![\"\"](\"https:\/\/i0.wp.com\/martinbenkovic.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/07\/8.png?resize=161%2C256\")
<\/figure><\/div>\n\n\n\n\u201eBude to bolie\u0165?\u201c op\u00fdtal som sa doktora, ke\u010f som u\u017e le\u017eal na posteli a on na rovnak\u00fa kon\u0161trukciu, ak\u00fa pou\u017eil pri MRI, pripev\u0148oval podom\u00e1cky vyroben\u00fd gener\u00e1tor EMP. Harkerovi to trvalo viac ako hodinu, ale nakoniec sa mu to aj s Jimovou pomocou podarilo. Pou\u017eil nieko\u013eko r\u00f4zne ve\u013ek\u00fdch kondenz\u00e1torov zo zariaden\u00ed, ktor\u00e9 neboli a\u017e tak\u00e9 potrebn\u00e9. Pre m\u0148a vytvoril dostato\u010dne ve\u013ek\u00fa \u010delenku z meden\u00fdch dr\u00f4tov, aby sa mi do nej zmestila hlava, a z\u00e1rove\u0148 sa jej nemusel dot\u00fdka\u0165. To cel\u00e9 spojil s jedn\u00fdm vyp\u00edna\u010dom a regul\u00e1torom, aby mohol zvy\u0161ova\u0165 v\u00fdkon, ak by to bolo potrebn\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
\u201eTo ste sa mali p\u00fdta\u0165 predt\u00fdm, ne\u017e ste sa dobrovo\u013ene prihl\u00e1sili,\u201c sk\u00fasil vnies\u0165 trocha u\u0161tipa\u010dnosti do odpovede, ale bolo to silen\u00e9. \u201eJe to mo\u017en\u00e9, sta\u010d\u00ed poveda\u0165 a ukon\u010d\u00edme to.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eChcel som len vedie\u0165, na \u010do sa m\u00e1m pripravi\u0165,\u201c odvetil som. Nemienil som sa necha\u0165 odradi\u0165. Spr\u00e1vny vojak rob\u00ed spr\u00e1vne veci.<\/em> Vybavili sa mi v mysli I\u013ejove slov\u00e1 a sk\u00fasil som, \u010di m\u00e1m ruky a nohy dostato\u010dne sp\u00fatan\u00e9. Ezrah nevedel, ak\u00e9 \u00fa\u010dinky na m\u0148a EMP bude ma\u0165, a tak som im rad\u0161ej prik\u00e1zal ma sp\u00fata\u0165. Aby som ich neznerv\u00f3znil, rad\u0161ej som nespomenul, \u017ee roztrhn\u00fa\u0165 re\u0165aze na kovov\u00fdch put\u00e1ch mi naposledy v\u00f4bec nerobilo probl\u00e9my.<\/p>\n\n\n\n \u201ePacho, myslite na tie bezpe\u010dnostn\u00e9 schr\u00e1nky. Museli ste ma\u0165 nejak\u00fd d\u00f4vod, ke\u010f ste ich vyberali,\u201c pr\u00edzvukoval mi Smith a ja som opatrne prik\u00fdvol, aby sa mi hlava ne\u0161mykla z opierok a nepo\u0161kodil som poru\u010d\u00edkov pr\u00edstroj, za ktor\u00fd by si ur\u010dite zasl\u00fa\u017eil nejak\u00e9 ocenenie.<\/p>\n\n\n\n \u201ePripraven\u00fd?\u201c sp\u00fdtal sa ma Ezrah.<\/p>\n\n\n\n \u201eViac u\u017e nebudem. Odp\u00e1\u013ete to,\u201c povedal som a \u017emurkol na Evu.<\/p>\n\n\n\n \u201eSp\u00fa\u0161\u0165am!\u201c vykr\u00edkol po kr\u00e1tkom zav\u00e1han\u00ed a nieko\u013ek\u00fdch hlbok\u00fdch n\u00e1dychoch.<\/p>\n\n\n\n Zavrel som o\u010di, zadr\u017eal dych a myslel na tie bezpe\u010dnostn\u00e9 schr\u00e1nky, ako mi Smith hovoril, ale \u017eiadnu zmenu som nec\u00edtil. Otvoril som jedno oko a obzrel sa okolo seba.<\/p>\n\n\n\n \u201eNi\u010d?\u201c sp\u00fdtal sa doktor s obavami.<\/p>\n\n\n\n \u201eV\u00f4bec ni\u010d,\u201c odpovedal som a vysk\u00fa\u0161al na\u010drie\u0165 do svojej mysle, \u010di tam t\u00e1 clona st\u00e1le je. Bola, nedotknut\u00e1, nepriestupn\u00e1. \u201ePridajte.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eSp\u00fa\u0161\u0165am!\u201c vykr\u00edkol tentoraz bez zav\u00e1hania, ale op\u00e4\u0165 som ni\u010d nec\u00edtil. Ani boles\u0165, ani zmenu.<\/p>\n\n\n\n \u201eZnova!\u201c zakri\u010dal som a zatvoril o\u010di s\u00fastrediac sa na blok v mojej mysli.<\/p>\n\n\n\n \u201eSp\u00fa\u0161\u0165am!\u201c<\/p>\n\n\n\n Najprv sa objavil z\u00e1blesk, potom nepr\u00edjemn\u00e1 boles\u0165 vystre\u013euj\u00faca mi do mozgu. Pok\u00fa\u0161al som sa ju potla\u010di\u0165 a sna\u017eil sa myslie\u0165 len na jedno \u2013 dosta\u0165 sa cez slabn\u00facu clonu ku spomienkam. Telo sa mi pri tom naplo, za\u0165al som zuby a s dokor\u00e1n otvoren\u00fdmi o\u010dami som sa pozeral na strop. Usiloval som sa vybavi\u0165 si schr\u00e1nky, o ktor\u00fdch som ani len nevedel, ako vyzeraj\u00fa, ale bolo u\u017e neskoro. Boles\u0165 ust\u00fapila a s \u0148ou sa vr\u00e1til aj blok. D\u00fdchal som zhlboka a akoby z dia\u013eky ku mne doliehalo volanie.<\/p>\n\n\n\n \u201ePacho!\u201c vykr\u00edkla Eva.<\/p>\n\n\n\n \u201eE\u0161te \u017eijem,\u201c prehovoril som medzi v\u00fddychmi. \u201eZnova a pridajte trochu, u\u017e som to skoro mal.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNie, je to pr\u00edli\u0161 nebezpe\u010dn\u00e9,\u201c namietal doktor. \u201eNevieme, ak\u00e9 n\u00e1sledky to na v\u00e1s zanech\u00e1.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eU\u017e sme to preberali, Ezrah. Mus\u00edm to spravi\u0165!\u201c pr\u00edzvukoval som mu. \u201eNem\u00f4\u017eem takto \u017ei\u0165, v nevedomosti. Ako m\u00f4\u017eem dok\u00e1za\u0165, \u017ee sme ni\u010d z toho nespravili, ke\u010f si na to nepam\u00e4t\u00e1m? Pros\u00edm, Ezrah. Teraz to u\u017e vyjde, viem to!\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eDobre,\u201c povzdychol si nakoniec a pripravil sa na \u010fal\u0161\u00ed pokus. Bol som ochotn\u00fd ich urobi\u0165 aj mili\u00f3n, ak by to bolo treba.<\/p>\n\n\n\n \u201eSp\u00fa\u0161\u0165am!\u201c<\/p>\n\n\n\n Z\u00e1blesk som ani nestihol postrehn\u00fa\u0165. Namiesto toho ma oslepila boles\u0165 a telo sa mi naplo na hranicu mo\u017enost\u00ed. Kri\u010dal som. Kri\u010dal som ve\u013emi, ale z\u00e1rove\u0148 som sa na\u010dahoval. Nemienil som sa necha\u0165 porazi\u0165. Spr\u00e1vny vojak sa nikdy nevzd\u00e1va!<\/em> Oh, I\u013eja, keby si bol na mojom mieste, aj ty by si sa vzdal. Padavka! Si oby\u010dajn\u00e1 padavka! <\/em>Padavka! Opakoval som si to slovo s\u00e1m ako mantru. Padavka!<\/p>\n\n\n\n \u201ePrip\u00fatajte ho silnej\u0161ie, preboha!\u201c po\u010dul som Evin hlas, ten pr\u00edjemn\u00fd, sladk\u00fd hlas skr\u00fdvaj\u00faci sa za autoritu policajtky.<\/p>\n\n\n\n \u201eSp\u00fataj ho!\u201c rozk\u00e1zal mi ser\u017eant.<\/p>\n\n\n\n \u201eVe\u010f je to len die\u0165a!\u201c namietal som, ale aj napriek tomu som na\u0148 neprestal mieri\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eTie s\u00fa najhor\u0161ie! V Berl\u00edne to bolo tie\u017e die\u0165a, \u010do sa odp\u00e1lilo. Rovno medzi st\u00e1nkami! Medzi in\u00fdmi de\u0165mi, \u010do tam boli s rodi\u010dmi a s\u00farodencami! T\u00ed hajzli im odmali\u010dka vym\u00fdvaj\u00fa mozgy a vyu\u017e\u00edvaj\u00fa na\u0161u dobrotu!\u201c hovoril mi. \u201eNever nikomu, len vojakovi ved\u013ea seba!\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co by u\u017e len mohol spravi\u0165, ve\u010f m\u00e1 sotva p\u00e4\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePreh\u013eadal si ho?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNie.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTak to sprav! To ti m\u00e1m v\u0161etko hovori\u0165? Ni\u010d v\u00e1s po\u010das v\u00fdcviku neu\u010dili?\u201c sp\u00fdtal sa ma a podi\u0161iel k chlapcovi namiesto m\u0148a.<\/p>\n\n\n\n \u201eUk\u00e1\u017e, \u010do schov\u00e1va\u0161!\u201c prik\u00e1zal chlapcovi, ale ten nevyzeral, \u017ee by rozumel, tak ho za\u010dal preh\u013ead\u00e1va\u0165. \u201eNo nevrav\u00edm! Ten mal\u00fd hajzel m\u00e1 pri sebe gran\u00e1t! \u010co som ti vravel! Dr\u017e ho, nech n\u00e1m neute\u010die!\u201c rozk\u00e1zal mi a \u010falej ho preh\u013ead\u00e1val. \u201eU\u017e ni\u010d, dobre, ale aj to sta\u010d\u00ed. Pod\u013ea odseku 4, paragrafu 15 \u0165a zat\u00fdkame!\u201c ozn\u00e1mil chlapcovi.<\/p>\n\n\n\n \u201eVe\u010f ti nerozumie.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo je jedno, tomuto rozumie\u0165 bude,\u201c povedal a vytiahol z batohu \u010diernu kuklu, ak\u00e9 sme d\u00e1vali zadr\u017ean\u00fdm osob\u00e1m a cez ktor\u00fa nebolo ni\u010d vidie\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eNebl\u00e1zni, je to e\u0161te len die\u0165a. Pozri, boj\u00ed sa,\u201c uk\u00e1zal som na zv\u00e4\u010d\u0161uj\u00facu sa ml\u00e1ku pod chlapcom stojacim na roztrasen\u00fdch noh\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n \u201eVe\u010f sa m\u00e1 \u010doho!\u201c zakri\u010dal na mal\u00e9ho chlapca a chystal sa mu nasadi\u0165 kuklu. Chlapec za\u010dal prv\u00fd raz robi\u0165 viac ne\u017e len ticho f\u0148uka\u0165. Zmietal sa, triasol sa od strachu a za\u010dal plaka\u0165. V rovnakom okamihu sa z ni\u010doho ni\u010d z vonku ozvala stre\u013eba a len nieko\u013eko domov od n\u00e1s dopadli m\u00ednometn\u00e9 gran\u00e1ty. Chlapec postrehol moje zav\u00e1hanie a zac\u00edtil pr\u00edle\u017eitos\u0165. Kopol ma do kolena silou v\u00e4\u010d\u0161ou, ne\u017e by p\u00e4\u0165ro\u010dn\u00fd mal ma\u0165, a rozbehol sa von.<\/p>\n\n\n\n \u201eChy\u0165 toho zmrda!\u201c zavelil ser\u017eant a obaja sme sa rozbehli za n\u00edm von z domu, kde sa po \u0148om akoby z\u013eahla zem. Mal len nieko\u013ekosekundov\u00fd n\u00e1skok, ale aj napriek tomu som nevidel, kam zmizol. I\u0161iel doprava? Do\u013eava \u010di rovno? Ne\u010faleko od n\u00e1s sa oz\u00fdvala stre\u013eba na\u0161ich chlapcov, miestami tlmen\u00e1 v\u00fdbuchmi z m\u00ednometnej pa\u013eby. Pod\u013ea dopadu gran\u00e1tov sme zatia\u013e mali \u0161\u0165astie, ale dlh\u0161ie sme sa zdr\u017eova\u0165 nemohli. Sk\u00f4r \u010di nesk\u00f4r sa im podar\u00ed poriadne zamera\u0165 a potom bude po n\u00e1s.<\/p>\n\n\n\n \u201eKa\u0161lime na neho! Po\u010fme sp\u00e4\u0165 k jednotke a padajme odtia\u013eto,\u201c navrhol som ser\u017eantovi a d\u00fafal, \u017ee nebude tvrdohlavo o\u010dak\u00e1va\u0165, \u017ee budem chlapca prenasledova\u0165 v tme a nezn\u00e1mom prostred\u00ed plnom nepriate\u013eov.<\/p>\n\n\n\n \u201eDoriti! Toto p\u00f4jde do hl\u00e1senia, desiatnik. Je to tvoja chyba!\u201c stihol poveda\u0165 predt\u00fdm, ne\u017e noc pre\u0165al \u010fal\u0161\u00ed v\u00fdstrel. Tento bol bli\u017e\u0161ie ne\u017e ostatn\u00e9 a v z\u00e1blesku som e\u0161te stihol zahliadnu\u0165 vystra\u0161en\u00fa tv\u00e1r mal\u00e9ho chlapca. \u010eal\u0161\u00ed v\u00fdstrel preletel tesne okolo mojej hlavy. Nech\u00e1pal som, pre\u010do ser\u017eant pa\u013ebu neop\u00e4tuje a obzrel sa, pr\u00e1ve ke\u010f ma jedna gu\u013eka zasiahla do hrude v mieste, kde som mal nepriestreln\u00fa vestu. Urobil som p\u00e1r krokov dozadu, namieril HK416 a pripravil sa na v\u00fdstrel.<\/p>\n\n\n\n Sp\u00fa\u0161\u0165 som nestla\u010dil. Neodk\u00e1zal som to. Bol to len p\u00e4\u0165ro\u010dn\u00fd chlap\u010dek s vystra\u0161en\u00fdm v\u00fdrazom v tv\u00e1ri. B\u00e1l sa, ur\u010dite ove\u013ea viac ne\u017e ja. Op\u00e4\u0165 vystrelil. Gu\u013eka ma \u0161krabla o helmu, vedel som, \u017ee \u010fal\u0161ia m\u00f4\u017ee prejs\u0165 cie\u013eom. Urobil som presn\u00fd opak toho, \u010do ma u\u010dili \u2013 sledova\u0165 cie\u013e. Zavrel som o\u010di a stla\u010dil sp\u00fa\u0161\u0165 a znova, a znova. P\u00e1r sek\u00fand som po\u010dkal a otvoril ich. Pozrel som cez IR zameriava\u010d a skontroloval okolie. Chlapec le\u017eal len p\u00e1r metrov predo mnou. Na rovnakom mieste, ako prv\u00fdkr\u00e1t vyp\u00e1lil. Neh\u00fdbal sa. Rovnako ako ser\u017eant. Dostal jednu rovno medzi o\u010di a jeho posledn\u00e9 slov\u00e1 boli: Je to tvoja chyba!<\/p>\n\n\n\n \u201eAaaaaah!\u201c vykr\u00edkol som od bolesti a mal chu\u0165 sa sch\u00fali\u0165 do klbka. Skry\u0165 si hlavu do dlan\u00ed a d\u00fafa\u0165, \u017ee to prejde sam\u00e9 od seba. Do mozgu sa mi zabod\u00e1vali tis\u00edcky ihiel a nemohol som proti tomu ni\u010d spravi\u0165. S otvoren\u00fdmi o\u010dami som sa pozeral tam, kde mal by\u0165 strop, ale jedin\u00e9, \u010do som videl, bola biela hmla. Hmla a z\u00e1blesky, zvuky, pocity b\u00f4\u013eu, \u0161\u0165astia, sm\u00fatku a utrpenia striedali v\u00f4ne, chute, farby, tv\u00e1re, pla\u010d a \u00fapenliv\u00fd hlas vykrikuj\u00faci nie\u010do st\u00e1le dookola. \u00dato\u010dilo to na m\u0148a zo v\u0161etk\u00fdch str\u00e1n s\u00fa\u010dasne, trhalo ma to na kusy a znovu d\u00e1valo dokopy, akoby sa to nevedelo rozhodn\u00fa\u0165, \u010do so mnou spravi\u0165. Zni\u010di\u0165 \u010di necha\u0165 \u017ei\u0165, zni\u010di\u0165 \u010di necha\u0165 \u017ei\u0165?<\/p>\n\n\n\n Potom to prestalo. Rovnako n\u00e1hle, ako to za\u010dalo, to aj skon\u010dilo. Nec\u00edtil som ni\u010d, len pr\u00edjemn\u00fd hrejiv\u00fd pocit po celom tele. Bolo to po\u017eehnanie. Keby som ho nec\u00edtil, tak by som u\u017e nebol. Hmla mi obj\u00edmala telo a st\u00e1vala sa v\u00edtan\u00fdm balzamom. Zapo\u010d\u00faval som sa do svojho dychu, zr\u00fdchlen\u00e9ho, ale postupne sa vracaj\u00faceho do norm\u00e1lu. Aj \u0161ialen\u00fd tlkot srdca sa postupne spoma\u013eoval. Zost\u00e1val u\u017e len jedin\u00fd zvuk \u2013 ustr\u00e1chan\u00fd, s\u00facitn\u00fd hlas volaj\u00faci dookola moje meno.<\/p>\n\n\n\n \u201ePacho! Preberte sa! Juraj!\u201c<\/em> volal ma zn\u00e1my hlas. Bol ako maj\u00e1k. Nav\u00e1dzal ma spr\u00e1vnym smerom, aby som sa nestratil a dok\u00e1zal sa vr\u00e1ti\u0165. Chcel som sa v\u00f4bec vr\u00e1ti\u0165? Je tu tak pr\u00edjemne, pokojne, mierumilovne. Ni\u010d sa mi tu nem\u00f4\u017ee sta\u0165, nahov\u00e1ralo mi \u010dosi v mojej mysli. Nikto ma u\u017e nebude chcie\u0165 zabi\u0165, tu ma nikto nen\u00e1jde. \u201ePacho, preber sa!\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n Znova ten hlas. \u017densk\u00fd. Bolo \u0165a\u017ek\u00e9 nepo\u010d\u00fava\u0165 ho, znel kr\u00e1sne, harmonicky. Nasledoval som ho.<\/p>\n\n\n\n \u201eDoktor, \u010do mu je?\u201c Eva sa o m\u0148a strachuje, pomyslel som si.<\/p>\n\n\n\n \u201eNetu\u0161\u00edm, ale v\u0161etky funkcie sa vracaj\u00fa do norm\u00e1lu.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eE\u0161te st\u00e1le… \u017eijem,\u201c povedal som pomaly unaven\u00fdm hlasom. V \u00fastach som c\u00edtil sucho, akoby som nieko\u013eko hod\u00edn nepil, a mal som probl\u00e9m otvori\u0165 o\u010di. Vie\u010dka boli ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e9. \u201e\u010co… \u010do sa… stalo?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo by sme sa mali op\u00fdta\u0165 my,\u201c odvetil Smith. \u201eSpomenuli ste si na nie\u010do?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNechajte ho e\u0161te. Nevid\u00edte, v akom stave je?\u201c obula sa Eva do Smitha.<\/p>\n\n\n\n \u201eV\u0161etky va\u0161e \u017eivotn\u00e9 funkcie boli \u00faplne mimo \u0161k\u00e1lu, takmer hodinu ste sa tu zmietali a kri\u010dali od bolesti. D\u00e1val som v\u00e1m upokojuj\u00face prostriedky, ale ni\u010d z toho nezabralo.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eVodu,\u201c poprosil som pomaly a u\u017e sa mi podarilo aj trochu pootvori\u0165 o\u010di. V\u0161etci st\u00e1li okolo mojej postele, akoby som umieral a oni \u010dakali na moje posledn\u00e9 slov\u00e1, k\u00fdm vyd\u00fdchnem. Smith ma zamra\u010dene pozoroval s rukami zalo\u017een\u00fdmi na hrudi, doktor Stein bol pr\u00edli\u0161 s\u00fastreden\u00fd kontrolovan\u00edm m\u00f4jho stavu, Jim sa tv\u00e1ril, \u017ee sa ho ni\u010d net\u00fdka, a jedine Eva vyzerala \u00faprimne ustr\u00e1chan\u00e1 moj\u00edm stavom. Naposledy som niekoho s tak\u00fdmto v\u00fdrazom videl, ke\u010f mi Mia niesla \u010daj proti chr\u00edpke. Niesla ho opatrne, aby ni\u010d nevyliala. Robila drobn\u00e9 kr\u00f4\u010diky a vyplazovala pri tom jazyk, akoby jej to malo pom\u00f4c\u0165. K\u00fatiky \u00fast sa mi pri tej spomienke svojvo\u013ene zdvihli. Spomienka! Roz\u0161\u00edrili sa mi o\u010di poznan\u00edm.<\/p>\n\n\n\n \u201eDoktor, \u010do sa zase deje?\u201c za\u00fapela Eva.<\/p>\n\n\n\n \u201ePod\u013ea \u010d\u00edsiel ni\u010d,\u201c odpovedal jej a\u00a0prezeral si hodnoty na tablete. \u201eSpomenul som si! Ja som si spomenul!\u201c vykr\u00edkol som si v\u00ed\u0165azosl\u00e1vne a\u00a0zatvoril o\u010di, aby som si predstavil jej tv\u00e1ri\u010dku. Strapat\u00e9 ku\u010derav\u00e9 vl\u00e1sky lietaj\u00face v\u0161etk\u00fdmi smermi. Mal\u00fd, jemne zakriven\u00fd nos\u00edk pokryt\u00fd drobn\u00fdmi pehami a\u00a0o\u010di ako dve mlie\u010dne gu\u013eat\u00e9 \u010dokol\u00e1dky. Oh, Mia, preglgol som, ke\u010f som si uvedomil, \u017ee u\u017e je len v\u00a0mojich spomienkach, a\u00a0z\u00a0o\u010d\u00ed sa mi nezastavite\u013ene za\u010dali rin\u00fa\u0165 slzy, v\u00a0hrdle sa mi zv\u00e4\u010d\u0161ovala hr\u010da a\u00a0znemo\u017e\u0148ovala mi d\u00fdchanie, a\u00a0srdce mi zvierala ukrutn\u00e1 boles\u0165, ktor\u00e1 sa nevyrovnala ani streln\u00e9mu poraneniu. Triasol som sa na posteli a\u00a0nevedel si pom\u00f4c\u0165. Ne\u0161lo to zastavi\u0165.<\/p>\n\n\n\n