho jednotka rozost\u00fapila.<\/p>\n\n\n\n
\u201eAsi nem\u00e1me na v\u00fdber,\u201c povzdychol som si.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNie, pane,\u201c odvetil so sklopen\u00fdmi o\u010dami, \u201ea je mi to \u013e\u00fato.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eJa viem, pln\u00ed\u0161 si len rozkazy. Tie\u017e som bol kedysi tak\u00fd. Dobre teda, ideme,\u201c ozn\u00e1mil som mu.<\/p>\n\n\n\n
Aj tak sme tu toho ve\u013ea nezmohli. Tu potrebovali medikov a z\u00e1chran\u00e1rov, nie vojakov.<\/p>\n\n\n\n
Pr\u00e1ve sme prech\u00e1dzali popod nadjazd, ke\u010f sa mi v helme ozval zn\u00e1my hlas : \u201ePacho, Pacho. H\u00e1dam ste si nemysleli, \u017ee to p\u00f4jde tak jednoducho. Oni nie s\u00fa vl\u00e1da, nie s\u00fa viazan\u00ed z\u00e1konmi a to ani mor\u00e1lnymi \u010di etick\u00fdmi. Robia to, \u010do je nutn\u00e9. Keby to vl\u00e1dy pochopili u\u017e d\u00e1vno, neboli by sme v tak\u00fdch sra\u010dk\u00e1ch.\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n \u201eT….\u201c chcel som ho oslovi\u0165, ale okam\u017eite mi sko\u010dil do re\u010di.<\/p>\n\n\n\n \u201eAle no, nechceme predsa, aby n\u00e1s t\u00ed mil\u00ed voja\u010dikovia po\u010duli. Na\u010do im komplikova\u0165 rozkazy,\u201c<\/em> zasmial sa.<\/p>\n\n\n\n \u201eUr\u010dite v\u00e1s zauj\u00edma, \u010do od v\u00e1s chcem. Nemus\u00edte hovori\u0165, viem, \u017ee to tak je. Chcem sa s vami stretn\u00fa\u0165. Osobne a aby ste vedeli, \u017ee to mysl\u00edm v\u00e1\u017ene,\u201c<\/em> odml\u010dal sa na chv\u00ed\u013eu. \u201eTu m\u00e1m niekoho, kto sa chce s tebou rozpr\u00e1va\u0165.\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n \u201eNepo\u010d\u00favaj ho, Pacho! Je to pasca!\u201c<\/em> vykr\u00edkla Eva varovanie a potom st\u00edchla.<\/p>\n\n\n\n \u201eSamozrejme, \u017ee je to pasca,\u201c<\/em> bavil sa \u010falej Paul. \u201eA Pacho do nej s rados\u0165ou sko\u010d\u00ed, nem\u00e1m pravdu?<\/em>\u201c sp\u00fdtal sa, no vz\u00e1p\u00e4t\u00ed dodal. \u201eNeodpovedaj. Nasadnite do helikopt\u00e9ry, nechajte ju vzlietnu\u0165 a potom Jane prevezme riadenie. Pilota vyhod\u00edte von, nebudete ho u\u017e potrebova\u0165. A nezabudnite, \u017ee sledujem va\u0161u komunik\u00e1ciu. Ak\u00fdko\u013evek podraz a umr\u00fa. Najprv on a potom ona. Ve\u013emi pomaly a bolestivo.\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n \u201eA, a, \u00e1,\u201c <\/em>zahriakol ma Paul, ke\u010f som sa u\u017e chystal odpoveda\u0165, musel n\u00e1s nejako sledova\u0165. \u201e\u010coskoro sa porozpr\u00e1vame na\u017eivo.\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n Pozrel som sa po Jane kr\u00e1\u010daj\u00facej ved\u013ea m\u0148a. K\u0155\u010dovito zvierala pu\u0161ku v ruke a mra\u010dila sa. Na\u0161e poh\u013eady sa stretli a nebadane prik\u00fdvla.<\/p>\n\n\n\n Helikopt\u00e9ra \u010dakala na men\u0161om otvorenom priestranstve za podchodom. Prach z budov siahal a\u017e sem a \u0161\u00edril sa \u010falej medzi domy ako p\u00fa\u0161tna b\u00farka. Pilotovi to bu\u010f nevadilo, alebo len nemal na v\u00fdber.<\/p>\n\n\n\n Nasadli sme a u\u017e som \u010dakal, \u017ee n\u00e1\u0161 sprievod nast\u00fapi s nami, ale na\u0161\u0165astie ust\u00fapili, po\u010dkali k\u00fdm vzlietneme a vracali sa sp\u00e4\u0165 rovnakou trasou k trosk\u00e1m Digital parku.<\/p>\n\n\n\n Pr\u00e1ve sme boli nad nimi, ke\u010f si Jane vytiahla pi\u0161to\u013e, prilo\u017eila ju pilotovi k hlave a nazna\u010dila mu, aby bol ticho. Helene urobila to ist\u00e9 druh\u00e9mu pilotovi.<\/p>\n\n\n\n \u201eP\u00e1ni, zmena pl\u00e1nu,\u201c ozn\u00e1mil som im a d\u00fafal, \u017ee t\u00fdm neporu\u0161\u00edm Paulove pokyny, ale zatia\u013e bol ticho. Mal som chu\u0165 im poveda\u0165 viac, ale neodv\u00e1\u017eil som sa.<\/p>\n\n\n\n Jane si vymenila miesto s pilotom a zamierila nad Aupark. Tlakov\u00e1 vlna ho zasiahla tie\u017e. V\u00e4\u010d\u0161ina okenn\u00fdch tab\u00fa\u013e u\u017e nebola a tie \u010do boli, mali rozsiahle pavu\u010diny.<\/p>\n\n\n\n \u201eA teraz vyho\u010fte pilotov von,\u201c<\/em> ozval sa mi v helme Paul.<\/p>\n\n\n\n \u201eTu vystupujete,\u201c povedal som im, ale len sa na m\u0148a s vyp\u00falen\u00fdmi o\u010dami pozreli.<\/p>\n\n\n\n \u201eTo nemysl\u00edte v\u00e1\u017ene?\u201c zaprotestoval, ale hlave\u0148 mojej pu\u0161ky mu odpovedala.<\/p>\n\n\n\n \u201eBohu\u017eia\u013e, \u00e1no,\u201c odvetil som mu a chytil ho za leteck\u00fa kombin\u00e9zu. \u201eJe mi to \u013e\u00fato,\u201c dodal som a vyhodil ho von.<\/p>\n\n\n\n To ist\u00e9, ale s druh\u00fdm pilotom, urobil Uwe.<\/p>\n\n\n\n Jane e\u0161te chv\u00ed\u013eu zostala visie\u0165 vo vzduchu, pozrela sa, \u010di piloti dobre dopadli na strechu obchodn\u00e9ho centra a zdvihla palec.<\/p>\n\n\n\n \u201ePacho! Mali ste ich vyhodi\u0165!\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n \u201eA aj sme ich vyhodili,\u201c oponoval som mu.<\/p>\n\n\n\n \u201eZahr\u00e1va\u0161 sa so mnou? Asi potrebuje\u0161 pripomen\u00fa\u0165 pravidl\u00e1,\u201c <\/em>odvetil a vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa ozval bolestiv\u00fd v\u00fdkrik. Mu\u017esk\u00fd. \u201eTo bol len prst. Nabud\u00face to bude rovno cel\u00e1 ruka. Vypnite si transpond\u00e9r a vysiela\u010dku, posielam v\u00e1m koordin\u00e1ty.\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n Jane sto\u010dila riadiacu p\u00e1ku a pohli sme sa na sever. Preleteli sme ponad historick\u00e9 centrum Bratislavy ochromen\u00e9 \u00fatokom, ponad Hlavn\u00fa stanicu a mierili \u010falej na Patr\u00f3nku. Cie\u013eov\u00e9 miesto sa zdal by\u0165 rozostavan\u00fd are\u00e1l ESETu. Kv\u00f4li vojne ho nikdy nedokon\u010dili, ale zop\u00e1r budov sa zdalo by\u0165 takmer funk\u010dn\u00fdch. Aspo\u0148 na prv\u00fd poh\u013ead.<\/p>\n\n\n\n Prist\u00e1li sme na obrovskom zarastenom priestranstve a vyst\u00fapili. V pok\u013eaku a s namieren\u00fdmi pu\u0161kami sme \u010dakali, \u010do sa bude dia\u0165. V istom okamihu som \u010dakal, \u017ee na n\u00e1s spustia okam\u017eit\u00fa pa\u013ebu, ale ni\u010d tak\u00e9 sa neudialo.<\/p>\n\n\n\n \u201eRovno za nosom,\u201c <\/em>navigoval n\u00e1s Paul k budove asi p\u00e4\u0165desiat metrov pred nami. Bola to jedna z dvoch dokon\u010den\u00fdch stavieb komplexu, aj ke\u010f vyzerala zanedbane. Okn\u00e1 boli neum\u00fdvan\u00e9 a niektor\u00e9 porozb\u00edjan\u00e9, vchod zarasten\u00fd ako aj vlastne cel\u00e9 okolie.<\/p>\n\n\n\n \u201eTo by sta\u010dilo,\u201c ozval sa z vn\u00fatra budovy Paulov hlas, ale nevidel som ho. \u201eHelmy dole a v\u0161etky zbrane polo\u017ete na zem a t\u00fdm mysl\u00edm naozaj v\u0161etky. To plat\u00ed \u0161peci\u00e1lne pre v\u00e1s, diev\u010dat\u00e1.\u201c<\/p>\n\n\n\n Urobili sme, ako k\u00e1zal a na zemi sme nechali v\u0161etko, \u010do sme mali so sebou. Helene po mne dokonca hodila prosebn\u00fd poh\u013ead, aby si aspo\u0148 n\u00f4\u017e mohla ponecha\u0165, ale nechcel som ni\u010d riskova\u0165.<\/p>\n\n\n\n Dvere sa otvorili a von vy\u0161lo p\u00e4\u0165 ozbrojencov a Paul. Na tv\u00e1ri mu pohr\u00e1val ten jeho \u00fasmev, ktor\u00ed sme aj my neradi videli. Z bezpe\u010dnej vzdialenosti sa pozrel na zem a pokynul svojim mu\u017eom, aby n\u00e1s dodato\u010dne preh\u013eadali.<\/p>\n\n\n\n Ke\u010f u\u017e boli pritom, stiahli n\u00e1m ruky plastov\u00fdmi putami a vzdialili sa od n\u00e1s.<\/p>\n\n\n\n Ni\u010d nena\u0161li a na chv\u00ed\u013eu sa mi zdalo, \u017ee to Paula sklamalo. Zamra\u010dil sa, stiahol pery a nazna\u010dil, aby sme ho nasledovali.<\/p>\n\n\n\n Jeho mu\u017ei na n\u00e1s zo v\u0161etk\u00fdch str\u00e1n mierili zbra\u0148ami a poh\u00e1\u0148ali dopredu, pri\u010dom si udr\u017eiavali bezpe\u010dn\u00fd odstup.<\/p>\n\n\n\n Vo\u0161li sme do pr\u00e1zdnej loby. Strop bol nedokon\u010den\u00fd a miestami z neho tr\u010dali povytrh\u00e1van\u00e9 k\u00e1ble a r\u00fary. Zariadenie bu\u010f nedodali, alebo ho u\u017e medzit\u00fdm stihol ktosi ukradn\u00fa\u0165. V\u00fd\u0165ahy neboli osaden\u00e9 a schodisku ch\u00fdbali dvere. Pr\u00e1ve k nim n\u00e1s viedli.<\/p>\n\n\n\n Vyst\u00fapili sme dve poschodia a zabo\u010dili doprava. Priestor bol nezariaden\u00fd a preva\u017ene otvoren\u00fd. Len stredom sa tiahol rad miestnost\u00ed bez dver\u00ed. Vo\u0161li sme hne\u010f do prv\u00e9ho otvoru. Miestnos\u0165 za n\u00edm nebola ve\u013ek\u00e1, steny boli neomietnut\u00e9 a okn\u00e1 nemala. Pravdepodobne ak\u00e1si bud\u00faca zasadacia miestnos\u0165.<\/p>\n\n\n\n Zbadal som ju okam\u017eite. So zvesenou hlavou sedela na zemi a ani nezaregistrovala, \u017ee sme vo\u0161li. Smith bol hne\u010f ved\u013ea. Prav\u00fa ruku mal obviazan\u00fa kusom handry, \u010do vyzerala ako \u010das\u0165 jeho ko\u0161ele. Bola nasiaknut\u00e1 krvou.<\/p>\n\n\n\n \u201eEva, si v poriadku?\u201c sp\u00fdtal som sa jej a po zapo\u010dut\u00ed m\u00f4jho hlasu sebou trhla.<\/p>\n\n\n\n \u201eNemal si sem chodi\u0165,\u201c potriasla hlavou a ani sa mi nepozrela do o\u010d\u00ed. \u201eAj tak n\u00e1s zabije.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eMusel som.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eSom r\u00e1d, \u017ee sme v\u0161etci pokope,\u201c prehovoril Paul. \u201e\u0160koda, \u017ee sme na na\u0161u p\u00e1rty<\/em> nemohli prizva\u0165 prezidenta, ale aj jeho \u010das sa u\u017e kr\u00e1ti.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eJe jedno, \u010do n\u00e1m sprav\u00ed\u0161,\u201c postavil som sa mu \u010delom. \u201eP\u00f4jdu po tebe \u010fal\u0161\u00ed a \u010fal\u0161\u00ed. Nezastavia sa, k\u00fdm v\u00e1s nedostan\u00fa. Aj v tomto okamihu po n\u00e1s u\u017e ur\u010dite p\u00e1traj\u00fa. Nezost\u00e1va ti ve\u013ea \u010dasu.\u201c<\/p>\n\n\n\n Obzrel som sa po Paulov\u00fdch chlapoch. \u201eAk sa z toho chcete dosta\u0165 \u017eiv\u00ed, tak v\u00e1m navrhujem, aby ste zlo\u017eili zbrane. \u010co mysl\u00edte, ako dlho sa budete m\u00f4c\u0165 schov\u00e1va\u0165 pred v\u0161etk\u00fdmi agent\u00farami sveta? Nebude miesta na Zemi, kde sa budete m\u00f4c\u0165 schova\u0165. Zost\u00e1…,\u201c vetu som nedokon\u010dil. Paul sa po mne zahnal a jednu mi vrazil.<\/p>\n\n\n\n \u201eBla, bla, bla. Si mysl\u00ed\u0161, \u017ee sme na to neboli pripraven\u00ed? Cel\u00e9 mesto je bez komunik\u00e1cie. Ani ten tvoj implantovan\u00fd \u010dip ich sem nedovedie. Teda rozhodne nie v\u010das.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePre\u010do sa jednoducho nevzd\u00e1\u0161, Paul? E\u0161te nie je v\u0161etko straten\u00e9,\u201c pok\u00fasil som sa mu dohovori\u0165. \u201ePom\u00f4\u017eeme ti a aj v\u0161etk\u00fdm, \u010do sa rozhodn\u00fa vzda\u0165. Chceme len t\u00fdch, \u010do za t\u00fdm v\u0161etk\u00fdm skuto\u010dne stoja.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNie, Pacho,\u201c zasmial sa Paul. \u201eV\u0161etko je u\u017e straten\u00e9. Vid\u00edm v\u00e1m to na o\u010diach. Ani keby som sa vzdal, tak by ste mi neodpustili a do v\u00e4zenia sa \u00eds\u0165 rozhodne nechyst\u00e1m.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010ci\u017ee si n\u00e1s sem zaviedol, aby si n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch zabil?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eA kv\u00f4li \u010domu in\u00e9mu?\u201c rozhodil rukami. \u201eNa kus re\u010di som v\u00e1s rozhodne nezavolal. V\u00e1s,\u201c uk\u00e1zal Paul na m\u0148a a moju jednotku, \u201echceme \u0161tudova\u0165. Aby sme zistili, ako to, \u017ee e\u0161te \u017eijete, potom, \u010do som v\u00e1s vlastnoru\u010dne zabil. A t\u00edto dvaja s\u00fa jednoducho otravn\u00ed a nedaj\u00fa pokoj, k\u00fdm nebud\u00fa poriadne hlboko pod zemou.\u201c<\/p>\n\n\n\n Paul vytiahol pi\u0161to\u013e, namieril Smithovi medzi o\u010di a bez jedin\u00e9ho zav\u00e1hania vystrelil. V rovnakom okamihu sa budova otriasla v\u00fdbuchom. Paul sa oto\u010dil a v o\u010diach sa mu zra\u010dilo prekvapenie.<\/p>\n\n\n\n \u201eTo nie je mo\u017en\u00e9,\u201c stihol hlesn\u00fa\u0165 a viac som nepotreboval. Rozbehol som sa k nemu, zrazil ho k zemi a aj s rukami za chrbtom, som sa s n\u00edm pustil do boja. Ne\u017e ma stihol odvali\u0165, zlomil som mu hlavou nos a rozrazil obo\u010die. Krv mu zaliala tv\u00e1r.<\/p>\n\n\n\n U\u017e sa neusmieval. Nezranen\u00fdm okom hodil poh\u013ead na vlastn\u00fdch mu\u017eov. Prehr\u00e1vali s\u00faboj so sp\u00fatan\u00fdmi zajatcami a to ho nap\u00e1lilo e\u0161te viac. Oto\u010dil sa na m\u0148a a namieril mi na hlavu. \u201eDruh\u00fdkr\u00e1t sa z toho nedostane\u0161,\u201c ozn\u00e1mil mi roztrasen\u00fdm hlasom a pozrel sa mi do o\u010d\u00ed.<\/p>\n\n\n\n \u201eMo\u017eno\u201c op\u00e4toval som jeho poh\u013ead. \u201eAle ty tie\u017e nie a ani tvoj \u0161\u00e9f. Z toho sa u\u017e nedostane,\u201c zapo\u010d\u00faval som sa do zvukov boja kdesi na doln\u00fdch poschodiach. \u201ePredpoklad\u00e1m, \u017ee je budova obk\u013e\u00fa\u010den\u00e1 a \u0161peci\u00e1lne jednotky postupuj\u00fa miestnos\u0165 od miestnosti.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo nie je mo\u017en\u00e9,\u201c zopakoval po tichu. \u201eNemali v\u00e1s ako sledova\u0165! V\u0161etky sign\u00e1ly sme blokovali, satelit je nedostupn\u00fd!\u201c<\/p>\n\n\n\n Ruka sa mu triasla, str\u00e1cal nad sebou kontrolu. E\u0161te som ho tak\u00e9hoto neza\u017eil.<\/p>\n\n\n\n Pozrel som sa po ostatn\u00fdch. Svoje s\u00faboje vyhrali a teraz sa oslobodzovali.<\/p>\n\n\n\n Paul si v\u0161imol m\u00f4jho poh\u013eadu a mieril striedavo z jedn\u00e9ho na druh\u00e9ho. Boli sme st\u00e1le v oblekoch, musel n\u00e1s teda streli\u0165 do hlavy, ak n\u00e1s chcel dosta\u0165. To v jeho rozpolo\u017een\u00ed nebolo jednoduch\u00e9. Ust\u00fapil k v\u00fdchodu a neprest\u00e1val na n\u00e1s mieri\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eVzdaj to, Paul. Nem\u00e1\u0161 kam utiec\u0165,\u201c oslovila ho Helene a pevnou rukou mu mierila na hlavu. \u201eNechcem \u0165a zabi\u0165, ale urob\u00edm to, ak mi ned\u00e1\u0161 in\u00fa mo\u017enos\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eV\u017edy je kam utiec\u0165,\u201c zdvihol poh\u013ead zo zeme a bol to zas ten star\u00fd Paul, ak\u00e9ho som poznal. Usmial sa, r\u00fdchlo \u0161vihol vo\u013enou rukou a hodil sa o zem.<\/p>\n\n\n\n Helene vystrelila a vz\u00e1p\u00e4t\u00ed ma oslepil mohutn\u00fd z\u00e1blesk sprev\u00e1dzan\u00fd ohlu\u0161uj\u00facim v\u00fdbuchom.<\/p>\n\n\n\n Ani jeden z n\u00e1s sa nestihol odvr\u00e1ti\u0165, alebo si zakry\u0165 u\u0161i. Naslepo som sa pohol dopredu v smere, kde som tu\u0161il, \u017ee by mal by\u0165 Paul, ale ne\u017e sa mi navr\u00e1til zrak, nikde ho u\u017e nebolo.<\/p>\n\n\n\n \u201eKurva!\u201c zanad\u00e1val som a poh\u013ead mi zabl\u00fadil k Smithovi. Eva sa nad n\u00edm skl\u00e1\u0148ala len v podprsenke a dr\u017eala ho za hlavu.<\/p>\n\n\n\n \u201eAko je mu?\u201c k\u013eakol som si k nemu a pozrel sa mu od o\u010d\u00ed. Bol pri vedom\u00ed, zreni\u010dky mal roz\u0161\u00edren\u00e9, tv\u00e1r bled\u00fa a boles\u0165ou zat\u00ednal zuby.<\/p>\n\n\n\n \u201eStr\u00e1ca ve\u013ea krvi,\u201c ozn\u00e1mila mi Eva. \u201eNech\u00fdbalo ve\u013ea a bol by to priamy z\u00e1sah,\u201c obzrela sa po miestnosti. \u201eCho\u010fte u\u017e za n\u00edm!\u201c<\/p>\n\n\n\n Ner\u00e1d som ju nech\u00e1val osamote, ale dvakr\u00e1t mi to hovori\u0165 nemusela. Jane ma zbavila p\u00fat, zobral som si zbra\u0148 a rozbehol sa na chodbu.<\/p>\n\n\n\n \u201eDolu \u00eds\u0165 nemohol,\u201c povedal Tom\u00e1\u0161 a uk\u00e1zal na opa\u010dn\u00fd koniec, kde bolo symbolom nazna\u010den\u00e9 schodisko.<\/p>\n\n\n\n Rozbehli sme sa a jedn\u00fdm okom som popritom cez okno sledoval dianie pred budovou. Policajti pomie\u0161an\u00ed s vojakmi mierili na okn\u00e1 spoza svojich \u00e1ut a kri\u010dali rozkazy do megaf\u00f3nu. V pozad\u00ed prich\u00e1dzali \u010fal\u0161ie a \u010fal\u0161ie aut\u00e1.<\/p>\n\n\n\n \u201eAko n\u00e1s na\u0161li,\u201c nadhodila Helene, ke\u010f sme brali schody po dvoch.<\/p>\n\n\n\n \u201eNie je to jedno?\u201c odvetil Echo. \u201eD\u00f4le\u017eit\u00e9 je, \u017ee n\u00e1s na\u0161li.\u201c<\/p>\n\n\n\n Vybehli sme o poschodie vy\u0161\u0161ie a pozreli sa oboma smermi. Nikde nikoho a v\u0161ade ticho. Pokra\u010dovali sme \u010falej.<\/p>\n\n\n\n Zastavili sme sa a\u017e na predposlednom poschod\u00ed. Bolo in\u00e9, ako tie predo\u0161l\u00e9. Chodba napravo pokra\u010dovala od schodiska a\u017e na koniec budovy, ale na\u013eavo tomu tak nebolo. Za priestorom pre v\u00fd\u0165ahy n\u00e1m v ceste st\u00e1li bezpe\u010dnostn\u00e9 dvere. H\u00e1dam jedin\u00e9 v celej budove. Boli nov\u00e9 a opatren\u00e9 biometrick\u00fdm z\u00e1mkom na sn\u00edmanie odtla\u010dku prstov a kamerou na rozoznanie celej tv\u00e1re.<\/p>\n\n\n\n \u201eEcho?\u201c<\/p>\n\n\n\n Echo sa postavil k dver\u00e1m. Pre\u0161iel po nich rukou a skontroloval bezpe\u010dnostn\u00fd mechanizmus. \u201eNehroz\u00ed, teda ak nem\u00e1\u0161 niekde schovan\u00fa v\u00fdbu\u0161ninu, \u010do nepredpoklad\u00e1m. Tie dvere s\u00fa z balistickej ocele, len tak nie\u010do nimi nepohne.\u201c<\/p>\n\n\n\n Ako to dopovedal, pootvoril sa v hornej \u010dasti otvor a objavila sa hlave\u0148. Okam\u017eite sa spustila stre\u013ebu a sp\u0155\u0161ka Echovej krvi mi zm\u00e1\u010dala tv\u00e1r.<\/p>\n\n\n\n Dostal z\u00e1sah, oto\u010dil sa okolo svojej osi a padol tv\u00e1rou na zem.<\/p>\n\n\n\n Hodil som sa k stene, chytil Echa za nohu a potiahol ho k sebe do bezpe\u010dia. Prevr\u00e1til som ho na chrb\u00e1t a ob\u00e1val sa toho najhor\u0161ieho.<\/p>\n\n\n\n U\u013eavene som si vyd\u00fdchol. \u017dil. Neviem ako, ale \u017eil. Prav\u00e9 oko a \u010das\u0165 sp\u00e1nkovej kosti nemal, ale bol pri vedom\u00ed a pozeral sa mi do tv\u00e1re.<\/p>\n\n\n\n \u201eNechcem znova umrie\u0165,\u201c precedil cez zuby a stisol mi ruku, zatia\u013e \u010do sa mu Tom\u00e1\u0161 sna\u017eil rukou zastavi\u0165 krv\u00e1canie. Ni\u010d in\u00e9 sme nemali.<\/p>\n\n\n\n \u201eNezomrie\u0161, bra\u010dek,\u201c odvetil som, ale nebol som si a\u017e tak\u00fd ist\u00fd. Nemal som tu\u0161enia, \u010di n\u00e1s tie nanoboty dok\u00e1\u017eu znova o\u017eivi\u0165, \u010di to nebola len ak\u00e1si divn\u00e1 n\u00e1hoda. \u00datechou mi bolo, \u017ee to\u013eko n\u00e1hod naraz existova\u0165 nem\u00f4\u017ee.<\/p>\n\n\n\n Na schodoch sa ozvali hlasn\u00e9 kroky a sk\u00f4r ne\u017e sme ich stihli varova\u0165, ozvala sa stre\u013eba a zasiahla dvoch policajtov do hrude.<\/p>\n\n\n\n Varovn\u00e9 v\u00fdkriky sa oz\u00fdvali schodiskom a medzi nimi som zapo\u010dul aj zn\u00e1my hlas.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u0160tef\u00e1nik, ste to vy?!\u201c sp\u00fdtal som sa, aj ke\u010f som si bol ist\u00fd, \u017ee to je on.<\/p>\n\n\n\n \u201ePacho?!\u201c ozval sa \u0160tef\u00e1nik sp\u00e4\u0165. \u201eTo vy ste strie\u013eali?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNie, s\u00fa zabarik\u00e1dovan\u00ed za pancierov\u00fdmi dverami so strie\u013e\u0148ou,\u201c informoval som ho. \u201eNem\u00e1te n\u00e1hodou nejak\u00fa v\u00fdbu\u0161ninu?\u201c<\/p>\n\n\n\n Nastalo ticho, potom dohadovanie a napokon sa velite\u013e znova ozval : \u201eKo\u013eko jej potrebujete?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eDajte v\u0161etko, \u010do m\u00e1te,\u201c povedal som mu a rozm\u00fd\u0161\u013eal som, ako n\u00e1m ju sem dostan\u00fa, ale oni o\u010dividne nie. Hodili n\u00e1m dva nalo\u017een\u00e9 ruksaky, po ktor\u00fdch \u00fato\u010dn\u00edk za\u010dal okam\u017eite strie\u013ea\u0165. Jeden netrafil v\u00f4bec, ale druh\u00fd dostal \u010dist\u00fd z\u00e1sah. U\u017e som sa videl na onom svete, lebo z tohto by n\u00e1s nedostali ani nanoboty. Na\u0161\u0165astie sa strelec netrafil do jeho obsahu, alebo n\u00e1m velite\u013e poslal nie\u010do stabilnej\u0161ie. D\u00fafal som v to druh\u00e9.<\/p>\n\n\n\n \u0160tef\u00e1nik si musel uvedomi\u0165 svoju chybu, lebo za\u010dal okam\u017eite \u0161teka\u0165 rozkazy a boli po\u010du\u0165 vz\u010fa\u013euj\u00face sa kroky.<\/p>\n\n\n\n \u201ePrep\u00e1\u010dte,\u201c zakri\u010dal. \u201ePoslal som zop\u00e1r mu\u017eov, nech sa sk\u00fasia dosta\u0165 na strechu.\u201c<\/p>\n\n\n\n Neodpovedal som mu. Namiesto toho som sa pozeral na batohy. Oba boli v priamej palebnej l\u00ednii, ale bez prilby to bolo riskantn\u00e9. Ni\u010d in\u00e9 mi v\u0161ak nezost\u00e1valo. Nemohol som to chcie\u0165 od ostatn\u00fdch a ani sa do toho nehrnuli.<\/p>\n\n\n\n \u201eKryjeme \u0165a,\u201c povedala Jane s n\u00e1znakom \u00fasmevu. \u201eTeraz!\u201c<\/p>\n\n\n\n Spustili opatrn\u00fa stre\u013ebu na dvere a ja som sa rozbehol s hlavou stiahnutou ako korytna\u010dka. Schmatol som prv\u00fd batoh a k\u013eu\u010dkoval medzi gu\u013ekami. Odrazen\u00fdmi aj vystrelen\u00fdmi. Ani nie tak, aby nezasiahli m\u0148a, ale sk\u00f4r to, \u010do bolo v ruksakoch. Chytil som aj druh\u00fd a hodil sa sp\u00e4\u0165 k v\u00fd\u0165ahom a k stene.<\/p>\n\n\n\n Pozrel som sa na Echa. E\u0161te d\u00fdchal, ale stratil u\u017e ve\u013ea krvi.<\/p>\n\n\n\n \u201eVelite\u013e? Ste e\u0161te tam?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u00c1no, \u010do potrebujete?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eZo\u017ee\u0148te medikov, m\u00e1me tu \u0165a\u017eko ranen\u00e9ho. Otvoren\u00e1 streln\u00e1 rana do hlavy, stratil ve\u013ea krvi, B pozit\u00edv. Dlho u\u017e nevydr\u017e\u00ed.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eRozumiem, ale ak nedostaneme toho strelca…\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eToho nechajte na n\u00e1s. Ke\u010f za\u010dujete v\u00fdbuch, postarajte sa o neho.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eVykon\u00e1m!\u201c zavolal sp\u00e4\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eZostanem pri Echovi,\u201c ozn\u00e1mil mi Tom\u00e1\u0161 a mne nezost\u00e1valo ni\u010d in\u00e9 len s\u00fahlasi\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eVydr\u017e, Seb,\u201c po\u0161epkal som mu do ucha.<\/p>\n\n\n\n S hlavou medzi ramenami sme sa rozbehli hore schodmi. Do chrbta ma zasiahlo zop\u00e1r projektilov, ale ochrann\u00fd oblek odviedol svoju pr\u00e1cu.<\/p>\n\n\n\n S namierenou zbra\u0148ou som sa obzrel oboma smermi. Boli pr\u00e1zdne. Prikr\u010den\u00fd som pobehol do \u013eavej chodby a zastavil sa pribli\u017ene v mieste nad dverami.<\/p>\n\n\n\n \u201eUwe?\u201c<\/p>\n\n\n\n Viac som ani hovori\u0165 nemusel. Siahol do batohu. Vytiahol odtia\u013e dve balenia plastickej trhaviny a vymodeloval z nej tenk\u00e9 p\u00e1sy, ktor\u00e9 rozlo\u017eil na dl\u00e1\u017eke do obd\u013a\u017enika. Pridal rozbu\u0161ku a potom siahol do batohu odkia\u013e vytiahol jednu tehli\u010dku. V strede bola derav\u00e1.<\/p>\n\n\n\n \u201eKeby to bolo nie\u010do menej stabiln\u00e9, tak je po n\u00e1s,\u201c usmial sa. \u201eP\u00e1r krokov by malo sta\u010di\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n Ust\u00fapili sme, ako n\u00e1m Uwe radil a prik\u00fdvol som.<\/p>\n\n\n\n V\u00fdbuch nebol obzvl\u00e1\u0161\u0165 hlasn\u00fd, ale rozhodne bol posta\u010duj\u00faci. Ke\u010f sa usadil dym, objavil sa pred nami otvor a v\u00fdh\u013ead na pancierov\u00e9 dvere. E\u0161te st\u00e1li, ale ukotvenie v strope nemalo kde dr\u017ea\u0165 a strelec bol zasypan\u00fd pod h\u0155bou bet\u00f3nu.<\/p>\n\n\n\n Zosko\u010dil som ako prv\u00fd a schytal hne\u010f p\u00e4\u0165 z\u00e1sahov do hrude, ktor\u00e9 ma zrazili k zemi.<\/p>\n\n\n\n Jane a Helene sko\u010dili hne\u010f po mne, bez pr\u00edpravy vystrelili a stre\u013eba ut\u00edchla. Chodba bola pr\u00e1zdna a na konci \u010fal\u0161ie dvere.<\/p>\n\n\n\n Uwe najprv hodil batoh s v\u00fdbu\u0161ninami, potom sko\u010dil za nami.<\/p>\n\n\n\n Preh\u013ead\u00e1vali sme miestnos\u0165 po miestnosti, ale v\u0161etky boli pr\u00e1zdne. Vyzerali ako m\u00edtingov\u00e9 miestnosti d\u00e1kej korpor\u00e1cie. Len jedna mala z\u00e1mku na k\u00f3d, ale aj t\u00e1 bola otvoren\u00e1 a a\u017e na obrovsk\u00fd telev\u00edzor sa v ni\u010dom nel\u00ed\u0161ila.<\/p>\n\n\n\n Zost\u00e1vali u\u017e len dvere na konci chodby. U\u017e z dia\u013eky som videl, \u017ee maj\u00fa rovnak\u00fa biometrick\u00fa ochranu, ako tie predo\u0161l\u00e9, ale nezdali sa by\u0165 balistick\u00e9.<\/p>\n\n\n\n Pok\u013eakli sme v bezpe\u010dnej vzdialenosti a Uwe ich i\u0161iel pr\u00e1ve preveri\u0165, ke\u010f sa spoza nich ozvala stre\u013eba a v\u00fdkriky. Uwe stla\u010dil k\u013eu\u010dku, ale ni\u010d sa nestalo. Zlo\u017eil si batoh a na ka\u017ed\u00fd p\u00e1nt dal jeden men\u0161\u00ed kus plastickej trhaviny, zalo\u017eil rozbu\u0161ky a v\u0161etko prepojil dokopy.<\/p>\n\n\n\n Zvuky stre\u013eby za dverami u\u017e medzi\u010dasom ustal.<\/p>\n\n\n\n Uwe k n\u00e1m dobehol a bez \u010fal\u0161ieho \u010dakania odp\u00e1lil n\u00e1lo\u017ee.<\/p>\n\n\n\n Expl\u00f3zie boli mal\u00e9, ale sta\u010dili na to, aby sa dvere zvalili dovn\u00fatra.<\/p>\n\n\n\n Prikr\u010dil som sa, ale \u017eiadna stre\u013eba sa neozvala. V miestnosti bolo ticho a takmer tma. Svietili len monitory, pri\u010dom v\u00e4\u010d\u0161ina zobrazovala len zrnenie.<\/p>\n\n\n\n Na\u0161\u013eapoval som opatrne a ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu som \u010dakal, \u017ee po n\u00e1s za\u010dn\u00fa strie\u013ea\u0165, ale po prekro\u010den\u00ed dver\u00ed som sa mohol pokojne narovna\u0165. Miestnos\u0165 bola pr\u00e1zdna, ak som teda ner\u00e1tal vy\u0161e desiatku m\u0155tvych tiel. Niektor\u00ed boli pri svojich pracovn\u00fdch staniciach, in\u00ed sa o\u010dividne sna\u017eili dosta\u0165 \u010do naj\u010falej od strelca. Po Paulovi nebolo ani stopy a ani po mu\u017eovi, \u010do za t\u00fdm st\u00e1l.<\/p>\n\n\n\n \u201eKam sa kurva vyparil?!\u201c zakri\u010dal som na cel\u00fa miestnos\u0165 potom, \u010do sme ju cel\u00fa znova prezreli. \u201eNiekde tu mus\u00ed by\u0165 druh\u00fd v\u00fdchod.\u201c<\/p>\n\n\n\n Trvalo n\u00e1m to p\u00e4tn\u00e1s\u0165 min\u00fat prehadzovania n\u00e1bytku a strh\u00e1vania kobercov, k\u00fdm sme ho na\u0161li. I\u0161lo o \u0161achtu skryt\u00fa za stenou s telev\u00edzormi. Viedla von z budovy a z opa\u010dnej strany bola kryt\u00e1 hust\u00fdmi korunami stromov.<\/p>\n\n\n\n Nikde som nikoho nevidel, ale to ma nezastavilo. Spustil som sa dole pridr\u017eiavaj\u00fac sa len krajov rebr\u00edka a o p\u00e1r metrov ni\u017e\u0161ie som dosadol na zem. Miesto bolo dobre vybrat\u00e9. Vysok\u00e1 tr\u00e1va a stromy poskytovali dokonal\u00e9 krytie. Ne\u010dakal som na svoj t\u00edm a nasledoval vy\u0161liapan\u00fd chodn\u00edk. Tr\u00e1va sa e\u0161te nestihla pozviecha\u0165.<\/p>\n\n\n\n Chodn\u00edk viedol popri rozostavan\u00fdch budov\u00e1ch a\u017e k plotu. Oby\u010dajne by odde\u013eoval stavenisko od ulice, ale ktosi do\u0148 urobil otvor.<\/p>\n\n\n\n Vybehol som na ulicu, zbra\u0148 namieren\u00e1, prst na sp\u00fa\u0161ti a kmital som hlavou zo strany na stranu. Okrem vojakov, \u010do zastavovali dopravu, som nikoho in\u00e9ho nevidel.<\/p>\n\n\n\n \u201eKurva! Kde si, Paul?\u201c za\u0161omral som si pre seba a prezeral si vojakov.<\/p>\n\n\n\n Nemohol sa \u010faleko dosta\u0165. Oblas\u0165 je uzavret\u00e1, nad hlavami n\u00e1m lietaj\u00fa helikopt\u00e9ry a bezpilotn\u00e9 lietadl\u00e1. Neexistuje, \u017ee by sa z toho mohol dosta\u0165.<\/p>\n\n\n\n Poh\u013ead sa mi zastavil na jednom vojakovi. Nezastavoval vozidl\u00e1 a nedohliadal na bezpe\u010dnos\u0165 oblasti. Pr\u00e1ve naopak. So sklonenou hlavou kr\u00e1\u010dal v p\u00e4t\u00e1ch ak\u00e9musi d\u00f4stojn\u00edkovi v uniforme. Smerovali do podzemnej gar\u00e1\u017ee n\u00e1protivnej budovy.<\/p>\n\n\n\n \u201eM\u00e1m \u0165a,\u201c rozbehol som sa za nimi a len letmo som zapo\u010dul, ako za mnou Helene \u010dosi kri\u010d\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Prebehol som okolo vojakov, zm\u00e4tene sa na m\u0148a pozerali, ale nezastavili ma. Tesne pred vchodom do podzemia som spomalil a namieril do tmy. Ani som ne\u010dakal, \u017ee tam bud\u00fa.<\/p>\n\n\n\n U\u017e som bol takmer dole, ke\u010f som za sebou zapo\u010dul kroky. Obzrel som sa. Helene i\u0161la ako prv\u00e1, ostatn\u00ed ju nasledovali.<\/p>\n\n\n\n \u201eMal si na n\u00e1s po\u010dka\u0165,\u201c sykla a zaradila sa za m\u0148a.<\/p>\n\n\n\n Prik\u00fdvol som. Nechcelo sa mi odpoveda\u0165. Paula a jeho \u0161\u00e9fa treba dosta\u0165 za ka\u017ed\u00fa cenu, inak bud\u00fa \u010falej pokra\u010dova\u0165 vo svojej \u010dinnosti.<\/p>\n\n\n\n Polo\u017eila mi ruku na rameno a spolo\u010dne sme ako t\u00edm vo\u0161li do gar\u00e1\u017ee. Chv\u00ed\u013eu mi trvalo, k\u00fdm si o\u010di privykli a za\u013eutoval som, \u017ee nem\u00e1me pri sebe prilby. Do \u0161peci\u00e1lnych jednotiek sme sa v\u0161ak nedostali preto, \u017ee sme sa spoliehali na vyspel\u00fa techniku.<\/p>\n\n\n\n Gar\u00e1\u017e bola polopr\u00e1zdna, ale aj tak sa v nej nach\u00e1dzalo dostatok \u00e1ut, aby n\u00e1m n\u00e1jdenie jedn\u00e9ho spr\u00e1vneho trvalo pr\u00edli\u0161 dlho. Sta\u010dilo by vysiela\u010dkou nahl\u00e1si\u0165 zabezpe\u010denie v\u00fdchodov, ale \u017eiadnu sme nemali.<\/p>\n\n\n\n \u201eUwe,\u201c \u0161epol som. \u201eVybehni von za vojakmi, po\u017ei\u010daj n\u00e1m jednu vysiela\u010dku a ke\u010f u\u017e bude\u0161 pritom, nech uzatvoria oblas\u0165. H\u013ead\u00e1me mu\u017ea v uniforme d\u00f4stojn\u00edka sprev\u00e1dzan\u00e9ho vojakom. Bude ranen\u00fd. K\u00fdm ich nen\u00e1jdeme, nech \u017eiadne, ale naozaj \u017eiadne, ani len vojensk\u00e9 vozidlo neopust\u00ed oblas\u0165. A to ani keby samotn\u00fd Berg chcel od\u00eds\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n Uwe prik\u00fdvol a vybehol po rampe sp\u00e4\u0165 na ulicu.<\/p>\n\n\n\n \u201eAko chc\u00fa od\u00eds\u0165? Oblas\u0165 je uzavret\u00e1. \u017diadne auto nepustia von,\u201c povedala Jane.<\/p>\n\n\n\n Myslel som na to ist\u00e9. \u201eDostali sa sem vo vojensk\u00fdch vozidl\u00e1ch. Tie s\u00fa nen\u00e1padn\u00e9 a m\u00f4\u017eu si jazdi\u0165, ako chc\u00fa. Nik ich nekontroluje.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eA tu \u017eiadne nie je,\u201c ozn\u00e1mila Helene.<\/p>\n\n\n\n \u201eS\u00fa tu \u010fal\u0161ie dve podla\u017eia.\u201c<\/p>\n\n\n\n Pomal\u00fdmi krokmi sme sa bl\u00ed\u017eili k prv\u00e9mu podzemn\u00e9mu podla\u017eiu. Z vonka k n\u00e1m doliehal tlmen\u00fd rachot helikopt\u00e9r a ob\u010dasn\u00e9 \u0161kr\u00edpanie b\u0155zd. Inak bolo a\u017e na vzduchotechniku a na\u0161e kroky v\u0161ade ticho.<\/p>\n\n\n\n Obzreli sme sa nav\u00f4kol, ale a\u017e na nieko\u013eko desiatok osobn\u00fdch a luxusn\u00fdch \u00e1ut tu \u017eiadne vojensk\u00e9 vozidlo nebolo. Tr\u010dalo by medzi nimi ako \u010dernoch na v\u00fdro\u010dnom stretnut\u00ed KKK.<\/p>\n\n\n\n Zost\u00e1valo n\u00e1m posledn\u00e9 podla\u017eie. Uwe sa doposia\u013e nevr\u00e1til, ale aj traja sme na Paula sta\u010dili. Teraz to skon\u010d\u00ed, nemal kam \u00eds\u0165 a bude pyka\u0165. Dal som mu \u0161ancu. Ist\u00e1 moja \u010das\u0165 mu chcela da\u0165 \u010fal\u0161iu, ale bola pr\u00edli\u0161 mal\u00e1. Zvy\u0161ok hovoril jasne.<\/p>\n\n\n\n Zi\u0161li sme posledn\u00fdch p\u00e1r metrov a pozdvihli zbrane. Vojensk\u00e9 vozidlo tam s\u00edce nebolo, ale za to Paul \u00e1no. Opieral sa o st\u013ap, akoby \u010dakal na star\u00e9ho zn\u00e1meho a v ruke zvieral \u010dezetu<\/em>. Mieril \u0148ou na mu\u017ea pred sebou. Netv\u00e1ril sa nad\u0161ene. Po \u010dele mu stekali kvap\u00f4\u010dky potu a mra\u010dil sa.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u017de v\u00e1m to ale trvalo,\u201c usmial sa a odrazil sa od st\u013apa.<\/p>\n\n\n\n Roztiahli sme sa do str\u00e1n, hlavne namieren\u00e9 dopredu.<\/p>\n\n\n\n Paulovi sa na tv\u00e1ri objavil \u00fa\u0161krn. Striaslo ma, chlpy pod oblekom sa mi postavili do pozoru, zreni\u010dky roz\u0161\u00edrili. Zastal som a neh\u00fdbal sa. \u010cosi tu nesedelo. Paul by sa nikdy len tak nedal zahna\u0165 do k\u00fata. Je bojovn\u00edk.<\/p>\n\n\n\n \u201ePaul? \u010co tu rob\u00edme? Pre\u010do to divadlo s \u00fatekom?\u201c behal som o\u010dami po okol\u00ed a h\u013eadal ak\u00fdko\u013evek n\u00e1znak \u00faskoku.<\/p>\n\n\n\n \u201eV\u0161etko je u\u017e straten\u00e9,\u201c podotkol a urobil krok dopredu. \u201eTo tohto sme cel\u00fd \u010das nah\u00e1\u0148ali,\u201c povedal a prilo\u017eil mu\u017eovi hlave\u0148 na z\u00e1tylok.<\/p>\n\n\n\n Mu\u017e na to ni\u010d nepovedal, len za\u0165al zuby a zadr\u017eal dych.<\/p>\n\n\n\n \u201eJe koniec, Paul. Polo\u017e t\u00fa zbra\u0148 a vzdaj sa. Prihovor\u00edme sa za teba.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePrihovor\u00edte?\u201c rozosmial sa. \u201eA \u010do? Nedostanem tri do\u017eivotia, ale len dve alebo jedno? Nie. Vid\u00edm v\u00e1m to na o\u010diach. Ani keby som sa vzdal, tak by ste mi neodpustili a do v\u00e4zenia sa \u00eds\u0165 rozhodne nechyst\u00e1m.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNezab\u00edjaj ho. Viem, \u017ee si to zasl\u00fa\u017ei, ale potrebujeme ho \u017eiv\u00e9ho,\u201c pok\u00fa\u0161al som sa ho presved\u010di\u0165. \u201eVerejnos\u0165 mus\u00ed dosta\u0165 niekoho, na koho m\u00f4\u017eeme hodi\u0165 vinu. Niekoho, koho m\u00f4\u017eeme potresta\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eOn je ni\u010d, Pacho. St\u00e1le si to nepochopil? On je len b\u00e1bka, rovnako ako sme boli my. Vykon\u00e1val v\u00f4\u013eu niekoho in\u00e9ho. S\u00e1m vie\u0161, ako to chod\u00ed. S\u013e\u00fabi, \u017ee bude vypoveda\u0165 a dostane miernej\u0161\u00ed trest, alebo len<\/em> do\u017eivotie namiesto gu\u013eky, alebo ho dokonca prepustia a daj\u00fa mu nov\u00fa identitu.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo m\u00f4\u017ee\u0161 dosta\u0165 aj ty! Pom\u00f4\u017eeme ti. Prezident n\u00e1s vypo\u010duje.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eSi naivn\u00fd, Pacho a v\u017edy si bol. Len tak\u00fd ako on,\u201c zatla\u010dil pi\u0161to\u013eou do hlavy, \u201edost\u00e1vaj\u00fa tak\u00e9 ponuky. Ale ja? B\u00fdval\u00fd krimin\u00e1lnik, dezert\u00e9r a prebehl\u00edk? To by verejnos\u0165 nezo\u017erala. Poprav\u010dia \u010data by bola moj\u00edm vyk\u00fapen\u00edm. \u0164ah\u00e1\u0161 za krat\u0161\u00ed koniec a v\u017edy si aj \u0165ahal. Aj preto som v\u00e1s zradil. Nechcel som skon\u010di\u0165 s gu\u013ekou v neozna\u010denom hrobe v akejsi zasmradenej diere,\u201c zasmial sa ironicky.<\/p>\n\n\n\n \u201eViedol si n\u00e1s do z\u00e1huby a im to rob\u00ed\u0161 aj na\u010falej. Ale u\u017e nie,\u201c zalesklo sa mu v o\u010diach. \u201eAko si povedal, je koniec.\u201c<\/p>\n\n\n\n Ako to dopovedal, padol v\u00fdstrel. St\u013ap za Paulom sa zafarbil do \u010dervena s pr\u00edmesou ru\u017eovej a \u0161edej a Helen sa vrhla dopredu. Sprvu som si myslel, \u017ee chce zachyti\u0165 Paulove telo, ale namiesto toho mu roztiahla prsty na ruke a \u010dosi odtia\u013e vytiahla.<\/p>\n\n\n\n \u201eV\u0161imla som si, \u017ee \u010dosi zviera v ruke,\u201c povedala a uk\u00e1zala predmet vo svojej dlani. Dia\u013ekov\u00fd odpa\u013eova\u010d.<\/p>\n\n\n\n M\u00fdlil som sa. Neveril som. Nie, nechcel som veri\u0165, \u017ee by bol Paul ochotn\u00fd spravi\u0165 nie\u010do tak\u00e9 a skoro n\u00e1s to znova st\u00e1lo \u017eivot.<\/p>\n\n\n\n Helene sa pri poh\u013eade na Paulove bezvl\u00e1dne telo v k\u00fatiku oka zaleskla slza. Hne\u010f si ju v\u0161ak zotrela, ale \u010fal\u0161ie ju nasledovali. Jane sa k nej ihne\u010f zohla a objala ju.<\/p>\n\n\n\n Za chrbtom n\u00e1m zazneli n\u00e1hliv\u00e9 kroky. Uwe viedol vojakov, no ke\u010f videl, \u017ee je u\u017e po v\u0161etkom, spomalil a zastal p\u00e1r krokov od n\u00e1s. Pery mal zovret\u00e9, obo\u010die sa mu takmer spojilo. \u201e\u010co sa stalo?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNechcel \u00eds\u0165 do v\u00e4zenia. Chcel to ukon\u010di\u0165 po svojom,\u201c odvetil som. \u201eA n\u00e1s pritom zobra\u0165 so sebou.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eT\u00e1 jeho zasran\u00e1 tvrdohlavos\u0165,\u201c za\u0161omral Uwe. \u201eTo je ten druh\u00fd? \u010co je za\u010d?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNetu\u0161\u00edm. Zadr\u017eal ho Paul, inak by u\u017e bol d\u00e1vno utiekol, alebo sa o to aspo\u0148 pok\u00fasil.\u201c<\/p>\n\n\n\n Podi\u0161iel som k\u00a0nemu a\u00a0mal chu\u0165 spravi\u0165 to \u010do Paul. \u010co hovoril, malo zmysel. Bolo riziko, \u017ee sa z\u00a0toho v\u0161etk\u00e9ho vyvle\u010die a\u00a0zostane na slobode. S\u00a0povzdychom som mu natiahol plastov\u00e9 put\u00e1 a\u00a0tla\u010dil ho pred sebou. Jeden probl\u00e9m za druh\u00fdm. Najprv n\u00e1m vyd\u00e1 svojich nadriaden\u00fdch. Bez neobmedzen\u00fdch zdrojov je len \u010dlovekom.<\/p>\n\n\n\n