![\"\"](\"https:\/\/i0.wp.com\/martinbenkovic.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/07\/8.png?resize=161%2C256\")
<\/figure><\/div>\n\n\n\n\u201ePane, agent Smith v\u00e1m odkazuje, \u017ee nov\u00e9 z\u00e1bery ukazuj\u00fa zv\u00fd\u0161en\u00fa aktivitu v meste,\u201c pok\u00fa\u0161al sa n\u00e1m pridelen\u00fd podporu\u010d\u00edk prekri\u010da\u0165 hluk \u0161tartuj\u00facich a prist\u00e1vaj\u00facich lietadiel a helikopt\u00e9r na Tureckom letisku. \u201eOkolie ve\u017ee je v\u0161ak zatia\u013e pomerne pokojn\u00e9, tak\u017ee by ste nemali narazi\u0165 na \u017eiadne ne\u010dakan\u00e9 nepr\u00edjemnosti.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eV\u017edy sa n\u00e1jdu ne\u010dakan\u00e9 nepr\u00edjemnosti,\u201c poznamenal som a s poh\u013eadom upret\u00fdm pred seba som sledoval \u0161tart letky st\u00edha\u010diek F-35, ktor\u00e9 u\u017e nieko\u013eko dn\u00ed nepretr\u017eite odlietali plne nalo\u017een\u00e9 raketami a bombami a nesk\u00f4r prist\u00e1vali, aby si doplnili z\u00e1soby paliva a mun\u00edcie, a mohli sa znova zapoji\u0165 do n\u00e1letov. Nepo\u013eavili, ani ke\u010f sa za\u010dalo stmieva\u0165. V\u0161etko preto, aby sme mohli ukon\u010di\u0165 toto vykon\u0161truovan\u00e9 \u0161ialenstvo, ktor\u00e9 si u\u017e vy\u017eiadalo nespo\u010detn\u00e9 mno\u017estvo nevinn\u00fdch \u017eivotov na oboch stran\u00e1ch. Najprv to zastav\u00edme a potom sa zameriame na t\u00fdch, \u010do za t\u00fdm st\u00e1li. Nech je za t\u00fdm ktoko\u013evek, veril som, \u017ee sa n\u00e1m ho podar\u00ed dolapi\u0165 a skoncova\u0165 s n\u00edm. Len \u0161koda, \u017ee po \u0148om pr\u00eddu \u010fal\u0161\u00ed. V\u017edy sa n\u00e1jde vo\u013eakto in\u00fd s podobn\u00fdm zm\u00fd\u0161\u013ean\u00edm \u010di ideol\u00f3giou. Zastavi\u0165 \u013eud\u00ed m\u00f4\u017eeme, ale ideu nie je tak\u00e9 \u013eahk\u00e9 stopn\u00fa\u0165. Nie bez manipul\u00e1cie, zaml\u010dovania a ani tak sa ned\u00e1 zaru\u010di\u0165, \u017ee sa o p\u00e1r desa\u0165ro\u010d\u00ed znova neobjav\u00ed ktosi s podobn\u00fdm n\u00e1padom.<\/p>\n\n\n\n
Nie, utajovanie nie je t\u00e1 spr\u00e1vna cesta. Mus\u00edme si to zapam\u00e4ta\u0165 a pou\u010di\u0165 sa z toho a pri troche \u0161\u0165astia si na to o desiatky rokov st\u00e1le niekto spomenie.<\/p>\n\n\n\n
\u201eV\u0161etci s\u00fa u\u017e pripraven\u00ed,\u201c vytrhla ma Eva z my\u0161lienok a zastala hne\u010f ved\u013ea m\u0148a pozeraj\u00fac sa rovnak\u00fdm smerom ako ja.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNemusela si \u00eds\u0165 a\u017e sem,\u201c povedal som jej a sna\u017eil sa skry\u0165 svoj strach o \u0148u. Turecko bolo s\u00edce pod kontrolou Eur\u00f3pskej arm\u00e1dy, ale e\u0161te st\u00e1le sa vyskytli n\u00e1jazdy a \u00fatoky men\u0161\u00edch jednotiek, ktor\u00fdm sa akosi podarilo dosta\u0165 a\u017e sem. Nebola tu v bezpe\u010d\u00ed, a\u017e k\u00fdm sa vojna \u00faplne neskon\u010d\u00ed, a pochyboval som tie\u017e, \u017ee potom to tu bude bezpe\u010dn\u00e9. Kto bude vl\u00e1dnu\u0165? Nikto presne nevedel, ko\u013eko \u013eud\u00ed z p\u00f4vodn\u00e9ho obyvate\u013estva e\u0161te zostalo na\u017eive. Mo\u017eno odi\u0161li \u010falej na v\u00fdchod \u010di juh, ale v okol\u00ed ich u\u017e ve\u013ea nezostalo.<\/p>\n\n\n\n
\u201eMusela, st\u00e1le si m\u00f4j v\u00e4ze\u0148,\u201c odvetila a c\u00edtil som, ako sa po posledn\u00fdch slov\u00e1ch usmieva. Prezident Berg mi s\u00edce zatia\u013e milos\u0165 neudelil, ale u\u017e ma nikto nebral ako zlo\u010dinca. Dokonca aj vojaci na z\u00e1kladni sa vo\u010di n\u00e1m spr\u00e1vali s \u00factou, aj napriek tomu, \u017ee sa u\u017e roz\u0161\u00edrila spr\u00e1va o tom, kto v skuto\u010dnosti sme. Odvtedy boli ove\u013ea \u00fastretovej\u0161\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
\u201eVr\u00e1\u0165 sa mi sp\u00e4\u0165,\u201c za\u0161epkala po chv\u00ed\u013eke roztrasen\u00fdm hlasom a oto\u010dila sa na odchod.<\/p>\n\n\n\n
\u201eEva,\u201c oto\u010dil som sa za \u0148ou, \u017ee jej na to \u010dosi odpoviem, ale nevedel som n\u00e1js\u0165 tie spr\u00e1vne slov\u00e1. Len som sucho preglgol. \u201eDostaneme t\u00fdch, \u010do n\u00e1m to spravili,\u201c dostal som nakoniec zo seba. Eva iba prik\u00fdvla a vr\u00e1tila sa sp\u00e4\u0165 do hang\u00e1ra, kde u\u017e v\u0161etci \u010dakali, aby sme si posledn\u00fd raz pre\u0161li pl\u00e1n.<\/p>\n\n\n\n
Vykro\u010dil som za \u0148ou a nemohol sa zbavi\u0165 pocitu, \u017ee som mal poveda\u0165 nie\u010do in\u00e9. Uisti\u0165 ju, \u017ee sa vr\u00e1tim, \u017ee v\u0161etko bude v poriadku, ale mohol som to naisto vedie\u0165? Mal som jej rad\u0161ej klama\u0165, aby sa c\u00edtila aspo\u0148 o trochu lep\u0161ie? Mo\u017eno mal. Pre\u0161iel som cez pootvoren\u00e9 dvere hang\u00e1ra, ktor\u00e9 sa za mnou ihne\u010f zatvorili a utlmili zvuky letiska, aby sme sa mohli neru\u0161ene venova\u0165 posledn\u00fdm pr\u00edprav\u00e1m.<\/p>\n\n\n\n
\u201eAko to ide?\u201c sp\u00fdtal som sa a oprel sa rukami o st\u00f4l, na ktorom le\u017eala mapa Teher\u00e1nu a fotky n\u00e1\u0161ho cie\u013ea. V \u010dase z\u00edskania z\u00e1berov boli cesty v okol\u00ed pr\u00e1zdne, na pri\u013eahlom parkovisku bolo len zop\u00e1r preva\u017ene vojensk\u00fdch \u00e1ut a nevyzeralo to, \u017ee by do z\u00e1bavn\u00e9ho centra v poslednom \u010dase chodilo ve\u013ea \u013eud\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
\u201eAk sa ni\u010d neposerie, tak to bude prech\u00e1dzka ru\u017eov\u00fdm sadom,\u201c povedal Tom\u00e1\u0161 a usmial sa. Po\u010das t\u00fdch dn\u00ed, ke\u010f sme cvi\u010dili a pripravovali sa, sa jeho stav zlep\u0161il a u\u017e sa aj ob\u010das zasmial. Pr\u00edtomnos\u0165 takmer celej jednotky mu pom\u00e1hala, ale ob\u010das, hlavne ke\u010f bol s\u00e1m, som postrehol, ako ho cel\u00fd v\u00fdvoj situ\u00e1cie tr\u00e1pi.<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u010ci\u017ee in\u00fdmi slovami to bude presn\u00fd opak,\u201c poznamenala Jane a uk\u00e1zala na hlavn\u00fd vchod do ve\u017ee. \u201e\u010ci chceme alebo nie, budeme musie\u0165 \u00eds\u0165 odtia\u013eto. V tak\u00fa skor\u00fa rann\u00fa hodinu tam h\u00e1dam nikto nebude.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eKe\u010f budeme dnu, p\u00f4jdeme do najbli\u017e\u0161\u00edch mo\u017en\u00fdch dver\u00ed pre zamestnancov a z\u00eddeme o dve poschodia ni\u017e\u0161ie, kde sa nach\u00e1dza d\u00e1tov\u00e9 centrum,\u201c zopakovala Helene \u010fal\u0161iu \u010das\u0165 pl\u00e1nu.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNapoj\u00edme sa na server, uploadneme v\u00edrus a opust\u00edme budovu,\u201c povedal Echo a pozrel sa na Uweho, aby pokra\u010doval.<\/p>\n\n\n\n
\u201eVonku n\u00e1s po\u010dk\u00e1 n\u00e1\u0161 kontakt a dostane n\u00e1s z mesta.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eOt\u00e1zky?\u201c op\u00fdtal som sa, ke\u010f sme si nar\u00fdchlo zopakovali hrub\u00fd pl\u00e1n akcie.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNi\u010d, \u010do by u\u017e nebolo zodpovedan\u00e9, a okrem toho sa ur\u010dite da\u010do poserie,\u201c odvetil Tom\u00e1\u0161 znovu optimisticky a u\u0161krnul sa. \u201eA potom prejdeme na pl\u00e1n B.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eA ten je?\u201c sp\u00fdtala sa Eva prekvapene, ke\u010f\u017ee o pl\u00e1ne B sme doteraz nehovorili, len o \u010fal\u0161\u00edch miestach, kde n\u00e1s n\u00e1\u0161 kontakt vyzdvihne.<\/p>\n\n\n\n
\u201ePl\u00e1n B,\u201c za\u010dal som a usmial sa na \u0148u, \u201eje dokon\u010di\u0165 r\u00fdchlo misiu, narobi\u0165 \u010do najviac \u0161k\u00f4d a dosta\u0165 sa odtia\u013e s \u010do najmen\u0161\u00edmi stratami.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eTo mi nepr\u00edde ako dobr\u00fd pl\u00e1n B,\u201c namietala Eva.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNie, ale budeme musie\u0165 hra\u0165 s t\u00fdmi kartami, \u010do sme dostali,\u201c pokr\u010dil som ramenami. Pl\u00e1ny boli s\u00edce pekn\u00e9, ak vych\u00e1dzali, ale rovnako bolo potrebn\u00e9 by\u0165 pripraven\u00ed a pozna\u0165 cel\u00fa oblas\u0165 \u010do najlep\u0161ie, aj ke\u010f len pod\u013ea satelitn\u00fdch obr\u00e1zkov a p\u00f4dorysov budovy. Pod\u013ea v\u00fdrazu v jej tv\u00e1ri sa jej pl\u00e1n B v\u00f4bec nep\u00e1\u010dil a ani som sa jej ne\u010dudoval. \u201eZvl\u00e1dneme to, tak ako doteraz,\u201c sna\u017eil som sa ju upokoji\u0165, ale ve\u013emi to nepomohlo. Len smutne sklopila o\u010di.<\/p>\n\n\n\n
Nebol in\u00fd sp\u00f4sob, ako to urobi\u0165. Mohli sme posla\u0165 in\u00fa jednotku, ale to nikto z n\u00e1s nechcel. S nami to za\u010dalo a s nami to aj skon\u010d\u00ed. Bolo to osobn\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
\u201ePodporu\u010d\u00edk, je n\u00e1\u0161 odvoz pripraven\u00fd?\u201c sp\u00fdtal som sa.<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u00c1no, pane. Odlet je napl\u00e1novan\u00fd o tridsa\u0165 min\u00fat.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201ePo\u010duli ste ho. Berte veci a ideme na to,\u201c zavelil som. Pad\u00e1k, v\u00fd\u0161komer, HK416 a batoh so zvy\u0161nou v\u00fdbavou bol u\u017e pripraven\u00fd. D\u00fdchaciu masku som nepotreboval, na to mi plne posta\u010dovala helma bojov\u00e9ho obleku. E\u0161te posledn\u00fdkr\u00e1t som sa zah\u013eadel na mapu a fotky na stole, pre\u0161iel po nich prstami a ako posledn\u00fd som sa dal na odchod. Predt\u00fdm som sa v\u0161ak e\u0161te zastavil pri Eve a povedal som: \u201eVr\u00e1tim sa.\u201c Rad\u0161ej nesk\u00f4r ako v\u00f4bec.<\/p>\n\n\n\n
\u201eTo ti rad\u00edm, inak budem musie\u0165 \u00eds\u0165 za tebou a zatkn\u00fa\u0165 \u0165a sama,\u201c za\u017eartovala, usmiala sa, naklonila sa a pobozkala ma na pery. \u201eNi\u010d nehovor,\u201c prehovorila po chv\u00ed\u013eke, ke\u010f sme sa na seba nemo pozerali, a op\u00e4\u0165 sa usmiala.<\/p>\n\n\n\n
Bez \u010fal\u0161ieho slova som prik\u00fdvol a nechal hang\u00e1r za sebou.<\/p>\n\n\n\n
Ke\u010f som dorazil k n\u00e1\u0161mu lietadlu typu C-130 Hercules, v\u0161etci ma u\u017e pohodlne usaden\u00ed \u010dakali dnu, pilot nahlas pustil ak\u00fasi metalov\u00fa skladbu a v\u0161etci do rytmu a akoby zamyslene k\u00fdvali hlavami spievaj\u00fac si pre seba jej text.<\/p>\n\n\n\n
It’s a call to arms<\/em><\/p>\n\n\n\n Our battle hymns<\/em><\/p>\n\n\n\n Today is good day to die<\/em><\/p>\n\n\n\n Sons of Odin call<\/em><\/p>\n\n\n\n In Valhalla\u2019s hall<\/em><\/p>\n\n\n\n Let the blood of enemies flow…<\/em><\/p>\n\n\n\n Slov\u00e1 piesne ma prikovali na mieste.<\/p>\n\n\n\n \u201eTvoja ob\u013e\u00faben\u00e1,\u201c povedala Jane, ke\u010f skladba skon\u010dila. \u201eSabaton \u2013 Man of War, n\u00e1\u0161 ritu\u00e1l, p\u00fa\u0161\u0165ali sme si ju v\u017edy pred za\u010diatkom misie.\u201c<\/p>\n\n\n\n Sadol som si na svoje miesto a nedok\u00e1zal sa ubr\u00e1ni\u0165 \u00fasmevu nad tou ir\u00f3niou.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co \u0165a tak pobavilo?\u201c sp\u00fdtal sa Tom\u00e1\u0161.<\/p>\n\n\n\n \u201eLen tak\u00e1 hl\u00fapos\u0165, prv\u00e1 vec, \u010do som na seba hodil, ke\u010f som sa prebral v m\u00e1rnici, bola mikina s n\u00e1pisom Sabaton,\u201c vysvetlil som mu kr\u00fatiac hlavou. Aj ke\u010f ubehlo len nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov od m\u00f4jho prebudenia, c\u00edtil som sa ako nov\u00fd \u010dlovek. Ve\u013ea spomienok sa mi v men\u0161\u00edch \u010di v\u00e4\u010d\u0161\u00edch \u010dastiach vracalo a obnovovali ma. Op\u00e4\u0165 sa mi v hlave premietali sc\u00e9ny, kedy som robil veci, ktor\u00e9 som vedel, \u017ee s\u00fa zl\u00e9, ale potrebn\u00e9. Bral som t\u00fa zodpovednos\u0165 vedome na seba, ale st\u00e1le mi to pri\u0161lo, ako by som to nebol ja, \u010do to v\u0161etko urobil, ale niekto \u00faplne in\u00fd. Niekto vzdialen\u00fd. \u010c\u00edm viac som sa rozpam\u00e4t\u00e1val, o to vzdialenej\u0161ia bola nevidite\u013en\u00e1 bari\u00e9ra v mojej hlave, ale st\u00e1le tam bola. Teraz u\u017e rozk\u00faskovan\u00e1, akoby sa skr\u00fdvala, ale bola tam a nechystala sa len tak rozplyn\u00fa\u0165. Mal som mo\u017enos\u0165 sp\u00fdta\u0165 sa Ezru, pre\u010do si oni v\u0161etko pam\u00e4taj\u00fa a ja nie, ale nesp\u00fdtal som sa. B\u00e1l som sa odpovede, b\u00e1l som sa toho, \u017ee by sa v tom chcel v\u0155ta\u0165, a na\u0161iel by sp\u00f4sob, ako ich prin\u00fati\u0165, aby mi v\u0161etko odhalili. C\u00edtil som, \u017ee som in\u00fd a chcel som in\u00fd zosta\u0165. Moje star\u00e9 ja umrelo, ke\u010f som dostal gu\u013eku medzi o\u010di a to som zmeni\u0165 nechcel. Nov\u00fd za\u010diatok.<\/p>\n\n\n\n Ale a\u017e potom, ke\u010f zastav\u00edm t\u00fdch manipul\u00e1torsk\u00fdch hajzlov.<\/p>\n\n\n\n \u201ePacho, je \u010das,\u201c drgol do m\u0148a Tom\u00e1\u0161.<\/p>\n\n\n\n \u201eTak skoro?\u201c zostal som zasko\u010den\u00fd a obzeral sa okolo seba. V\u0161etci u\u017e boli pripraven\u00ed na zoskok a nakladacia rampa sa za\u010dala otv\u00e1ra\u0165. Len ja som sedel a zm\u00e4tene pozeral v\u00f4kol seba.<\/p>\n\n\n\n \u201eZadriemal si,\u201c odvetil mi pobavene. \u201eA povedali sme pilotovi, nech \u0165a nebud\u00ed. Potreboval si to.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eP\u00e4tn\u00e1s\u0165 sek\u00fand,\u201c <\/em>ozval sa mi pilotov hlas v helme a zaradil som sa do radu \u010dakaj\u00fac na nasleduj\u00faci pr\u00edkaz. Prekontroloval som si \u00fadaje z obleku a \u010di mi helma dobre tesn\u00ed a zhlboka som sa nad\u00fdchol.<\/p>\n\n\n\n Je to tu. \u201eGo!\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n Jeden po druhom sme vysko\u010dili. Bolo to takmer rovnak\u00e9, ako som si to pam\u00e4tal z na\u0161ej poslednej misie, a\u017e na to, \u017ee u\u017e s nami nebol Paul a pad\u00e1ky sme nevypustili \u0161es\u0165 sek\u00fand po opusten\u00ed lietadla. Namiesto toho sme leteli vo\u013en\u00fdm p\u00e1dom a\u017e k n\u00e1\u0161mu cie\u013eu s \u00famyslom otvori\u0165 ich a\u017e v poslednej mo\u017enej chv\u00edli, aby bola \u010do najmen\u0161ia \u0161anca, \u017ee n\u00e1s niekto zahliadne. Bola s\u00edce noc a oblaky zakr\u00fdvali mesiac, ale aj tak tak\u00e1 mo\u017enos\u0165 existovala, ak by sme zostali vo vzduchu pr\u00edli\u0161 dlho.<\/p>\n\n\n\n Leteli sme pribli\u017ene dve min\u00faty, po\u010das ktor\u00fdch som cez hust\u00e9 oblaky takmer ni\u010d nevidel, ale pod\u013ea GPS sme boli presne nad v\u00fdchodnou \u010das\u0165ou mesta. Ve\u017eu som zahliadol okam\u017eite po opusten\u00ed hust\u00e9ho oblaku. Ani v zelenom n\u00e1dychu a neosvetlen\u00e1 sa nedala nev\u0161imn\u00fa\u0165. T\u00fd\u010dila sa ako zdvihnut\u00fd prostredn\u00edk uprostred navz\u00e1jom sa kri\u017euj\u00facich dia\u013enic v severoz\u00e1padnej \u010dasti mesta, ktor\u00e9 bolo cel\u00e9 ponoren\u00e9 do tmy, akoby bolo opusten\u00e9. Obyvatelia a velenie si pravdepodobne mysleli, \u017ee to pilotom s\u0165a\u017e\u00ed pr\u00e1cu pri n\u00e1letoch. Pravdou v\u0161ak bolo, \u017ee v noci a za \u00faplnej tmy dok\u00e1zali by\u0165 rovnako presn\u00ed, ako keby nechali pozap\u00ednan\u00e9 v\u0161etky svetl\u00e1. Mierne som upravil dr\u00e1hu svojho p\u00e1du a zatiahol za uvo\u013e\u0148ova\u010d pad\u00e1ka vo v\u00fd\u0161ke len nieko\u013ek\u00fdch stov\u00e1k metrov nad zemou. Zvy\u0161ok som pomaly a nehlu\u010dne preletel a\u017e na kraj obrovskej dia\u013enice prech\u00e1dzaj\u00facej v\u00fdchodne okolo ve\u017ee. Pod\u013ea n\u00e1zvu na map\u00e1ch sa volala Hemmat, \u010do ma po\u010das pr\u00edprav na misiu prekvapilo, ke\u010f\u017ee u n\u00e1s dia\u013eniciam v\u00e4\u010d\u0161inou men\u00e1 ned\u00e1vame, iba ozna\u010denia. Ir\u00e1nci ju v\u0161ak pomenovali pod\u013ea hrdinu z Ir\u00e1nsko-Irackej vojny a aj in\u00e9 dia\u013enice niesli men\u00e1. Paralelne s Hemmat a severne od ve\u017ee to bola dia\u013enica Hakim. Z\u00e1padne sa tiahla dia\u013enica Sheikh Fazlollah Nuri a v\u00fdchodne dia\u013enica Chamran.<\/p>\n\n\n\n Prepol som si priezor helmy na termov\u00edziu, zelen\u00fd n\u00e1dych zmizol, nahradil ho \u010dierno-biely poh\u013ead na inak farebn\u00fd svet a sledoval som okolie, ktor\u00e9 sa zdalo by\u0165 \u013eudopr\u00e1zdne. Vzdu\u0161nou \u010diarou sme to mali asi \u0161tyristo metrov k hlavn\u00e9mu vchodu do ve\u017ee, \u010do by nebolo tak \u010faleko, ak by to nebolo preva\u017ene otvoren\u00e9 priestranstvo.<\/p>\n\n\n\n Dosadol som, okam\u017eite sa pustil do balenia pad\u00e1ka a \u010do najr\u00fdchlej\u0161ie som za\u013eahol na zem. \u010cakal som na hocijak\u00fd pohyb, ktor\u00fd by mohol nazna\u010di\u0165, \u017ee sme boli odhalen\u00ed, ale ani po p\u00e4tn\u00e1stich min\u00fatach tomu ni\u010d nenasved\u010dovalo, a tak sme sa pomaly postavili a dali do pohybu. Tentoraz n\u00e1s viedol Uwe a ja som sa ujal miesta hne\u010f za n\u00edm. Pre\u0161li sme okolo kruhov\u00e9ho objazdu a pokra\u010dovali \u010falej popri ceste k\u013eukatiacej sa mierne do kopca. Boli sme ako na dlani, vystaven\u00ed poh\u013eadom zo v\u0161etk\u00fdch smerov a pripraven\u00ed ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu za\u013eahn\u00fa\u0165, ak by sme natrafili na bl\u00ed\u017eiace sa vozidlo alebo nepriate\u013esk\u00fa hliadku. Ni\u010d v\u0161ak nenasved\u010dovalo, \u017ee by sa v bl\u00edzkosti nach\u00e1dzala \u010do i len jedna \u017eiv\u00e1 du\u0161a. Mesto bolo tmav\u00e9, tich\u00e9 a aj \u0161tvorcov\u00e1 Miladsk\u00e1 konferen\u010dn\u00e1 hala na vyv\u00fd\u0161enom kopci po na\u0161ej pravej strane vyzerala by\u0165 m\u0155tva a opusten\u00e1. Teraz, viac ako inokedy, pripom\u00ednala mauz\u00f3leum a bola tie\u017e s\u00fa\u010das\u0165ou tohto ve\u013ek\u00e9ho multifunk\u010dn\u00e9ho are\u00e1lu. Ve\u017ea Milad sa t\u00fd\u010dila v temnote rovno pred nami a vyzerala impozantne. Pri plnom osvetlen\u00ed to musel by\u0165 vskutku ohromuj\u00faci poh\u013ead, no teraz boli dokonca aj bezpe\u010dnostn\u00e9 svetl\u00e1 na vrchole ant\u00e9ny vypnut\u00e9.<\/p>\n\n\n\n \u201eDesiv\u00e9 ticho,\u201c poznamenal Echo a musel som len s\u00fahlasi\u0165. Bol tu a\u017e neprirodzen\u00fd pokoj nar\u00fa\u0161an\u00fd len zvukmi boja vzdialen\u00e9ho nieko\u013eko desiatok kilometrov severoz\u00e1padne od mesta. Ale tu bolo v\u0161etko ponoren\u00e9 do hrobov\u00e9ho ticha. Po okolit\u00fdch cest\u00e1ch, ale ani po dia\u013eniciach, ktor\u00e9 n\u00e1s obklopovali zo v\u0161etk\u00fdch str\u00e1n, sa nepreh\u00e1\u0148ali \u017eiadne aut\u00e1, aj napriek tomu, \u017ee sme e\u0161te len pred p\u00e1r hodinami dostali hl\u00e1senie o zv\u00fd\u0161enej aktivite v meste.<\/p>\n\n\n\n \u201eD\u00e1vajte si pozor,\u201c povedal som \u00faplne zbyto\u010dne. V\u0161etci sme si d\u00e1vali pozor a striehli na ka\u017ed\u00fd pohyb \u010di zmenu v okol\u00ed. Zdalo sa mi, akoby sme e\u0161te viac spomalili, ale to bol len m\u00f4j pocit zn\u00e1soben\u00fd nepr\u00edjemn\u00fdm tichom a v\u0161etko obklopuj\u00facou tmou.<\/p>\n\n\n\n Pre\u0161li sme \u010fal\u0161\u00edch zop\u00e1r metrov a zastali na otvorenom priestranstve medzi dvoma stavbami a bez ak\u00e9hoko\u013evek krytia. \u00datok by mohol pr\u00eds\u0165 z ktorejko\u013evek strany a nemali by sme najmen\u0161iu \u0161ancu. Pred nami bol vstup do podzemn\u00fdch gar\u00e1\u017e\u00ed, na vrchu ktor\u00e9ho bola vyhliadka, a po \u013eavej strane vstupn\u00fd are\u00e1l do ve\u017ee kon\u010diaci schodiskom a eskal\u00e1torom dohora. Ani jedna z mo\u017enost\u00ed nevyzerala pr\u00edli\u0161 l\u00e1kavo. Dvere do gar\u00e1\u017e\u00ed boli otvoren\u00e9, akoby n\u00e1s v\u00edtali, ale to bolo asi tak v\u0161etko, \u010do sme videli. Vstupn\u00fd are\u00e1l bol zas v strede otvoren\u00fd a viac odhalen\u00ed by sme v \u0148om by\u0165 nemohli. Balk\u00f3ny po stran\u00e1ch a vyhliadka navrchu n\u00e1m na dobrom pocite tie\u017e neprid\u00e1vali. Nedovideli sme na ne a mohol sa tam skr\u00fdva\u0165 hocikto, pokojne aj cel\u00e1 ir\u00e1nska revolu\u010dn\u00e1 garda.<\/p>\n\n\n\n \u201eNep\u00e1\u010di sa mi to,\u201c poznamenal Uwe, ke\u010f dospel k rovnak\u00e9mu n\u00e1zoru ako ja. Bolo to viac ne\u017e ide\u00e1lne miesto na prepadnutie a v\u0161etky in\u0161tinkty mi vraveli, aby sme tam ne\u0161li. Otvoren\u00e1 strecha prvej polovice are\u00e1lu predstavovala len \u010das\u0165 mo\u017en\u00e9ho nebezpe\u010denstva a o schodoch alebo o tom, \u010do bolo za nimi, ani nehovoriac. Na v\u00fdber sme v\u0161ak nemali. Go big or go home.<\/p>\n\n\n\n \u201eUwe, \u013eav\u00e1 strana. My si berieme prav\u00fa,\u201c povedal som a v rovnakom okamihu vy\u0161tartoval do istej pasce. Tom\u00e1\u0161 a Helene ma bez slova nasledovali a kryli mi chrb\u00e1t a ja im predn\u00fa stranu. Dr\u017eal som sa popri stene, tak aby som bol \u010do najviac chr\u00e1nen\u00fd pred \u00fatokom zhora, a sledoval som priestor pred sebou. O svoj bok som sa nestrachoval, Tom\u00e1\u0161 s Helene mali strechu a balk\u00f3ny po \u013eavej strane ur\u010dite pokryt\u00e9. Boli sme asi v polovici cesty, ke\u010f som zapo\u010dul Echove varovanie z druhej strany a v rovnakom okamihu sa ozvala aj prv\u00e1 stre\u013eba, ktor\u00e1 pre\u0165ala doteraz tich\u00fa noc. Strely sa zar\u00fdvali v\u0161ade okolo n\u00e1s, rozb\u00edjali v\u00fdklady, osvetlenie, \u0161tiepili mramor a vystre\u013eovali tak \u010fal\u0161ie projektily, ktor\u00e9 nar\u00e1\u017eali do n\u00e1\u0161ho obleku. Rozbehol som sa dopredu s poh\u013eadom upret\u00fdm len pred seba. Nechal som to na Tom\u00e1\u0161ovi a Helene, aby n\u00e1s chr\u00e1nili a dr\u017eali n\u00e1m dotierav\u00fdch strelcov od tela.<\/p>\n\n\n\n \u201eRPG!\u201c zakri\u010dal mi za chrbtom Tom\u00e1\u0161. In\u0161tinkt\u00edvne som sa prikr\u010dil a zminimalizoval po\u010det \u010drep\u00edn, \u010do do m\u0148a narazili. Znova som sa rozbehol a tentoraz som sa aj ja u\u017e pridal k stre\u013ebe na \u00fato\u010dn\u00edkov na balk\u00f3ne. Nebolo jednoduch\u00e9 ich trafi\u0165. Mali vyv\u00fd\u0161en\u00e9 miesto a d\u00e1vali si pozor, ale aj tak sa mi podarilo dvoch dosta\u0165 predt\u00fdm, ne\u017e k n\u00e1m doletel \u010fal\u0161\u00ed gran\u00e1t. Odkot\u00fa\u013eal som sa od miesta v\u00fdbuchu a e\u0161te ke\u010f som s\u010dasti le\u017eal a kot\u00fa\u013eal sa, som im tie\u017e poslal jeden gran\u00e1t na priv\u00edtanie.<\/p>\n\n\n\n \u201eUwe!\u201c zakri\u010dal som, aby mi podal status. Letm\u00fdm poh\u013eadom som zahliadol, \u017ee s\u00fa na tom podobne z\u00fafalo ako my, ale to bolo v\u0161etko.<\/p>\n\n\n\n \u201eVid\u00edm ich asi desa\u0165 na va\u0161ej strane,\u201c ozn\u00e1mil mi a tie\u017e vystrelil jeden gran\u00e1t na balk\u00f3n nad na\u0161imi hlavami, ktor\u00fd sa vz\u00e1p\u00e4t\u00ed otriasol. \u201eSedem,\u201c opravil sa po v\u00fdbuchu, ke\u010f dve tel\u00e1 dopadli do stredu vstupn\u00e9ho are\u00e1lu a zostali nehybne le\u017ea\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eMus\u00edme sa dosta\u0165 ku schodom!\u201c zavelil som a rozbehol sa. Schody boli dostato\u010dne vzdialen\u00e9 od balk\u00f3nov, aby na n\u00e1s nemali a\u017e tak\u00fd dobr\u00fd dosah bez toho, aby sa preskupili, ale pre n\u00e1s predstavovali dodato\u010dn\u00e9 riziko. Naslepo som vystrelil zop\u00e1r d\u00e1vok, vymenil si z\u00e1sobn\u00edk za nov\u00fd a zastavil sa rovno v palebnej l\u00ednii. Tom\u00e1\u0161 s Helene prebehli r\u00fdchlo okolo m\u0148a, zop\u00e1r projektilov si na\u0161lo svoju cestu a ne\u0161kodne mi zabubnovalo o hru\u010f. Bola to prijate\u013en\u00e1 cena, aby som mohol bez probl\u00e9mov zamera\u0165 a vystreli\u0165 nieko\u013ekokr\u00e1t r\u00fdchlo za sebou. Po poslednom v\u00fdstrele som sa znova rozbehol a nasledoval Helene. Ani som sa nepozrel sp\u00e4\u0165 na balk\u00f3n, aby som videl, ako tri tel\u00e1 padli takmer simult\u00e1nne na zem a u\u017e sa nepostavili.<\/p>\n\n\n\n \u201eTraja!\u201c zakri\u010dal som Uwemu po\u010det nepriate\u013eov nad ich balk\u00f3nom. Bol to s\u00edce len odhad, ale vzh\u013eadom na to, \u017ee stre\u013eba u\u017e znela len sporadicky, bol asi celkom presn\u00fd.<\/p>\n\n\n\n Tom\u00e1\u0161 s Helene u\u017e boli pri schodoch a striehli v\u0161etk\u00fdmi smermi na \u00fato\u010dn\u00edkov, ale nateraz sa nikam nehrnuli a vyzeralo to, \u017ee si to rozmysleli a \u010dakali na lep\u0161iu pr\u00edle\u017eitos\u0165. D\u00e1valo n\u00e1m to \u010das na oddych a preskupenie sa, ale aj im na pr\u00edpravu druh\u00e9ho \u00fatoku.<\/p>\n\n\n\n \u201eTo je ale bordel! \u010cakali na n\u00e1s!\u201c pos\u0165a\u017eoval sa Tom\u00e1\u0161 pri v\u00fdmene z\u00e1sobn\u00edka.<\/p>\n\n\n\n \u201eE\u0161te \u0165a to prekvapuje?\u201c sp\u00fdtala sa ho Jane a vystrelila na niekoho, kto akur\u00e1t vykukol, a to sa mu stalo osudn\u00fdm.<\/p>\n\n\n\n \u201eTak trochu, ve\u010f bolo v\u0161etko utajen\u00e9.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTak\u00e1to akcia sa utaji\u0165 ned\u00e1, nie pred t\u00fdmito \u013eu\u010fmi,\u201c povedal som a pozeral sa na schody. V\u00f4bec sa mi na ne nechcelo \u00eds\u0165. \u201eIdeme!\u201c<\/p>\n\n\n\n Sledoval som vrchol schodiska a d\u00fafal, \u017ee medzi sebou nemaj\u00fa niekoho, kto aj rozm\u00fd\u0161\u013ea. Ak by n\u00e1m poslali dolu schodmi zop\u00e1r gran\u00e1tov a hne\u010f na to by sa vyrojili strelci, boli by n\u00e1m aj na\u0161e obleky m\u00e1lo platn\u00e9.<\/p>\n\n\n\n Vyd\u00fdchol som si a\u017e na vrchole prvej \u010dasti schodov a r\u00fdchlo sa schoval mimo dostrelu. V r\u00fdchlosti som si prezrel balk\u00f3ny a miesta, odkia\u013e na n\u00e1s predt\u00fdm strie\u013eali, ale a\u017e na m\u0155tvych som tam nikoho nena\u0161iel.<\/p>\n\n\n\n Po\u010dkal som, k\u00fdm Uwe prik\u00fdvne, a pustili sme sa do v\u00fdstupu po druhej \u010dasti schodov, ktor\u00e9 u\u017e pod\u013ea stavebn\u00fdch pl\u00e1nov \u00fastili v otvorenom priestranstve okolo ve\u017ee a to bola \u010fal\u0161ia nev\u00fdhodn\u00e1 poz\u00edcia pre n\u00e1s. Znova som t\u0155pol a \u010dakal na \u00fatok, ale \u017eiaden nepri\u0161iel. Na vrchole som opatrne nakukol, prezrel okolie, no v\u0161etko vyzeralo by\u0165 znova pokojn\u00e9. A\u017e pr\u00edli\u0161. Ako ticho pred b\u00farkou.<\/p>\n\n\n\n \u201eKam sa podeli?\u201c sp\u00fdtal sa Echo. Pravdepodobne sme v\u0161etci mysleli na to ist\u00e9. Nebolo mo\u017en\u00e9, \u017ee to boli v\u0161etci \u00fato\u010dn\u00edci, s ktor\u00fdmi sa n\u00e1s sna\u017eili zastavi\u0165. Bolo ich len asi dvadsa\u0165 a o\u010dividne na n\u00e1s \u010dakali. Nemohli predsa pr\u00eds\u0165 v takom malom po\u010dte. Vedel som, \u017ee niekde musia by\u0165, ale nikde v doh\u013eade to nebolo.<\/p>\n\n\n\n \u201eDo ve\u017ee!\u201c zavelil som a rozbehli sme sa priamo k ve\u017ei vzdialenej asi sto metrov od n\u00e1s. Ka\u017ed\u00fdm ubehnut\u00fdm metrom som sledoval in\u00e9 okno, in\u00fa \u010das\u0165 strechy, odkia\u013e by n\u00e1s mohli prekvapi\u0165, ale zatia\u013e jedin\u00e9 prekvapenie boli hlavn\u00e9 dvere otvoren\u00e9 dokor\u00e1n a \u017eiaden n\u00e1znak nepriate\u013eskej aktivity. \u201eTak asi vieme, kam i\u0161li,\u201c poznamenal som a nahliadol dnu. U\u017e ke\u010f som vo\u0161iel, som vedel, \u017ee na na\u0161om poschod\u00ed nikto nie je. Nebolo sa kam schova\u0165. Vstupn\u00e1 hala bola kruhov\u00e1, obt\u00e1\u010dala sa okolo cel\u00e9ho obvodu ve\u017ee, v strede bol pr\u00edstup k v\u00fd\u0165ahom na vyhliadku. Po vn\u00fatornom obvode bola font\u00e1na, teraz vypnut\u00e1, a po vonkaj\u0161om \u010fal\u0161ie dve poschodia sl\u00fa\u017eiace ako gal\u00e9ria pre umeleck\u00e9 diela. Keby som bol na ich mieste, schov\u00e1m sa presne tam, ale \u017eiadna stre\u013eba sa neozvala.<\/p>\n\n\n\n \u201eAsi nem\u00e1me na v\u00fdber a mus\u00edme pokra\u010dova\u0165 \u010falej do pasce, \u017ee?\u201c sp\u00fdtal sa Tom\u00e1\u0161 a hlav\u0148ou pu\u0161ky pre\u010des\u00e1val okolie.<\/p>\n\n\n\n \u201ePresne tak,\u201c odpovedal som s povzdychom a vykro\u010dil doprava po obvode prech\u00e1dzaj\u00fac poved\u013ea font\u00e1ny tichej ako v\u0161etko nav\u00f4kol. Pod\u013ea pl\u00e1nu sme mali z\u00eds\u0165 schodiskom pre \u00fadr\u017ebu o dve poschodia ni\u017e\u0161ie, kde sa malo nach\u00e1dza\u0165 d\u00e1tov\u00e9 centrum, natiahnu\u0165 v\u00edrus a v tichosti budovu opusti\u0165. To v tichosti n\u00e1m u\u017e akosi nevych\u00e1dzalo a ob\u00e1val som sa, ako na tom bude zvy\u0161ok pl\u00e1nu.<\/p>\n\n\n\n Boli sme pr\u00e1ve v polovici presunu, ke\u010f mi hlavu vyvr\u00e1tilo dozadu a zrazilo ma k zemi. Chv\u00ed\u013eu mi trvalo, k\u00fdm som sa spam\u00e4tal a op\u00e4toval pa\u013ebu, zatia\u013e \u010do ma ktosi \u0165ahal sp\u00e4\u0165. Musel to by\u0165 ve\u013ek\u00fd kaliber, ke\u010f ma tak zrazil. Helma vydr\u017eala, ale odtla\u010dok od ostre\u013eova\u010da bol jasne vidite\u013en\u00fd. Prevalil som sa na bok a vystrelil na strelcov, ktor\u00ed sa objavili na balk\u00f3ne nad nami, a hne\u010f nato na \u010fal\u0161ieho o p\u00e1r metrov \u010falej pri vchode, ktor\u00fdm sme pr\u00e1ve vo\u0161li. Za ka\u017ed\u00e9ho jedn\u00e9ho, \u010do som zastrelil, sa niekde vynoril in\u00ed. Prekrikovali sme jeden druh\u00e9ho, hl\u00e1sili polohu strelcov, v\u00fdmenu z\u00e1sobn\u00edkov, preskupovali sme sa a h\u013eadali \u00fakryt, kdeko\u013evek sa len dalo. Nevn\u00edmal som \u010das, len po\u010det z\u00e1sobn\u00edkov a klesaj\u00facu \u00fa\u010dinnos\u0165 obleku, bez ktor\u00fdch by sme u\u017e celkom iste neboli.<\/p>\n\n\n\n A zrazu ticho.<\/p>\n\n\n\n Len tlkot m\u00f4jho srdca, m\u00f4j zr\u00fdchlen\u00fd dych a dych mojej jednotky. Tu a tam kdesi spadlo murivo \u010di mramorov\u00fd obklad a postupne som rozozn\u00e1val \u010fal\u0161ie zvuky. Hlavne ston ranen\u00fdch. Obzrel som sa okolo seba. Jedine Tom\u00e1\u0161 bol nabl\u00edzku, po mojej pravici, vyzeral by\u0165 st\u00e1le \u017eiv\u00fd, rovnako ako ostatn\u00ed, ktor\u00ed sa pomaly vyn\u00e1rali zo zapr\u00e1\u0161enej haly alebo z toho, \u010do z nej zostalo.<\/p>\n\n\n\n \u201eTak, to by bolo,\u201c povedal Tom\u00e1\u0161 a neprestal mieri\u0165 na balk\u00f3n.<\/p>\n\n\n\n \u201eKo\u013eko mysl\u00edte, \u017ee ich bolo?\u201c sp\u00fdtal sa Echo.<\/p>\n\n\n\n \u201eOdhadujem, \u017ee dobr\u00e1 stovka,\u201c ozn\u00e1mil n\u00e1m Uwe.<\/p>\n\n\n\n \u201eV\u0161etci v poriadku?\u201c sp\u00fdtal som sa a ka\u017ed\u00fd prik\u00fdvol. Boli sme aj v hor\u0161\u00edch situ\u00e1ci\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n Ke\u010f sme kone\u010dne obi\u0161li ve\u017eu a dostali sa na opa\u010dn\u00fa stranu od v\u00fd\u0165ahov, bol som r\u00e1d, \u017ee dvere boli zavret\u00e9 a dokonca aj zamknut\u00e9 digit\u00e1lnym z\u00e1mkom. \u010eal\u0161ie otvoren\u00e9 dvere a mohol by som rovno ka\u017ed\u00e9mu vp\u00e1li\u0165 gu\u013eku do hlavy aj s\u00e1m. \u010eal\u0161\u00ed tak\u00fdto boj by sme u\u017e nezvl\u00e1dli.<\/p>\n\n\n\n \u201eJane?\u201c po\u017eiadal som ju, aby sa na ne pozrela, a odst\u00fapil som do bezpe\u010dnej vzdialenosti. To, \u017ee boli zatvoren\u00e9 a zamknut\u00e9, e\u0161te neznamenalo, \u017ee v\u0161etko bolo tak, ako malo by\u0165.<\/p>\n\n\n\n Jane si nau\u010den\u00fdm pohybom presunula zbra\u0148 na chrb\u00e1t, pok\u013eakla pred dverami a z vrecka na nohaviciach si vytiahla mal\u00fa sadu na otv\u00e1ranie, ale aj preverovanie dver\u00ed. Ako prv\u00e9 vybrala tubu ve\u013ek\u00fa ako mal\u00e1 baterka, prilo\u017eila ju k dver\u00e1m a chv\u00ed\u013eu sa ani nepohla. Vyzeralo to, \u017ee ni\u010d nerob\u00ed, ale ke\u010f tubu odtiahla, odhalila dierku s priemerom asi jedn\u00e9ho centimetra, kam str\u010dila gumen\u00fa hadi\u010dku. Zdvihla palec, aby n\u00e1m dala vedie\u0165, \u017ee je v\u0161etko pripraven\u00e9, a na vn\u00fatornom displeji sa mi zobrazil poh\u013ead na druh\u00fa stranu dver\u00ed. Trochu pooto\u010dila kamerou a h\u013eadala n\u00e1stra\u017en\u00e9 zariadenie, ale \u017eiadne sa tam nenach\u00e1dzalo. Vytiahla kameru a v pokoji sa pustila do otv\u00e1rania z\u00e1mku. Trvalo jej to len asi min\u00fatu a dvere nakoniec povolili a otvorili sa. Bol som v\u010fa\u010dn\u00fd, \u017ee na n\u00e1s za ten \u010das nikto neza\u00fato\u010dil.<\/p>\n\n\n\n Uwe vo\u0161iel ako prv\u00fd a zastal na tre\u0165om schode. Po\u010dkal na moje pot\u013eapkanie po chrbte a pokra\u010doval opatrn\u00fdmi krokmi to\u010dit\u00fdm schodiskom na m\u00ednus druh\u00e9 poschodie. Tu u\u017e nevl\u00e1dla tak\u00e1 tma a po vypnut\u00ed termov\u00edzie som zistil, \u017ee schodisko je zaliate do \u010dervenkast\u00e9ho svetla. Klesali sme \u010doraz ni\u017e\u0161ie a ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu som o\u010dak\u00e1val zvuk stre\u013eby oz\u00fdvaj\u00facej sa na \u00fazkom schodisku, ale ni\u010d sa nestalo, ani ke\u010f sme dorazili na najspodnej\u0161ie podla\u017eie a rozhliadol som sa po miestnosti zaberaj\u00facej asi \u0161tyri kr\u00e1t \u0161tyri metre. Nikde nebolo nikoho. Viedli sem len dva vchody. Schodisko pre \u00fadr\u017eb\u00e1rov sl\u00fa\u017eiace z\u00e1rove\u0148 ako n\u00fadzov\u00e9, ktor\u00fdm sme pr\u00e1ve pri\u0161li, a v\u00fd\u0165ah.<\/p>\n\n\n\n Schody si okam\u017eite zobral na staros\u0165 Uwe. Vybehol o p\u00e1r metrov sp\u00e4\u0165 a pustil sa do pokladania n\u00e1stra\u017en\u00fdch zariaden\u00ed. Riskovali sme t\u00fdm po\u0161kodenie schodiska a odrezanie cesty, ale bolo to lep\u0161ie, ako by n\u00e1s mal niekto prekvapi\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eJane, ako s\u00fa na tom dvere?\u201c sp\u00fdtal som sa.<\/p>\n\n\n\n \u201eV\u010faka v\u00fdbave od EFP to bude hra\u010dka. Kie\u017eby sme tak\u00e9 \u010dosi mali pri na\u0161om poslednom prepade,\u201c poznamenala a venovala sa odomykaniu dver\u00ed dekod\u00e9rom, ktor\u00fd u\u017e stihla napoji\u0165 na \u010d\u00edseln\u00fd z\u00e1mok.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co sa stalo?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eStratili sme drah\u00e9 min\u00faty otv\u00e1ran\u00edm bezpe\u010dnostn\u00fdch dver\u00ed do trezoru. Keby sme boli o dve min\u00faty r\u00fdchlej\u0161\u00ed, mali by sme \u0161ancu na \u00fatek. Hotovo.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNeboli sme na da\u010do tak\u00e9 pripraven\u00ed?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eBoli,\u201c povedala a otvorila. \u201eAle niekto updatol bezpe\u010dnostn\u00fd syst\u00e9m priamo v ten ve\u010der a o tom sme nevedeli. Asi im to prezradil Paul.\u201c<\/p>\n\n\n\n Vo\u0161li sme do klimatizovanej miestnosti plnej serverov, ale dvere sme nechali otvoren\u00e9. Tom\u00e1\u0161, Uwe a Helene str\u00e1\u017eili miestnos\u0165 a striehli na pohyb v\u00fd\u0165ahu, Echo s Jane za\u010dali prep\u00e1ja\u0165 k\u00e1ble do na\u0161ich po\u010d\u00edta\u010dov a ja som sa prech\u00e1dzal medzi servermi. Dot\u00fdkal som sa ich kon\u010dekmi prstov a bezcie\u013ene bl\u00fadil, a\u017e k\u00fdm som sa z opa\u010dnej strany, ako som vo\u0161iel, nevr\u00e1til sp\u00e4\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eM\u00e1me spojenie,\u201c ozn\u00e1mila n\u00e1m Jane.<\/p>\n\n\n\n \u201ePo\u010dujeme sa?\u201c sk\u00fasil som to a \u010dakal na odpove\u010f.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010cisto a jasne, ako to ide?\u201c sp\u00fdtal sa prezident Berg.<\/p>\n\n\n\n \u201eV tichosti to nebolo, ale sme tu.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co sa stalo?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010cakali na n\u00e1s a je vysoko pravdepodobn\u00e9, \u017ee aj bud\u00fa, ke\u010f budeme vych\u00e1dza\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo v\u00e1s nechali len tak vojs\u0165 dnu?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNenechali,\u201c ozval sa n\u00e1m v u\u0161iach Paulov hlas a v\u0161etci sa ku mne obr\u00e1tili.<\/p>\n\n\n\n \u201ePovedal som im, \u017ee to nebude sta\u010di\u0165 a maj\u00fa po\u010dka\u0165,\u201c pokra\u010doval. \u201eTie ir\u00e1nske jednotky si mysleli, \u017ee v\u00e1s zvl\u00e1dnu \u013eavou-zadnou a nedali si poveda\u0165, aj preto im do p\u00e1r dn\u00ed natrhnete prdel, mo\u017eno. Zatia\u013e sa stiahli, ale \u010doskoro sa vr\u00e1tia aj s posilami.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePaul! Kde si?\u201c sp\u00fdtal sa Tom\u00e1\u0161.<\/p>\n\n\n\n \u201eOh, Tom, teba som mal najrad\u0161ej, ale \u010do u\u017e. P\u00f4vodne som chcel zabi\u0165 len Pacha, ale ke\u010f v\u00e1s do toho znova zatiahol, budete musie\u0165 trpie\u0165 aj vy, znova. \u0160koda, \u017ee ho aj po tom v\u0161etkom nasledujete. \u010co v\u00e1m nahovoril tentoraz? Povedal v\u00e1m v\u00f4bec nie\u010do?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNi\u010d n\u00e1m nemusel poveda\u0165,\u201c dohov\u00e1ral mu Tom\u00e1\u0161 a ja som Jane nazna\u010dil, aby si pohli. \u201eV\u0161etko bola moja vina.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTom, nemus\u00ed\u0161,\u201c povedal som mu mierne, ale Tom\u00e1\u0161 len pokr\u00fatil hlavou.<\/p>\n\n\n\n \u201eMus\u00ed to vedie\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co tak\u00e9?\u201c zauj\u00edmal sa Paul \u00faprimne.<\/p>\n\n\n\n \u201eTo ja som stiahol tie z\u00e1znamy zo servera, to kv\u00f4li mne n\u00e1s chceli odstr\u00e1ni\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNever\u00edm! On \u0165a na to nahovoril! V\u0161etko bolo kv\u00f4li nemu!\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNie, Paul. M\u00fdli\u0161 sa a m\u00fdlil si sa aj vtedy. Jedin\u00e1 Pachova vina bola, \u017ee to tajil, aby ma ochr\u00e1nil.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo nie je mo\u017en\u00e9!\u201c namietal Paul rozru\u0161ene. \u201eTo nie je mo\u017en\u00e9!\u201c zopakoval to.<\/p>\n\n\n\n \u201ePaul, e\u0161te nie je neskoro! Vzdaj sa a m\u00f4\u017eeme to urovna\u0165!\u201c dohov\u00e1ral som mu.<\/p>\n\n\n\n \u201eNie, Pacho, nem\u00f4\u017eeme,\u201c povedal odhodlane a na chv\u00ed\u013eu sa odml\u010dal. \u201eNiet cesty sp\u00e4\u0165. Dielo u\u017e je takmer dokonan\u00e9 a ani v\u00e1\u0161 pokus o odstavenie vysiela\u010da u\u017e nepom\u00f4\u017ee. Pr\u00e1ve naopak, urob\u00edte ove\u013ea viac \u0161kody, ako by kedy dok\u00e1zali at\u00f3mky. Arm\u00e1dy Bl\u00edzkeho v\u00fdchodu dok\u00e1\u017eu odol\u00e1va\u0165 tlaku spojeneck\u00fdch vojsk u\u017e len nieko\u013eko dn\u00ed a potom bud\u00fa rozpr\u00e1\u0161en\u00e9. Ke\u010f sa tak stane, vyhrnie sa obyvate\u013estvo a vrhne sa na okupantov aj hol\u00fdmi rukami, ak to bude treba. Ke\u010f to v\u0161etko skon\u010d\u00ed, zostane u\u017e len h\u0155stka t\u00fdch, ktor\u00ed pre\u017eili, v \u013eudopr\u00e1zdnom regi\u00f3ne. V regi\u00f3ne bohatom na nerastn\u00e9 bohatstv\u00e1 a \u010do mysl\u00ed\u0161, ako dlho v\u00e1m to va\u0161e spojenectvo vydr\u017e\u00ed? India, \u010c\u00edna, Rusko, Pakistan. V\u0161etci bud\u00fa chcie\u0165 svoj podiel a za\u010dne to odznova, len s in\u00fdm nepriate\u013eom a in\u00fdmi spojencami. Mo\u017eno nie hne\u010f, ale o desa\u0165, dvadsa\u0165 \u010di p\u00e4\u0165desiat rokov ur\u010dite. S\u00e1m si to u\u017e d\u00e1vno pochopil, \u017ee sa nikdy nepou\u010d\u00edme, a\u017e k\u00fdm nepr\u00edde niekto ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161\u00ed a hrozivej\u0161\u00ed a nezmetie n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch z povrchu plan\u00e9ty a aj to je len ot\u00e1zka \u010dasu. Je koniec, Juraj, a st\u00e1le ste to nepochopili.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo nem\u00f4\u017ee\u0161 vedie\u0165,\u201c odvetil som mu, ale \u010dosi v jeho slov\u00e1ch vo mne rezonovalo pravdou, ktor\u00fa som si nemohol a nechcel prizna\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eNie,\u201c povedal pobavene, \u201eale tie\u017e si to mysl\u00ed\u0161, aj ke\u010f sa to boj\u00ed\u0161 prizna\u0165. Ale m\u00e1te na v\u00fdber. Vzdajte sa a…\u201c viac u\u017e nedopovedal, lebo spojenie bolo preru\u0161en\u00e9.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co sa stalo?\u201c sp\u00fdtal som sa a pozrel na Jane.<\/p>\n\n\n\n \u201eV\u00edrus sa uploadol a technici z\u00edskali pr\u00edstup, podarilo sa im ho odpoji\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eVr\u00e1\u0165te ho!\u201c rozk\u00e1zal som a buchol p\u00e4s\u0165ou do najbli\u017e\u0161ieho servera, a\u017e k\u00fdm sa nezakn\u00edsal.<\/p>\n\n\n\n \u201eZ\u00edskavali \u010das, Pacho,\u201c ozval sa Harkerov hlas. \u201ePred p\u00e1r sekundami vyslali sign\u00e1l na v\u0161etky vysiela\u010de.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co v \u0148om bolo?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePod\u013ea toho, \u010do viem vy\u010d\u00edta\u0165, m\u00e1 \u00faplne potla\u010di\u0165 strach a pud sebaz\u00e1chovy,\u201c odvetil zachr\u00edpnut\u00fdm hlasom, \u201e\u010falej m\u00e1 povzbudi\u0165 patriotizmus, zmysel pre spr\u00e1vnos\u0165 ich konania a nen\u00e1vis\u0165 vo\u010di nepriate\u013eom.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eVieme \u010dosi spravi\u0165? Posla\u0165 nov\u00fd sign\u00e1l? \u010co ten v\u00edrus?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNem\u00f4\u017eeme tak r\u00fdchlo posla\u0165 nov\u00fd sign\u00e1l, mozgy \u013eud\u00ed by tak\u00fd n\u00e1hly konflikt pocitov nezvl\u00e1dli. Zabilo by ich to.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTak \u010do m\u00f4\u017eeme spravi\u0165?!\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNi\u010d, Pacho,\u201c odpovedal mi prezident Berg. \u201eVydal som rozkaz v\u0161etk\u00fdm jednotk\u00e1m, aby sa stiahli a zastavili \u00fatoky. Po\u010dk\u00e1me p\u00e1r dn\u00ed a potom vy\u0161leme nov\u00fd sign\u00e1l, doktor a technici ma uistili, \u017ee pokia\u013e v\u00edrus nijak neprezrad\u00edme, tak ho neobjavia. Vr\u00e1\u0165te sa sp\u00e4\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eA \u010do \u00fatoky nukle\u00e1rnymi zbra\u0148ami?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo nechajte na m\u0148a. P\u00e1r dn\u00ed ich e\u0161te dok\u00e1\u017eem oddiali\u0165. Hlavne sa dosta\u0148te odtia\u013e. Satelitn\u00e9 z\u00e1bery u\u017e ukazuj\u00fa rast\u00faci po\u010det civilistov v uliciach. M\u00e1te len p\u00e1r min\u00fat.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co n\u00e1\u0161 odvoz?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eJe na ceste. ETA desa\u0165 min\u00fa\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n