![\"\"](\"https:\/\/i0.wp.com\/martinbenkovic.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/07\/8.png?resize=161%2C256\")
<\/figure><\/div>\n\n\n\nVo\u013eakedy som mal r\u00e1d tieto m\u00edtingy, pomyslel si Holz pri sledovan\u00ed loga na obrovskom telev\u00edzore pred sebou. V\u017edy mohol prednies\u0165 \u00faspechy v pl\u00e1noch, ktor\u00e9 mu jeho nadriaden\u00ed zadali, a zaisti\u0165 si ich v\u010fa\u010dnos\u0165. Cel\u00e1 jeho kari\u00e9ra bola dl\u00e1\u017eden\u00e1 \u00faspechmi, vypracoval sa najm\u00e4 v\u010faka svojej neoblomnosti a vytrvalosti. Zo za\u010diatku sa vyskytli ne\u00faspechy, pokusy, h\u013eadanie seba sam\u00e9ho. Pr\u00e1ce, ktor\u00e9 ho nenap\u013a\u0148ali, ale ukazovali mu, ak\u00fd zvr\u00e1ten\u00fd je tento svet. Pln\u00fd falo\u0161n\u00fdch hodn\u00f4t a \u010dinov, sebaklamu a egoizmu.<\/p>\n\n\n\n
V\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed si nedok\u00e1zala prizna\u0165, ak\u00fd pr\u00e1zdny je ich \u017eivot, alebo to jednoducho nevideli. A ako aj mohli, ke\u010f si ho zap\u013a\u0148ali materi\u00e1lnymi malichernos\u0165ami, ktor\u00e9 v skuto\u010dnosti nepotrebovali a uspokojovali ich len do\u010dasne. \u010co spravili potom? K\u00fapili si da\u010do nov\u00e9, a tak to \u0161lo dookola. Uzavret\u00fd kruh falo\u0161nej spokojnosti.<\/p>\n\n\n\n
Aj on bol tak\u00fd. Zdalo sa mu to ako ve\u013emi d\u00e1vno, ale ubehlo len p\u00e4tn\u00e1s\u0165 rokov od jeho odchodu z arm\u00e1dy a nikdy to neo\u013eutoval. Kedysi si myslel, \u017ee arm\u00e1da je v\u0161etko, \u010do od \u017eivota kedy chcel, \u017ee je zmyslom jeho existencie. Dlh\u00e9 roky ju bral ako poslanie. Pon\u00fakla mu sp\u00e1su, ke\u010f ju najviac potreboval, dostal mo\u017enos\u0165 vr\u00e1ti\u0165 nie\u010do spolo\u010dnosti, nau\u010dila ho v\u00e1\u017ei\u0165 si \u017eivot, uk\u00e1zala mu cestu a pripravila ho na to, \u010do malo pr\u00eds\u0165. Aspo\u0148 si to myslel. A\u017e nesk\u00f4r zistil, \u017ee bol slep\u00fd. Rovnako slep\u00fd ako v\u00e4\u010d\u0161ina \u013eudstva. Spokojn\u00fd so svoj\u00edm mal\u00fdm, bezv\u00fdznamn\u00fdm \u017eivotom. Zah\u013eaden\u00fd do seba a do svojej u\u017eito\u010dnosti, a\u017e k\u00fdm mu organiz\u00e1cia neotvorila o\u010di, neprebudila ho a k\u00fdm si on neuvedomil, \u017ee cel\u00fd \u010das prispieval ku kolobehu nikdy nekon\u010diaceho utrpenia vo svete. Oko za oko, zub za zub. Cel\u00e9 tis\u00edcky rokov dodr\u017eiavan\u00fd z\u00e1kon, \u010di u\u017e priamo alebo nepriamo. Je to vryt\u00e9 v n\u00e1s, v ka\u017edom jednom. Rovnako ako v tom kameni, \u010do na\u0161li na za\u010diatku dvadsiateho storo\u010dia. M\u00e1me to v na\u0161ej DNA a bojova\u0165 proti tomu m\u00f4\u017eeme, ako len chceme, ale aj tak to raz vypl\u00e1va na povrch a my sa toho chop\u00edme.<\/p>\n\n\n\n
Vedel. Veril, \u017ee v\u0161etko, \u010do sa mu po\u010das \u017eivota stalo, \u010do robil a \u010do sa nau\u010dil, malo d\u00f4vod. V\u0161etko smerovalo pr\u00e1ve do tohto bodu. Inak by to nezvl\u00e1dol, nebol by pripraven\u00fd tak, ako bol teraz. Ale pre\u010do sa v poslednej dobe ni\u010d nedar\u00ed? Ke\u010f mu otvorili o\u010di, dali mu jasne najavo, \u017ee ni\u010d ako \u0161\u0165astie neexistuje, iba kalkul\u00e1cie. A predsa sa Pachovi podarilo pre\u017ei\u0165 a na\u010falej unika\u0165, aj napriek tomu, \u017ee zapojili v\u0161etky zdroje a jednotky, aby ho na\u0161li. Oper\u00e1ciu takej ve\u013ekosti by aj samotn\u00e1 CIA mala probl\u00e9m zvl\u00e1dnu\u0165 a musela by zapoji\u0165 svojich Eur\u00f3pskych partnerov. \u010co mi unik\u00e1?pomyslel si.<\/p>\n\n\n\n
\u201eJoachim, pre\u010do t\u00e1 ponur\u00e1 n\u00e1lada?\u201c op\u00fdtal sa hlas \u010d\u00edslo jeden a Holzovi sa zastavil dych. Neuvedomil si, \u017ee mu jeho vn\u00fatorn\u00e9 pocity a obavy vypl\u00e1vali na povrch. Po\u010das svojej kari\u00e9ry sa ich nau\u010dil maskova\u0165 a jeho tv\u00e1r sa stala ne\u010ditate\u013enou. Pocity ukazoval, len ke\u010f nimi potreboval nie\u010do docieli\u0165. Nahna\u0165 strach zamestnancom za ich zlyhanie, dvori\u0165 sa \u017eene \u010di tv\u00e1ri\u0165 sa bezbranne, ak si to situ\u00e1cia vy\u017eadovala.<\/p>\n\n\n\n
\u201ePrep\u00e1\u010dte, nechal som sa unies\u0165, u\u017e sa to nestane,\u201c ospravedlnil sa za \u010dosi, \u010do pova\u017eoval za svoje osobn\u00e9 zlyhanie.<\/p>\n\n\n\n
\u201eTo je v poriadku, Joachim, si predsa len \u010dlovek a aj ty ob\u010das mus\u00ed\u0161 prejavi\u0165 em\u00f3cie a sme \u00faprimne radi, \u017ee vieme, \u017ee to st\u00e1le dok\u00e1\u017ee\u0161. U\u017e sme sa za\u010dali ob\u00e1va\u0165, \u010di v tebe e\u0161te zostalo aspo\u0148 da\u010do \u013eudsk\u00e9.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eViem, \u010do je mojou \u00falohou. Pr\u00edli\u0161 ve\u013ea \u013eudskosti, s\u00facitu a nemuseli by sme uspie\u0165. Bud\u00facnos\u0165 cel\u00e9ho \u013eudstva je v st\u00e1vke. Aj preto urob\u00edme \u010doko\u013evek, aby sme \u013eudstvo zachr\u00e1nili a posunuli ho \u010falej. Aj za cenu nieko\u013ek\u00fdch mili\u00f3nov \u017eivotov. Ve\u013ek\u00e9 zmeny si vy\u017eaduj\u00fa ve\u013ek\u00e9 obete,\u201c odpovedal priamo a s potrebnou d\u00e1vkou d\u00f4razu tak, ako si to tie slov\u00e1 vy\u017eadovali. Nemohol si dovoli\u0165 by\u0165 \u013eudsk\u00fd, to bola krut\u00e1 pravda a vedome ju prijal. Jeho \u013eudskos\u0165 bola prv\u00e1 obe\u0165 a \u010fal\u0161ie bud\u00fa nasledova\u0165.<\/p>\n\n\n\n
\u201eM\u00e1\u0161 \u00fapln\u00fa pravdu,\u201c pritakal hlas \u010d\u00edslo dva. \u201eDel\u00ed n\u00e1s u\u017e len k\u00fasok od za\u010datia tretej f\u00e1zy. Mus\u00edme sa plne s\u00fastredi\u0165 na na\u0161u \u00falohu, v\u0161etko ostatn\u00e9 mus\u00ed \u00eds\u0165 bokom.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eA\u017e na dolapenie Pacha, na to nesmieme zab\u00fada\u0165. St\u00e1le nevieme, kde je?\u201c pridal sa hlas \u010d\u00edslo tri.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNie, ale bl\u00ed\u017eime sa. Zdroje z vn\u00fatra EFP hl\u00e1sia n\u00e1hlu ne\u010dakan\u00fa aktiv\u00e1ciu v\u0161etk\u00fdch agentov a ich uvedenie do stavu pohotovosti.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eTo neznie priaznivo,\u201c prehovoril hlas \u010d\u00edslo \u0161tyri a Holz nevedel, \u010di c\u00edti prav\u00e9 pochybnosti alebo to je len hran\u00e9. \u201eMysl\u00edte, \u017ee sa od Pacha vo\u013ea\u010do dozvedeli?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201ePacho ni\u010d nevedel, bol len otravn\u00fd. Nemali sa \u010do dozvedie\u0165,\u201c odvetil za Holza hlas \u010d\u00edslo jeden. \u201eKeby vedel, bol by n\u00e1m to povedal, ke\u010f sme ho zajali. Doposia\u013e ka\u017ed\u00fd pod\u013eahol na\u0161im vypo\u010d\u00favac\u00edm met\u00f3dam.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eDoposia\u013e ani nikto nevstal z m\u0155tvych ako on. Na to nesmieme zab\u00fada\u0165 a u\u017e v\u00f4bec nesmieme podceni\u0165 na\u0161ich nepriate\u013eov,\u201c napomenul ho hlas \u010d\u00edslo p\u00e4\u0165.<\/p>\n\n\n\n
\u201eJoachim, ako pokra\u010duj\u00fa pr\u00edpravy?\u201c sp\u00fdtal sa hlas \u010d\u00edslo jeden ignoruj\u00fac predo\u0161l\u00fa pozn\u00e1mku.<\/p>\n\n\n\n
\u201ePod\u013ea pl\u00e1nu. O t\u00fd\u017ede\u0148 a pol bude v\u0161etko pripraven\u00e9.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eV\u00fdborne a ako to vyzer\u00e1 s Pachom?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eNa\u010falej preh\u013ead\u00e1vame zabezpe\u010den\u00e9 miesta EFP. Musia ho dr\u017ea\u0165 v jednom z nich. Sledujeme aj EFP komunik\u00e1ciu. Od n\u00e1\u0161ho \u00fatoku na policajn\u00fa stanicu bolo p\u00e1r dn\u00ed ticho, ale to sa za posledn\u00fa hodinu zmenilo. O\u010dak\u00e1vam v\u00fdsledky ihne\u010f, ako ukon\u010d\u00edme m\u00edting. Pri takej aktivite sa na\u0161i agenti musia \u010dosi dozvedie\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eDobre, nebudeme \u0165a zdr\u017eova\u0165,\u201c povedal hlas \u010d\u00edslo jeden. Ka\u017ed\u00fd z \u010dlenov konverz\u00e1cie sa postupne odpojil, no hlas \u010d\u00edslo jeden zostal. \u201eJoachim, osud tohto sveta je v tvojich ruk\u00e1ch. Pred tebou bolo ve\u013ea mu\u017eov a \u017eien, ktor\u00ed sa sna\u017eili o to ist\u00e9, a neuspeli. Ve\u013ea \u010dasu u\u017e nem\u00e1me a je celkom mo\u017en\u00e9, \u017ee ty si posledn\u00fd.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Holz ani nesta\u010dil zareagova\u0165 na posledn\u00e9 slov\u00e1 a hlas sa odpojil. Zostal nemo sedie\u0165 a sledoval to\u010diace sa logo. Odkedy ho najali, nikto z nich sa mu takto neprihovoril. Neprejavovali svoje n\u00e1lady a dojmy, rovnako ako sa aj on nau\u010dil ich neprejavova\u0165, a aj napriek tomu sa nemohol ubr\u00e1ni\u0165 dojmu, \u017ee boli pln\u00ed ob\u00e1v. Vedeli viac, ne\u017e mu za cel\u00fd \u010das povedali, ale neprekvapovalo ho to. V arm\u00e1de to bolo rovnak\u00e9 \u2013 need to know \u2013 vedie\u0165 len to potrebn\u00e9.<\/em> D\u00fafal len, \u017ee ke\u010f je u\u017e takmer na vrchole, bude to in\u00e9.<\/p>\n\n\n\n E\u0161te zop\u00e1r okamihov sledoval logo a nakoniec sa postavil, upravil si sako a opustil miestnos\u0165. Vonku ho u\u017e netrpezlivo o\u010dak\u00e1val oper\u00e1tor z riadiaceho centra. Nerv\u00f3zne prech\u00e1dzal zo strany na stranu a zastavil sa, a\u017e ke\u010f ho zbadal. \u201eM\u00e1me ich, pane!\u201c vyh\u0155klo z neho nad\u0161ene. \u201ePred nieko\u013ek\u00fdmi min\u00fatami sme dostali tip od na\u0161ich kontaktov. Vyslali eskortu, aby previezla Pacha do centr\u00e1ly v Mn\u00edchove.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eSledujeme ich?\u201c op\u00fdtal sa pokojne a pridal do kroku, aby bol \u010do najr\u00fdchlej\u0161ie v riadiacom centre. Kone\u010dne sa \u0161\u0165astie obr\u00e1tilo aj na n\u00e1s!<\/p>\n\n\n\n \u201e\u00c1no, pane. M\u00e1me na nich zameran\u00e9 dva satelity a vyslali sme vrtu\u013en\u00edky. O p\u00e4\u0165 min\u00fat, by ich mali dostihn\u00fa\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eV\u00fdborne, v\u00fdborne,\u201c vyjadril nad\u0161enie nahlas a tentoraz pocity nemaskoval a myslel to \u00faprimne. Nebolo to potrebn\u00e9 a podriaden\u00ed s\u00fa radi, ak ich \u0161\u00e9f prejav\u00ed nad\u0161enie, ke\u010f mu pod\u00e1te dobr\u00e9 spr\u00e1vy. Vo\u0161li do riadiaceho centra a Holz sa postavil na svoje obvykl\u00e9 miesto v strede miestnosti, aby mal dobr\u00fd v\u00fdh\u013ead na v\u0161etky obrazovky.<\/p>\n\n\n\n \u201eVid\u00edme ich,\u201c ohl\u00e1sil sa velite\u013e nov\u00e9ho t\u00edmu Charlie a pre Holza to boli tie najkraj\u0161ie slov\u00e1, ak\u00e9 za posledn\u00e9 dni po\u010dul. Kone\u010dne nejak\u00e9 dobr\u00e9 spr\u00e1vy po to\u013ek\u00fdch nevydaren\u00fdch akci\u00e1ch, to\u013ek\u00fdch prehliadkach pr\u00e1zdnych domov v nepriamom vlastn\u00edctve EFP. Ne\u010dakal, \u017ee to bud\u00fa pr\u00e1ve oni, \u010do im tak jednoducho poskytn\u00fa stopu, ale nemienil si t\u00fato mo\u017enos\u0165 necha\u0165 ujs\u0165. V st\u00e1vke bol osud cel\u00e9ho \u013eudstva.<\/p>\n\n\n\n \u201eNezabudnite, tentoraz chcem Pacha \u017eiv\u00e9ho, ak to bude mo\u017en\u00e9!\u201c pripomenul im znova a\u00a0\u010falej sledoval z\u00e1bery zo satelitu. Na jednom displeji leteli dva vrtu\u013en\u00edky rovnak\u00fdm smerom a\u00a0na druhom boli \u0161tyri r\u00fdchlo sa pohybuj\u00face ter\u00e9nne aut\u00e1, ak\u00e9 pou\u017e\u00edvaj\u00fa preva\u017ene vl\u00e1dne organiz\u00e1cie. Nepochyboval, \u017ee s\u00fa opancierovan\u00e9, ale bude im sta\u010di\u0165 sledova\u0165 ich, k\u00fdm ich nezaved\u00fa k\u00a0Pachovi. Neby\u0165 kontaktov v\u00a0EFP, tak by sa o\u00a0ich pokuse o\u00a0prevoz Pacha nedozvedeli, a\u00a0trvalo by im \u010fal\u0161\u00edch nieko\u013eko dn\u00ed, k\u00fdm by ich \u00fakryt na\u0161li.<\/p>\n\n\n\n