![\"\"](\"https:\/\/i0.wp.com\/martinbenkovic.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/07\/8.png?resize=161%2C256\")
<\/figure><\/div>\n\n\n\n\u201eKontakt?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eNegat\u00edvne, v\u0161etko \u010dist\u00e9. Pri vstupe do mesta s\u00fa zaparkovan\u00e9 \u0161tyri transport\u00e9ry s MGs na kapot\u00e1ch, vozidl\u00e1 v uliciach, ale po pos\u00e1dke ani stopy, o hliadkach ani nehovoriac, je to mesto duchov,\u201c ozn\u00e1mil mi podd\u00f4stojn\u00edk Paul Lakin sleduj\u00faci z\u00e1bery z Ravena, \u010do bolo na\u0161e mal\u00e9 bezpilotn\u00e9 lietadlo \u2013 UAV.<\/p>\n\n\n\n
\u201eAko je to mo\u017en\u00e9? Pod\u013ea intelu to m\u00e1 by\u0165 pevnos\u0165 s pos\u00e1dkou ve\u013ekou aspo\u0148 ako jeden batali\u00f3n,\u201c zamrmlal som si popod nos, ale nie dostato\u010dne ticho.<\/p>\n\n\n\n
\u201eIntel sa m\u00fdlil, nebolo by to prv\u00fdkr\u00e1t, aspo\u0148 to bude jednoduch\u0161ie.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eNikdy, ke\u010f sa rozviedka m\u00fdli, to nie je jednoduch\u0161ie,\u201c povedal som a cez zv\u00e4\u010d\u0161enie v helme som sledoval mesto pred sebou. Bolo v z\u00fabo\u017eenom stave a neby\u0165 dymu vych\u00e1dzaj\u00faceho z viacer\u00fdch budov, myslel by som si, \u017ee je \u00faplne opusten\u00e9. Paul mal pravdu, nikde neboli \u017eiadne hliadky, a to bolo samo o sebe podozriv\u00e9. Neunesiete \u00f4smich eur\u00f3pskych politikov, aby ste \u017eiadali v\u00fdkupn\u00e9 a nakoniec nepostav\u00edte str\u00e1\u017ee. To ned\u00e1valo zmysel. Aj keby sa chceli skry\u0165 pred satelitn\u00fdmi sn\u00edmkami a hra\u0165 sa na m\u0155tveho chrob\u00e1ka, tak jeden cel\u00fd batali\u00f3n by len tak neschovali. Pre\u0161iel som znova okolie, \u010di som vo\u013ea\u010do neprehliadol, ale v \u0161irokom okol\u00ed nebolo ni\u010d in\u00e9. Aj najbli\u017e\u0161ie ob\u00fdvan\u00e9 mesto bolo vy\u0161e tristo kilometrov vzdialen\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
Nemali sme na v\u00fdber, zajatcov bolo treba zachr\u00e1ni\u0165.<\/p>\n\n\n\n
\u201eSpoj ma s HQ,\u201c nariadil som podd\u00f4stojn\u00edkovi druhej triedy Sebasti\u00e1novi Tillovi, ktor\u00e9mu sme hovorili Echo, lebo po\u010das v\u00fdcviku v\u017edy v\u0161etko zopakoval dvakr\u00e1t.<\/p>\n\n\n\n
\u201eM\u00e1me udr\u017eova\u0165 r\u00e1diov\u00e9 ticho, a\u017e k\u00fdm nezaist\u00edme zajatcov,\u201c napomenul ma hlavn\u00fd podd\u00f4stojn\u00edk Tom\u00e1\u0161 Gajdo\u0161\u00edk, ako to mal vo zvyku.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNepo\u017eeniem n\u00e1s do pasce len kv\u00f4li tomu, \u017ee si nejak\u00fd \u00faradn\u00edk zle prelo\u017eil intel!\u201c odpovedal som mu a pova\u017eoval debatu za ukon\u010den\u00fa.<\/p>\n\n\n\n
\u201eCharlie-0, tu Sierra-1-6,\u201c hl\u00e1sil Echo. \u201eCharlie-0, tu Sierra-1-6.\u201c<\/p>\n\n\n\n
U\u017e pod\u013ea jeho zamra\u010den\u00e9ho v\u00fdrazu som vedel, \u017ee nie\u010do nesed\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
\u201eSme hluch\u00ed. Bu\u010f m\u00e1me zl\u00fd sign\u00e1l, alebo da\u010do nie je v poriadku so satelitom.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eSkvel\u00e9. Tom, ak si n\u00e1s jinxol…\u201c pohrozil som mu a cez zv\u00e4\u010d\u0161en\u00fd obraz na displeji v helme som si op\u00e4\u0165 prezrel krajinu pod nami. Neviem, \u010do som chcel vidie\u0165, ale ni\u010d sa nezmenilo. Boli sme vzdialen\u00ed asi desa\u0165 kilometrov od mesta, na vyv\u00fd\u0161enom mieste s v\u00fdh\u013eadom na cel\u00fa oblas\u0165. Slnko p\u00e1lilo a k\u00fdm skon\u010d\u00ed de\u0148, bude cite\u013ene hor\u0161ie. Na\u0161\u0165astie len navonok, vo vn\u00fatri n\u00e1s ochladia obleky.<\/p>\n\n\n\n
\u201ePo zotmen\u00ed vyr\u00e1\u017eame,\u201c rozhodol som sa nakoniec a nemusel sa ani pozrie\u0165 na svoju jednotku, aby som vedel, \u017ee bud\u00fa s\u00fahlasi\u0165 s ka\u017ed\u00fdm moj\u00edm rozkazom. Nebolo to na\u0161e prv\u00e9 rodeo, ako by povedal n\u00e1\u0161 NAVY Seals in\u0161truktor, ktor\u00fd bol, samozrejme, roden\u00fd Texasan. Aj tak som mal zl\u00fd pocit v \u017eal\u00fadku, a to neve\u0161tilo ni\u010d dobr\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
Ale rozkazy, s\u00fa rozkazy. Vojs\u0165 potichu dnu s mal\u00fdm t\u00edmom, zachr\u00e1ni\u0165 zvy\u0161n\u00fdch zajatcov a ke\u010f to bude mo\u017en\u00e9, zni\u010di\u0165 \u010do najviac techniky. Riskantn\u00e9, ale ak nenastan\u00fa ne\u010dakan\u00e9 komplik\u00e1cie, tak by v\u0161etko malo by\u0165 v poriadku, ale kedy v hist\u00f3rii v\u0161etk\u00fdch vojensk\u00fdch oper\u00e1ci\u00ed nenastali komplik\u00e1cie a e\u0161te k tomu ne\u010dakan\u00e9, \u017ee? Z tejto misie sme nesk\u00e1kali od nad\u0161enia, ale bola to na\u0161a pr\u00e1ca, pre ktor\u00fa sme sa rozhodli, aby to in\u00ed nemuseli robi\u0165. A aby boli na\u0161e rodiny v bezpe\u010d\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
Podd\u00f4stojn\u00ed\u010dky tretej triedy Jane Cambel a Helene Novak sa po mojich slov\u00e1ch pohodlne ulo\u017eili a zavreli o\u010di. Bol som r\u00e1d, \u017ee ich m\u00e1m v jednotke. Dalo sa na ne spo\u013eahn\u00fa\u0165, \u017ee splnia rozkaz. Na rozdiel od Tom\u00e1\u0161a, ktor\u00fd rozkazy najprv spochybnil a a\u017e potom splnil. A to arm\u00e1da sprvu bojovala proti nasadeniu \u017eien v \u0161peci\u00e1lnych jednotk\u00e1ch, pritom som to mal s nimi naj\u013eah\u0161ie.<\/p>\n\n\n\n
Tom\u00e1\u0161 si \u013eahol o p\u00e1r metrov \u010falej k Sebasti\u00e1novi a star\u0161\u00ed podd\u00f4stojn\u00edk Uwe Geis s Paulom zostali na str\u00e1\u017ei ako prv\u00ed a sledovali okolie. Boli zohrat\u00e1 dvojica, aj ke\u010f poch\u00e1dzali z in\u00fdch pomerov. Uwe \u2013 profesion\u00e1lny vojak. O Paulovi kolovali ch\u00fdry, \u017ee bol sk\u00f4r profesion\u00e1lny krimin\u00e1lnik, ale \u010dasto o svojej minulosti nehovoril. Nebolo treba. Sta\u010dilo n\u00e1m, \u017ee n\u00e1s dok\u00e1zal podr\u017ea\u0165, a neraz n\u00e1s jeho h\u00fa\u017eevnatos\u0165 a z\u00e1pal v boji dostali z najhor\u0161ieho. Bol jedn\u00fdm z t\u00fdch, ktor\u00e9ho ste nedok\u00e1zali zrazi\u0165 na kolen\u00e1, ani ke\u010f z neho tiekla krv a unikal \u017eivot. \u010casto sme \u017eartovali, \u017ee ani smr\u0165 ho nezastav\u00ed a vr\u00e1ti sa, aby dokon\u010dil svoju pr\u00e1cu. On sa tomu nesmial, respekt\u00edve sa nesmial skoro v\u00f4bec a nikdy po\u010das akcie, pokia\u013e teda nestrie\u013eal. Vtedy ste na jeho tv\u00e1ri mohli zahliadnu\u0165 nie\u010do podobn\u00e9 \u00fasmevu. A\u017e na to, \u017ee t\u00fdm, na ktor\u00fdch sa usmial, do smiechu nebolo a \u010dasto bol jeho \u00fasmev to posledn\u00e9, \u010do videli.<\/p>\n\n\n\n
Zatvoril som o\u010di v snahe pospa\u0165 si aspo\u0148 chv\u00ed\u013eu, ale u\u017e po nieko\u013ek\u00fdch min\u00fatach som to vzdal a so zavret\u00fdmi o\u010dami som si premietal detaily misie a pl\u00e1n mesta zo satelitn\u00fdch z\u00e1berov. Jasne na nich boli vidie\u0165 zaparkovan\u00e9 obrnen\u00e9 transport\u00e9ry, d\u017e\u00edpy s namontovan\u00fdmi protilietadlov\u00fdmi gu\u013eometmi, nepriate\u013esk\u00e9 jednotky rozmiestnen\u00e9 po celom meste a dokonca aj dva mobiln\u00e9 SAM syst\u00e9my. V\u0161etko nasved\u010dovalo, \u017ee sa tam nach\u00e1dzaj\u00fa Dae\u0161 bojovn\u00edci vo vysokej koncentr\u00e1cii. Pod\u013ea rozviedky boli z\u00e1bery \u010derstv\u00e9, vyhotoven\u00e9 len p\u00e1r hod\u00edn pred ozn\u00e1men\u00edm akcie, a teraz, nieko\u013eko desiatok hod\u00edn po br\u00edfingu, n\u00e1m na\u0161e UAV zrazu ukazuje da\u010do in\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
Dve hodiny pred zotmen\u00edm sme sa zbalili, opustili vyv\u00fd\u0161en\u00e9 miesto a vydali sa dolu kopcom smerom k mestu. K\u00fdm sme zi\u0161li do \u00fadolia, vl\u00e1dla u\u017e nav\u00f4kol tma a no\u010dn\u00e9 zvierat\u00e1 sa preb\u00fadzali k \u017eivotu, len aby mohli pred nami utiec\u0165. Len nieko\u013eko v\u00e4\u010d\u0161\u00edch \u0161eliem sa odv\u00e1\u017eilo pr\u00eds\u0165 sa pozrie\u0165 na votrelcov, ale po chv\u00ed\u013eke sme ich prestali bavi\u0165 a i\u0161li si po svojom.<\/p>\n\n\n\n
Dr\u017eali sme sa v pravideln\u00fdch odstupoch na d\u013a\u017eku jedn\u00e9ho \u010dloveka a s no\u010dn\u00fdm viden\u00edm skres\u013euj\u00facim n\u00e1\u0161 v\u00fdh\u013ead do zelenej farby sme napredovali k m\u0155tvo vyzeraj\u00facemu mestu pred nami. Dokonca aj pouli\u010dn\u00e9 osvetlenie bolo vypnut\u00e9 a cel\u00e9 mesto vyzeralo by\u0165 bez pr\u00fadu, a\u017e na jednu budovu s pozatv\u00e1ran\u00fdmi oknami, cez ktor\u00e9 presvitalo svetlo. Miestami som displej namontovan\u00fd na maske pokr\u00fdvaj\u00facej cel\u00fa tv\u00e1r prepol do termov\u00edzie a nieko\u013ekon\u00e1sobne si mesto pribl\u00ed\u017eil. Hlavne okn\u00e1, z ktor\u00fdch by n\u00e1s mohol niekto spozorova\u0165, ak by mal tie\u017e no\u010dn\u00e9 videnie. St\u00e1le ni\u010d nenasved\u010dovalo, \u017ee by n\u00e1s ktoko\u013evek zahliadol, a aj Paulov vycibren\u00fd \u0161iesty zmysel bol ticho. To bolo na jednej strane dobr\u00e9, ale aj sk\u013eu\u010duj\u00face. Rad\u0161ej bojujem s nepriate\u013eom, ktor\u00e9ho vid\u00edm, ako s nepriate\u013eom, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu za\u00fato\u010di\u0165 z ktorejko\u013evek strany. Do tak\u00fdch bojov sme sa neradi p\u00fa\u0161\u0165ali. Skoro v\u017edy sme vedeli, ktor\u00fdm smerom je nepriate\u013e, a aj vedomie, \u017ee je v\u0161ade okolo n\u00e1s, by bolo lep\u0161ie, ako nevedie\u0165 v\u00f4bec, kde je.<\/p>\n\n\n\n
\u201eKontakt! Stop\u00e4\u0165desiat metrov, piata ulica napravo, tret\u00ed dom v rade,\u201c ozval sa mi v prilbe \u0161eptom Janin hlas. Pozrel som sa rovnak\u00fdm smerom, pribl\u00ed\u017eil som si okolie a zbadal chud\u00e9ho mu\u017ea stojaceho na balk\u00f3ne s cigaretou v ruke. Opieral sa o z\u00e1bradlie a pod\u013ea oble\u010denia to mohol by\u0165 aj civilista, ale tak vyzer\u00e1 ka\u017ed\u00fd Dae\u0161 bojovn\u00edk \u010di vojak Ligy. V tej tme n\u00e1s bez no\u010dn\u00e9ho videnia nemohol vidie\u0165, ani keby sa ve\u013emi usiloval, ale to mi nezabr\u00e1nilo myslie\u0165 na situ\u00e1cie, v ktor\u00fdch sme sa u\u017e neraz ocitli, kde n\u00e1s nevojak zahliadol a museli sme sa rozhodn\u00fa\u0165, \u010do urobi\u0165. Nezastavovali sme a pokra\u010dovali \u010falej, pri\u010dom som vedel, \u017ee Jane z neho nespust\u00ed o\u010di, a\u017e k\u00fdm znova nevojde do budovy. Pod\u013ea ROE \u2013 Rules of Engagement \u2013 sme na neozbrojen\u00e9ho \u010dloveka za\u00fato\u010di\u0165 nemohli, a to ani v pr\u00edpade, \u017ee by mohol varova\u0165 nepriate\u013ea v budove a ohrozi\u0165 tak \u017eivot celej jednotky. Ro\u010dne zomr\u00fa stovky vojakov iba kv\u00f4li nie pr\u00edli\u0161 jasn\u00fdm pravidl\u00e1m, ktor\u00e9 maj\u00fa z\u00e1padn\u00fdm m\u00e9di\u00e1m ukazova\u0165 vojnu s hum\u00e1nnou tv\u00e1rou, \u010do je t\u00e1 najv\u00e4\u010d\u0161ia blbos\u0165, na ak\u00fa mohol kedy kto pr\u00eds\u0165. U\u017e ste niekedy po\u010duli o hum\u00e1nnej vojne? V ka\u017edej vojne umieraj\u00fa nevinn\u00ed. Hlavne preto, \u017ee sa nach\u00e1dzaj\u00fa vo vojnou zmietanej oblasti. Ka\u017ed\u00fd civilista je tak potenci\u00e1lna obe\u0165. ROE maj\u00fa teoreticky zabr\u00e1ni\u0165 stre\u013ebe na neozbrojen\u00fa osobu, civila. Ale \u010do ke\u010f je ka\u017ed\u00fd nepriate\u013e z\u00e1rove\u0148 aj civilista? Dae\u0161 nem\u00e1 \u017eiadne uniformy a Liga i\u0161la v ich \u0161\u013eapajach. Rovnako ich nem\u00e1 ani tento hajzel, ale to e\u0161te neznamen\u00e1, \u017ee nie je d\u017eih\u00e1dista, \u010do si zbra\u0148 nechal v budove a teraz je na nerozoznanie od civila. U\u017e na to doplatila nejedna jednotka, ke\u010f nechali neozbrojen\u00fa osobu od\u00eds\u0165, len aby utekal hne\u010f do najbli\u017e\u0161ej osady plnej ozbrojencov a udal presn\u00fa polohu, kde sa na\u0161i chlapci nach\u00e1dzali. ROE si vymysleli \u013eudia, \u010do pravdepodobne v \u017eivote neboli v boji a ani nebud\u00fa. \u013dudia, \u010do si chc\u00fa o\u010disti\u0165 svoje ruky a uk\u00e1za\u0165 prstom na vinn\u00edka \u2013 vojaka, ktor\u00fd sp\u00fa\u0161\u0165 stla\u010dil a zabil tak neozbrojen\u00e9ho civilistu. V\u0161etci sa p\u00fa\u0161\u0165ame do boja s vedom\u00edm, \u017ee n\u00e1s m\u00f4\u017eu ods\u00fadi\u0165 za zabitie nespr\u00e1vneho \u010dloveka po\u010das boja proti t\u00fdm, \u010do by n\u00e1m najrad\u0161ej odrezali hlavy. Najlep\u0161ie bolo, \u017ee n\u00e1\u0161 s\u00faper to ve\u013emi dobre vedel a vyu\u017e\u00edval to. Oni sa nezastavili pred ni\u010d\u00edm, bojovali do posledn\u00e9ho mu\u017ea a o nejak\u00e9 civiln\u00e9 straty sa nestarali. \u017divot nevinn\u00fdch treba chr\u00e1ni\u0165, to je fakt. To ale nemen\u00ed ni\u010d na tom, \u017ee ka\u017ed\u00fd vojak m\u00e1 ma\u0165 pr\u00e1vo chr\u00e1ni\u0165 svoj \u017eivot a \u017eivot svojich spolubojovn\u00edkov ak\u00fdmko\u013evek mo\u017en\u00fdm sp\u00f4sobom, bez strachu, \u017ee ke\u010f sa vr\u00e1ti do vlasti, skon\u010d\u00ed vo v\u00e4zen\u00ed. Ne\u0161\u0165astn\u00e9 n\u00e1hody nech si rie\u0161i velenie s civilnou komunitou.<\/p>\n\n\n\n
Do mesta sme vst\u00fapili zo z\u00e1padnej strany len nieko\u013eko metrov vzdu\u0161nou \u010diarou od domu, v ktorom sme videli mu\u017ea na balk\u00f3ne. Prv\u00e9 n\u00e1znaky toho, \u010do sa stalo s nepriate\u013esk\u00fdmi jednotkami, sme na\u0161li v malej, \u00fazkej uli\u010dke. Nehybne ich tam le\u017ealo asi zo dvadsa\u0165 a nevyzeralo to, \u017ee by sa n\u00e1m dok\u00e1zali postavi\u0165 na odpor. Boli naukladan\u00ed tesne ved\u013ea seba a v\u00e4\u010d\u0161ina mala tel\u00e1 pokryt\u00e9 streln\u00fdmi ranami z r\u00f4znych uhlov. V\u0161etko to nazna\u010dovalo, \u017ee ich sem vo\u013eakto dotiahol. Pozrel som sa na oblohu, ale \u017eiadnu som nevidel. Priestor medzi budovami zakr\u00fdvala ve\u013ek\u00e1 plachta. To bol d\u00f4vod, pre\u010do tu ich tel\u00e1 ulo\u017eili.<\/p>\n\n\n\n
Urobil som krok napred a zastavil sa. \u010ealej nebolo kam \u00eds\u0165, ak som nechcel \u0161liapa\u0165 po m\u0155tvol\u00e1ch, ktor\u00e9 boli, nevedno ako dlho, vystaven\u00e9 slnku a vysok\u00fdm hor\u00fa\u010dav\u00e1m. Vr\u00e1til som sa sp\u00e4\u0165 a nazna\u010dil Paulovi, aby n\u00e1s zaviedol do ved\u013eaj\u0161ej uli\u010dky. Bl\u00ed\u017eili sme sa pomaly a na\u0161\u013eapovali opatrne. Boli sme duchovia v meste duchov.<\/p>\n\n\n\n
Paul pre\u0161iel na roh budovy, prikr\u010dil sa a spolu s namierenou zbra\u0148ou za\u0148 nazrel. Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa postavil a pokynul mi rukou, aby som pri\u0161iel dopredu. Uli\u010dka bola e\u0161te zapratanej\u0161ia, ne\u017e t\u00e1 predo\u0161l\u00e1. Tel\u00e1 boli nah\u00e1dzan\u00e9 na seba do v\u00fd\u0161ky ramien a blokovali prechod na hlavn\u00fa cestu. Odhadom ich tam mohlo by\u0165 vy\u0161e sto a letm\u00fd poh\u013ead na streln\u00e9 rany mi sta\u010dil, aby mi bolo jasn\u00e9, \u017ee zomreli rovnak\u00fdm sp\u00f4sobom ako mu\u017ei len o p\u00e1r metrov \u010falej. U\u017e som sa chcel oto\u010di\u0165, ke\u010f som si v\u0161imol aj nie\u010do in\u00e9. Opatrne som stiahol vrchn\u00e9 telo, nechal ho padn\u00fa\u0165 na zem a pozrel sa do tv\u00e1re, alebo toho, \u010do z nej zostalo, m\u0155tvole pod n\u00edm. Prezrel som trup, ale na tejto som \u017eiadne streln\u00e9 poranenia nevidel, ale za to bol o\u010dividne ubit\u00fd na smr\u0165.<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u010co m\u00e1 toto, dopekla, znamena\u0165?!\u201c ozval sa mi Tom\u00e1\u0161ov hlas v helme a bolo mi jasn\u00e9, \u017ee sa ani nesna\u017e\u00ed maskova\u0165 svoje pocity. V duchu som \u010fakoval technikom za tieto high-tech bojov\u00e9 masky, \u010do dok\u00e1zali efekt\u00edvne utlmi\u0165 na\u0161e hlasy na minimum. V z\u00e1pale boja sme sa nemuseli stara\u0165, \u010di n\u00e1s nepriate\u013e po\u010duje.<\/p>\n\n\n\n
\u201eTo by som aj ja r\u00e1d vedel,\u201c odpovedal som mu \u00faprimne a oto\u010dil sa sp\u00e4\u0165 k jednotke, ktor\u00e1 sa medzi\u010dasom roztiahla do obrann\u00e9ho obvodu. \u201eEcho, kontaktuj HQ.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Tom\u00e1\u0161 tentoraz nenamietal. Len netrpezlivo podupk\u00e1val nohou a znerv\u00f3z\u0148oval ostatn\u00fdch, nehovoriac o riziku, ktor\u00e9mu n\u00e1s vystavoval, ak by ho niekto po\u010dul.<\/p>\n\n\n\n
\u201ePresta\u0148 s t\u00fdm!\u201c sykol som na neho a pomyslel na I\u013eju. Keby tu bol a videl ho, vlastnoru\u010dne by ho za\u0161krtil. U\u017e po\u010das v\u00fdcviku mu k tomu ve\u013ea nech\u00fdbalo a len vlastn\u00e1 profesionalita mu zadr\u017eala ruky. Nech ho dostane ktoko\u013evek, sp\u00f4sob\u00ed im smr\u0165<\/em>, vybavil som si I\u013ejove slov\u00e1 po ukon\u010den\u00ed v\u00fdcviku. Vtedy e\u0161te nikto nevedel, do akej jednotky bude zaraden\u00fd.<\/p>\n\n\n\n \u201eCharlie-0, tu Sierra-1-6,\u201c sna\u017eil sa Echo kontaktova\u0165 z\u00e1klad\u0148u. \u201eCharlie-0, tu Sierra-1-6,\u201c sk\u00fa\u0161al to znova a do hlasu d\u00e1val st\u00e1le viac naliehavosti. \u201eSme st\u00e1le hluch\u00ed.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eKurva! \u010co tam robia! Ve\u010f tam m\u00e1 by\u0165 v\u017edy dakto na pr\u00edjme!\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNem\u00e1me \u017eiadnu odozvu. Najprv to vyzer\u00e1, \u017ee ma prip\u00e1ja, potom je ticho, ale nik sa neoz\u00fdva. Ak by to nikto nebral, tak ani len to ticho nepo\u010dujem. Rovnako ako na kopci, ale v meste zl\u00fd sign\u00e1l nemal by\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eChce\u0161 poveda\u0165, \u017ee n\u00e1s ktosi ru\u0161\u00ed?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eSk\u00f4r akoby n\u00e1m vo\u013eakto hijackoval sign\u00e1l a presmeroval ho na nejak\u00e9 hluch\u00e9 miesto.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eJedna sra\u010dka za druhou,\u201c poznamenal Tom\u00e1\u0161 a v pok\u013eaku na\u010falej sledoval okolie.<\/p>\n\n\n\n \u201eSk\u00fa\u0161aj to \u010falej,\u201c povedal som Echovi a ignoroval Tom\u00e1\u0161ovu pozn\u00e1mku. \u201eIdeme.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eKam?\u201c Tom\u00e1\u0161 po mne zazrel.<\/p>\n\n\n\n \u201eJe tu len jedin\u00fd dom, v ktorom sa svieti, a u\u017e m\u00e1m dos\u0165 t\u00fdch z\u00e1had. Paul,\u201c odvetil som a ni\u010d viac nebolo treba poveda\u0165. Paul iba prik\u00fdvol a ujal sa vedenia ako v\u017edy. Mal vroden\u00fd talent vyc\u00edti\u0165 nebezpe\u010die a nikdy neodvr\u00e1val. Skvel\u00fd vojak a presn\u00fd opak Tom\u00e1\u0161a, ktor\u00fd, neby\u0165 vojny, by st\u00e1l sk\u00f4r v radoch demon\u0161trantov proti globaliz\u00e1cii alebo by bol aktivistom za pr\u00e1va \u010dohoko\u013evek, \u010do sa len dalo, \u010di to zmysel d\u00e1valo alebo nie.<\/p>\n\n\n\n Paul nahliadol do \u010fal\u0161ej uli\u010dky a pokra\u010doval popri stene domu. Ke\u010f som prech\u00e1dzal okolo, sta\u010dil mi len jeden poh\u013ead. Naskytol sa mi podobn\u00fd obraz ako v predch\u00e1dzaj\u00facej. Do \u010fal\u0161ej, ktor\u00fa Paul tie\u017e odignoroval, som sa u\u017e ani len nepozrel. To bola u\u017e tretia pln\u00e1 tiel, \u010do znamenalo, \u017ee tu bolo vy\u0161e tristo m\u0155tvol, a to sme zatia\u013e nevideli ulice na opa\u010dnej strane cesty. Viac ma v\u0161ak zauj\u00edmalo, kto si dal tak\u00fa n\u00e1mahu.<\/p>\n\n\n\n Zastavili sme sa a\u017e priamo pri uli\u010dke ved\u00facej k domu, do ktor\u00e9ho som sa chcel pozrie\u0165, a Paul po kr\u00e1tkom nazret\u00ed za roh zmizol nasledovan\u00fd Uwem. T\u00e1to bola kone\u010dne pr\u00e1zdna. Dr\u017eali sme sa pod oknami okolit\u00fdch domov a pozerali si pod nohy, aby sme nezakopli o odpadky, \u010do sa v podobn\u00fdch uli\u010dk\u00e1ch zvykn\u00fa nach\u00e1dza\u0165, ale tu nie. V\u0161etko bolo kr\u00e1sne \u010dist\u00e9 a\u017e na piesok, ktor\u00fd n\u00e1m ticho \u0161kr\u00edpal pod nohami. Pred sebou sme mali dve men\u0161ie kri\u017eovatky odde\u013euj\u00face domy od seba, ale oba smery boli a\u017e na zop\u00e1r zaparkovan\u00fdch \u00e1ut \u010dist\u00e9. \u017diadne tel\u00e1, \u017eiaden nepriate\u013e, a to nebolo prekvapiv\u00e9. Ulice neboli ni\u010d\u00edm prekryt\u00e9 a umo\u017e\u0148ovali satelitom priamy poh\u013ead.<\/p>\n\n\n\n Koniec poslednej uli\u010dky \u00fastil pri hlavnej ceste. Paul sa zastavil a nieko\u013eko min\u00fat sk\u00famal okolie, k\u00fdm sa nakoniec odv\u00e1\u017eil urobi\u0165 dva kroky dopredu. Uwe ho okam\u017eite nasledoval, zahol doprava a Tom\u00e1\u0161 do\u013eava utvoriac tak obrann\u00fd polkruh. Jane s Helene prek\u013azli okolo m\u0148a, zahli doprava, aby sa rozostavili po oboch stran\u00e1ch dver\u00ed, a ja som i\u0161iel tesne za nimi. Opusten\u00e9 obrnen\u00e9 transport\u00e9ry lemuj\u00face hlavn\u00fa ulicu sme ignorovali. Miestami u\u017e boli zaviate pieskom a pod\u013ea po\u010dtu tiel som neveril, \u017ee tu e\u0161te dakto \u017eiv\u00fd a schopn\u00fd ovl\u00e1da\u0165 ich zostal.<\/p>\n\n\n\n Dvere nevyzerali nijak pevne a za nimi a oknami bola tma. Rozm\u00fd\u0161\u013eal som, \u010di ich vyraz\u00edme a vlet\u00edme dnu v r\u00fdchlosti vykrikuj\u00fac rozkazy, aby zostal nepriate\u013e aspo\u0148 zop\u00e1r sek\u00fand zasko\u010den\u00fd, ale rozhodol som sa najprv vysk\u00fa\u0161a\u0165 k\u013eu\u010dku a modlil sa, aby bolo odomknut\u00e9. Nebolo. Oprel som sa o ne, zatla\u010dil, ale ni\u010d. Pozrel som sa na Jane, potom na Helene a obe prik\u00fdvli. Jane pomaly vytiahla omra\u010dovac\u00ed gran\u00e1t a pripravila sa. Nad\u00fdchol som sa, aktivoval filter proti z\u00e1blesku z omra\u010dovac\u00edch gran\u00e1tov a kopol som do dver\u00ed. Rozleteli sa a uk\u00e1zali mi tmav\u00fa a hlavne pr\u00e1zdnu chodbu a ihne\u010f som sa schoval za roh. Po\u010dkal som, k\u00fdm Jane hod\u00ed gran\u00e1t a po kr\u00e1tkom z\u00e1blesku, ktor\u00fd cel\u00fa miestnos\u0165 o\u017eiaril a sp\u00f4sobil siln\u00fd ohlu\u0161uj\u00faci tresk schopn\u00fd dezorientova\u0165 okolit\u00fdch nepriate\u013eov, som vo\u0161iel dnu nasledovan\u00fd celou jednotkou. Tentoraz som i\u0161iel prv\u00fd a stihol som len nazrie\u0165 do prvej miestnosti, ke\u010f som z horn\u00e9ho poschodia za\u010dul kroky a zhrozen\u00fd hlas sna\u017eiaci sa nehovori\u0165 pr\u00edli\u0161 nahlas.<\/p>\n\n\n\n \u201eBo\u017ee, \u010do ste spravili! \u010co ste to spravili!\u201c opakoval ten hlas dookola vystra\u0161ene. \u201ePrebudili ste ich!\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePacho… .\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eU\u017e idem,\u201c preru\u0161il som Helene a bral schody po dvoch.<\/p>\n\n\n\n H\u013eada\u0165 som ju nemusel. Dom nebol a\u017e tak ve\u013ek\u00fd a st\u00e1la vo dver\u00e1ch jedinej miestnosti, v ktorej sa mihotavo svietilo.<\/p>\n\n\n\n Vo\u0161iel som dnu a prv\u00e9, \u010do ma prekvapilo, boli vystra\u0161en\u00e9 poh\u013eady troch z\u00fabo\u017een\u00fdch \u013eud\u00ed. O\u010di mali prepadnut\u00e9 nedostatkom sp\u00e1nku a tv\u00e1re pochudnut\u00e9. Takmer som nespoznal na\u0161e tri ciele. V\u00f4bec sa nepodobali na usmievav\u00e9 tv\u00e1re z fotiek.<\/p>\n\n\n\n \u201ePoru\u010d\u00edk Pacho, SOT 16. Je tu e\u0161te niekto, kto pre\u017eil?\u201c sp\u00fdtal som sa a sprieh\u013eadnil si ochrann\u00fa masku tv\u00e1re, aby som vyzeral trochu v\u013e\u00fadnej\u0161ie. Prezeral som si ich jedn\u00e9ho po druhom a odhadoval ich schopnos\u0165 samostatn\u00e9ho pohybu. Dvaja mu\u017ei a jedna \u017eena. Jeden mu\u017e sedel na zemi, nepr\u00ed\u010detne sa k\u00fdval dopredu a dozadu mrml\u00fac si dokola neust\u00e1le to ist\u00e9 \u2013 Id\u00fa, id\u00fa, id\u00fa. Druh\u00fd mu\u017e sa ho pok\u00fa\u0161al upokoji\u0165, ale ve\u013emi to nepom\u00e1halo. \u017dena st\u00e1la a pozorovala n\u00e1s unaven\u00fdm a z\u00e1rove\u0148 zamra\u010den\u00fdm poh\u013eadom.<\/p>\n\n\n\n \u201eViete, \u010do ste pr\u00e1ve urobili?!\u201c prehovorila so zachr\u00edpnut\u00fdm hlasom ako \u010dlovek, ktor\u00fd u\u017e ist\u00fa dobu nehovoril.<\/p>\n\n\n\n \u201ePri\u0161li sme v\u00e1s zachr\u00e1ni\u0165,\u201c povedal som a jej odfrknutie ma prekvapilo. Chcel som zisti\u0165 viac, ke\u010f sa mi v helme ozvalo hromadn\u00e9: \u201eKontakt!\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eZosta\u0148 tu s nimi a priprav ich na okam\u017eit\u00fd odchod,\u201c rozk\u00e1zal som Helene a utekal dolu schodmi.<\/p>\n\n\n\n Paul a Uwe akur\u00e1t zatv\u00e1rali dvere, Tom\u00e1\u0161 so Sebasti\u00e1nom tla\u010dili ve\u013ek\u00fa skri\u0148u a Jane v tichosti pozerala von oknom a pevne zvierala \u00fato\u010dn\u00fa pu\u0161ku.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co sa deje?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eZ ni\u010doho ni\u010d za\u010dali vylieza\u0165 z domov!\u201c sna\u017eil sa mi Uwe \u010dosi vysvetli\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eKto?\u201c nech\u00e1pal som.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u013dudia, civilisti, cel\u00e9 mesto. P\u00e1r okamihov po tom, ako ste vybehli hore, sa otvorili dvere na ka\u017edom dome a za\u010dali po jednom vylieza\u0165, s\u00fa ich u\u017e pln\u00e9 ulice!\u201c odvetil, ale aj tak som nerozumel ich vystra\u0161enej reakcii.<\/p>\n\n\n\n Prebehol som okolo nich k druh\u00e9mu oknu a nazrel von. Najprv sa mi nezdalo ni\u010d zvl\u00e1\u0161tne, a\u017e na to, \u017ee ulice boli naozaj zrazu pln\u00e9 \u013eud\u00ed, \u010do st\u00e1li pred domami a ni\u010d nerobili. A\u017e ke\u010f som sa pozrel lep\u0161ie, pochopil som, \u010do sa im nep\u00e1\u010dilo. Ak ma zasko\u010dil stav politikov na poschod\u00ed, tak stav \u013eud\u00ed na ulici bol ove\u013ea hor\u0161\u00ed. Ko\u017ea na v\u00e4\u010d\u0161ine len visela a zelen\u00e9 svetlo no\u010dn\u00e9ho videnia len zv\u00fdraz\u0148ovalo kosti, ktor\u00e9 cez \u0148u presvitali. Najhor\u0161ie v\u0161ak boli o\u010di. Nepr\u00edtomn\u00e9, nevidom\u00e9 o\u010di, v\u0161etky sa upierali na n\u00e1\u0161 dom a ani raz ne\u017emurkli.<\/p>\n\n\n\n \u201ePrepni si na termo,\u201c povedala mi Jane a vn\u00fatorne som si hovoril, aby som to nerobil. Zbyto\u010dne. \u013dudia pred nami, ak sa st\u00e1le \u013eu\u010fmi dali naz\u00fdva\u0165, vyd\u00e1vali minim\u00e1lne teplo. Neboli \u00faplne chladn\u00ed, ako som sa ob\u00e1val, ale od teploty \u017eiv\u00e9ho \u010dloveka mali \u010faleko. Vonkaj\u0161ia teplota pod\u013ea senzorov na na\u0161ich oblekoch bola sedem stup\u0148ov a oni mali v\u0161etci do jedn\u00e9ho kon\u0161tantn\u00fdch dvadsa\u0165 dva.<\/p>\n\n\n\n \u201eBo\u017ee, \u010do s\u00fa za\u010d?\u201c neudr\u017eal som sa a\u00a0vyslovil tu ot\u00e1zku nahlas. \u201eZomb\u00edci!\u201c vykr\u00edkol Paul a\u00a0h\u00e1dam prv\u00fd raz som v\u00a0jeho hlase po\u010dul obavy. Nie strach \u010di hr\u00f4zu, ale obavy.<\/p>\n\n\n\n