![\"\"](\"https:\/\/i0.wp.com\/martinbenkovic.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/07\/8.png?resize=161%2C256\")
<\/figure><\/div>\n\n\n\nCez zuby som pretla\u010dil bolestn\u00e9 zachr\u010danie spolu so slinami vytekaj\u00facimi z k\u00fatikov \u00fast. O\u010di sa mi prevracali od bodavej bolesti, ktor\u00e1 mi znova vystre\u013eovala v hlave, a videl som len \u0161kvrny neust\u00e1le meniace farbu z \u010diernej na bielu, st\u00e1le dookola. Neviem, o \u010do sa sna\u017eili, ale robili mi da\u010do s nanobotmi a tie sa br\u00e1nili. Ak toto malo by\u0165 mu\u010denie, tak sa im rozhodne darilo.<\/p>\n\n\n\n
Boles\u0165 ustala rovnako n\u00e1hle, ako za\u010dala, a ja som na\u010falej ochabnuto visel zavesen\u00fd za ruky. U\u017e som si ich ani poriadne nec\u00edtil. O\u010di sa mi zatv\u00e1rali vy\u010derpan\u00edm a prer\u00fdvane som d\u00fdchal v snahe dolapi\u0165 dych. Olizol som sliny z brady a navlh\u010dil si vysychaj\u00face pery. Otv\u00e1ral som ich ako ryba na suchu v snahe dosta\u0165 zo seba nejak\u00fa vtipn\u00fa alebo aspo\u0148 ur\u00e1\u017eliv\u00fa hl\u00e1\u0161ku, ale jedin\u00e9, na \u010do som sa zmohol, bolo: \u201eHajzli.\u201c Aspo\u0148 tak nejak som si to predstavoval, lebo som sa nepo\u010dul to poveda\u0165.<\/p>\n\n\n\n
O \u010dosi viac som otvoril o\u010di, aby som sa pozrel, pre\u010do je v miestnosti tak\u00e9 ticho, no nebolo. To len ja som nepo\u010dul, v\u00f4bec ni\u010d. Rozk\u00fdval som sa trochu na re\u0165azi, \u010d\u00edm som up\u00fatal pozornos\u0165 svojich v\u00e4znite\u013eov, hlavne Paulovu, ale aj tak som na\u010falej ni\u010d nepo\u010dul.<\/p>\n\n\n\n
Paul zrazu z ni\u010doho ni\u010d chytil mu\u017ea v bielom pl\u00e1\u0161ti pod krk a nadvihol ho o p\u00e1r centimetrov, a\u017e sa \u0161pi\u010dkami ledva dot\u00fdkal zeme, a \u010dosi mu hovoril. Mu\u017e prikyvoval, ako mu to len poloha dovo\u013eovala, a v o\u010diach sa mu zra\u010dil strach. Ne\u010dudoval som sa mu. Ur\u010dite to bol len nejak\u00fd ved\u00e1tor a nie sk\u00fasen\u00fd oper\u00e1tor, \u010do mal za sebou desiatky misi\u00ed za nepriate\u013esk\u00fdmi l\u00edniami, a v pr\u00edpade Paula aj \u017eivot v uliciach Tottenhamu. Paul ho pustil a mu\u017e sa, \u0161\u00fachaj\u00fac si pomlia\u017eden\u00fd krk, vr\u00e1til k po\u010d\u00edta\u010dom. Druh\u00fd mu\u017e v bielom pl\u00e1\u0161ti to cel\u00e9 vystra\u0161ene sledoval a ke\u010f Paul nazna\u010dil pohyb smerom k nemu, tie\u017e sa r\u00fdchlo oto\u010dil sp\u00e4\u0165 k monitorom a rozosmial tak Paula. Teraz som bol r\u00e1d, \u017ee ni\u010d nepo\u010dujem, ale u\u017e menej ma pote\u0161ili n\u00e1hle poh\u013eady mu\u017eov v bielych pl\u00e1\u0161\u0165och. Zbadal som, \u017ee sa chystaj\u00fa stla\u010di\u0165 ak\u00fasi kl\u00e1vesu.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNie!\u201c otvoril som \u00fasta, aby som zakri\u010dal. C\u00edtil som, ako mi vych\u00e1dza vzduch z hrdla, ako \u00fastami a jazykom formujem to kr\u00e1tke, jednoduch\u00e9 slovo, ale to bol vlastne jedin\u00fd d\u00f4kaz toho, \u017ee som nie\u010do povedal. Reakcia nenastala \u017eiadna, ak ner\u00e1tam n\u00e1vrat bolesti, ktor\u00e1 mi op\u00e4\u0165 preletela cel\u00fdm telom. Naplo ma a\u017e na prasknutie a nedok\u00e1zal som uveri\u0165, \u017ee som e\u0161te st\u00e1le pri vedom\u00ed a pri zmysloch.<\/p>\n\n\n\n
Ockoo!<\/em> ozval sa mi v hlave Miin hlas, akoby bola v miestnosti. \u010euri, cho\u010f n\u00e1m k\u00fapi\u0165 cig\u00e1nsku a malej k\u00fap sladk\u00fa lok\u0161u. Len nie orechov\u00fa!<\/em> Po\u010dul som hlas svojej man\u017eelky a obzrel sa zm\u00e4tene po miestnosti, aj ke\u010f som vedel, \u017ee to nemohla by\u0165 pravda. To sa mi len pomocou nanobotov hrali so spomienkami.<\/p>\n\n\n\n Boles\u0165 na chv\u00ed\u013eu ust\u00fapila a Paul podi\u0161iel ku mne.<\/p>\n\n\n\n \u201eSi tam?\u201c op\u00fdtal sa ma, ale bol som pr\u00edli\u0161 unaven\u00fd, aby som odpovedal alebo sa \u010dudoval, \u017ee u\u017e op\u00e4\u0165 po\u010dujem. Namiesto toho som len trochu nadvihol hlavu a udr\u017eal o\u010di otvoren\u00e9 dlh\u0161ie. \u201eNeveril si n\u00e1m? M\u00fadre. Myslel som si, \u017ee si pr\u00edli\u0161 naivn\u00fd a slep\u00fd na to, aby si n\u00e1m ned\u00f4veroval, a pritom si mal vlastn\u00e9 tajomstv\u00e1. \u010co by na to asi povedali ostatn\u00ed?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePo… Po… Povedali by, pojeb sa!\u201c vykoktal som zo seba kone\u010dne. Ur\u010dite by to nepovedali, boli by nasrat\u00ed, hlavne Tom\u00e1\u0161, ale ur\u010dite by to \u010dasom pochopili. Nech som tam mal \u010doko\u013evek, ned\u00f4veroval som nikomu in\u00e9mu, len sebe.<\/p>\n\n\n\n \u201eTak\u00e9hoto si \u0165a pam\u00e4t\u00e1m!\u201c skr\u00edkol nad\u0161ene s \u00fa\u0161krnom. \u201eTakmer k tebe poci\u0165ujem re\u0161pekt, ako ke\u010f sme spolu za\u010d\u00ednali. Bol si dobr\u00fd velite\u013e, ale postupne si slabol a zauj\u00edmali \u0165a menej d\u00f4le\u017eit\u00e9 veci ako h\u013eadanie pravdy. Arm\u00e1da mala by\u0165 pre m\u0148a in\u00e1. Jednoduch\u00e1. Spl\u0148 rozkazy, zabi pritom zop\u00e1r hajzlov a vr\u00e1\u0165 sa v jednom kuse sp\u00e4\u0165. Bol to m\u00f4j nov\u00fd za\u010diatok. A ty si z n\u00e1s spravil ter\u010de a v\u0161etko si mi zobral. U\u017e vtedy vedeli, \u017ee si ned\u00e1\u0161 poveda\u0165, a mali pravdu!\u201c<\/p>\n\n\n\n Nemal som ani potuchy, o \u010dom hovor\u00ed, ale znelo mi to ako v\u00fdhovorky. Ch\u00fdbala mi v\u0161ak sila, aby som mu to povedal a napokon aj mo\u017enos\u0165. Ihne\u010f ako dohovoril, zdvihol ruku a luskol prstami. Mu\u017e v pl\u00e1\u0161ti stla\u010dil kl\u00e1vesu, na ktorej muselo by\u0165 nap\u00edsan\u00e9 \u2013 UKRUTN\u00c1 BOLES\u0164, a znova sa mi objavili \u0161kvrny pred o\u010dami a \u00fasta sa mi zaliali slinami. Mal som dokonca pocit, \u017ee som Paula pri tom op\u013eul, a tak som sa pok\u00fasil o smiech. Bol pln\u00fd bolesti a lapania po vzduchu, ale vn\u00fatorne som si predstavoval, \u017ee sa smejem. Pom\u00e1halo to a zmiernilo mi to boles\u0165, aj ke\u010f len o jeden \u010di dva stupne, ale napriek tomu som c\u00edtil, ako pomaly str\u00e1cam vedomie.<\/p>\n\n\n\n Opakujte po mne! <\/em>po\u010dul som \u010d\u00edsi hlas naplnen\u00fd autoritou.<\/p>\n\n\n\n \u201eVst\u00e1vaj!\u201c prebral ma Paul nieko\u013ek\u00fdmi fackami, ktor\u00e9 mi oproti bodavej bolesti pripadali ako pr\u00edjemn\u00e9 pohladenia, ale \u00faspe\u0161ne ma vr\u00e1tili sp\u00e4\u0165 do reality. \u201eChce\u0161 vedie\u0165, ako vedeli, \u017ee si ned\u00e1\u0161 poveda\u0165? Zistili, \u017ee si si spravil k\u00f3piu z\u00e1znamu z na\u0161ej hrdinskej z\u00e1chrany t\u00fdch politikov. A vie\u0161, \u010do je na tom najhor\u0161ie? \u017de si n\u00e1m to zatajil! Rozhodol si za n\u00e1s a podp\u00edsal n\u00e1m rozsudky smrti!\u201c dohovoril a zasa luskol prstami. Vedel som, \u010do teraz pr\u00edde, ale bolo mi to prd platn\u00e9. Stihol som akur\u00e1t za\u0165a\u0165 p\u00e4ste, ke\u010f sa dostavilo bodanie a s n\u00edm aj zahmlievanie zraku nasledovn\u00e9 \u010dierno-bielymi \u0161kvrnami.<\/p>\n\n\n\n Tentoraz mi nedovolil omdlie\u0165 a pred fackou som e\u0161te zapo\u010dul slab\u00e9 lusknutie. \u010cakal som, \u017ee uvid\u00edm jeho tv\u00e1r, ale st\u00e1l ku mne oto\u010den\u00fd chrbtom a znova prehovoril. \u201eNajhor\u0161ie na tom je, \u017ee som sa to dozvedel nie od teba, ale od nich. Cel\u00fd \u010das sme \u0165a slepo nasledovali. Dezertovali sme kv\u00f4li tebe! Stali sme sa zlo\u010dincami, \u0161tvancami a v\u0161etko kv\u00f4li klamstvu! Klamstvu, \u017ee to rob\u00edme, aby sme sa zachr\u00e1nili, a pritom neby\u0165 teba, tak sa nem\u00e1me pre\u010do zachra\u0148ova\u0165! Bolo by lep\u0161ie, keby sme v\u0161etci zahynuli v slu\u017ebe ako spr\u00e1vni vojaci. Ale aj t\u00fato mo\u017enos\u0165 si n\u00e1m zobral.\u201c<\/p>\n\n\n\n Op\u00e4\u0165 to lusknutie prstov a op\u00e4\u0165 boles\u0165. Doteraz sa ma ni\u010d nesp\u00fdtal, ako by \u010dlovek pri mu\u010den\u00ed predpokladal. Nie\u017ee by som mu mal \u010do poveda\u0165. Pravdepodobne by mi neveril a sk\u00fa\u0161al by to \u010falej alebo len tak, aby sa na mne vyz\u00faril za \u010doko\u013evek, \u010do som mu po\u010das svojho minul\u00e9ho \u017eivota urobil. Mylne som \u010dakal, \u017ee \u010doskoro pr\u00edde lusknutie a boles\u0165 ust\u00fapi. Medzi bodnutiami som sa modlil, aby pri\u0161lo, ale nepri\u0161lo. \u0160kvrny pulzovali r\u00fdchlej\u0161ie, ako kedyko\u013evek predt\u00fdm a tak isto sa zr\u00fdch\u013eovalo bodanie mili\u00f3nov drobn\u00fdch ihiel v mojom tele. Za\u010d\u00ednal som po\u010du\u0165 hlasy, desiatky, stovky, tis\u00edcky hlasov opakuj\u00facich to ist\u00e9.<\/p>\n\n\n\n \u201ePrisah\u00e1m, \u017ee budem podporova\u0165 a ochra\u0148ova\u0165 \u00fastavu Eur\u00f3pskej feder\u00e1cie proti v\u0161etk\u00fdm nepriate\u013eom, dom\u00e1cim \u010di zahrani\u010dn\u00fdm. Prisah\u00e1m, \u017ee budem posl\u00facha\u0165 rozkazy svojich nadriaden\u00fdch pod\u013ea platn\u00e9ho k\u00f3dexu Arm\u00e1dy Eur\u00f3pskej feder\u00e1cie. Prisah\u00e1m, \u017ee pri plnen\u00ed svojich povinnost\u00ed ochotne obetujem aj svoj \u017eivot,\u201c zopakoval som nau\u010den\u00e9 slov\u00e1 spolu s tis\u00edckou \u010fal\u0161\u00edch kadetov.<\/p>\n\n\n\n V\u0161etci sme sa dobrovo\u013ene prihl\u00e1sili k \u010derstvo vytvorenej spolo\u010dnej arm\u00e1de \u0161t\u00e1tov spadaj\u00facich do Eur\u00f3pskej feder\u00e1cie. Vn\u00edmal som to ako svoju povinnos\u0165 a \u010dakal na to od prepustenia z nemocnice. M\u00e9dia o tom hovorili dlh\u00e9 mesiace, robili ankety a p\u00fdtali sa dokonca aj elitn\u00fdch politikov, ale t\u00ed sa priamym odpovediam vyh\u00fdbali a pritom cel\u00e9 mesiace od udalost\u00ed z decembra 2020 intenz\u00edvne pracovali a pripravovali obranu kult\u00farnej a spolo\u010denskej celistvosti \u0161t\u00e1tov Eur\u00f3pskej \u00fanie. Z\u00e1klady u\u017e vraj mali polo\u017een\u00e9 d\u00e1vno pred \u00fatokmi. Neraz sa hovorilo o nutnosti spolo\u010dnej ochrany hran\u00edc, spolo\u010dnej arm\u00e1dy, ale v\u017edy ch\u00fdbala politick\u00e1 v\u00f4\u013ea, ch\u00fdbal inici\u00e1tor, moment, ktor\u00fd to v\u0161etko spust\u00ed a z\u00e1rove\u0148 uml\u010d\u00ed skeptikov jednotnej Eur\u00f3py. A ten moment pri\u0161iel. Vo forme teroristick\u00fdch \u00fatokov v \u010dase pr\u00edprav na najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed a z\u00e1rove\u0148 najkomer\u010dnej\u0161\u00ed sviatok kres\u0165ansk\u00e9ho sveta, ke\u010f sa na uliciach pohybovalo najv\u00e4\u010d\u0161ie mno\u017estvo \u013eud\u00ed. Vtedy sa na viano\u010dn\u00fdch trhoch po celej Eur\u00f3pe odp\u00e1lili samovra\u017eedn\u00ed \u00fato\u010dn\u00edci, ale to som sa dozvedel a\u017e nesk\u00f4r. Z nov\u00edn, telev\u00edznych spr\u00e1v, od sestri\u010diek v nemocnici. V\u0161etci o tom hovorili, ako boli zasiahnut\u00e9 v\u0161etky Eur\u00f3pske metropoly a nevyhli sa tomu ani men\u0161ie \u0161t\u00e1ty ako Po\u013esko, Ma\u010farsko, \u010cesko a na\u0161e Slovensko. Straty na \u017eivotoch sa vy\u0161plhali na vy\u0161e desa\u0165tis\u00edc a aspo\u0148 trikr\u00e1t to\u013eko zranen\u00fdch fyzicky, psychicky mnohon\u00e1sobne viac. Viacero \u013eud\u00ed podobn\u00e9 \u00fatoky o\u010dak\u00e1valo, ve\u013ea \u013eud\u00ed sa tomu aj smialo, \u017ee by to bol skvel\u00fd cie\u013e. Viem to, aj ja som bol tak\u00fd. Strach som maskoval \u017eart\u00edkmi a z\u013eah\u010dovan\u00edm situ\u00e1cie, ale nikdy som v skuto\u010dnosti neveril, \u017ee sa to naozaj stane.<\/p>\n\n\n\n Po vyrieknut\u00ed t\u00fdch slov som sa neodv\u00e1\u017eil pozrie\u0165 na \u013eud\u00ed, ktor\u00ed tu boli s mnou. Nie zo strachu, ten som u\u017e v sebe nemal. Mal som v sebe len nen\u00e1vis\u0165 vo\u010di t\u00fdm, ktor\u00ed mi zobrali to najdrah\u0161ie. Hnev vo\u010di t\u00fdm, \u010do to dovolili, ale aj vo\u010di sebe, \u017ee som ni\u010d nespravil, len sa ne\u010dinne prizeral. Ke\u010f som v noci zasp\u00e1val, po\u010dul som v\u00fdkriky trpiacich a umieraj\u00facich. Videl som umiera\u0165 svoju rodinu, ktor\u00fa som sklamal a neochr\u00e1nil. Pri\u0161iel som o \u017eenu aj dc\u00e9ru, o jedin\u00fd zmysel \u017eivota.<\/p>\n\n\n\n Po\u010dkal som, k\u00fdm na m\u0148a pri\u0161iel rad, a post\u00fapil dopredu k pristaven\u00e9mu stolu s papiermi a pridal svoj podpis k ostatn\u00fdm. B\u00e1l som sa, \u017ee v poslednom okamihu zav\u00e1ham, ale nestalo sa.<\/p>\n\n\n\n \u201eZastavte to!\u201c chcel som zakri\u010da\u0165, ale sk\u00f4r som to za\u0161epkal. \u201ePros\u00edm.\u201c<\/p>\n\n\n\n Boles\u0165 za\u010dala ustupova\u0165 a vracal sa mi aj cit do tela. Tv\u00e1r som mal vlhk\u00fa od potu, ale aj s\u013az, ktor\u00e9 mi museli za\u010da\u0165 tiec\u0165, k\u00fdm som bol mimo. Chcel som otvori\u0165 o\u010di, ale vie\u010dka boli pr\u00edli\u0161 \u0165a\u017ek\u00e9.<\/p>\n\n\n\n \u201eM\u00e1\u0161 dos\u0165, Pacho?\u201c sp\u00fdtal sa Paul. \u201eA to sme e\u0161te ani poriadne neza\u010dali. S\u00fa to ale vrtk\u00e9 potvorky tie nanoboty, \u017ee? Najefekt\u00edvnej\u0161ie s\u00fa, ke\u010f dostan\u00fa dodato\u010dn\u00e9 in\u0161trukcie, \u010do maj\u00fa robi\u0165, inak plnia len tie z\u00e1kladn\u00e9 funkcie svojho naprogramovania, udr\u017ea\u0165 sa v akt\u00edvnej forme a \u010daka\u0165 na pokyny. Nemali by v\u0161ak o\u017eivova\u0165 m\u0155tvoly, ale u teba a u t\u00fdch zomb\u00edkov tak fungovali. Pre\u010do to tak je?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eN-n-n-neviem,\u201c dostal som zo seba kone\u010dne a bol plne odovzdan\u00fd nov\u00e9mu n\u00e1valu bolesti.<\/p>\n\n\n\n \u201eA vie\u0161, \u017ee ti ver\u00edm?\u201c odpovedal Paul prekvapivo. \u201eAni majstri svojho remesla si nevedia vysvetli\u0165, pre\u010do tvoje a ich nanoboty funguj\u00fa tak, ako funguj\u00fa. Te\u00f3riu maj\u00fa, ale nevedia sa dopracova\u0165 k d\u00f4kazu a replikova\u0165 tak \u017eelan\u00fd \u00fa\u010dinok, ke\u010f\u017ee nedok\u00e1\u017eu prelomi\u0165 ochranu k\u00f3du, ktor\u00fd by tam vraj v\u00f4bec nemal by\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eA-a-ako to?\u201c zauj\u00edmalo ma. Moja myse\u013e doposia\u013e nepracovala na pln\u00e9 obr\u00e1tky, ale mal som dojem, \u017ee tie nanoboty boli ich v\u00fdtvor.<\/p>\n\n\n\n \u201eD\u00fafali sme, \u017ee t\u00fato z\u00e1hadu n\u00e1m pom\u00f4\u017ee\u0161 vyrie\u0161i\u0165 ty. Vyzer\u00e1 to toti\u017e tak, \u017ee tie z\u00e1kladn\u00e9, e\u0161te nenaprogramovan\u00e9 sa n\u00e1m do tela dostali pri na\u0161ej poslednej misii, ale tie tvoje s\u00fa predsa len in\u00e9, unik\u00e1tne. Maj\u00fa v sebe druh\u00fd k\u00f3d, ak\u00fdsi v\u00edrus, ako ho tu naz\u00fdvaj\u00fa. Vraj si sa n\u00edm pok\u00fasil infikova\u0165 aj m\u0148a, ale nepomohlo to. U\u017e som pre nich toti\u017e pracoval a moje u\u017e boli naprogramovan\u00e9 a uzamknut\u00e9. Si predstav, \u017ee vtedy o tom nemali ani \u0161ajnu a nevedomky mi tam dali ochranu proti tomu tvojmu v\u00edrusu. Pri\u0161li na to, a\u017e ke\u010f si z\u00e1zra\u010dne vstal z m\u0155tvych. Tak\u017ee, odkia\u013e ho m\u00e1\u0161?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eN-nem\u00e1m p-potuchy. Ni\u010d… si… n-n-epa-m\u00e4t\u00e1m,\u201c odpovedal som mu vy\u010derpane a dalo mi to zabra\u0165. Chcel som len, aby to u\u017e skon\u010dilo.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u00c1no, vieme. M\u00e1\u0161 po\u0161koden\u00fd mozog a\u00a0v\u00edrus rob\u00ed tie\u017e svoje, ale neboj, to naprav\u00edme. Stimulujeme ich, aby si s\u00a0t\u00fdm pohli, ale ve\u013emi sa im nechce. Zatia\u013e pokro\u010dili len o\u00a0p\u00e4\u0165 percent, \u010di\u017ee si u\u017eije\u0161 e\u0161te ve\u013ea bolesti,\u201c usmial sa pri pomyslen\u00ed, ako mi lusknut\u00edm prstov sp\u00f4sob\u00ed boles\u0165. \u201eZv\u00fd\u0161te intenzitu. Skr\u00fd\u0161a, Pacho. Kde je tvoja skr\u00fd\u0161a? Kde to schov\u00e1va\u0161?! Povedz, kam si to schoval a\u00a0u\u017e nebude \u017eiadna boles\u0165,\u201c p\u00fdtal sa ma st\u00e1le dookola a\u00a0luskol prstami. \u201eSkr\u00fd\u0161a, Pacho. Kde je tvoja skr\u00fd\u0161a, \u010do tam e\u0161te m\u00e1\u0161? Povedz, kam si to schoval, a\u00a0u\u017e nebude \u017eiadna boles\u0165.\u201c Najprv pri\u0161la boles\u0165, potom \u0161kvrny a\u00a0nakoniec sa v\u0161etko za\u010dalo so mnou to\u010di\u0165 a\u00a0dookola som po\u010dul tie ist\u00e9 slov\u00e1. Dookola opakuj\u00face to ist\u00e9. Skr\u00fd\u0161a, Pacho. Kde je tvoja skr\u00fd\u0161a? Kde to schov\u00e1va\u0161?! Povedz, kam si to schoval a\u00a0u\u017e nebude \u017eiadna boles\u0165. Skr\u00fd\u0161a, Pacho. Kde je tvoja skr\u00fd\u0161a? Kde to schov\u00e1va\u0161?! Povedz, kam si to schoval a\u00a0u\u017e nebude \u017eiadna boles\u0165.<\/em><\/p>\n\n\n\n