![\"\"](\"https:\/\/i0.wp.com\/martinbenkovic.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/07\/8.png?resize=161%2C256\")
<\/figure><\/div>\n\n\n\nJe\u017ei\u0161. Zomb\u00edci? E\u0161te to by n\u00e1m ch\u00fdbalo v tomto rozpad\u00e1vaj\u00facom sa svete. To by bola ir\u00f3nia. Zab\u00edjame sa navz\u00e1jom kv\u00f4li sp\u00f4sobu \u017eivota, viere v boha, ktor\u00fd je pravdepodobne t\u00e1 ist\u00e1 osoba, len ju ka\u017ed\u00fd inak vol\u00e1, a do toho pr\u00eddu zomb\u00edci a vrhn\u00fa sa na n\u00e1s bez rozdielu. Mo\u017eno by to bolo lep\u0161ie, znamenie od tej vy\u0161\u0161ej entity, \u017ee sa m\u00e1me presta\u0165 h\u00e1da\u0165 a spoji\u0165 sa proti spolo\u010dn\u00e9mu nepriate\u013eovi. Zomb\u00edci, ak\u00fd nezmysel.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNi\u010d tak\u00e9 neexistuje,\u201c odpovedal som mu, ale pri poh\u013eade z okna som si u\u017e ani ja nebol celkom ist\u00fd.<\/p>\n\n\n\n
\u201eTo povedz im. \u017div\u00ed \u013eudia vyzeraj\u00fa trochu inak.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eNie s\u00fa to zomb\u00edci,\u201c ozvala sa zajatky\u0148a od schodov. \u201eS\u00fa… je to nie\u010do in\u00e9, nejak\u00fd v\u00edrus alebo \u010do.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u010co chc\u00fa?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eTo nevieme, ale pokia\u013e budeme ticho, tak zostan\u00fa tam, kde s\u00fa a potom sa vr\u00e1tia do svojich domovov.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eAko dlho?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eNieko\u013eko dn\u00ed.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eTo\u013eko tu nem\u00f4\u017eeme \u010daka\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eJa viem. Do\u0161lo n\u00e1m jedlo a Leeroy to u\u017e psychicky a ani fyzicky dlh\u0161ie nezvl\u00e1dne.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u010co sa tu stalo?\u201c sp\u00fdtal som sa a na HUD displeji som si prelistoval zoznam rukojemn\u00edkov. Zastavil som sa pri fotke s inform\u00e1ciami o \u017eene, ktor\u00e1 st\u00e1la predo mnou. Zuzana Jelen\u00edkov\u00e1, zo Slovenska a dokonca z m\u00f4jho rodn\u00e9ho mesta. Mu\u017ei boli Leeroy Jenkins a Ralf Baumgartner.<\/p>\n\n\n\n
\u201ePani Jelen\u00edkov\u00e1, \u010do sa tu stalo?\u201c sp\u00fdtal som sa znovu, ke\u010f som sa nedo\u010dkal odpovede.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNeviem,\u201c povedala a s povzdychom si sadla na schody. \u201eKontaktoval n\u00e1s z\u00e1stupca nov\u00e9ho vodcu Dae\u0161. Vraj m\u00e1 pre n\u00e1s inform\u00e1cie, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu pom\u00f4c\u0165 ukon\u010di\u0165 vojnu.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eTo sme po\u010duli, ale nenapadlo v\u00e1m, \u017ee to m\u00f4\u017ee by\u0165 pasca?\u201c op\u00fdtal som sa ostrej\u0161ie, ne\u017e som p\u00f4vodne zam\u00fd\u0161\u013eal.<\/p>\n\n\n\n
\u201eSamozrejme, \u017ee napadlo, ale aj tak sme to museli sk\u00fasi\u0165. Boli sme ochotn\u00ed polo\u017ei\u0165 vlastn\u00e9 \u017eivoty, len aby sme t\u00fato nezmyseln\u00fa vojnu \u010do najsk\u00f4r ukon\u010dili.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eNamiesto toho v\u00e1s rovno v\u0161etk\u00fdch chytili a pou\u017eili ako propagandu svojich \u00faspechov.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eNie,\u201c prekvapila ma odpove\u010fou. \u201eTo sa stalo a\u017e nesk\u00f4r. Prv\u00e9 dni sme rokovali, spisovali ich po\u017eiadavky a vysvet\u013eovali, \u010do je re\u00e1lne a \u010do nie. Nemienili sme im da\u0165 \u00fapln\u00fa amnestiu, museli sa zodpoveda\u0165 za svoje zlo\u010diny, ale boli sme ochotn\u00ed im da\u0165 do\u017eivotie namiesto trestu smrti, ktor\u00fd by v\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed a politikov \u017eiadala. Mal\u00e1 cena za potenci\u00e1lny mier.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u010co sa stalo potom?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201ePri\u0161li \u010fal\u0161ie jednotky Dae\u0161 a za\u010dali obvi\u0148ova\u0165 mu\u017eov, s ktor\u00fdmi sme rokovali, zo zrady. Do\u0161lo k h\u00e1dke, k boju a nakoniec na\u0161ich mu\u017eov zabili a n\u00e1s uv\u00e4znili. Potom asi viete, \u010do sa stalo.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eVieme, \u010do sa stalo s vami, ale \u010do sa stalo s t\u00fdmto miestom?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eTo nevieme ani my. Previedli n\u00e1s do in\u00e9ho domu a cestou sme videli, ako k\u00e1\u017eu obyvate\u013eom mesta, aby zostali v domovoch a nevych\u00e1dzali von. Potom n\u00e1s zamkli do pivnice a…\u201c preglgla neschopn\u00e1 \u010falej rozpr\u00e1va\u0165 a doteraz rozhodn\u00e9 o\u010di sa jej zaliali slzami.<\/p>\n\n\n\n
\u201eAko sa v\u00e1m podarilo utiec\u0165?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eAni neviem, ko\u013eko dn\u00ed sme boli zavret\u00ed, prestala som to r\u00e1ta\u0165, ale asi pred t\u00fd\u017ed\u0148om sa mestom za\u010dali oz\u00fdva\u0165 v\u00fdstrely a zvuky boja. Mysleli sme si, \u017ee n\u00e1s niekto pri\u0161iel zachr\u00e1ni\u0165, ale ke\u010f sa dvere kone\u010dne otvorili, st\u00e1l tam len jeden z bojovn\u00edkov s nepr\u00edtomn\u00fdm v\u00fdrazom v tv\u00e1ri. Bol cel\u00fd od krvi a v ruk\u00e1ch zvieral n\u00f4\u017e. Myslela som si, \u017ee je u\u017e po mne, ke\u010f do cely vpadol \u010fal\u0161\u00ed s rovnak\u00fdm v\u00fdrazom a za\u010dali sa spolu bi\u0165. Ubili sa na smr\u0165. Zobrala som k\u013e\u00fa\u010de, vybehla z cely, na\u0161la som ostatn\u00fdch, zamkli sme sa spolu do jednej miestnosti a \u010dakali, k\u00fdm boj skon\u010d\u00ed. Trvalo to nieko\u013eko dn\u00ed, k\u00fdm sme u\u017e nepo\u010duli ni\u010d a odv\u00e1\u017eili sa vyjs\u0165 von. Opustili sme pivnicu, vy\u0161li von z budovy a videli sme, ako obyvatelia odn\u00e1\u0161aj\u00fa m\u0155tvoly. Frank Fowl jedn\u00e9ho oslovil a chcel mu po\u010fakova\u0165, ale mu\u017e najprv nereagoval, len \u010falej \u0165ahal m\u0155tvolu. Nasledoval ho a nakoniec ho chytil, aby ho zastavil. Vtedy sa na neho mu\u017e vrhol a za\u010dal ho celou silou ml\u00e1ti\u0165. Utiekli sme do najbli\u017e\u0161ieho domu, schovali sa, ale za nami ne\u0161li. V tichosti sme ich sledovali z okna, ako odn\u00e1\u0161aj\u00fa jednu m\u0155tvolu po druhej. Trvalo im to nieko\u013eko hod\u00edn a potom sa jednoducho zastavili a bez pohnutia zostali st\u00e1\u0165 na ulici. Jedn\u00e9ho r\u00e1na sme sa zobudili a boli pre\u010d. Mysleli sme si, \u017ee opustili mesto a Leeroy sa rozhodol \u00eds\u0165 presk\u00fama\u0165 ulice. Vo\u0161iel do jedn\u00e9ho z domov, ale ledva sa dostal sp\u00e4\u0165. Pri\u0161iel cel\u00fd do\u0161kriaban\u00fd, doudieran\u00fd a vystra\u0161en\u00fd. Odvtedy je tak\u00fd, ak\u00fd je.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201ePre\u010do ste nezavolali pomoc?\u201c sp\u00fdtal som sa a pozrel na telef\u00f3n v rohu miestnosti.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNefunguje. Na\u0161li sme aj mobil. M\u00e1 sign\u00e1l, ale nikomu sme sa nevedeli dovola\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eEcho?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u017diadna zmena.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u010co aut\u00e1? Videli sme ich nieko\u013eko, pre\u010do ste neopustili mesto?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eAj keby sa n\u00e1m podarilo na\u0161tartova\u0165 aut\u00e1 bez k\u013e\u00fa\u010dov, v\u0161etky maj\u00fa prerezan\u00e9 pneumatiky a do t\u00fdch transport\u00e9rov sme sa v tichosti nevedeli dosta\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u010co budeme robi\u0165?\u201c sp\u00fdtal sa Tom\u00e1\u0161.<\/p>\n\n\n\n
\u201eMus\u00edme sa dosta\u0165 \u010falej od mesta, tam bude h\u00e1dam sign\u00e1l.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eCez nich sa nedostaneme, pohn\u00fa sa hne\u010f, ako uvidia pohyb alebo za\u010duj\u00fa nejak\u00fd zvuk,\u201c poznamenala Jelen\u00edkov\u00e1, ale ke\u010f zbadala Tom\u00e1\u0161ov \u00fa\u0161krn cez priezor, tak sa jej poznan\u00edm roz\u0161\u00edrili zreni\u010dky. \u201eVy sa chcete prebojova\u0165?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eAk to bude nutn\u00e9,\u201c odpovedal som za Tom\u00e1\u0161a.<\/p>\n\n\n\n
\u201eS\u00fa to civilisti!\u201c namietala, ale ignoroval som ju.<\/p>\n\n\n\n
\u201eCho\u010fte sa pripravi\u0165. Vyr\u00e1\u017eame za \u00fasvitu.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eTo nem\u00f4\u017eete! Mus\u00edme pre nich n\u00e1js\u0165 pomoc.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eMy nemus\u00edme ni\u010d, pani Jelen\u00edkov\u00e1. S\u00fa m\u0155tvi alebo takmer m\u0155tvi. Na\u0161ou \u00falohou je dosta\u0165 v\u00e1s odtia\u013eto za ka\u017ed\u00fa cenu a nemienim s nimi zaobch\u00e1dza\u0165 v rukavi\u010dk\u00e1ch a riskova\u0165 \u017eivot \u010dlenov svojej jednotky. Ke\u010f budeme v dostato\u010dnej vzdialenosti, m\u00f4\u017eeme privola\u0165 pomoc pre zvy\u0161ok mesta a po n\u00e1vrate domov ma m\u00f4\u017eete pokojne postavi\u0165 pred vojensk\u00fd aj civiln\u00fd s\u00fad, ale sprav\u00edm v\u0161etko, \u010do bude potrebn\u00e9, aby sme pre\u017eili. Pokojne hod\u00edm at\u00f3movku na cel\u00e9 mesto, ak to bude nutn\u00e9.\u201c<\/p>\n\n\n\n
To s tou at\u00f3movou bombou som, samozrejme, nemyslel v\u00e1\u017ene, ale toto prehl\u00e1senie za\u00fa\u010dinkovalo a Jelen\u00edkov\u00e1 u\u017e \u010falej neprotestovala, len sa oto\u010dila na p\u00e4te a vybehla po schodoch.<\/p>\n\n\n\n
\u201eTom\u00e1\u0161, Uwe. Spravte n\u00e1m dieru v zadnej stene. Od\u00eddeme s prv\u00fdm slnkom,\u201c rozk\u00e1zal som im a prezrel si tv\u00e1r ka\u017ed\u00e9ho jedn\u00e9ho. Nevidel som v nich strach, iba odhodlanie a vzru\u0161enie z akcie. Adrenal\u00edn n\u00e1m pumpoval v \u017eil\u00e1ch a dr\u017eal zmysly v pozore. Boli sme na to cvi\u010den\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
Vonku u\u017e za\u010d\u00ednalo svita\u0165, ke\u010f sme boli v\u0161etci pripraven\u00ed. N\u00e1lo\u017e na stene, vyskladan\u00e1 v tvare v\u00e4\u010d\u0161\u00edch dver\u00ed, bola tie\u017e pripraven\u00e1 a Uwe robil posledn\u00fa kontrolu. Tom\u00e1\u0161 s Paulom mali medzi sebou vies\u0165 zachr\u00e1nen\u00fdch rukojemn\u00edkov a dostali za \u00falohu kry\u0165 n\u00e1m chrb\u00e1t, zatia\u013e \u010do my ostatn\u00ed sme ich mali dosta\u0165 z mesta \u017eiv\u00fdch. Neboli pr\u00edli\u0161 nad\u0161en\u00ed z tohto pl\u00e1nu, ale ni\u010d lep\u0161ie sme nemali. Bol to jednoduch\u00fd pl\u00e1n a tie s\u00fa zvy\u010dajne najlep\u0161ie. Zosta\u0165 sme nemohli, kontaktova\u0165 leteck\u00fa \u010di pozemn\u00fa podporu sa nedalo. Jedin\u00e9 rie\u0161enie bolo dosta\u0165 sa z mesta a mimo dosahu ru\u0161i\u010dky.<\/p>\n\n\n\n
\u201eM\u00e1te povolenie strie\u013ea\u0165, ak to bude nutn\u00e9. Neriskujte, nedovo\u013ete im pribl\u00ed\u017ei\u0165 sa. Jedno varovanie bude musie\u0165 sta\u010di\u0165,\u201c povedal som. \u201eKeby sa niekto p\u00fdtal a chcel v\u00e1m to ma\u0165 za zl\u00e9, tak to bol m\u00f4j rozkaz. T\u00ed \u013eudia s\u00fa u\u017e m\u0155tvi a ak n\u00e1m nedaj\u00fa na v\u00fdber, pou\u017eijeme silu. V\u0161etko jasn\u00e9?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u00c1no, pane!\u201c odpovedali mi v\u0161etci naraz so zamra\u010den\u00fdmi v\u00fdrazmi v tv\u00e1rach. Nete\u0161ili sa, \u017ee bud\u00fa zab\u00edja\u0165, mo\u017eno a\u017e na Paula.<\/p>\n\n\n\n
\u201eUwe, odp\u00e1\u013e to!\u201c rozk\u00e1zal som mu a telami sme zakryli zachr\u00e1nen\u00fdch rukojemn\u00edkov, aj ke\u010f to nebolo potrebn\u00e9. N\u00e1lo\u017e bola smerovan\u00e1 von, no zop\u00e1r \u00falomkov letelo aj na\u0161\u00edm smerom. Ne\u010dakali sme, k\u00fdm sa usad\u00ed prach, a okam\u017eite sme vo form\u00e1cii vy\u0161tartovali dopredu \u0161liapaj\u00fac po tel\u00e1ch \u013eud\u00ed, \u010do st\u00e1li pr\u00edli\u0161 bl\u00edzko steny v \u010dase v\u00fdbuchu. Nemal som \u010das zaobera\u0165 sa mor\u00e1lnymi dilemami \u010di pocitmi. \u00daloha bola prvorad\u00e1 a na\u0161e \u017eivoty na druhom mieste. N\u00e1\u0161 postup sa v\u0161ak zastavil u\u017e po p\u00e1r metroch. \u013dudia okolo n\u00e1s vst\u00e1vali zo zeme a \u010fal\u0161\u00ed sa tla\u010dili. Davom sa oz\u00fdvalo nespokojn\u00e9 mrmlanie.<\/p>\n\n\n\n
\u201eStojte! Ust\u00fapte!\u201c kri\u010dali sme v\u0161etci na svoje ciele s mierne pozdvihnut\u00fdmi zbra\u0148ami a na\u010falej sme d\u00fafali, \u017ee sa stre\u013ebe vyhneme. V dave muselo by\u0165 h\u00e1dam cel\u00e9 mesto. Mu\u017ei, \u017eeny, dokonca aj deti po n\u00e1s na\u0165ahovali ruky, akoby volali o pomoc a tla\u010dili sa na n\u00e1s. V\u0161etci vyzerali rovnako zoschnuto ako m\u00famie a podaktor\u00ed dokonca skuto\u010dne aj ako zomb\u00edci. Mali na sebe otrhan\u00e9 oble\u010denie cel\u00e9 od krvi a ch\u00fdbala im nejedna kon\u010datina.<\/p>\n\n\n\n
\u201eUhni!\u201c po\u010dul som, ako Paul vykr\u00edkol a vz\u00e1p\u00e4t\u00ed niekoho udrel pa\u017ebou. V tom istom okamihu sa mrmlanie e\u0161te viac zosilnilo a n\u00e1por na n\u00e1s st\u00fapol. St\u00e1le sa nehrnuli do nejak\u00e9ho besn\u00e9ho \u00fatoku, ale mierne zr\u00fdchlili a na\u0161e jemn\u00e9 odstrkovanie prest\u00e1valo by\u0165 u\u017eito\u010dn\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
Vystrelil som ako prv\u00fd. Nie preto, \u017ee by som chcel, ale aby bola moja jednotka chr\u00e1nen\u00e1. Aby mohli poveda\u0165 \u2013 \u201eNasledovali sme velite\u013ea\u201c. To bude ich obrana v pr\u00edpade s\u00fadu. Nemyslel som na to, do koho strie\u013eam, \u010di do mu\u017eov, \u017eien alebo nebodaj do det\u00ed. Neboli u\u017e ni\u010d z toho a rad\u0161ej som si nahov\u00e1ral, \u017ee to boli len pr\u00e1zdne schr\u00e1nky, ktor\u00e9 \u010dosi dr\u017ealo pri \u017eivote, lebo \u017eiv\u00ed rozhodne by\u0165 nemohli. Strie\u013eali sme v jednotliv\u00fdch d\u00e1vkach a vyberali si ciele, aby sme \u0161etrili mun\u00edciu. Stre\u013ebu sme preru\u0161ovali len ob\u010dasn\u00fdm v\u00fdkrikom \u2013 \u201eMen\u00edm!\u201c, ke\u010f sme si na strieda\u010dku menili z\u00e1sobn\u00edky. Aj tak bol n\u00e1\u0161 postup \u017ealostne pomal\u00fd. Za ka\u017ed\u00e9ho jedn\u00e9ho, \u010do sme skolili, sa na jeho miesto nahrnuli \u010fal\u0161\u00ed traja, ale aspo\u0148 sme si vytvorili okolo seba bezpe\u010dn\u00fd priestor pln\u00fd skuto\u010dn\u00fdch m\u0155tvol.<\/p>\n\n\n\n
\u201eGran\u00e1ty! Po obvode!\u201c rozk\u00e1zal som a vyp\u00e1lil d\u00e1vku do obl\u00faka na zv\u00e4\u010d\u0161enie bezpe\u010dn\u00e9ho priestoru. \u201eTeraz!\u201c<\/p>\n\n\n\n
Jane a Helene hodili do str\u00e1n, Tom\u00e1\u0161 so Sebasti\u00e1nom za n\u00e1s a ja dopredu. Hodili sme ich len nieko\u013eko metrov od n\u00e1s a zostali tak st\u00e1le v r\u00e1diuse v\u00fdbuchu. Bolo to riskantn\u00e9, mohol n\u00e1s zasiahnu\u0165 \u0161rapnel, ale bolo potrebn\u00e9 preriedi\u0165 dav. E\u0161te \u0161tyrikr\u00e1t som vystrelil a v\u0161etci sme sa prikr\u010dili chr\u00e1niac VIP svojimi telami. Bojov\u00fd oblek zop\u00e1r \u0161rapnelov ust\u00e1\u0165 dok\u00e1zal, oni nie.<\/p>\n\n\n\n
V\u00fdbuch gran\u00e1tov n\u00e1m uvo\u013enil cestu na nieko\u013eko metrov, ale ani z\u010faleka nie to\u013eko, ko\u013eko som d\u00fafal. \u0160printom sme sa rozbehli a vyu\u017eili mo\u017enos\u0165 dosta\u0165 sa \u010do najbli\u017e\u0161ie k domom na druhej strane cesty. Ignorovali sme \u013eud\u00ed vst\u00e1vaj\u00facich zo zeme a do najbli\u017e\u0161ej uli\u010dky sme vp\u00e1lili v plnej r\u00fdchlosti s podporou r\u00fdchlej pa\u013eby z pu\u0161iek. Po p\u00e1r krokoch sa n\u00e1\u0161 postup znova spomalil. Ch\u00f4dza po nehybn\u00fdch tel\u00e1ch bola n\u00e1ro\u010dn\u00e1 a pre na\u0161ich VIP aj nepr\u00edjemn\u00e1. My sme mysleli na cie\u013e, na cestu dopredu, nie na to, po akej ceste kr\u00e1\u010dame. To bolo druhorad\u00e9. Keby som nad t\u00fdm za\u010dal myslie\u0165 po\u010das boja, bolo by mo\u017en\u00e9, \u017ee by som sa neposunul ani o krok.<\/p>\n\n\n\n
\u201eIdeme pr\u00edli\u0161 pomaly. Tom, skos ich!\u201c rozk\u00e1zal som a uvo\u013enil miesto Tom\u00e1\u0161ovi. Mierne sa rozkro\u010dil, prepol re\u017eim stre\u013eby na svojej M27 na plne automatick\u00fd a pokropil dav v uli\u010dke pred nami, a\u017e k\u00fdm mu nedo\u0161li n\u00e1boje. Zatia\u013e \u010do nab\u00edjal, pobehli sme za neust\u00e1lej pa\u013eby o nieko\u013eko krokov dopredu. Nestarali sme sa, \u010di u\u017e kone\u010dne umieraj\u00fa. Nebol \u010das a ich bolo ve\u013ea. D\u00f4le\u017eit\u00e9 bolo, \u017ee n\u00e1m nezavadzali a mohli sme r\u00fdchlej\u0161ie postupova\u0165.<\/p>\n\n\n\n
\u201eGran\u00e1ty!\u201c zavelil som, ke\u010f sme sa bl\u00ed\u017eili ku koncu uli\u010dky k \u010fal\u0161ej ceste. Ja s Tom\u00e1\u0161om som na\u010falej strie\u013eal a Jane s Helene h\u00e1dzali. O nie\u010do \u010falej ne\u017e tie predo\u0161l\u00e9, ale \u00fa\u010del to splnilo a dva gran\u00e1ty hoden\u00e9 len k\u00fasok od seba uvo\u013enili miesto v okruhu p\u00e4tn\u00e1stich metrov po ka\u017edej strane a\u017e k \u010fal\u0161ej uli\u010dke.<\/p>\n\n\n\n
\u201eBe\u017e\u00edme!\u201c zakri\u010dal som a rozbehol sa do vo\u013en\u00e9ho priestoru st\u00fapaj\u00fac po \u013eudsk\u00fdch tel\u00e1ch. Miestami sa h\u00fdbali, sna\u017eili sa n\u00e1s zachyti\u0165 rukami, ale v\u017edy sa n\u00e1m podarilo vymani\u0165 z ich zovretia. Ke\u010f nie, gu\u013eka medzi o\u010di v\u017edy pomohla. Dav sa okolo n\u00e1s znovu za\u010dal uzatv\u00e1ra\u0165 a dobiedza\u0165. St\u00e1le si dookola \u010dosi nezrozumite\u013ene mrmlali a na\u0165ahovali za nami svoje nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov neum\u00fdvan\u00e9 papr\u010de. Presne ako zomb\u00edci vo v\u0161etk\u00fdch t\u00fdch filmoch, a\u017e na ch\u00fdbaj\u00face nechutn\u00e9 zvuky a chu\u0165 zahryzn\u00fa\u0165 sa v\u00e1m do tela. E\u0161te to by n\u00e1m ch\u00fdbalo, aby n\u00e1s chceli pohr\u00fdz\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Dobehli sme k uli\u010dke ved\u00facej von z mesta, ke\u010f sa mi za chrbtom ozval v\u00fdkrik. \u201eLeeroy!\u201c Oto\u010dil som sa pr\u00e1ve v\u010das, aby som videl, ako sa mu\u017e, ktor\u00e9mu Jelen\u00edkov\u00e1 hovorila Leeroy, rozbehol do davu a za\u010dal si razi\u0165 cestu. Neby\u0165 Sebasti\u00e1na, tak by sa politi\u010dka rozbehla za n\u00edm a nasledovala ho.<\/p>\n\n\n\n
\u201eIdem po neho!\u201c navrhol Paul a sk\u00f4r ne\u017e som mu to stihol zak\u00e1za\u0165, u\u017e bol tie\u017e uprostred davu s Uwem po boku. Nikdy neop\u00fa\u0161\u0165aj svojho spolubojovn\u00edka.<\/em><\/p>\n\n\n\n \u201eKurva, Paul!\u201c zanad\u00e1val som a s Echom sme sa im sna\u017eili poskytn\u00fa\u0165 kryciu pa\u013ebu, a\u017e k\u00fdm sa n\u00e1m nestratili z doh\u013eadu.<\/p>\n\n\n\n \u201eDobehneme v\u00e1s hne\u010f, ke\u010f ho dostaneme,\u201c ozval sa Paulov udych\u010dan\u00fd hlas medzi v\u00fdstrelmi a predstavoval som si, ako sa pri tom usmieva. Len \u0161koda, \u017ee to t\u00edto \u013eudia<\/em> neocenia, pomyslel som si.<\/p>\n\n\n\n Jane a Helene n\u00e1m vystrie\u013eali cestu von z uli\u010dky a rozbehli sme sa do otvoren\u00e9ho priestranstva o\u010dak\u00e1vaj\u00fac, \u017ee n\u00e1s za\u010dn\u00fa prenasledova\u0165, ale obyvatelia mesta urobili len zop\u00e1r krokov mimo mesta a zr\u00fatili sa ako pod\u0165at\u00ed. Neprest\u00e1vali, a\u017e k\u00fdm neboli v\u0161etci, \u010do n\u00e1s videli, za akousi nevidite\u013enou smrtiacou bari\u00e9rou. Museli ich by\u0165 dobr\u00e9 dve stovky, \u010do zostali len tak nehybne le\u017ea\u0165. Opatrne som podi\u0161iel k jednej m\u0155tvole a \u0161pi\u010dkou top\u00e1nky som ju prevalil. O\u010di boli rovnako pr\u00e1zdne ako aj predt\u00fdm, ale tv\u00e1r vyzerala by\u0165 pln\u00e1 pokoja a telesn\u00e1 teplota za\u010dala klesa\u0165. Kone\u010dne boli naozaj m\u0155tvi.<\/p>\n\n\n\n Ust\u00fapili sme o \u010fal\u0161\u00edch p\u00e4\u0165sto metrov a \u010dakali na Paula s Uwem. Neodpovedali na v\u00fdzvy, ale ich vit\u00e1lne funkcie som mal zobrazen\u00e9 na HUD v prilbe a vyzerali by\u0165 v poriadku.<\/p>\n\n\n\n \u201ePaul, no tak, ozvi sa, chlape! Uwe!\u201c volal som oboch u\u017e po nieko\u013ek\u00fdkr\u00e1t za posledn\u00fdch desa\u0165 min\u00fat, ale \u017eiadna odpove\u010f neprich\u00e1dzala.<\/p>\n\n\n\n \u201eNepo\u010dk\u00e1me na nich mimo dosah ru\u0161i\u010dky?\u201c sp\u00fdtala sa Jelen\u00edkov\u00e1. \u201eMohli by ste zatia\u013e zavola\u0165 pomoc.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNie,\u201c bolo jedin\u00e9, \u010do som povedal, a sledoval som pri tom mesto pred sebou. St\u00e1le bolo po\u010du\u0165 stre\u013ebu a ob\u010dasn\u00e9 v\u00fdstrely, ale z obyvate\u013eov som nevidel nikoho.<\/p>\n\n\n\n \u201eIdem po nich,\u201c povedal som nakoniec a sk\u00f4r ne\u017e stihol niekto namieta\u0165 alebo sa ku mne prida\u0165, som e\u0161te dodal. \u201ePo\u010dk\u00e1te pol hodinu a ke\u010f sa nevr\u00e1time alebo nebudeme odpoveda\u0165, tak sa vr\u00e1tite za kopec a zavol\u00e1te posily. To je rozkaz.\u201c<\/p>\n\n\n\n Pobral som si z\u00e1sobn\u00edky a gran\u00e1ty, a v tv\u00e1rach svojej jednotky som \u010d\u00edtal nes\u00fahlas, ale aj pochopenie. Nikoho sme na bojisku nenech\u00e1vali, bolo mojou povinnos\u0165ou sa pre nich vr\u00e1ti\u0165, a tak som sa rozbehol sp\u00e4\u0165.<\/p>\n\n\n\n Pre\u0161iel som okolo m\u0155tvol na okraji mesta, vo\u0161iel do rovnakej uli\u010dky, ktorou sme vo\u0161li za tmy, a pomaly pokra\u010doval \u010falej sna\u017eiac sa nenarobi\u0165 \u017eiaden hluk. Sledoval som zvuky stre\u013eby a m\u0155tvolami posiatu cestu. Viedli ma do ved\u013eaj\u0161ej ulice, kde som u\u017e narazil na obyvate\u013eov. Zatia\u013e ma nespozorovali, lebo sa zauj\u00edmali o nie\u010do \u00faplne in\u00e9. Paul st\u00e1l na streche obrnen\u00e9ho transport\u00e9ra, ale u\u017e nestrie\u013eal. Len striehol na najviac dobiedzaj\u00facich obyvate\u013eov, ktor\u00fdch skop\u00e1val \u010di udieral pa\u017ebou. Bu\u010f mu do\u0161la mun\u00edcia, alebo us\u00fadil, \u017ee bude lep\u0161ie si ju \u0161etri\u0165 na nesk\u00f4r.<\/p>\n\n\n\n \u201ePaul?\u201c oslovil som ho a sledoval, \u010do sprav\u00ed. Na sekundu sa zastavil a reflex\u00edvne si chytil ucho, aj ke\u010f to nemalo \u017eiaden v\u00fdznam, ke\u010f\u017ee ma v helme musel ve\u013emi dobre po\u010du\u0165. \u201eOproti, v uli\u010dke.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eMyslel som, \u017ee ste n\u00e1s u\u017e opustili,\u201c odvetil s \u00fa\u013eavou a spolo\u010dne s Uwem sa pozrel moj\u00edm smerom.<\/p>\n\n\n\n \u201eNeodpovedali ste.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo vy ste neodpovedali!\u201c povedali obaja naraz.<\/p>\n\n\n\n \u201eJane? Po\u010dujete ma? Jane?\u201c sk\u00fasil som to ja a \u010dakal som na odpove\u010f, ktor\u00e1 neprich\u00e1dzala. \u201e\u00da\u017easn\u00e9, \u010do sme v bermudskom trojuholn\u00edku sign\u00e1lov? Ako ste na tom?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eM\u00e1me posledn\u00e9 z\u00e1sobn\u00edky a \u017eiadne gran\u00e1ty.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eDobre, nie\u010do vymysl\u00edm,\u201c povedal som, ale v skuto\u010dnosti som nevedel, ako im pom\u00f4c\u0165. Ak by som hodil gran\u00e1ty, tak by som riskoval, \u017ee ich tlakov\u00e1 vlna zhod\u00ed z transport\u00e9rov rovno do davu, a s jednou HK416 ani na full-auto nevy\u010dist\u00edm cestu pre nich dvoch dostato\u010dne.<\/p>\n\n\n\n \u201ePotrebujete kaval\u00e9riu?\u201c ozval sa mi Tom\u00e1\u0161ov hlas v helme a spolu s Jane si k\u013eakli ved\u013ea m\u0148a.<\/p>\n\n\n\n \u201eDal som v\u00e1m rozkaz!\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eVe\u010f vie\u0161, ako to chod\u00ed. Ja a rozkazy nejdeme dokopy. Navy\u0161e, hne\u010f ako si vo\u0161iel do mesta, sme s tebou stratili kontakt, aj ke\u010f sme \u0165a jasne videli a aj tvoje vit\u00e1lky. Povedali sme si, \u017ee ti to niekto mus\u00ed pr\u00eds\u0165 poveda\u0165,\u201c povedal pobavene a bol som r\u00e1d, \u017ee ma tentoraz nepo\u010d\u00favli.<\/p>\n\n\n\n \u201ePripravte sa,\u201c rozk\u00e1zal som Paulovi s Uwem. Iba prik\u00fdvli, pripravili si zbrane a po\u010dkali, k\u00fdm sme neza\u010dali p\u00e1li\u0165 do davu a neuvo\u013enili im dostatok miesta, aby mohli za\u010da\u0165 strie\u013ea\u0165 aj oni a z\u00e1rove\u0148 zosko\u010di\u0165. V polovici cesty Paulovi do\u0161la mun\u00edcia a svoju zbra\u0148 pou\u017e\u00edval ako baseballov\u00fa p\u00e1lku, aby si dotierav\u00fdch obyvate\u013eov udr\u017eal \u010do najviac od tela.<\/p>\n\n\n\n Von z mesta sme u\u017e \u0161printovali a neobzerali sa. Cesta pred nami bola \u010dist\u00e1, ale v dia\u013eke sme videli, \u017ee sa u\u017e znova s\u0165ahuj\u00fa aj do tejto \u010dasti.<\/p>\n\n\n\n Cel\u00fa cestu za kopec nikto neprehovoril. \u010co sa stalo Leeroyovi, bolo nad slnko jasnej\u0161ie a aj zost\u00e1vaj\u00facim politikom u\u017e nebolo viac do re\u010di. \u010ci u\u017e od \u00fanavy alebo v\u0161etk\u00e9ho, \u010do pre\u017eili, sa poveda\u0165 nedalo, ale bol som r\u00e1d. Posledn\u00e9, \u010do som potreboval, bolo dohov\u00e1ranie nejak\u00e9ho politika, ako sme poru\u0161ili v\u0161etky smernice Eur\u00f3pskej arm\u00e1dy a neviem e\u0161te \u010doho.<\/p>\n\n\n\n Echo sa ka\u017ed\u00fdch p\u00e1r metrov sna\u017eil nadviaza\u0165 kontakt s velen\u00edm, ale nakoniec sa mu to podarilo, a\u017e ke\u010f sme obi\u0161li kopec. Slnko u\u017e bolo vysoko nad nami a teploty sa vy\u0161plhali nad \u0161tyridsa\u0165p\u00e4\u0165 stup\u0148ov. My sme mali v oblekoch pr\u00edjemn\u00fdch dvadsa\u0165p\u00e4\u0165, ale na\u0161im VIP hos\u0165om som nez\u00e1videl. Vodu sme im dali zo svojich z\u00e1sob, rovnako ako aj jedlo a energetick\u00e9 ty\u010dinky. Proti slnku sme im okolo hl\u00e1v omotali aspo\u0148 \u010dasti z n\u00e1\u0161ho maskovacieho ghillie obleku, ale inak to museli vydr\u017ea\u0165. Ak vydr\u017eali doteraz, tak vydr\u017eia zop\u00e1r min\u00fat, k\u00fdm po n\u00e1s pr\u00eddu.<\/p>\n\n\n\n Zatia\u013e \u010do v\u00e4\u010d\u0161ina sedela na \u00fap\u00e4t\u00ed kopca a \u010dakala na na\u0161e helo<\/em>, uploadoval som d\u00e1ta z na\u0161ich syst\u00e9mov do HQ, kde si ich z\u00e1rove\u0148 rovno prezerali, ke\u010f\u017ee m\u00f4jmu hl\u00e1seniu neverili.<\/p>\n\n\n\n \u201eBo\u017ee m\u00f4j,\u201c<\/em> bola prv\u00e1 odpove\u010f, ke\u010f sa dostali k \u010dasti n\u00e1\u0161ho \u00fateku z mesta. K ni\u010domu in\u00e9mu sa to nehodilo. \u201eMysl\u00edte si, \u017ee to bola nejak\u00e1 chemick\u00e1 zbra\u0148 alebo v\u00edrus?\u201c<\/em> sp\u00fdtal sa ma slu\u017ebukonaj\u00faci veliaci d\u00f4stojn\u00edk z HQ.<\/p>\n\n\n\n \u201eSenzory ni\u010d tak\u00e9 nenasved\u010dovali. Nech tam bolo \u010doko\u013evek, vyprchalo to, k\u00fdm sme sa tam dostali.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eBol niekto zranen\u00fd \u010di vystaven\u00fd kontaktu?\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n \u201eNegat\u00edvne.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co zajatci?\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n \u201eA\u017e na vy\u010derpanie, nedostatok stravy a teraz mo\u017eno \u00fapal, s\u00fa obaja bez zranen\u00ed.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eBoli vystaven\u00ed tej l\u00e1tke?\u201c<\/em> sp\u00fdtal sa \u010fal\u0161\u00ed hlas, mne nezn\u00e1my, a na ka\u017ed\u00e9 slovo d\u00e1val d\u00f4raz. Autorita z neho priam sr\u0161ala.<\/p>\n\n\n\n \u201eNeviem, pane. Po cel\u00fd \u010das boli zavret\u00ed v pivnici a von sa dostali, a\u017e ke\u010f to vypuklo.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTak\u017ee nie je vyl\u00fa\u010den\u00e9, \u017ee boli vystaven\u00ed, je tak?\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n \u201eJe to mo\u017en\u00e9, pane,\u201c pritakal som ner\u00e1d. Nedalo sa to vyl\u00fa\u010di\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eZa \u017eiadnu cenu ich nesmiete zobra\u0165 na palubu. Rozumiete, poru\u010d\u00edk?\u201c<\/em> povedal mi nezn\u00e1my, ke\u010f n\u00e1m nad hlavami preleteli rovno \u0161tyri st\u00edha\u010dky a p\u00e1r sek\u00fand nato sa ozvala s\u00e9ria v\u00fdbuchov spoza kopca. St\u00edha\u010dky sa oto\u010dili a pripravili sa na \u010fal\u0161\u00ed n\u00e1let, ale to nebolo v\u0161etko. Vysoko vo vzduchu som zbadal tri bombard\u00e9ry typu C-130 letiace za sebou. Sledoval som ich, a\u017e k\u00fdm nevypustili n\u00e1klad, ktor\u00fd na prv\u00fd poh\u013ead vo\u013en\u00fdm p\u00e1dom smeroval za kopec smerom k mestu. Ani som nemusel pou\u017ei\u0165 zv\u00e4\u010d\u0161enie, aby som vedel, \u010do pr\u00e1ve vypustili.<\/p>\n\n\n\n \u201ePoru\u010d\u00edk, rozumieme sa?\u201c<\/em> sp\u00fdtal sa ma znovu, ale nemal som chu\u0165 mu odpoveda\u0165. Nemohol som ich tu necha\u0165, nie po tom, \u010do sme ich zachr\u00e1nili, a hlavne nie po tom, \u010do sme videli.<\/p>\n\n\n\n \u201eRozumiem, ale nem\u00f4\u017eem vykona\u0165. Po\u0161lite im bio-hazard obleky a pripravte karant\u00e9nu, ak sa ob\u00e1vate n\u00e1kazy, ale nenech\u00e1m ich tu umrie\u0165,\u201c povedal som v okamihu, ke\u010f sa n\u00e1m pod nohami otriasla zem a z kopca sa za\u010dali kot\u00fa\u013ea\u0165 otrasmi uvo\u013enen\u00e9 kamene.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co to bolo?!\u201c sp\u00fdtala sa Jelen\u00edkov\u00e1 a pozerala na k\u00fadol dymu st\u00fapaj\u00faci od mesta. \u201e\u010co sa stalo?!\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eMOAB,\u201c odpovedal Paul za m\u0148a. \u201eA nie jedna.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eMOAB? Mali ste im pom\u00f4c\u0165, nie ich zbombardova\u0165!\u201c okr\u00edkla n\u00e1s, akoby sme to boli my, \u010do sme rozhodli vymaza\u0165 matkou v\u0161etk\u00fdch b\u00f4mb jedno cel\u00e9 mesto z\u00a0povrchu zemsk\u00e9ho, ale tak to medzi politikmi chodilo v\u017edy. V\u0161etci sme boli pre nich rovnak\u00ed. \u010co spravil jeden, spravili v\u0161etci. Bolo jedno, ko\u013ek\u00ed z\u00a0n\u00e1s polo\u017eili svoje \u017eivoty za ich slobodu \u010di bezpe\u010die, v\u017edy sme boli len tupci, \u010do sa radi hrali so zbra\u0148ami a\u00a0ubli\u017eovali in\u00fdm.\u201ePoru\u010d\u00edk, helo bolo odvolan\u00e9. Vr\u00e1tia sa spolu s\u00a0bio-hazard oblekmi, vydr\u017ete,\u201c<\/em> ozval sa po dlh\u0161ej odmlke veliaci d\u00f4stojn\u00edk a\u00a0kone\u010dne som si mohol vyd\u00fdchnu\u0165, \u017ee sa misia bl\u00ed\u017ei ku koncu.<\/p>\n\n\n\n