![\"\"](\"https:\/\/i0.wp.com\/martinbenkovic.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/07\/8.png?resize=161%2C256\")
<\/figure><\/div>\n\n\n\n\u201eAko to vyzer\u00e1?\u201c sp\u00fdtal som sa Ezru netrpezlivo. Viac ako dve hodiny so svojimi \u013eu\u010fmi zap\u00e1jal, nastavoval, upravoval a kontroloval v\u0161etko mo\u017en\u00e9 a mal som dojem, \u017ee aj nemo\u017en\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
\u201eRovnako ako pred piatimi min\u00fatami, ke\u010f ste sa ma sp\u00fdtali naposledy. Nie je to tak\u00e9 jednoduch\u00e9 ako prepn\u00fa\u0165 tla\u010didlo do zapnutej poz\u00edcie. Teda ak nechcete, aby do\u0161lo k po\u0161kodeniu mozgov.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eDoktor?\u201c pozrel som sa na neho pr\u00edsne.<\/p>\n\n\n\n
\u201eU\u017e to naozaj bude,\u201c povedal a zdvihol ruku, \u010do bol sign\u00e1l, aby sa v\u0161etci pripravili. Zhlboka som sa nad\u00fdchol a vyd\u00fdchol. Pri poh\u013eade na monitory a na moju jednotku prip\u00fatan\u00fa na posteliach mi nebolo v\u0161etko jedno. Ezrah nechal jednu miestnos\u0165 prerobi\u0165 na Faradayovu klietku, aby nedo\u0161lo k prijatiu ne\u017eelan\u00fdch in\u0161trukci\u00ed. Do nej umiestnil \u0161tyri postele a v\u0161etko sn\u00edmali aspo\u0148 dve desiatky kamier, aby sme mohli sledova\u0165, ako sa preb\u00fadzaj\u00fa. Za dverami st\u00e1li vojaci zo \u0161peci\u00e1lnych jednotiek pripraven\u00ed zasiahnu\u0165 v pr\u00edpade potreby. D\u00fafal som, \u017ee nebud\u00fa musie\u0165.<\/p>\n\n\n\n
\u201eV\u0161etci na miestach?\u201c sp\u00fdtal sa e\u0161te a podr\u017eal prst nad potvrden\u00edm pr\u00edkazu. Poobzeral sa po technikoch a program\u00e1toroch za po\u010d\u00edta\u010dmi a ke\u010f v\u0161etci prik\u00fdvli, prilo\u017eil prst na dotykov\u00fd displej. Monitory sa roz\u017eiarili, ke\u010f sa nanoboty aktivovali, \u017eivotn\u00e9 funkcie vysko\u010dili na norm\u00e1lnu \u00farove\u0148 a to bolo v\u0161etko. Neh\u00fdbali sa, le\u017eali rovnako, ako le\u017eali predt\u00fdm, ke\u010f ich sem priniesli. Program\u00e1tori sklopili o\u010di k monitorom a divoko b\u00fa\u0161ili do kl\u00e1vesn\u00edc zad\u00e1vaj\u00fac pr\u00edkaz za pr\u00edkazom.<\/p>\n\n\n\n
\u201eEzrah? \u010co sa deje?\u201c sna\u017eil som sa neda\u0165 najavo paniku, ale rovnako som sa mohol tv\u00e1ri\u0165, \u017ee nie som v miestnosti. Neodpovedal hne\u010f. Konzultoval \u010dosi s technikmi a \u010d\u00edtal ukazovatele, ktor\u00e9 mne absol\u00fatne ni\u010d nehovorili, ale upokojoval ma poh\u013ead na \u017eivotn\u00e9 funkcie v\u0161etk\u00fdch \u0161tyroch, boli stabiln\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
\u201eP\u00e1n Pacho?\u201c oslovil ma niekto za chrbtom po otvoren\u00ed dver\u00ed, ale ja som len zdvihol ruku, aby po\u010dkal.<\/p>\n\n\n\n
\u201eEzrah?\u201c sk\u00fasil som to znova.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNanoboty tlmia v\u0161etky funkcie mozgu, a\u017e na tie \u017eivotne d\u00f4le\u017eit\u00e9. Hmm, a \u010do je toto,\u201c odvetil kone\u010dne pri poh\u013eade na program\u00e1torom zv\u00fdraznen\u00fa \u010das\u0165 k\u00f3du, ale nevedel som, \u010di to je zl\u00e9, ve\u013emi zl\u00e9 alebo mega zl\u00e9. \u201eAsi to potrv\u00e1 dlh\u0161ie, ne\u017e som si p\u00f4vodne myslel,\u201c dodal nakoniec a neodtrhol sa od monitorov, \u010do znamenalo, \u017ee sa u\u017e viac so mnou rozpr\u00e1va\u0165 nebude.<\/p>\n\n\n\n
\u201eP\u00e1n Pacho?\u201c oslovil ma ten niekto znova a tentoraz som sa oto\u010dil. Bol to jeden z mlad\u00fdch agentov, ktor\u00fdch som posledn\u00e9 dni v\u00eddal na chodb\u00e1ch st\u00e1le viac. Smith mi o nich povedal, \u017ee pri\u0161li \u010derstvo z akad\u00e9mie a doposia\u013e neboli skazen\u00ed, \u010do mo\u017eno bola pravda, ale rozhodne boli ve\u013emi zelen\u00ed<\/em>. Aj tento vyzeral, \u017ee mu mlieko e\u0161te te\u010die po brade, a aj Echo v porovnan\u00ed s n\u00edm vyzeral ako star\u00fd chlap.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u00c1no?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAgent Smith si v\u00e1s \u017eiada do opera\u010dn\u00e9ho strediska, je to urgentn\u00e9,\u201c odvetil a otvoril mi dvere.<\/p>\n\n\n\n \u201ePovedal, o \u010do ide?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNie, pane. Len \u017ee v\u00e1s m\u00e1m za ka\u017ed\u00fa cenu a \u010do najsk\u00f4r privies\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eZa ka\u017ed\u00fa cenu?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u00c1no, pane,\u201c odvetil a mierne pri tom preglgol.<\/p>\n\n\n\n \u201eAko si to mienil vykona\u0165, ak by som odmietol?\u201c sp\u00fdtal som sa pobavene a pozrel mu do tv\u00e1re. \u010cakal som, \u017ee zbledne, \u017ee sa za\u010derven\u00e1, ale ne\u010dakal som jeho promptn\u00fa odpove\u010f.<\/p>\n\n\n\n \u201ePo\u017eiadal by som \u0161peci\u00e1lne jednotky, aby v\u00e1s dotiahli a\u017e do OPS, pane,\u201c odpovedal so slabo skr\u00fdvan\u00fdm \u00fasmevom. \u201eOfici\u00e1lne ste h\u013eadan\u00e1 osoba, pane.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAko sa vol\u00e1\u0161, chlap\u010de?\u201c usmial som sa na neho.<\/p>\n\n\n\n \u201eBen, teda Benjamin, pane.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTak Ben, dobr\u00e1 odpove\u010f.\u201c<\/p>\n\n\n\n Preukazom mi otvoril dvere a vpustil ma dnu, ale on s\u00e1m nevo\u0161iel. Len za mnou zatvoril a u\u017e ma Smith posunkom ruky volal dopredu.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co sa deje?\u201c sp\u00fdtal som sa, zatia\u013e \u010do si moje o\u010di privykali na zatemnen\u00fa miestnos\u0165 pln\u00fa monitorov a ve\u013ek\u00fdch obrazoviek.<\/p>\n\n\n\n \u201ePustite mu to,\u201c povedal niektor\u00e9mu z oper\u00e1torov a u\u017e som sa pozeral na z\u00e1ber z bezpe\u010dnostnej kamery v akomsi metre. Z\u00e1ber sledoval mu\u017ea v tmavej bunde a s kapuc\u0148ou natiahnutou na hlave. Do tv\u00e1re mu vidie\u0165 nebolo, vyh\u00fdbal sa kamer\u00e1m, evidentne ich mal zmapovan\u00e9.<\/p>\n\n\n\n \u201eKto je to?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eMyslel som si, \u017ee to bude\u0161 vedie\u0165 ty,\u201c odpovedal Smith a z tabletu nahodil jeden z\u00e1ber, kde sa v odraze zjavila \u010diasto\u010dn\u00e1 tv\u00e1r mu\u017ea. Rozpozn\u00e1vac\u00ed software sa okam\u017eite pustil do pr\u00e1ce a po p\u00e1r okamihoch zobrazil v\u00fdsledok zo sedemdesiatpercentnou zhodou a pri \u0148om obr\u00e1zky viacer\u00fdch mu\u017eov. Pri poh\u013eade na prv\u00e9ho sa mi prekvapen\u00edm ihne\u010f roz\u0161\u00edrili o\u010di.<\/p>\n\n\n\n \u201ePustite mi to video znova,\u201c po\u017eiadal som r\u00fdchlo a pribl\u00ed\u017eil sa k ve\u013ekej obrazovke. \u0160tudoval som ka\u017ed\u00fd jeden pohyb zamaskovan\u00e9ho mu\u017ea a nebolo poch\u00fdb, \u017ee je to on. T\u00fa ch\u00f4dzu, ten postoj som poznal.<\/p>\n\n\n\n \u201eKde to je?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eBrusel. Tak\u017ee je to on?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eHej, je to jednozna\u010dne Tom. Ako sa tam vzal a \u010do tam rob\u00ed, preboha?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePod\u013ea jeho pohybu za posledn\u00e9 dni pri\u0161iel vlakom z \u010ciech. Ale \u010do rob\u00ed v Bruseli, je n\u00e1m st\u00e1le z\u00e1hadou.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNejak\u00fd d\u00f4vod mus\u00ed by\u0165. Ver\u00ed\u0161 na n\u00e1hody?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eV poslednom \u010dase nie. Preto som \u0165a okam\u017eite zavolal. Nie\u010do chystaj\u00fa a on je toho s\u00fa\u010das\u0165ou.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eS\u00fahlas\u00edm. Nejak\u00e9 n\u00e1pady? Kde je Eva?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eJe na ceste, chcel som, aby si to videl prv\u00fd.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eKon\u00e1 sa pr\u00e1ve nie\u010do v Bruseli?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eLep\u0161ia ot\u00e1zka by bola, \u010do sa nekon\u00e1. Ka\u017ed\u00fd de\u0148 je tam nieko\u013eko protestov, nieko\u013eko rokovan\u00ed a stretnut\u00ed z\u00e1stupcov feder\u00e1lnych \u0161t\u00e1tov, ale nikdy sa nenach\u00e1dzaj\u00fa v\u0161etci z\u00e1stupcovia vl\u00e1dy dlho na jednom mieste a d\u00f4le\u017eit\u00e9 rokovania sa dokonca robia u\u017e v\u00fdlu\u010dne virtu\u00e1lne. Pokia\u013e nejde o rokovania za zavret\u00fdmi dverami. Ale inak ni\u010d, \u010do by malo by\u0165 \u0161peci\u00e1lne napl\u00e1novan\u00e9, nebolo hl\u00e1sen\u00e9.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010ci\u017ee hocikto m\u00f4\u017ee by\u0165 ter\u010dom,\u201c povedal som zamyslene, ke\u010f sa pr\u00e1ve otvorili dvere a niekto vo\u0161iel dnu.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co sa deje?\u201c sp\u00fdtala sa Eva rovnako ako ja, a\u017e som sa musel usmia\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eNa\u0161li sme Tom\u00e1\u0161a Gajdo\u0161\u00edka. Zachytili ho kamery v Bruseli.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eV Bruseli? \u010co tam chce?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo by zauj\u00edmalo aj n\u00e1s. Jedin\u00e9 vysvetlenie, ktor\u00e9 sa n\u00e1m pon\u00faka, je, \u017ee nie\u010do chystaj\u00fa a chc\u00fa na to vyu\u017ei\u0165 Gajdo\u0161\u00edka. Rozm\u00fd\u0161\u013eame, \u010do by mohlo by\u0165 ich ter\u010dom, ale…\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePane! Pri\u0161la prioritn\u00e1 spr\u00e1va,\u201c ozval sa jeden oper\u00e1tor vzru\u0161ene. \u201ePrezident vyst\u00fapi o dve a pol hodiny na n\u00e1mest\u00ed Grand-Place v Bruseli.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eDoriti! Ako to, \u017ee sa to dozved\u00e1me a\u017e teraz? \u010co mu to, preboha, napadlo?\u201c sp\u00fdtal sa Smith. Prezident bol najlep\u0161\u00ed mo\u017en\u00fd ter\u010d pre tak\u00fato organiz\u00e1ciu, hlavne po ned\u00e1vnych odhaleniach ich agentov.<\/p>\n\n\n\n \u201eV hl\u00e1sen\u00ed sa p\u00ed\u0161e, \u017ee vyst\u00fapenie bolo utajovan\u00e9 do posledn\u00e9ho mo\u017en\u00e9ho okamihu, aby sa predi\u0161lo mo\u017en\u00fdm protestom \u010di pokusom o atent\u00e1t,\u201c odvetil oper\u00e1tor.<\/p>\n\n\n\n \u201eO\u010dividne nebolo dos\u0165 utajovan\u00e9,\u201c poznamenal som. \u201eMus\u00edme tam okam\u017eite letie\u0165 a zastavi\u0165 ho, \u017eiv\u00e9ho ak to bude mo\u017en\u00e9!\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNeprich\u00e1dza do \u00favahy,\u201c protestoval Smith. \u201eBudeme informova\u0165 prezidenta, aby to presunul, k\u00fdm ho nechyt\u00edme. Uzavrieme mesto a dostaneme ho tak.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eKe\u010f uvid\u00ed, \u017ee to prezident zru\u0161il, bude tu\u0161i\u0165, \u017ee ich z\u00e1mer bol odhalen\u00fd, schov\u00e1 sa a u\u017e ho nen\u00e1jdete. Je vycvi\u010den\u00fd, aby ste ho nena\u0161li, ak to s\u00e1m nebude chcie\u0165. V\u0161etci sme.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTak \u010di tak mus\u00edme informova\u0165 prezidenta.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo pokojne sprav, ale a\u017e ke\u010f budeme na ceste,\u201c povedal som a videl, ako prem\u00fd\u0161\u013ea nad najspr\u00e1vnej\u0161\u00edm rie\u0161en\u00edm.<\/p>\n\n\n\n \u201eNem\u00f4\u017ee\u0161 \u00eds\u0165 do mesta. Ak \u0165a niekto spozn\u00e1 a nedajbo\u017ee odfot\u00ed, tak toho bud\u00fa pln\u00e9 noviny a ako vysvetl\u00edme, \u017ee beh\u00e1\u0161 na slobode?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTr\u00e1pi \u0165a viac, ako vysvetl\u00edme m\u00f4j z\u00e1zra\u010dn\u00fd v\u00fdskyt v Bruseli, alebo to, aby sme ich zastavili? Dajte mi bojov\u00fd oblek a cez stmaven\u00fd priezor ma nikto nespozn\u00e1. M\u00e1m u\u017e dos\u0165 vysed\u00e1vania a pas\u00edvnej \u00fa\u010dasti.\u201c<\/p>\n\n\n\n Vyzeralo to, \u017ee Smith zva\u017euje v\u0161etky mo\u017enosti, ktor\u00e9 mu pr\u00e1ve teraz behali po rozume a nakoniec predsa len s\u00fahlasil. Pod\u013ea nie pr\u00edli\u0161 spokojn\u00e9ho v\u00fdrazu tv\u00e1re bolo vidie\u0165, \u017ee sa mu m\u00f4j n\u00e1pad aj tak nepozd\u00e1va.<\/p>\n\n\n\n \u201eDobre teda, ideme!\u201c povedal mi a obr\u00e1til sa k oper\u00e1torom. \u201ePripravte n\u00e1m okam\u017eit\u00fd odvoz a spojte ma ihne\u010f s prezidentom.\u201c<\/p>\n\n\n\n Leteli sme u\u017e takmer dve hodiny a po\u010das toho sa Smithovi po nieko\u013ek\u00fdch ne\u00faspe\u0161n\u00fdch pokusoch kone\u010dne podarilo spoji\u0165 s prezidentom Bergom. Naliehal, aby vyst\u00fapenie zru\u0161il, odlo\u017eil \u010di presunul, ale pod\u013ea Smithovho nahnevan\u00e9ho kr\u00fatenia hlavou a divokej gestikul\u00e1cie o tom prezident nechcel ni\u010d po\u010du\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eSa mi sn\u00e1\u010f zd\u00e1!\u201c zv\u00fd\u0161il hlas a udrel rukou o strop helikopt\u00e9ry, v ktorej sme r\u00fdchlos\u0165ou viac ako tristo kilometrov za hodinu leteli do Bruselu.<\/p>\n\n\n\n \u201eAk\u00fd je pl\u00e1n B?\u201c sp\u00fdtal som sa a pohladil HK416, ktor\u00fa som mal polo\u017een\u00fa na kolen\u00e1ch. Bol to skvel\u00fd pocit by\u0165 znova v obleku a ma\u0165 poruke dobr\u00fa a v\u00fdkonn\u00fa zbra\u0148. Existovali aj lep\u0161ie, ale vybral som si pr\u00e1ve t\u00fato, kv\u00f4li t\u00fdm p\u00e1r spomienkam, \u010do sa mi v hlave doteraz stihli obnovi\u0165 napriek pokusom nanobotov mi v tom zabr\u00e1ni\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eTajn\u00e1 slu\u017eba bola informovan\u00e1 a monitoruje oblas\u0165. Vraj sa nem\u00e1me strachova\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo si mysleli ur\u010dite aj Kennedyho ochrank\u00e1ri,\u201c poznamenala Eva.<\/p>\n\n\n\n \u201eKe\u010f pristaneme, nebudeme ma\u0165 ve\u013ea \u010dasu,\u201c povedal a vytiahol tablet s pl\u00e1nikom n\u00e1mestia. \u201eStrechy a pri\u013eahl\u00e9 budovy s\u00fa pod kontrolou tajnej slu\u017eby, arm\u00e1dy a pol\u00edcie. Prezident je navy\u0161e chr\u00e1nen\u00fd nepriestreln\u00fdm sklom po\u010das cel\u00e9ho pr\u00edhovoru, tak\u017ee pou\u017eitie ostre\u013eova\u010da mi pr\u00edde nepravdepodobn\u00e9.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNes\u00fahlas\u00edm,\u201c prehovoril som po kr\u00e1tkom zamyslen\u00ed sa. \u201eTom\u00e1\u0161 bol najlep\u0161\u00ed takmer vo v\u0161etkom a aj ke\u010f v stre\u013ebe za nami zaost\u00e1val, st\u00e1le bude lep\u0161\u00ed, ne\u017e hociktor\u00ed z policajtov \u010di agentov tajnej slu\u017eby. Dajte mu do r\u00fak dostato\u010dne dobr\u00fa pu\u0161ku s kalibrom so silnou prieraznos\u0165ou a ani by nemusel by\u0165 majster sveta, aby trafil svoj cie\u013e. Ko\u013eko vydr\u017e\u00ed to sklo?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eVydr\u017e\u00ed, bolo testovan\u00e9 aj na v\u00fdbuch.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTak\u017ee \u010do? Pr\u00eddeme tam a budeme d\u00fafa\u0165, \u017ee sa zjav\u00ed rovno pred nami?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNi\u010d in\u00e9 n\u00e1m nezost\u00e1va. Nad n\u00e1mest\u00edm bud\u00fa lieta\u0165 mini drony a kontrolova\u0165 dav. My budeme musie\u0165 spravi\u0165 to ist\u00e9 zo zeme a hne\u010f ako ho niekto zahliadne, zasiahneme.\u201c<\/p>\n\n\n\n Ak zostal Tom\u00e1\u0161 aspo\u0148 s\u010dasti tak\u00fd, ako som si ho \u00fatr\u017ekovito pam\u00e4tal, tak n\u00e1m to rozhodne nezjednodu\u0161\u00ed a bude bojova\u0165 do posledn\u00e9ho dychu. Pozrel som sa von oknom na Brusel rozprestieraj\u00faci sa pod nami.<\/p>\n\n\n\n Pr\u00e1ve sme leteli ponad ak\u00fdsi ve\u013ek\u00fd park s budovou v tvare U a v\u00ed\u0165azn\u00fdm obl\u00fakom v strede. T\u00fdch m\u00e1lo \u013eud\u00ed, \u010do som dok\u00e1zal z v\u00fd\u0161ky rozozna\u0165, sa bezstarostne prech\u00e1dzali alebo sa venovali in\u00fdm rekrea\u010dn\u00fdm aktivit\u00e1m. Nezost\u00e1valo mi ni\u010d in\u00e9, iba im ticho z\u00e1vidie\u0165. Vzdialen\u00ed od vojnovej oblasti si \u017eili zdanlivo pokojn\u00fdm \u017eivotom, bez vedomia o hrozb\u00e1ch nach\u00e1dzaj\u00facich sa len o p\u00e1r stov\u00e1k metrov z\u00e1padne.<\/p>\n\n\n\n Ke\u010f sme u\u017e jeden park nechali za sebou a preleteli ponad \u010fal\u0161\u00ed, o nie\u010do men\u0161\u00ed, ozn\u00e1mil n\u00e1m pilot, \u017ee n\u00e1s mus\u00ed vylo\u017ei\u0165 zo vzduchu, lebo nikde inde nie je miesto na prist\u00e1tie.<\/p>\n\n\n\n Vylo\u017eil n\u00e1s uprostred cesty pri n\u00e1mest\u00ed s jazdeckou sochou ak\u00e9hosi d\u00e1vneho monarchu. Pilot ani len nedosadol \u00faplne, len sa vzn\u00e1\u0161al asi dva metre nad zemou a prik\u00e1zal n\u00e1m vyst\u00fapi\u0165, zatia\u013e \u010do sa miestna pol\u00edcia sna\u017eila zastavi\u0165 dopravu. Vysko\u010dil som ako prv\u00fd a absorb\u010dn\u00e9 mechanizmy obleku utlmili m\u00f4j dopad. C\u00edtil som sa, akoby som dosadol na tr\u00e1vnik, len zvuk to vydalo in\u00fd. Eva, ktor\u00e1 dostala podobn\u00fd oblek, tie\u017e nemala probl\u00e9my. Po dopade zop\u00e1rkr\u00e1t zam\u00e1vala rukami vo vzduchu, ale nakoniec sa jej podarilo udr\u017ea\u0165 stabilitu a so zdvihnut\u00fdm palcom sa narovnala.<\/p>\n\n\n\n \u201eSko\u010d, chyt\u00edm \u0165a!\u201c zakri\u010dal som Smithovi cez komunik\u00e1tor. Ako jedin\u00fd bol len vo svojom agentskom obleku, na ktor\u00fd si navliekol nepriestreln\u00fa vestu. Na sekundu zav\u00e1hal, ale nakoniec sko\u010dil a odovzdal sa do mojich r\u00fak. Bol som r\u00e1d, \u017ee mi d\u00f4veroval.<\/p>\n\n\n\n \u201eMus\u00edme si pohn\u00fa\u0165! Prezident u\u017e za\u010dal,\u201c povedal, ke\u010f som ho polo\u017eil na zem, a s rukou zdvihnutou nad hlavou sa in\u0161tinkt\u00edvne chr\u00e1nil pred odlietaj\u00facou helikopt\u00e9rou a lietaj\u00facim prachom, ktor\u00fd po nej zost\u00e1val.<\/p>\n\n\n\n Rozbehli sme sa po najkrat\u0161ej mo\u017enej ceste. Aspo\u0148 teda pod\u013ea zabudovan\u00e9ho naviga\u010dn\u00e9ho syst\u00e9mu, ktor\u00fd mi po dosadnut\u00ed na zem zobrazil n\u00e1zvy ul\u00edc. Dobehli sme na koniec Sint-Jansstraat, ulice \u0165ahaj\u00facej sa na severo-z\u00e1pad od n\u00e1mestia Alberinaplein, kde sme boli vylo\u017een\u00ed. \u010ealej sme pokra\u010dovali po Violetstraat, a\u017e k\u00fdm sme nenarazili na prv\u00e9 v\u00e4\u010d\u0161ie skupinky policajtov a barik\u00e1dy usmer\u0148uj\u00face \u013eud\u00ed ku Grand-Place. U\u017e som dokonca po\u010dul, ako prezident Berg predn\u00e1\u0161a svoju re\u010d. Aj napriek tomu, \u017ee sa zvuk \u0161\u00edril z n\u00e1mestia a odr\u00e1\u017eal sa a\u017e k n\u00e1m do uli\u010dky, po\u010dul som jeho slov\u00e1 rovnako jasne, akoby som st\u00e1l hne\u010f pri \u0148om. Rozpr\u00e1val o tom, ak\u00e9 je d\u00f4le\u017eit\u00e9 dr\u017ea\u0165 v t\u00fdchto \u010dasoch spolu, neprest\u00e1va\u0165 bojova\u0165, ale z\u00e1rove\u0148 myslie\u0165 na to, \u017ee v\u0161etci sme rovnak\u00ed \u013eudia, len s r\u00f4znymi n\u00e1zormi a r\u00f4zneho vierovyznania, ktor\u00e9 n\u00e1s nem\u00f4\u017ee rozde\u013eova\u0165, a len vz\u00e1jomn\u00fdm porozumen\u00edm sa dok\u00e1\u017eeme prenies\u0165 cez tieto zl\u00e9 \u010dasy a n\u00e1js\u0165 spolo\u010dn\u00fa re\u010d.<\/p>\n\n\n\n Vyzeralo to, \u017ee dav je s prezidentovou re\u010dou spokojn\u00fd, lebo ke\u010f sme dorazili na preplnen\u00e9 n\u00e1mestie, uv\u00edtal n\u00e1s ohlu\u0161uj\u00faci rev skanduj\u00faci jeho meno. Aj ke\u010f som si toho ve\u013ea nepam\u00e4tal, bol som si ist\u00fd, \u017ee tak\u00fato popularitu nemal u\u017e dlho \u017eiaden eur\u00f3psky politik.<\/p>\n\n\n\n Prezident st\u00e1l na trib\u00fane postavenej rovno pri mestskej radnici. Z obidvoch str\u00e1n bola obkolesen\u00e1 prezidentov\u00fdmi ochrank\u00e1rmi, druh\u00fa vlnu tvorili vojaci a tretiu policajti v z\u00e1sahov\u00fdch oblekoch. \u0164a\u017eko sa mi verilo, \u017ee by sa niekto chcel o \u010doko\u013evek pok\u00fasi\u0165 pri takej palebnej a obrannej sile. Museli by so sebou prinies\u0165 mal\u00fa arm\u00e1du, aby sa im aspo\u0148 podarilo pribl\u00ed\u017ei\u0165 k Bergovi.<\/p>\n\n\n\n Agent Smith sa tla\u010dil dopredu ako prv\u00fd, ale u\u017e ke\u010f policajti spozorovali m\u0148a s Evou v oblekoch, ihne\u010f utvorili koridor a vpustili n\u00e1s dnu, kde k n\u00e1m pribehol veliaci d\u00f4stojn\u00edk vojakov a jeden \u010dlen ochranky prezidenta.<\/p>\n\n\n\n Rozhliadol som sa po n\u00e1mest\u00ed. H\u013eadal som miesta, odkia\u013e by pr\u00edpadn\u00fd \u00fato\u010dn\u00edk mohol za\u00fato\u010di\u0165. Okien bolo dos\u0165, ale ur\u010dite boli sledovan\u00e9 tak okolit\u00fdmi dronmi, ktor\u00fdch bola pln\u00e1 obloha nad n\u00e1mest\u00edm, ako aj ostre\u013eova\u010dmi na strech\u00e1ch po celom obvode n\u00e1mestia. Zost\u00e1val jedine dav, ale tadia\u013e by sa nemal ako dosta\u0165 cez policajtov.<\/p>\n\n\n\n \u201eKde si?\u201c zamrmlal som si pre seba. \u201eAk\u00fd je tvoj pl\u00e1n?\u201c<\/p>\n\n\n\n Pot\u013eapkal som najbli\u017e\u0161ieho policajta po ramene, aby ma vpustil do davu.<\/p>\n\n\n\n \u201eKam ide\u0161?\u201c sp\u00fdtala sa ma Eva. St\u00e1la pod p\u00f3diom a takisto, ako ja, sledovala dav.<\/p>\n\n\n\n \u201eTrochu sa poobzer\u00e1m.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u013dudia predo mnou trochu \u0161okovane a trochu vystra\u0161ene uh\u00fdbali, in\u00ed mali v o\u010diach \u00factu a k\u00fdvali mi hlavou na pozdrav, akoby ma poznali a bol som ich najlep\u0161\u00ed kamar\u00e1t, ktor\u00e9ho dlho nevideli, dot\u00fdkali sa kon\u010dekmi prstov m\u00f4jho obleku a fotili si ma. V ich o\u010diach som videl \u00factu. Ktovie, ako by reagovali, keby nazreli za m\u00f4j stmaven\u00fd priezor?<\/p>\n\n\n\n U\u017e som bol v strede n\u00e1mestia. Prezident na\u010falej rozpr\u00e1val, ale nevn\u00edmal som ho. Sna\u017eil som sa pr\u00eds\u0165 na to, \u010do by som urobil ja. Ako by som za\u00fato\u010dil na prezidenta? Nech som prem\u00fd\u0161\u013eal akoko\u013evek, v\u017edy mi vy\u0161lo to ist\u00e9. Neza\u00fato\u010dil, rozhodne nie tu. Ned\u00e1valo to zmysel. V\u0161etko bolo pr\u00edli\u0161 chr\u00e1nen\u00e9, jednotky striehli na ka\u017ed\u00fd podozriv\u00fd pohyb. Nebolo mo\u017en\u00e9 za\u00fato\u010di\u0165 na prezidenta, pokia\u013e by nechceli zhodi\u0165 bombu na cel\u00e9 n\u00e1mestie, a to bolo nere\u00e1lne. Vzdu\u0161n\u00fd priestor bol uzavret\u00fd a aut\u00e1 sa v okol\u00ed nenach\u00e1dzali \u017eiadne, ak som ner\u00e1tal tie prezidentsk\u00e9.<\/p>\n\n\n\n \u201eTu to nespravia,\u201c ozn\u00e1mil som im obom.<\/p>\n\n\n\n \u201ePre\u010do mysl\u00ed\u0161?\u201c sp\u00fdtala sa Eva.<\/p>\n\n\n\n \u201eJe to tu pr\u00edli\u0161 zabezpe\u010den\u00e9 a aj keby mal pomoc od miestnej teroristickej bunky, bolo by to ods\u00faden\u00e9 na z\u00e1nik e\u0161te sk\u00f4r, ne\u017e by stihli vystreli\u0165. Pokia\u013e nepodplatili zna\u010dn\u00fa \u010das\u0165 vojakov, policajtov a ochrank\u00e1rov.\u201c<\/p>\n\n\n\n Len som dopovedal a kdesi v dia\u013eke sa ozvala expl\u00f3zia a za \u0148ou nieko\u013eko \u010fal\u0161\u00edch navz\u00e1jom sa prehlu\u0161uj\u00facich. Prezident st\u00edchol, dav st\u00edchol a \u013eudia v \u0148om sa prikr\u010dili. Zdalo sa mi, \u017ee cel\u00e9 mesto prestalo d\u00fdcha\u0165. Nar\u00e1tal som dokopy p\u00e4tn\u00e1s\u0165 expl\u00f3zi\u00ed prich\u00e1dzaj\u00facich z r\u00f4znych smerov v\u0161ade okolo n\u00e1s. Oto\u010dil som sa k p\u00f3diu, len aby som videl, ako prezidenta obkolesili ochrank\u00e1ri spolu s vojakmi a \u0165ahali ho pre\u010d k pristaven\u00fdm aut\u00e1m, zatia\u013e \u010do policajti udr\u017eovali a usmer\u0148ovali dav.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u017deby sme sa pom\u00fdlili?\u201c uva\u017eoval som nahlas. Pre\u010do by ale poslali Tom\u00e1\u0161a? Aby n\u00e1s zviedli na zl\u00fa stopu?<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co to vybuchlo?\u201c sp\u00fdtala sa Eva.<\/p>\n\n\n\n \u201eE\u0161te st\u00e1le chodia hl\u00e1senia. Autobus, zaparkovan\u00e9 auto, obchod, samovra\u017eedn\u00ed \u00fato\u010dn\u00edci na zast\u00e1vkach,\u201c hl\u00e1sil n\u00e1m Smith po jednom, ako dost\u00e1val jednu spr\u00e1vu za druhou. N\u00e1mestie za\u010dalo redn\u00fa\u0165. Iba profesion\u00e1lne spr\u00e1vanie a pokoj policajtov zabr\u00e1nil rozp\u00fataniu masovej paniky v dave \u013eud\u00ed, inak by sa to skon\u010dilo tragicky.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u017diadne d\u00f4le\u017eit\u00e9 ciele neboli zasiahnut\u00e9 a ani pamiatky. Vyzer\u00e1 to ako n\u00e1hodn\u00e9 ciele,\u201c informoval n\u00e1s Smith, zatia\u013e \u010do st\u00e1l na p\u00f3diu a obzeral sa rovnako ako ja.<\/p>\n\n\n\n \u201eN\u00e1hodn\u00e9 a pr\u00e1ve dnes? To asi \u0165a\u017eko. Kam odv\u00e1\u017eaj\u00fa prezidenta?\u201c sp\u00fdtal som sa pri poh\u013eade na odch\u00e1dzaj\u00face vozidl\u00e1.<\/p>\n\n\n\n \u201eDo s\u00eddla, tam bude v bezpe\u010d\u00ed, k\u00fdm sa situ\u00e1cia neupokoj\u00ed.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eM\u00e1\u0161 mapu \u00fatokov?\u201c sp\u00fdtal som sa, ke\u010f mi prebehol mr\u00e1z po chrbte. \u201eHo\u010f mi ju na displej aj s dopravnou situ\u00e1ciou.\u201c<\/p>\n\n\n\n Len mi nasko\u010dila pred o\u010dami a vedel som, \u017ee je zle, a pochopil to aj Smith, lebo sa rozbehol rovnak\u00fdm smerom, ako pred chv\u00ed\u013eou odi\u0161la prezidentova kol\u00f3na po Rue de la T\u00eate d’or a \u010falej po Rue du March\u00e9 au Charbon. Po uliciach, ktor\u00e9 boli moment\u00e1lne nepriechodne uzavret\u00e9, rovnako ako v\u00e4\u010d\u0161ina hlavn\u00fdch ul\u00edc smeruj\u00facich do prezidentovho s\u00eddla v Kr\u00e1\u013eovskom pal\u00e1ci.<\/p>\n\n\n\n Eva sa okam\u017eite rozbehla za Smithom a ja za Evou. Obleky n\u00e1m d\u00e1vali r\u00fdchlos\u0165, ale ja som sa navy\u0161e musel vyh\u00fdba\u0165 \u013eu\u010fom v dave, ktor\u00fd sa sna\u017eil dosta\u0165 do bezpe\u010dia, nech to bolo kdeko\u013evek. Rozhodne to dnes nebolo v tomto meste.<\/p>\n\n\n\n Vo\u0161iel som do ulice len p\u00e1r metrov za Evou, \u00fato\u010dn\u00fa pu\u0161ku som mal pripraven\u00fa, odisten\u00fa, prst mimo sp\u00fa\u0161te a bez spomalenia som sa hnal na jej koniec, kde som u\u017e zahliadol nehybn\u00fa kol\u00f3nu. St\u00e1la na kri\u017eovatke a nepohla sa ani o meter. No\u010dn\u00e1 mora ka\u017ed\u00e9ho \u0161of\u00e9ra v konvoji, \u010di u\u017e v priate\u013eskom alebo nepriate\u013eskom prostred\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Bol som asi dvesto metrov pred posledn\u00fdm vozidlom, ke\u010f po z\u00e1sahu aspo\u0148 troch rakiet, vyp\u00e1len\u00fdch z okien n\u00e1protivnej budovy, vyletelo do vzduchu obalen\u00e9 plame\u0148mi a v tom istom okamihu dostalo z\u00e1sah aj prv\u00e9 vozidlo. Prejazd ulicou bol dokonale zablokovan\u00fd. Vystrelil som okam\u017eite, aj ke\u010f som strelcov nevidel, vedel som, z ktor\u00fdch okien strie\u013eali, to mi \u00faplne sta\u010dilo.<\/p>\n\n\n\n Chystal som sa prebehn\u00fa\u0165 na opa\u010dn\u00fa stranu ulice do vchodu policajnej stanice po mojej \u013eavej strane, ke\u010f mi pl\u00e1ny skr\u00ed\u017eila gu\u013eometn\u00e1 stre\u013eba z n\u00e1protivnej budovy a \u00faplne roztrhala skupinku policajtov, ktor\u00ed sa pr\u00e1ve sna\u017eili vybehn\u00fa\u0165 z gar\u00e1\u017e\u00ed a zasiahnu\u0165. Opret\u00fd o roh budovy a mimo dostrelu som h\u013eadal Evu,<\/strong> ale nikde jej nebolo. Naposledy som ju videl e\u0161te pred v\u00fdbuchom \u00e1ut. Smitha som nevidel tie\u017e, ale prezidentova limuz\u00edna bola nedotknut\u00e1 a takisto aj zvy\u0161n\u00e9 dve vozidl\u00e1 ochranky. Vojensk\u00fd transport\u00e9r, ktor\u00fd kol\u00f3nu uzatv\u00e1ral, to nepre\u017eil a okolo vraku le\u017eali u\u017e len zuho\u013enaten\u00e9 a roztrhan\u00e9 tel\u00e1 jeho pos\u00e1dky.<\/p>\n\n\n\n \u201eEva?\u201c sk\u00fasil som to cez komunik\u00e1tor, ale neozvala sa. M\u00f4j syst\u00e9m ju na\u010falej zobrazoval ako akt\u00edvnu. \u201eEva?!\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eSom s prezidentom,\u201c ozvala sa kone\u010dne a c\u00edtil som, ako sa mi u\u013eavilo.<\/p>\n\n\n\n \u201eSmith?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTie\u017e.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eV\u00fdborne, tak\u017ee vy si pop\u00edjate \u010daj\u00edk s prezidentom, zatia\u013e \u010do tu po mne strie\u013eaj\u00fa?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePosily s\u00fa u\u017e na ceste, mus\u00edme len vydr\u017ea\u0165,\u201c povedal Smith.<\/p>\n\n\n\n \u201eNemysl\u00edm, \u017ee akur\u00e1t to maj\u00fa v pl\u00e1ne,\u201c odvrkol som, no mal som rad\u0161ej dr\u017ea\u0165 jazyk za zubami, lebo znova vyp\u00e1lili rakety a spustili pa\u013ebu, \u010d\u00edm ale aj odhalili svoju poz\u00edciu. Prepol som si priezor do termov\u00edzie a telom mi pre\u0161iel zn\u00e1my pocit, ak\u00fd som u\u017e dlho nemal.<\/p>\n\n\n\n Vzru\u0161enie z boja.<\/p>\n\n\n\n Zamieril som na prv\u00e9ho, \u010do sa sna\u017eil pr\u00e1ve vystreli\u0165 z RPG, a stla\u010dil som sp\u00fa\u0161\u0165. Potom na \u010fal\u0161ieho. Ke\u010f som takto dostal piatich, uvedomili si ich kolegovia, \u017ee ich niekto po jednom odstre\u013euje, a spustili pa\u013ebu pre zmenu na m\u0148a, ale to u\u017e som si do gran\u00e1tometu vkladal gran\u00e1t, zamieril som a poslal ho rovno do otvoren\u00e9ho okna. Musel som odsko\u010di\u0165 mimo \u00fakrytu a to u\u017e vyu\u017eil strelec dr\u017eiaci policajn\u00fa stanicu v \u0161achu a za\u010dal strie\u013ea\u0165. V\u00e4\u010d\u0161ina \u0161la mimo, ale zop\u00e1r si ich na\u0161lo svoj cie\u013e do mojich tekutinou naplnen\u00fdch balistick\u00fdch do\u0161ti\u010diek a spolu s \u00falomkami z asfaltu mi zni\u017eovali \u00fa\u010dinnos\u0165 obleku, a\u017e k\u00fdm sa mi nepodarilo dosta\u0165 sa mimo dostrel.<\/p>\n\n\n\n Syst\u00e9m v obleku mi hl\u00e1sil osemdesiatsedem percent, zasunul som druh\u00fd gran\u00e1t. Po\u010dkal som si, k\u00fdm prestane strie\u013ea\u0165, vykukol som na \u010das potrebn\u00fd na zameranie a poslal mu mal\u00fd dar\u010dek. Ne\u010dakal som, k\u00fdm vybuchne, aby som sa kochal svojou pr\u00e1cou, a pobehol som dopredu k limuz\u00edne, pr\u00e1ve ke\u010f dostala nieko\u013eko priamych z\u00e1sahov a prevr\u00e1tila sa na bok.<\/p>\n\n\n\n V\u00fdbuch ma odhodil do v\u00fdkladu najbli\u017e\u0161ieho obchodu a syst\u00e9m obleku \u0161ialene kv\u00edlil, registroval jeden z\u00e1sah za druh\u00fdm a hl\u00e1sil klesaj\u00facu \u00fa\u010dinnos\u0165.<\/p>\n\n\n\n Prevr\u00e1til som sa a h\u013eadal strelca \u010di strelcov, ale nikoho som nevidel.<\/p>\n\n\n\n \u201eSte v poriadku?\u201c sp\u00fdtal som sa pre istotu, lebo limuz\u00edna nevyzerala v\u00f4bec dobre. Dvere sprievodn\u00fdch vozidiel sa pootv\u00e1rali a chlapci v oblekoch a vest\u00e1ch vysk\u00e1kali ako ovce na por\u00e1\u017eku. Za divokej stre\u013eby sa rozbehli v\u0161etk\u00fdmi smermi a h\u013eadali si \u00fakryt, odkia\u013e by mohli stre\u013ebu op\u00e4tova\u0165. Zop\u00e1r sa ich vrhlo k prezidentovej limuz\u00edne s pripraven\u00fdmi pu\u0161kami a ve\u013ea z nich to nezvl\u00e1dlo v\u00f4bec, ke\u010f sa sna\u017eili odl\u00e1ka\u0165 nepriate\u013esk\u00fa stre\u013ebu k sebe. Hl\u00fape, ale odv\u00e1\u017ene, pomyslel som si pri poh\u013eade na nich a podporil ich snahu krycou pa\u013ebou do okien, kde som predpokladal v\u00fdskyt nepriate\u013esk\u00fdch jednotiek \u010di bojovn\u00edkov. Ochrank\u00e1ri sa sna\u017eili limuz\u00ednu prevr\u00e1ti\u0165, ale ktosi ich po jednom kosil, a\u017e nakoniec zostalo na zemi le\u017ea\u0165 p\u00e4\u0165 nehybn\u00fdch tiel. V\u0161etci padli po jednom presnom z\u00e1sahu. Tom\u00e1\u0161!<\/p>\n\n\n\n Zamieril som rovnak\u00fdm smerom, ale nikoho som nevidel. Prezrel som okn\u00e1, strechy, ale ni\u010d. Musel sa schova\u0165. \u201eKde si,\u201c za\u0161epkal som si pre seba. \u201eKde si?!\u201c<\/p>\n\n\n\n Za chrbtom som zapo\u010dul helikopt\u00e9ru a d\u00fafal som, \u017ee nejde o \u010fal\u0161ie nepr\u00edjemn\u00e9 prekvapenie. Apache zostal visie\u0165 vo vzduchu p\u00e1r metrov od kri\u017eovatky a pilot so strelcom striehli na pr\u00edle\u017eitos\u0165 pokropi\u0165 cel\u00e9 okolie tis\u00edckami hor\u00facich striel z hlavn\u00e9ho kan\u00f3nu alebo raketami \u00faplne zni\u010di\u0165 budovy. Pod\u013ea toho, \u010do by bolo potrebnej\u0161ie.<\/p>\n\n\n\n Vykro\u010dil som z rozbit\u00e9ho v\u00fdkladu a modlil sa, aby mi fungovala detekcia priate\u013esk\u00fdch jednotiek. Ak by na m\u0148a v mojom s\u00fa\u010dasnom stave vystrelili, ve\u013ea by toho zo m\u0148a nezostalo. Rukou som pilotovi nazna\u010dil budovu, ktor\u00e1 u\u017e bola zna\u010dne rozstrie\u013ean\u00e1 a videl som, ako prik\u00fdvol, \u017ee rozumie. Hlavn\u00fd kan\u00f3n sa mierne posunul a vyslal zop\u00e1r d\u00e1vok do okien na podporu prezidentovej ochranky a zostal namieren\u00fd na budovu. Sta\u010dil jeden mal\u00fd pohyb v ich termokamere a z budovy, a hocikoho v nej, by toho ve\u013ea nezostalo.<\/p>\n\n\n\n Stre\u013eba n\u00e1hle ut\u00edchla. Ochrank\u00e1ri vy\u0161li, st\u00e1le opatrne, zo svojich \u00fakrytov striehnuc v\u0161etk\u00fdmi smermi, ale ke\u010f sa chceli pribl\u00ed\u017ei\u0165 k limuz\u00edne, zastavil som ich posunkom ruky a i\u0161iel som namiesto nich. Sta\u010dilo mi urobi\u0165 dva kroky, aby som dostal priamy z\u00e1sah do hlavy, ktor\u00fd ma prin\u00fatil ust\u00fapi\u0165 o dva kroky dozadu. Kan\u00f3n \u00fato\u010dnej helikopt\u00e9ry sa pohol, ale pohybom ruky som ho zastavil pred v\u00fdstrelom.<\/p>\n\n\n\n \u201eTom\u00e1\u0161!\u201c zakri\u010dal som. \u201eVzdaj sa! Nem\u00e1\u0161 kam utiec\u0165. Cel\u00e1 oblas\u0165 je obk\u013e\u00fa\u010den\u00e1. Pom\u00f4\u017eeme ti!\u201c<\/p>\n\n\n\n Neodpovedal. Skontroloval som stav obleku. \u0160tyridsa\u0165tri percent, \u010do znamenalo, \u017ee e\u0161te zop\u00e1r r\u00e1n vydr\u017e\u00edm, ak predpoklad\u00e1m, \u017ee nebude mieri\u0165 na hlavu.<\/p>\n\n\n\n \u201eTom\u00e1\u0161, no tak! Nechcem ti ubl\u00ed\u017ei\u0165. Vyu\u017e\u00edvaj\u00fa \u0165a! Zmanipulovali \u0165a! Po\u010f, vr\u00e1time sa spolu k jednotke!\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eMoja jednotka je m\u0155tva!\u201c ozval sa napokon Tom\u00e1\u0161 a bol som h\u00e1dam prv\u00fdkr\u00e1t r\u00e1d, \u017ee po\u010dujem ten jeho hlas. \u201eOn ju dal zabi\u0165!\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePrezident?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u00c1no! Posielal n\u00e1s z jednej bezn\u00e1dejnej misie do druhej, s mizern\u00fdmi inform\u00e1ciami a dokonca prezradil inform\u00e1cie nepriate\u013eovi, len aby n\u00e1s kone\u010dne dostali a spravili to za neho! Cel\u00fd \u010das s nimi spolupracuje!\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTom\u00e1\u0161, to nie je pravda! Jednotka je v poriadku, v\u0161etci \u017eij\u00fa!\u201c sna\u017eil som sa ho presved\u010di\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eKlamete ma! Tak, ako ste n\u00e1s klamali v\u0161etk\u00fdch, a\u017e k\u00fdm ste n\u00e1s nedostali. Pacha, Helene, Jane, Paula, Uweho a aj Echa. V\u0161etk\u00fdch dal zabi\u0165 a teraz ja zabijem jeho!\u201c kri\u010dal z pln\u00fdch p\u013e\u00fac a jeho hlas sa oz\u00fdval tichou ulicou.<\/p>\n\n\n\n \u201eNezabije\u0161! Tom\u00e1\u0161, po\u010d\u00favaj ma!\u201c \u017eiadal som ho a bol som rozhodnut\u00fd urobi\u0165 to, \u010do som vedel, \u017ee m\u00f4\u017ee ma\u0165 zl\u00e9 n\u00e1sledky, ale nemohol som ho necha\u0165 zomrie\u0165. \u201eTo som ja, Juraj!\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePacho je m\u0155tvy!\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNie som! Nestrie\u013eaj a dok\u00e1\u017eem ti to!\u201c vykr\u00edkol som z\u00fafalo. \u201eOdlo\u017e\u00edm zbra\u0148 a pozri sa mi do tv\u00e1re!\u201c povedal som a sprieh\u013eadnil som si priezor, aby sa mi mohol pozrie\u0165 do tv\u00e1re.<\/p>\n\n\n\n Vystrelil, ale ochrann\u00e9 sklo helmy vydr\u017ealo. Ledva.<\/p>\n\n\n\n \u201ePozri!\u201c zakri\u010dal som znova s roztiahnut\u00fdmi rukami, aby videl, \u017ee nem\u00e1m zbra\u0148. \u201eSom to ja! Klamali ti, vid\u00ed\u0161!\u201c povedal som a \u010dakal, \u017ee znova vystrel\u00ed a bude to naozaj m\u00f4j koniec, ale \u017eiaden v\u00fdstrel nepri\u0161iel.<\/p>\n\n\n\n \u201ePacho?\u201c vyslovil rezignovane po nekone\u010dne dlh\u00fdch min\u00fatach. Zbadal som ho v jednom z okien na tre\u0165om poschod\u00ed. Videl som len jeho matn\u00fd obrys, ale bol to ur\u010dite on.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u00c1no,\u201c odvetil som a zdvihol hlavu, aby ma mohol lep\u0161ie vidie\u0165, aj ke\u010f cez ten prasknut\u00fd priezor to bolo n\u00e1ro\u010dn\u00e9. Dal som si dole helmu a pre\u0161iel si rukou po spoten\u00fdch vlasoch. \u201ePo\u010f dole, Tom\u00e1\u0161, postar\u00e1me sa o teba a v\u0161etko ti vysvetl\u00edm. Echo, Jane, v\u0161etci \u0165a \u010dakaj\u00fa.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eSi to v\u00e1\u017ene ty, Pacho?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eSom.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAko? \u010co sa… Nerozumiem!\u201c za\u010dal sa znovu roz\u010du\u013eova\u0165,\u00a0pozdvihol zbra\u0148 do \u00fato\u010dnej poz\u00edcie a\u00a0v\u00a0rovnakom okamihu som za chrbtom zapo\u010dul mechanick\u00fd zvuk. Nestihol som ani len zakri\u010da\u0165, ke\u010f sa nieko\u013eko desiatok n\u00e1bojov vznieslo k\u00a0oknu, v\u00a0ktorom st\u00e1l Tom\u00e1\u0161 a\u00a0zmietli ho, nevedno kam. \u201eNie!\u201c vykr\u00edkol som a\u00a0padol do kolien. \u201eNie,\u201c za\u0161epkal som pri poh\u013eade na dymiace trosky, ktor\u00e9 zostali z\u00a0miestnosti na tre\u0165om poschod\u00ed.<\/p>\n\n\n\n