![\"\"](\"https:\/\/i0.wp.com\/martinbenkovic.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/07\/8.png?resize=161%2C256\")
<\/figure><\/div>\n\n\n\nNie celkom dobrovo\u013ene sme sa usadili v budove, ktor\u00e1 bola takmer naproti sledovan\u00e9mu vchodu, a nerv\u00f3zne sme \u010dakali na za\u010diatok akcie, aspo\u0148 ja. Tom\u00e1\u0161 si hne\u010f po pr\u00edchode pritiahol dve stoli\u010dky, rozvalil sa na ne a behom nieko\u013ek\u00fdch min\u00fat tvrdo zaspal, Jane a Helene sedeli chrbtami k sebe a tie\u017e mali \u010do robi\u0165, aby zahnali driemoty, ktor\u00e9 n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch su\u017eovali, a Uwe s Echom pop\u00edjali k\u00e1vu a tv\u00e1rili sa, \u017ee ich udalosti vonku v\u00f4bec nezauj\u00edmaj\u00fa. Neveril som im, v\u0161etci sme to u\u017e chceli ma\u0165 za sebou a bolo by lep\u0161ie, keby sme sa mohli z\u00fa\u010dastni\u0165 akcie, ale Smith o tom nechcel ani po\u010du\u0165. Vraj sme pr\u00edli\u0161 unaven\u00ed a boli by sme pre nich zbyto\u010dn\u00e1 \u0165archa. Sk\u00f4r som si v\u0161ak myslel, \u017ee n\u00e1s pova\u017eoval za riziko a nechcel, aby sme sa nechali unies\u0165 em\u00f3ciami, \u010do bola hl\u00fapos\u0165. Boli a st\u00e1le sme profesion\u00e1li.<\/p>\n\n\n\n
Pri poh\u013eade na \u013eud\u00ed prech\u00e1dzaj\u00facich sa dole pod nami, som si spomenul na d\u00e1vno zabudnut\u00fd \u010das, ke\u010f som sa aj ja v t\u00fdchto kon\u010din\u00e1ch ob\u010das prech\u00e1dzal a n\u00e1hlil sa na obed do jednej z pri\u013eahl\u00fdch re\u0161taur\u00e1ci\u00ed. Najrad\u0161ej som si zbehol do \u00e1zijsk\u00e9ho bistra v n\u00e1kupnom centre a dal si chrumkav\u00fa ka\u010dicu na se\u010du\u00e1nsky sp\u00f4sob s ostro-kyslou polievkou.<\/p>\n\n\n\n
Usmial som sa na svoj odraz v okne a neveriacky pokr\u00fatil hlavou nad t\u00fdm, \u017ee sa mi akur\u00e1t tak\u00e1to spomienka vynorila v hlave. Rad\u0161ej keby som si spomenul, kde som mal t\u00fa svoju skr\u00fd\u0161. Jedin\u00e1 spomienka, po ktorej som t\u00fa\u017eil, aby sa mi vr\u00e1tila. Bol som rozhodnut\u00fd necha\u0165 v\u0161etky ostatn\u00e9 tam, kde boli. Zabudnut\u00e9 za bari\u00e9rou udr\u017eiavanou nanobotmi v mojej hlave.<\/p>\n\n\n\n
\u201eV\u0161etky jednotky s\u00fa na miestach,\u201c <\/em>ozval sa hlas, ktor\u00fd som u\u017e nieko\u013eko dn\u00ed nepo\u010dul, a preru\u0161il komunika\u010dn\u00e9 ticho. Velite\u013e z\u00e1sahovej jednotky \u0160tef\u00e1nik. Eva ho kontaktovala okam\u017eite, ako sme sa dozvedeli, kam ideme, a po\u017eiadala ho, aby osobne vybral len t\u00fdch, ktor\u00fdm m\u00f4\u017ee veri\u0165, a zvy\u0161ku policajtov aby nahovoril, \u017ee ich \u010dak\u00e1 cvi\u010denie evaku\u00e1cie s ve\u013ek\u00fdm mno\u017estvom civilistov. Pozrel som sa na hodinky. Presne dvan\u00e1s\u0165 hod\u00edn. Tak ako sa dohodli. Pr\u00e1ve v tomto okamihu za\u010dali policajti uzatv\u00e1ra\u0165 dia\u013enicu, odkl\u00e1\u0148a\u0165 v\u0161etky vozidl\u00e1 z okolia a nepriedu\u0161ne uzatv\u00e1ra\u0165 cel\u00fa oblas\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eU\u017e to za\u010dne,\u201c ozn\u00e1mil som im pre pr\u00edpad, \u017ee by sa chceli pozera\u0165, ale jedine Uwe a Echo sa postavili ku mne.<\/p>\n\n\n\n Zatia\u013e ni\u010d nenasved\u010dovalo, \u017ee by sa ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu malo \u010dosi udia\u0165. Pod oknami sa to neust\u00e1le hm\u00fdrilo civilistami, sledovan\u00fd vchod bol na\u010falej bez zmeny a jedine ruch z dia\u013eni\u010dn\u00e9ho obchvatu ut\u00edchol, ako n\u00edm pre\u0161li posledn\u00e9 prepusten\u00e9 aut\u00e1.<\/p>\n\n\n\n Pozrel som sa doprava, odkia\u013e sa u\u017e bl\u00ed\u017eili \u0161peci\u00e1lne jednotky v bojov\u00fdch oblekoch, a znova sa mi zacnelo by\u0165 tam dole a robi\u0165 nie\u010do in\u00e9, ako len bezmocne \u010daka\u0165 a prizera\u0165 sa. Zdvihol som zrak a pre\u0161iel postupne okno za oknom, \u010di sa vo\u013ea\u010do nezmen\u00ed, ale ni\u010d. Bola to st\u00e1le jedin\u00e1 budova, do ktorej nebolo vidie\u0165. Museli si da\u0165 z\u00e1le\u017ea\u0165 a oblepi\u0165 zvn\u00fatra v\u0161etky okn\u00e1 f\u00f3liami. Ktovie, \u010di sa pr\u00e1ve teraz ten bastard pozer\u00e1 von a tu\u0161\u00ed, \u010do sa na nich chyst\u00e1. Mo\u017eno e\u0161te nie, ale \u010do nevidie\u0165 sa to dozvie.<\/p>\n\n\n\n Jednotky zastali na oboch rohoch v bezpe\u010dnej vzdialenosti, aby ich nebolo vidie\u0165, a sign\u00e1lmi r\u00fak sa dohov\u00e1rali. Vysiela\u010dky boli doposia\u013e ticho, nechceli sme sa pr\u00edli\u0161nou aktivitou prezradi\u0165. U\u017e neraz n\u00e1m dok\u00e1zali, \u017ee vedia z\u00edskava\u0165 inform\u00e1cie z viacer\u00fdch zdrojov. Mu\u017ei na oboch stran\u00e1ch prik\u00fdvli hlavami a rozbehli sa k hlavn\u00e9mu vchodu. V rovnakom okamihu sa zo v\u0161etk\u00fdch smerov vyrojili policajti a navigovali civilistov, ktor\u00ed doteraz so z\u00e1ujmom sledovali \u0161peci\u00e1lne jednotky a nat\u00e1\u010dali si ich na mobil. Pravdepodobne to brali ako nejak\u00e9 cvi\u010denie, ale mno\u017estvo policajtov ich nakoniec prin\u00fatilo posl\u00fachnu\u0165 a uteka\u0165 do bezpe\u010dia.<\/p>\n\n\n\n Chlapi sa e\u0161te len pribl\u00ed\u017eili ku vchodov\u00fdm dver\u00e1m a\u00a0u\u017e sa sklen\u00e9 tabule roztrie\u0161tili pod pa\u013ebou vych\u00e1dzaj\u00facou z\u00a0vn\u00fatra. Nez\u013eakli sa a\u00a0stre\u013ebu op\u00e4tovali. Obleky ich \u00fa\u010dinne chr\u00e1nili a\u00a0d\u00e1vali im dostatok \u010dasu, aby svoje ciele zamerali a\u00a0zneutralizovali. Nevidel som, \u010do sa tam deje, ale vedel som si to celkom \u017eivo predstavi\u0165. I\u0161lo o\u00a0u\u010debnicov\u00fd pr\u00edklad \u00fatoku. D\u00f4le\u017eit\u00e9 bolo nepusti\u0165 uzdu pudu sebaz\u00e1chovy, ke\u010f do v\u00e1s akur\u00e1t strie\u013eali, a\u00a0pokra\u010dova\u0165 spolo\u010dne k\u00a0cie\u013eu, \u010do bolo vn\u00fatro budovy. To ist\u00e9, ako pri hlavnom vchode, sa z\u00e1rove\u0148 dialo pri vstupe do gar\u00e1\u017e\u00ed a\u00a0ka\u017edom inom vchode, kade sa dalo vojs\u0165 \u010di vyjs\u0165.<\/p>\n\n\n\n