![\"\"](\"https:\/\/i0.wp.com\/martinbenkovic.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/07\/8.png?resize=161%2C256\")
<\/figure><\/div>\n\n\n\n\u201eA kam si ho nakoniec schoval?\u201c op\u00fdtal sa Tom\u00e1\u0161 s nap\u00e4t\u00edm o\u010dak\u00e1val, \u010do mu Paul povie. U\u017e p\u00e4tn\u00e1s\u0165 min\u00fat n\u00e1m rozpr\u00e1val historku o tom, ako sa dostal do arm\u00e1dy. Jeden ve\u010der na\u0161iel celkom nov\u00e9, nepo\u0161koden\u00e9 auto, ktor\u00e9 sa do jeho \u0161tvrte nehodilo a nepatrilo ani nikomu, koho poznal. Rozhodol sa teda, \u017ee ho vykradne. Zobral v\u0161etko, na \u010do do\u010diahol a \u010do stihol. Ke\u010f si doma triedil svoj lup, na\u0161iel medzi vecami policajn\u00fd slu\u017eobn\u00fd odznak a zbra\u0148. P\u00e1r dn\u00ed na to mu na dvere zaklopala pol\u00edcia. V\u00e4\u010d\u0161inu vec\u00ed stihol vyhodi\u0165 von oknom, ale odznak nevedel n\u00e1js\u0165. Ke\u010f\u017ee pol\u00edcia naliehala, tak ich napokon vpustil a nechal ich aj bez pr\u00edkazu preh\u013ead\u00e1va\u0165 byt, aby im uk\u00e1zal, \u017ee pred nimi ni\u010d netaj\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNeschoval,\u201c odvetil s mierne podvihnut\u00fdmi k\u00fatikmi \u00fast, \u010do u neho znamenalo to ist\u00e9 ako \u00fasmev, ale in\u00ed by pravdepodobne rozdiel nepostrehli. My sme ho u\u017e v\u0161ak poznali a mali sme ho pre\u010d\u00edtan\u00e9ho. \u201eBol zapadnut\u00fd medzi epedami v gau\u010di, ale k\u00fasok bol vidie\u0165, a tak, ke\u010f sa pr\u00e1ve nepozerali, som ho r\u00fdchlo vytiahol a str\u010dil si ho do treniek.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eNie!\u201c radoval sa Tom\u00e1\u0161 z jeho historky, akoby to bola oscarovo nap\u00edsan\u00e1 kom\u00e9dia. \u201e\u010ci\u017ee ho nena\u0161li?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eNa\u0161li,\u201c povedal a k\u00fatiky sa mu znova o k\u00fasok zodvihli. \u201eTo r\u00e1no som si toti\u017e nedal \u017eiadne trenky a tak vypadol rovno na zem. Ten buchot by si nev\u0161imol len hluch\u00fd a to t\u00ed dvaja neboli. Ke\u010f si to v\u0161imli, myslel som si, \u017ee ma rovno na mieste zastrelia, ale namiesto toho sa pozreli na seba a potom na m\u0148a, a nakoniec ku mne prist\u00fapili. Zbrane nevy\u0165ahovali, myslel som, \u017ee ma zml\u00e1tia, ale oni ho len vreckovkou zodvihli, str\u010dili sp\u00e4\u0165 do vrecka a bez slova odi\u0161li. Dokonca sa ani nezauj\u00edmali o t\u00fa zbra\u0148, \u010do som predt\u00fdm vyhodil.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201ePar\u00e1da!\u201c zasmial sa Tom\u00e1\u0161 a dal ruku v p\u00e4s\u0165, aby si s Paulom \u0165ukli.<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u010co to m\u00e1 spolo\u010dn\u00e9 s tvoj\u00edm vstupom do arm\u00e1dy?\u201c op\u00fdtala sa Jane.<\/p>\n\n\n\n
\u201eO dva t\u00fd\u017edne nesk\u00f4r ma dvaja in\u00ed policajti zab\u00e1sli, ke\u010f ma prichytili, ako pred\u00e1vam tie kradnut\u00e9 veci, medzi ktor\u00fdmi bola aj slu\u017eobn\u00e1 zbra\u0148. Okam\u017eite za mnou pri\u0161li do vypo\u010d\u00favacej miestnosti a vraveli mi, \u010do m\u00e1m odpoveda\u0165 na ot\u00e1zku, kde som ju ukradol, a oni sa za m\u0148a prihovoria, aby som namiesto v\u00e4zenia mohol prija\u0165 slu\u017ebu v arm\u00e1de. Najprv sa mi to nepozd\u00e1valo, ale nato mi prezradili, \u017ee sa dobrovo\u013en\u00fdm uch\u00e1dza\u010dom vy\u010dist\u00ed trestn\u00fd register, ale nie v\u0161etci tak\u00fa mo\u017enos\u0165 dostan\u00fa. Len t\u00ed, \u010do maj\u00fa drobn\u00e9 priestupky, \u010do ja som rozhodne nemal. S\u00fahlasil som, samozrejme. Rad\u0161ej by som umrel ako sa dosta\u0165 do lochu, znova.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eHaha, ty si ale \u010d\u00edslo. Kto by bol povedal, \u017ee sa budem raz kamar\u00e1ti\u0165 s tak\u00fdm krimin\u00e1lnikom, ako si ty,\u201c vyhl\u00e1sil Tom\u00e1\u0161 pobavene a Paul mu na to odpovedal len myknut\u00edm ramien.<\/p>\n\n\n\n
Bolo zauj\u00edmav\u00e9 sledova\u0165 Paula, ako sa kone\u010dne uvo\u013enil a zveril sa n\u00e1m so svojou minulos\u0165ou. Bol posledn\u00fd, inak sme u\u017e o ka\u017edom nie\u010do vedeli.<\/p>\n\n\n\n
Jane vyrastala v striktne kres\u0165anskej rodine, kde mal otec v\u017edy hlavn\u00e9 slovo a rozhodoval o osude svojich dvoch dc\u00e9r, ktor\u00e9, samozrejme, mali zak\u00e1zan\u00e9 chodieva\u0165 na ak\u00e9ko\u013evek z\u00e1bavy s kamar\u00e1tmi \u010di spolu\u017eiakmi a museli by\u0165 najnesk\u00f4r do \u00f4smej doma. Janina sestra to v\u0161etko zn\u00e1\u0161ala dobre, ke\u010f\u017ee sa podala sk\u00f4r na otca, ale ona a\u017e tak nie. Bola s\u00edce pokrsten\u00e1 a veden\u00e1 ku kres\u0165anskej viere, ale tajne bola ateistkou a odr\u00e1tavala dni do svojej osemn\u00e1stky, kedy sa chystala od\u00eds\u0165 z domu. Osemn\u00e1s\u0165 rokov dov\u0155\u0161ila v nemocnici 6. febru\u00e1ra 2021, ke\u010f sa kone\u010dne prebrala z k\u00f3my a prebudila sa do krvav\u00e9ho vyk\u00fapenia, ako to ona trpko nazvala. Zostala jej len vzdialen\u00e1 rodina, ktor\u00e1 ju s\u00edce chcela prija\u0165, ale ke\u010f\u017ee mala osemn\u00e1s\u0165, tak ju nemohli prin\u00fati\u0165 a rad\u0161ej si dokon\u010dila \u0161kolu a hne\u010f sa pridala k arm\u00e1de. Nemusela, ale aj tak to spravila a d\u00f4vod si nechala pre seba.<\/p>\n\n\n\n
Helene mala otca vojaka a bola jeho jedin\u00fdm die\u0165a\u0165om. V\u017edy viac inklinovala k chlapsk\u00fdm kon\u00ed\u010dkom \u010di \u0161portom, a tak sa prihl\u00e1sila aj do arm\u00e1dy.<\/p>\n\n\n\n
Uwe bol u\u017e vojakom pred vypuknut\u00edm vojny a ve\u013ea tajnost\u00ed, \u010do by st\u00e1li za prezradenie, nemal. Narukoval hne\u010f po ukon\u010den\u00ed \u0161koly a odvtedy tam bol a viedol oby\u010dajn\u00fd, pokojn\u00fd \u017eivot, ktor\u00fd naru\u0161ilo len ob\u010dasn\u00e9 nasadenie v nejakej cudzej krajine.<\/p>\n\n\n\n
Sebasti\u00e1n, podobne ako ja a Tom\u00e1\u0161, nast\u00fapil do arm\u00e1dy z osobn\u00fdch d\u00f4vodov, o ktor\u00fdch s\u00edce ner\u00e1d hovoril, ale nazna\u010dovala to fotka peknej brunetky, \u010do so sebou st\u00e1le nosil. Raz sa zveril, \u017ee chcel by\u0165 v\u00fdvoj\u00e1rom po\u010d\u00edta\u010dov\u00fdch hier, ale nie oby\u010dajn\u00fdch. Sk\u00f4r hier na rozvoj intelektu, fant\u00e1zie a na pomoc \u0161kol\u00e1m pri v\u00fdu\u010dbe r\u00f4znych predmetov. Mal v pl\u00e1ne vytvori\u0165 univerz\u00e1lnu platformu, kde by sa \u0161tudenti formou hry vzdel\u00e1vali. Za spr\u00e1vne odpovede, by dost\u00e1vali body a na z\u00e1ver roka aj nejak\u00e9 odmeny, \u010di u\u017e virtu\u00e1lne alebo re\u00e1lne, pod\u013ea dohody so \u0161kolami. \u0160koly by tak u\u0161etrili na u\u010debniciach, ke\u010f\u017ee by na v\u0161etko bola jedna aplik\u00e1cia, jeden program, dostupn\u00fd z ka\u017ed\u00e9ho po\u010d\u00edta\u010da, tabletu \u010di mobilu. Hovoril o tom tak nad\u0161ene, \u017ee sme mu v\u0161etci vynadali, \u017ee sa do toho e\u0161te nepustil. \u013dudia ako on by mali spolo\u010dnos\u0165 obohacova\u0165 doma a nie na bojisku, aj ke\u010f aj v tom vynikal.<\/p>\n\n\n\n
\u201eP\u00e4\u0165 min\u00fat do zoskoku,\u201c<\/em> ozn\u00e1mil n\u00e1m pilot. V\u0161etky debaty ut\u00edchli, \u00fasmevy sme schovali a pustili sa do r\u00fdchlej kontroly v\u00fdstroja. Vedeli sme, \u017ee je v\u0161etko v poriadku, kontrolu sme robili, e\u0161te ne\u017e sme vo\u0161li do lietadla, ale upokojovalo n\u00e1s to a po posledn\u00fdch misi\u00e1ch sme si v\u00fdzbroj kontrolovali a preverovali rad\u0161ej nieko\u013ekokr\u00e1t.<\/p>\n\n\n\n Rampa sa otvorila a my sme sa zoradili. St\u00e1le sme \u010dakali na \u010fal\u0161\u00ed sign\u00e1l, ke\u010f sa farba zmen\u00ed z \u010dervenej na zelen\u00fa, ako ke\u010f d\u00e1 semafor chodcom vedie\u0165, aby pre\u0161li na druh\u00fa stranu. Rovnako zelen\u00fd sign\u00e1l n\u00e1m povedal, \u017ee sme na mieste a m\u00f4\u017eeme zosko\u010di\u0165. Paul i\u0161iel prv\u00fd, Jane a Helene ho nasledovali, potom Uwe, Sebasti\u00e1n, Tom\u00e1\u0161 a ja ako posledn\u00fd.<\/p>\n\n\n\n Zatia\u013e i\u0161lo v\u0161etko tak, ako malo. \u017diadne ne\u010dakan\u00e9 komplik\u00e1cie s vybaven\u00edm \u010di technikou a ani sa n\u00e1s nikto nesna\u017eil zostreli\u0165, \u010do bola zmena oproti predo\u0161lej \u00falohe, ktor\u00fa sme dostali. Pri meste Aleppo, kde sme sa mali stretn\u00fa\u0165 s posledn\u00fdmi jednotkami kurdsk\u00fdch mil\u00edci\u00ed, sme vpadli rovno do pasce nastra\u017eenej bojovn\u00edkmi Dae\u0161 a Ligy. \u010cakali n\u00e1s tam, aj ke\u010f pod\u013ea rozviedky bola oblas\u0165 pr\u00e1zdna e\u0161te v \u010dase n\u00e1\u0161ho odletu, \u010do boli dve hodiny pred na\u0161\u00edm pr\u00edchodom na miesto. Vyviazli sme len s odret\u00fdmi u\u0161ami a v\u010faka \u0161\u0165astiu.<\/p>\n\n\n\n Po\u010das toho, ako sme postupovali, sme narazili na umieraj\u00faceho Kurda. Posledn\u00fdm v\u00fddychom n\u00e1s stihol varova\u0165 pred pascou. Aby sme mohli potvrdi\u0165 jeho slov\u00e1, pribl\u00ed\u017eili sme sa v najv\u00e4\u010d\u0161ej opatrnosti z opa\u010dnej strany a zistili, \u017ee mal pravdu. Na mieste stretnutia boli len pr\u00e1zdne d\u017e\u00edpy a neprirodzen\u00e9 ticho. U\u017e sme sa chystali stiahnu\u0165, ke\u010f n\u00e1s niekto zahliadol a spustil pa\u013ebu. Pomocou krycej stre\u013eby sme ustupovali, zatia\u013e \u010do na n\u00e1s z ka\u017edej strany dobiedzali. Sebasti\u00e1n sa cel\u00fd \u010das pok\u00fa\u0161al z\u00edska\u0165 leteck\u00fa alebo aspo\u0148 delostreleck\u00fa podporu, ale v\u0161etky jeho pokusy boli zamietnut\u00e9 niek\u00fdm hore s vymyslen\u00fdmi v\u00fdhovorkami, \u017ee sme mimo dostrelu a m\u00e1me sa posun\u00fa\u0165 aspo\u0148 desa\u0165 kilometrov v\u00fdchodne.<\/p>\n\n\n\n Na piatom kilometri to za\u010d\u00ednalo by\u0165 u\u017e extr\u00e9mne kritick\u00e9. Na\u0161e bojov\u00e9 obleky boli na p\u00e4\u0165desiatich percent\u00e1ch v\u00fdkonu, a to aj napriek \u010dast\u00fdm RPG v\u00fdbuchom v na\u0161om okol\u00ed, \u010do bol neuverite\u013en\u00fd z\u00e1zrak, no ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161\u00ed bol, \u017ee sme boli doposia\u013e v\u0161etci na\u017eive. Mun\u00edcie sme mali na\u010falej dos\u0165, strie\u013eali sme v jednotliv\u00fdch d\u00e1vkach a \u010do strela \u2013 to z\u00e1sah. Nepriate\u013e u\u017e musel ma\u0165 obrovsk\u00e9 straty, ale e\u0161te st\u00e1le mal po\u010detn\u00fa prevahu aspo\u0148 dvadsa\u0165 na jedn\u00e9ho.<\/p>\n\n\n\n Na \u00f4smom kilometri sme znova \u017eiadali o pomoc a op\u00e4\u0165 n\u00e1m ju bu\u010f nechceli, alebo nemohli da\u0165. Pod\u013ea opera\u010dn\u00fdch m\u00e1p, ktor\u00e9 som pred za\u010dat\u00edm misie videl, to bolo sk\u00f4r to prv\u00e9 a v\u00f4bec ma to neprekvapilo. Nebolo to prv\u00fdkr\u00e1t, \u010do sme za posledn\u00e9 mesiace nedostali podporu, \u010di dostali zl\u00e9 inform\u00e1cie o po\u010dte nepriate\u013eov. Po prekro\u010den\u00ed hranice desiateho kilometra to na druhej strane prebral kone\u010dne niekto, kto n\u00e1m o\u010dividne chcel pom\u00f4c\u0165 a potvrdil delostreleck\u00fa pa\u013ebu a poslal po n\u00e1s helikopt\u00e9ru. Delostreleck\u00e9 gran\u00e1ty dopadli pr\u00e1ve v\u010das, aby sme si vyd\u00fdchli, z\u00edskali \u010das a nemuseli schyt\u00e1va\u0165 \u010fal\u0161iu nepriate\u013esk\u00fa pa\u013ebu do u\u017e aj tak dos\u0165 poni\u010den\u00fdch oblekov ukazuj\u00facich jednocifern\u00e9 \u010d\u00edslo.<\/p>\n\n\n\n Sko\u010dil som a rozm\u00fd\u0161\u013eal, ak\u00e1 katastrofa n\u00e1s postihne tentoraz. T\u00e1 posledn\u00e1 bola najhor\u0161ia, ale nie jedin\u00e1. Stup\u0148ovalo sa to. Zl\u00e9 inform\u00e1cie od rozviedky, po\u0161koden\u00e9 alebo sabotovan\u00e9 zariadenie, prezradenie detailov misie, odmietnutie leteckej \u010di delostreleckej podpory. To v\u0161etko sme za\u017eili v priebehu posledn\u00fdch mesiacov a nedalo sa nemyslie\u0165 na to, \u017ee t\u00fdch n\u00e1hod \u010di neh\u00f4d bolo akosi prive\u013ea. Zo za\u010diatku som sa so svoj\u00edm podozren\u00edm nikomu nezveril, ale ako plynul \u010das, nedalo sa tomu vyhn\u00fa\u0165 a u\u017e aj ostatn\u00ed za\u010dali by\u0165 nerv\u00f3zni. Tie\u017e si v\u0161imli, \u017ee nie\u010do nie je v poriadku.<\/p>\n\n\n\n Sledoval som hodinky a po uplynut\u00ed \u0161iestich sek\u00fand som vypustil pad\u00e1k. Pomocou no\u010dn\u00e9ho videnia zabudovan\u00e9ho v maske helmy som videl ostatn\u00fdch, ako predo mnou v tichosti k\u013a\u017eu k n\u00e1\u0161mu cie\u013eu a prisp\u00f4sobuj\u00fa sa r\u00fdchlosti a smeru vetra. Paula som u\u017e videl len matne, ale sta\u010dilo mi sledova\u0165 zvy\u0161ok mojej jednotky a upravova\u0165 pod\u013ea nich smer.<\/p>\n\n\n\n Po dosadnut\u00ed na zem som si r\u00fdchlo zbalil pad\u00e1k a pridal sa k ostatn\u00fdm. Paul, Jane a Helene u\u017e dr\u017eali str\u00e1\u017e a sledovali okolie. Zatia\u013e vyzeralo v\u0161etko v poriadku a nikto si na\u0161e no\u010dn\u00e9 prist\u00e1tie nev\u0161imol napriek tomu, \u017ee sme boli vzdialen\u00ed desa\u0165 kilometrov od miesta, ktor\u00e9 bolo ozna\u010den\u00e9 ako jedin\u00e9 bezpe\u010dn\u00e9 v \u0161irokom okol\u00ed a bolo aj na\u0161\u00edm skuto\u010dn\u00fdm cie\u013eom.<\/p>\n\n\n\n \u201ePaul?\u201c prehovoril som a ako odpove\u010f mi sta\u010dilo prik\u00fdvnutie.<\/p>\n\n\n\n \u201eJane, Helene?\u201c obe prik\u00fdvli takmer naraz. \u201eUwe, Echo, Tom\u00e1\u0161?\u201c<\/p>\n\n\n\n V\u0161etci prik\u00fdvli, ale chcel som im da\u0165 e\u0161te posledn\u00fa \u0161ancu c\u00favnu\u0165. Sta\u010dilo by, ak by s t\u00fdm jeden nes\u00fahlasil, a ukon\u010dili by sme to. Boli sme jednotka a tak to malo zosta\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eOdp\u00e1jam,\u201c povedal som a odpojil svoj GPS a komunika\u010dn\u00fd modul s pomocou ru\u0161i\u010dky, ktor\u00fa sme si kv\u00f4li tejto pr\u00edle\u017eitosti zohnali. Bolo to prekvapivo jednoduch\u00e9, aj ke\u010f finan\u010dne za\u0165a\u017euj\u00face, ale hlavne to bolo nebezpe\u010dn\u00e9. Ak by n\u00e1s s t\u00fdm chytili, i\u0161li by sme rovno pred vojensk\u00fd s\u00fad.<\/p>\n\n\n\n \u201eOdp\u00e1jam,\u201c zahl\u00e1sili postupne jeden po druhom, \u010do znamenalo, \u017ee v centr\u00e1le sa pr\u00e1ve rozblikala \u010derven\u00e1 kontrolka po strate spojenia s celou jednotkou. Takto na dia\u013eku to mohlo znamena\u0165 len jedin\u00e9, jednotka bola eliminovan\u00e1, pri\u0161la o v\u00fdstroj alebo bola zadr\u017ean\u00e1 v akcii.<\/p>\n\n\n\n \u201eIdeme! Tom, Paul, vpredu,\u201c zavelil som a sleduj\u00fac okolie sme sa opatrne rozbehli k p\u00f4vodn\u00e9mu miestu zosadnutia. Museli sme vedie\u0165, \u010di sa na\u0161e podozrenia potvrdia alebo nie. Ak nie, znova sa zapoj\u00edme a budeme pokra\u010dova\u0165 v p\u00f4vodnom pl\u00e1ne, len s men\u0161\u00edm oneskoren\u00edm. V\u00fdpadok sign\u00e1lu od\u00f4vodn\u00edme v\u00fdkonnou nepriate\u013eskou ru\u0161i\u010dkou. U\u017e sa n\u00e1m to raz stalo, tak pre\u010do nie znova?<\/p>\n\n\n\n Boli sme tich\u00ed a sna\u017eili sa by\u0165 e\u0161te tich\u0161\u00ed. Vedeli sme, \u017ee sk\u00fasen\u00e9 u\u0161i Dae\u0161 bojovn\u00edkov, ktor\u00ed vo svojich radoch mali aj nejeden\u00e9ho stop\u00e1ra z Talibanu, by n\u00e1s aj napriek vyspelej\u0161ej technike tlmiacej zvuky na\u0161ich krokov mohli s preh\u013eadom n\u00e1js\u0165. Dva kilometre pred miestom v\u00fdsadku sme spomalili a spustili dodato\u010dn\u00e9 syst\u00e9my maskuj\u00face zvuky v na\u0161om okol\u00ed. Neuverite\u013ene to \u017eralo baterku, ale bolo to lep\u0161ie, ako by n\u00e1s mal ktosi zapo\u010du\u0165. Predpokladali sme, \u017ee ak sa kdesi naokolo nach\u00e1dzaj\u00fa nepriatelia, s\u00fa oto\u010den\u00ed k miestu n\u00e1\u0161ho \u00fadajn\u00e9ho zoskoku a ne\u010dakaj\u00fa, \u017ee k nim niekto pr\u00edde odzadu.<\/p>\n\n\n\n \u010c\u00edm sme boli bli\u017e\u0161ie, t\u00fdm viac som mal podozrenie, \u017ee som sa m\u00fdlil. Ak n\u00e1s chceli dosta\u0165, museli tu ma\u0165 nieko\u013eko desiatok \u0165a\u017eko ozbrojen\u00fdch mu\u017eov, ale zatia\u013e sme nenatrafili ani na jedn\u00e9ho. Kam som vo\u013en\u00fdm okom, ale aj po maxim\u00e1lnom zv\u00e4\u010d\u0161en\u00ed dovidel, nebolo ni\u010d len hol\u00e1 pustatina tu a tam vyv\u00fd\u0161en\u00e1 men\u0161\u00edm kopcom. Presne ako ukazovali satelitn\u00e9 z\u00e1bery. Nav\u00f4kol nebola \u017eiadna budova, odkia\u013e by n\u00e1s mohol vo\u013eakto zahliadnu\u0165 pri prist\u00e1van\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Paul z ni\u010doho ni\u010d zodvihol ruku v p\u00e4s\u0165 a zastavil. K\u013eakli sme si na jedno koleno a roztiahli sa sleduj\u00fac ka\u017ed\u00fd svoju stranu. Ni\u010d som nevidel, ale pod\u013ea GPS sme boli vzdialen\u00ed len kilometer od n\u00e1\u0161ho cie\u013ea a ak by tu bol ktoko\u013evek, tak by sme ho u\u017e mali vidie\u0165. Nebol tu v\u0161ak nikto. Nav\u00f4kol vl\u00e1dlo no\u010dn\u00e9 ticho a mesiac sa na\u010falej schov\u00e1val za mrakmi. Poskytovalo n\u00e1m to v\u00e4\u010d\u0161ie utajenie pri v\u00fdsadku, ale s okuliarmi s no\u010dn\u00fdm viden\u00edm by n\u00e1s n\u00e1\u0161 nepriate\u013e mohol zahliadnu\u0165. Ani na okamih som nepochyboval o tom, \u017ee nieko\u013eko tak\u00fdch okuliarov maj\u00fa.<\/p>\n\n\n\n \u201ePaul?\u201c op\u00fdtal som sa po troch min\u00fatach tich\u00e9ho sledovania okolia.<\/p>\n\n\n\n \u201eU\u017e by sme mali niekoho vidie\u0165,\u201c potvrdil moje my\u0161lienky a v jeho hlase som po\u010dul sk\u00f4r nap\u00e4tie ako uvo\u013enenie, \u017ee sme sa m\u00fdlili.<\/p>\n\n\n\n \u201eTak\u017ee po n\u00e1s nikto nejde?\u201c prehovoril Echo s n\u00e1dejou v hlase.<\/p>\n\n\n\n \u201eAlebo pl\u00e1novali prepad na inom mieste,\u201c povedala Jane. \u201eK cie\u013eu to je e\u0161te p\u00e4\u0165 kilometrov a v meste je viac mo\u017enost\u00ed na prepadnutie, ako na otvorenej planine.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eU\u017e sme to preberali. V meste sa n\u00e1s u\u017e sna\u017eili prepadn\u00fa\u0165. Najistej\u0161\u00ed sp\u00f4sob ako n\u00e1s dosta\u0165 je, ke\u010f sme najzranite\u013enej\u0161\u00ed, \u010di\u017ee ke\u010f pr\u00e1ve prist\u00e1vame. Mohli n\u00e1s tak odstreli\u0165 jedn\u00e9ho po druhom a vo vzduchu by sme si ve\u013emi nepomohli.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAle nikto tu nie je, tak asi nie s\u00fa tak\u00ed taktici, ako ty,\u201c namietal Uwe.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co je to tam?\u201c uk\u00e1zal Tom\u00e1\u0161 na nie\u010do, \u010do vyzeralo ako kopec, ale na ni\u010d podobn\u00e9 som si zo satelitn\u00fdch z\u00e1berov nepam\u00e4tal. V\u0161etko naokolo malo by\u0165 rovn\u00e9. Budovy, les \u010di polia v okol\u00ed neboli tie\u017e. \u017diadne miesto, kam by sme sa mohli schova\u0165 my alebo na\u0161i nepriatelia. Ani po nieko\u013ekon\u00e1sobnom zv\u00e4\u010d\u0161en\u00ed som nevedel ur\u010di\u0165, na \u010do sa pozer\u00e1m. Naozaj to vyzeralo ako kopec. Neh\u00fdbalo sa to, nevy\u017earovalo to teplo, nemalo to pravideln\u00fd tvar ako \u013eudsk\u00fdmi rukami postaven\u00fd pr\u00edstre\u0161ok a aj napriek tomu to sem nezapadalo. Skontroloval som vzdialenos\u0165 k objektu a porovnal s miestom n\u00e1\u0161ho v\u00fdsadku a nech to bolo \u010doko\u013evek, bolo to vzdialen\u00e9 len \u010dosi cez sto metrov.<\/p>\n\n\n\n \u201eNie\u010do, \u010do by tam nemalo by\u0165,\u201c povedal som nakoniec a ticho v sl\u00fachadl\u00e1ch sa dalo kr\u00e1ja\u0165, ako na n\u00e1s dopadlo \u0165a\u017eiv\u00e9 poznanie mojich slov. \u201ePaul…\u201c sta\u010dil som len poveda\u0165 a u\u017e sa dal do pohybu upravuj\u00fac na\u0161e smerovanie, aby sme sa k objektu dostali odzadu. Cestou som h\u013eadal \u010fal\u0161ie objekty, \u010do sem nepatrili, ale ni\u010d som nena\u0161iel. Bol jedin\u00fd.<\/p>\n\n\n\n Ako sme sa pribli\u017eovali, bolo n\u00e1m jasn\u00e9, \u017ee nejde o oby\u010dajn\u00fd pr\u00edrodn\u00fd kopec, ale nie\u010do, \u010do ho malo z dia\u013eky a za tmy na prv\u00fd poh\u013ead pripom\u00edna\u0165. Pribl\u00ed\u017een\u00edm sa n\u00e1m postupne odha\u013eovali detaily. Okolie bolo posiate nar\u00fdchlo a nedostato\u010dne pozakr\u00fdvan\u00fdmi stopami po \u0165a\u017ek\u00fdch mechanizmoch a n\u00e1kladn\u00fdch aut\u00e1ch, ktor\u00e9 sem museli potrebn\u00fa zeminu navozi\u0165. Stopy boli \u010derstv\u00e9. Nanajv\u00fd\u0161 len nieko\u013eko hod\u00edn star\u00e9.<\/p>\n\n\n\n Paul zastal desa\u0165 metrov od nie\u010doho, \u010do vyzeralo ako dobre prikryt\u00fd bunker s otvoren\u00fdm vchodom zo zadnej strany. E\u0161te p\u00e1r hod\u00edn vetra pracuj\u00faceho na stop\u00e1ch, nejak\u00e1 t\u00e1 b\u00farka na uhladenie povrchu a naozaj by sa stal neoddelite\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou okolitej pr\u00edrody. Prikr\u010den\u00fd som podi\u0161iel dopredu nasledovan\u00fd Paulom a Tom\u00e1\u0161om, zatia\u013e \u010do Jane a Helene ust\u00fapili o p\u00e1r krokov a zamierili k druhej strane vchodu. Postupovali sme pomaly a d\u00e1vali pozor, kam na\u0161\u013eapujeme. Nikoho sme s\u00edce dosia\u013e nevideli, ale nepochybovali sme, \u017ee tam dakto je. Pre\u010do by to tu inak postavili?<\/p>\n\n\n\n Po\u010dkal som na Jane, aby sa dostala na moju \u00farove\u0148 a opatrne nahliadol dnu. Boli tam traja. Jeden pozeral cez mal\u00fd priezor a \u010dakal, k\u00fdm pristaneme, a dvaja spokojne spali v rohoch miestnosti. Pri sebe mali len dva samopaly typu AK-47, jeden \u013eahk\u00fd gu\u013eomet RPK-74 a dve RPG spolu so \u0161katu\u013eou s gran\u00e1tmi.<\/p>\n\n\n\n \u201eS\u00fa traja,\u201c povedal som, vediac, \u017ee ma cez prilbu nebud\u00fa po\u010du\u0165. \u201eDvaja spia, jeden sleduje okolie. Dve AK-\u010dka, dve RPG-\u010dka a jedno RPK.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eS t\u00fdm n\u00e1s chceli dosta\u0165?\u201c sp\u00fdtal sa pochybova\u010dne Paul. Na to ist\u00e9 som myslel aj ja. Nebola to ani z \u010faleka dostato\u010dn\u00e1 palebn\u00e1 sila, aby n\u00e1s dok\u00e1zali efekt\u00edvne odstr\u00e1ni\u0165 z povrchu zemsk\u00e9ho, a ani nevyzerali na strelcov, \u010do by dok\u00e1zali zasiahnu\u0165 ter\u010d v pohybe, nieto e\u0161te letiaci ter\u010d. Preto boli pravdepodobne tak bl\u00edzko n\u00e1\u0161ho miesta prist\u00e1tia.<\/p>\n\n\n\n Nie\u010do tu st\u00e1le nesedelo. Opatrne som znova nahliadol sp\u00e4\u0165 a okam\u017eite si v duchu vynadal. Mu\u017e sleduj\u00faci plochu pred sebou mal pri sebe vysiela\u010dku, ktor\u00fa som si predt\u00fdm nev\u0161imol. Boli to skauti. Nemali n\u00e1s zabi\u0165, len zdr\u017ea\u0165, popr\u00edpade nahna\u0165 spr\u00e1vnym smerom a zavola\u0165 posily, aby sa tie postarali o zvy\u0161ok. Na otvorenom priestranstve by sme nemali kam utiec\u0165 a oni by na obrnen\u00fdch transport\u00e9roch mohli pr\u00eds\u0165 aj z nieko\u013ekokilometrovej vzdialenosti a st\u00e1le by n\u00e1s boli schopn\u00ed dostihn\u00fa\u0165. Musel som uzna\u0165, \u017ee to bol pekn\u00fd a jednoduch\u00fd pl\u00e1n.<\/p>\n\n\n\n \u201eV tichosti. Toho s vysiela\u010dkou si beriem ja,\u201c povedal som a sledoval, ako si Jane a Helene odsunuli \u00fato\u010dn\u00e9 pu\u0161ky a vytiahli no\u017ee. Pou\u017e\u00edvali ich rady, hlavne na tak\u00fdchto bastardov, \u010do radi zn\u00e1sil\u0148ovali zajatkyne, pred\u00e1vali ich do otroctva a spr\u00e1vali sa k \u017een\u00e1m, ako k tej najv\u00e4\u010d\u0161ej spodine. Neraz si aj sprieh\u013eadnili priezor na prilbe, aby ich obete videli, \u017ee je to pr\u00e1ve \u017eena, \u010do im berie \u017eivot. Len raz som im pritom videl do tv\u00e1re \u2013 usmievali sa pri tom rovnako ako teraz, ke\u010f sa chystali odstr\u00e1ni\u0165 skautov.<\/p>\n\n\n\n Vo\u0161li ako prv\u00e9 a ja tesne za nimi. Vyh\u00fdbali sme sa odpadkom, ktor\u00e9 zanechali po\u010das \u010dakania na n\u00e1s, a synchronizovane, ako sme to u\u017e neraz robili, sme sa vrhli ka\u017ed\u00fd na svoju obe\u0165. Prav\u00fa ruku som mu polo\u017eil na \u00fasta, aby nevykr\u00edkol, a stiahol som ho \u010falej od priezoru. Pomaly som sa s n\u00edm oto\u010dil do priestoru, aby videl, \u010do sa deje jeho dvom kamar\u00e1tom. Ani som mu nemusel vidie\u0165 do o\u010d\u00ed, aby som vedel, \u017ee sa mu tam strieda strach s nen\u00e1vis\u0165ou. Jane s Helene u\u017e svoju pr\u00e1cu dokon\u010dili a utierali si no\u017ee do ko\u0161ie\u013e m\u0155tvych chlapov. Cel\u00fd \u010das sa pritom takmer la\u010dne pozerali na m\u00f4jho zajatca, ktor\u00fd si ich poh\u013eady musel tie\u017e v\u0161imn\u00fa\u0165, lebo sa pok\u00fasil o krok ust\u00fapi\u0165. Bolo to ako dr\u017ea\u0165 \u0161\u0165avnat\u00fd surov\u00fd steak pri dvoch leviciach.<\/p>\n\n\n\n \u201eAk chce\u0161 \u017ei\u0165, tak spolupracuj,\u201c povedal som mu a dr\u017eal hlavu tak, aby mal dobr\u00fd v\u00fdh\u013ead na m\u0155tvych kolegov a aj na Jane s Helene, ktor\u00e9 si doposia\u013e nestmavili priezor a zamra\u010dene na neho zazerali.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010c-\u010do chce\u0161 vedie\u0165?\u201c sp\u00fdtal sa \u010distou britskou angli\u010dtinou a c\u00edtil som, ako mi st\u00fapa adrenal\u00edn. Vedel som, \u017ee je tu ve\u013ea bojovn\u00edkov z eur\u00f3pskeho kontinentu. Tak\u00fdch, \u010do vyrastali v z\u00e1padn\u00fdch krajin\u00e1ch a u\u017e\u00edvali si ich vymo\u017eenosti, a\u017e k\u00fdm si jedn\u00e9ho pekn\u00e9ho d\u0148a nepovedali, \u017ee u\u017e maj\u00fa dos\u0165 tej slobody, ktor\u00fa si nevedeli poriadne u\u017ei\u0165 \u010dasto vlastn\u00fdm zapr\u00ed\u010dinen\u00edm, a odi\u0161li bojova\u0165 do S\u00fdrie za utl\u00e1\u010date\u013eov slobody hraj\u00facich sa na bo\u017e\u00edch bojovn\u00edkov. V\u00e4\u010d\u0161inou odch\u00e1dzali mlad\u00ed \u013eudia, \u010do sa dali \u013eahko ovplyvni\u0165 pekn\u00fdmi slovami o lep\u0161om \u017eivote, o tom, ak\u00ed s\u00fa potrebn\u00ed, \u017ee bud\u00fa bojova\u0165 proti zlej Eur\u00f3pe a Spojen\u00fdm \u0161t\u00e1tom, ktor\u00e9 chc\u00fa \u00faplne zni\u010di\u0165 islam. A v\u0161etko kv\u00f4li tomu, \u017ee vo svojich domovsk\u00fdch krajin\u00e1ch nedok\u00e1zali n\u00e1js\u0165 uplatnenie, dostato\u010dn\u00e9 vzdelanie \u010di rovnak\u00fa pr\u00e1cu ako nemoslimsk\u00ed uch\u00e1dza\u010di. Vinu h\u00e1dzali na spolo\u010dnos\u0165, lebo im ni\u010d nechcela da\u0165 zadarmo a oh\u0155\u0148ala nad nimi nosmi. Vyhov\u00e1rali sa na nerovn\u00e9 podmienky oproti bielym Eur\u00f3panom namiesto toho, aby h\u013eadali chyby aj v sebe, nielen vo svojom okol\u00ed. Slab\u00e1 vzdelanostn\u00e1 \u00farove\u0148 a neochota prisp\u00f4sobi\u0165 sa kult\u00fare, do ktorej sa ich rodi\u010dia pris\u0165ahovali, prir\u00e1tajte k tomu zlyhanie \u0161t\u00e1tnych org\u00e1nov pri integr\u00e1cii cel\u00fdch gener\u00e1ci\u00ed a je tu probl\u00e9m slabo docenenej gener\u00e1cie, ktor\u00e1 je z cel\u00e9ho syst\u00e9mu frustrovan\u00e1 a c\u00edti sa ako v za\u010darovanom kruhu. Boli to pr\u00e1ve \u013eudia ako on, \u010do sp\u00e1chali viano\u010dn\u00e9 samovra\u017eedn\u00e9 atent\u00e1ty, roden\u00ed Eur\u00f3pania hl\u00e1siaci sa k islamsk\u00e9mu n\u00e1bo\u017eenstvu. Zovrel som stisk, a\u017e k\u00fdm nezastonal od bolesti.<\/p>\n\n\n\n \u201eNa \u010do tu \u010dak\u00e1te?!\u201c op\u00fdtal som sa ho nakoniec a uvo\u013enil zovretie.<\/p>\n\n\n\n \u201eNa v\u00e1s,\u201c odvetil po kr\u00e1tkom zav\u00e1han\u00ed a potvrdil na\u0161e najhor\u0161ie obavy. Ktosi n\u00e1s chcel odstr\u00e1ni\u0165 a bol ochotn\u00fd sabotova\u0165 cel\u00fa misiu, aby to urobil.<\/p>\n\n\n\n \u201eKde s\u00fa ostatn\u00ed?\u201c zis\u0165oval som \u010falej, ale odpove\u010f dlho neprich\u00e1dzala. \u201eKde s\u00fa ostatn\u00ed?\u201c sp\u00fdtal som sa e\u0161te raz, ale znova \u017eiadna odpove\u010f. Potiahol som ho silno za vlasy a odhalil mu tak jeho hol\u00fd krk, na ktor\u00fd Jane s Helene hladne pozerali ako dve up\u00edrky. Pomohlo to.<\/p>\n\n\n\n \u201eMali sme okam\u017eite zavola\u0165 posily a stre\u013ebou v\u00e1s prin\u00fati\u0165 ustupova\u0165 len jedn\u00fdm smerom,\u201c objasnil n\u00e1m pl\u00e1n, pomocou ktor\u00e9ho n\u00e1s chceli dosta\u0165, ale na ot\u00e1zku neodpovedal.<\/p>\n\n\n\n Op\u00e4\u0165 som mu polo\u017eil ruku cez \u00fasta a povedal. \u201eHelene.\u201c<\/p>\n\n\n\n Viac nebolo treba. Helene vyrazila a dvakr\u00e1t za sebou v r\u00fdchlosti zapichla n\u00f4\u017e mu\u017eovi do nohy na dvoch r\u00f4znych miestach, no mimo hlavnej tepny. Ur\u010dite ho to bolelo, bude krv\u00e1ca\u0165, ale ni\u010d smrte\u013en\u00e9, ak sa mu to o\u0161etr\u00ed.<\/p>\n\n\n\n \u201eKde s\u00fa?\u201c sp\u00fdtal som sa ho znova a dr\u017eal ho pevne, aby sa mi nevykr\u00fatil. Opatrne som uvo\u013enil zovretie na \u00fastach, ale bol som pripraven\u00fd v pr\u00edpade, \u017ee by chcel vykr\u00edknu\u0165 nejak\u00e9 varovanie.<\/p>\n\n\n\n \u201eRoklina,\u201c dostal zo seba nakoniec. \u201eDesa\u0165 kilometrov odtia\u013eto je roklina. Tam \u010dakaj\u00fa posily na sign\u00e1l.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNo vid\u00ed\u0161 a ani to nebolelo, ve\u013emi,\u201c povedal som a uk\u00e1zal mu mapu oblasti. \u201eUk\u00e1\u017e presn\u00e9 miesto.\u201c<\/p>\n\n\n\n Chv\u00ed\u013eu behal prstom po mape, no napokon ju na\u0161iel a miesto ozna\u010dil.<\/p>\n\n\n\n \u201eAko si sa volal doma?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eJack,\u201c odpovedal ustra\u0161ene.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010eakujem, Jack, a naozaj mi je to \u013e\u00fato,\u201c za\u0161epkal som mu do ucha a jemne k\u00fdvol hlavou na Jane, ktor\u00e1 sa u\u017e dlh\u0161iu dobu pripravovala. Na m\u00f4j sign\u00e1l mu\u017eovi vrazila d\u00fdku do srdca, aby \u010do najmenej trpel. Nemohli sme ho necha\u0165 na\u017eive a naozaj mi ho bolo \u013e\u00fato, aj napriek tomu, \u010do v\u0161etko on a jemu podobn\u00ed sp\u00f4sobili. Videl som u\u017e dos\u0165 hr\u00f4zy a zabil pr\u00edli\u0161 ve\u013ea mu\u017eov \u010di \u017eien, aby som vedel, \u017ee mi to moju rodinu nevr\u00e1ti a na pomstu som u\u017e d\u00e1vno prestal myslie\u0165. Pochopil som, \u017ee chcie\u0165 ju vykona\u0165 na ka\u017edom moslimovi nebolo rie\u0161enie a plodilo to len \u010fal\u0161ie utrpenie a zlo. Toho bolo nav\u00f4kol u\u017e dostatok, ak nie prebytok, na cel\u00e9 nasleduj\u00face gener\u00e1cie. Ich dostato\u010dn\u00fdm trestom bola ist\u00e1 smr\u0165, ktor\u00e1 si ich sk\u00f4r \u010di nesk\u00f4r n\u00e1jde.<\/p>\n\n\n\n Nikto moje rozhodnutie nespochyb\u0148oval, aj ke\u010f \u010din, ktor\u00fd som pr\u00e1ve sp\u00e1chal, bol pod\u013ea vojensk\u00fdch pravidiel vra\u017edou. Nebol ozbrojen\u00fd a nepredstavoval bezprostredn\u00e9 riziko pre m\u0148a a ani pre moju jednotku. To, \u017ee by sa mohol nesk\u00f4r vr\u00e1ti\u0165 k svojej jednotke a varova\u0165 ju, u\u017e civiln\u00fa verejnos\u0165 to\u013eko nezauj\u00edmalo a aj napriek vojne a utrpeniu nechceli po\u010du\u0165 o zab\u00edjan\u00ed bezbrann\u00fdch.<\/p>\n\n\n\n Polo\u017eil som mu\u017ea, ktor\u00fd si kedysi hovoril Jack, na zem a zatvoril mu o\u010di. Nepomodlil som sa za jeho du\u0161u, ke\u010f\u017ee nie som veriaci, ale aspo\u0148 som vyslal do vesm\u00edru prosbu, aby jeho du\u0161a, ak tak\u00e9 nie\u010do existuje, na\u0161la v bud\u00facom \u017eivote pokojnej\u0161\u00ed \u017eivot. U\u017e nejeden kapl\u00e1n nado mnou kr\u00fatil hlavou \u2013 Pacho, v boha never\u00ed\u0161, ale v silu vesm\u00edru a reinkarn\u00e1ciu \u00e1no?<\/em> Ka\u017ed\u00fd v nie\u010do ver\u00edme, odpovedal som ka\u017ed\u00e9mu jedn\u00e9mu.<\/p>\n\n\n\n Cestou von som e\u0161te zobral vysiela\u010dku, aby sme vedeli, \u017ee sa na\u0161ich skautov sna\u017eia skontaktova\u0165, a\u00a0opustili sme bunker smerom k\u00a0rokline, ktor\u00fa n\u00e1m Jack ozna\u010dil na mape.<\/p>\n\n\n\n