![\"\"](\"https:\/\/i0.wp.com\/martinbenkovic.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/07\/8.png?resize=161%2C256\")
<\/figure><\/div>\n\n\n\n\u201ePacho! Vst\u00e1vaj, dopekla!\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u010c-\u010do?\u201c op\u00fdtal som sa zm\u00e4tene a pozeral do kapit\u00e1nkinej tv\u00e1re. Skl\u00e1\u0148ala sa nado mnou a auto bolo v nejakej divnej polohe. \u201e\u010co sa stalo?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eHavarovali sme! Mus\u00edme sa odtia\u013eto r\u00fdchlo dosta\u0165. S\u00fa za rohom!\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eBoli za rohom! Zohni sa!\u201c rozk\u00e1zal som jej a s\u00fa\u010dasne ju nie celkom \u0161etrne odsotil nabok. Pravou rukou som siahol po ARS le\u017eiacom ved\u013ea m\u0148a, \u013eavou nar\u00fdchlo nah\u00e1dzal v\u00fdbu\u0161n\u00e9 projektily, zaklapol uz\u00e1ver a namieril. Prv\u00fd transport\u00e9r sa zastavil, ke\u010f \u0161of\u00e9r zbadal, \u017ee nikam u\u017e utiec\u0165 nem\u00f4\u017eeme, a dovolil tak strelcovi, aby v pohodl\u00ed zameral. Nemienil som mu da\u0165 \u0161ancu vystreli\u0165 ako prv\u00fd. Stla\u010dil som sp\u00fa\u0161\u0165, sp\u00e4tn\u00fd r\u00e1z ma mierne pritla\u010dil o dvere, znova som zameral a op\u00e4\u0165 vystrelil. Oba z\u00e1sahy dopadli presne tam, kam som chcel. Prv\u00fd z\u00e1sah trafil predn\u00fa \u010das\u0165, tesne ved\u013ea prav\u00e9ho kolesa. V\u00fdbuch nadvihol vozidlo asi meter do vzduchu a odhalil menej opancierovan\u00fa spodn\u00fa stranu, kam zasiahol druh\u00fd projektil a roztrhol ho na viac \u010dast\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
\u0160of\u00e9r druh\u00e9ho obrnen\u00e9ho vozidla nemienil spravi\u0165 rovnak\u00fa chybu. Nezastavil a namiesto toho pokra\u010doval v plnej r\u00fdchlosti na n\u00e1s. Strelcovi nedal mo\u017enos\u0165 dosta\u0165 n\u00e1s sk\u00f4r, ako som ja mohol vystreli\u0165. Chyba. Sp\u00fa\u0161\u0165 som stla\u010dil dvakr\u00e1t za sebou v tesnom slede a vz\u00e1p\u00e4t\u00ed som u\u017e len sledoval ohniv\u00fa gu\u013eu, ktor\u00e1 obalila druh\u00fd transport\u00e9r.<\/p>\n\n\n\n
Namiesto zastavenia sa vozidlo prevr\u00e1tilo, ale na\u010falej sa kot\u00fa\u013eaj\u00fac r\u00fatilo na n\u00e1s a cestou ni\u010dilo jedno zaparkovan\u00e9 auto za druh\u00fdm.<\/p>\n\n\n\n
\u201eR\u00fdchlo von!\u201c vykr\u00edkli sme s Jelen\u00edkovou naraz. Ako spr\u00e1vny gentleman som ju nechal \u00eds\u0165 prv\u00fa, ale z\u00e1rove\u0148 ju opatrne tla\u010dil rukami napred dot\u00fdkaj\u00fac sa jej na miestach, za ktor\u00e9 pravdepodobne nesk\u00f4r, ak pre\u017eijeme, dostanem poriadnu naklada\u010dku. Ak nie fyzick\u00fa, tak ur\u010dite verb\u00e1lnu.<\/p>\n\n\n\n
Pretla\u010dil som sa cez rozbit\u00e9 okno a rad\u0161ej sa ani neobzeral. Nebol d\u00f4vod. Zrete\u013ene som po\u010dul, ako sa nezastavite\u013en\u00e1 pancierov\u00e1 masa hrnie na n\u00e1s a \u010doskoro n\u00e1s prevalcuje.<\/p>\n\n\n\n
U\u017e som bol takmer vonku, ke\u010f dymiaci a horiaci transport\u00e9r narazil do n\u00e1\u0161ho auta, preletel mi ponad hlavu a dopadol ani nie dva metre za kapit\u00e1nkou, ktor\u00e1 len v\u010faka r\u00fdchlym reflexom stihla usko\u010di\u0165 z cesty dopadaj\u00facemu vozidlu.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNi\u010d sa v\u00e1m nestalo?\u201c sp\u00fdtal som sa a pom\u00e1hal jej vsta\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Chv\u00ed\u013eu na m\u0148a len s dokor\u00e1n otvoren\u00fdmi o\u010dami pozerala, zr\u00fdchlene d\u00fdchala a triasla sa od zimy, adrenal\u00ednu \u010di strachu, alebo z ka\u017ed\u00e9ho trochu.<\/p>\n\n\n\n
\u201eUhm,\u201c odpovedala napokon a poobzerala sa okolo. Vyzeralo to, akoby sa tadia\u013e prehnalo torn\u00e1do. Na ceste, po ktorej sme pri\u0161li, bola iba sp\u00fa\u0161\u0165. Zni\u010den\u00e9 \u010di miestami aj horiace aut\u00e1, povylamovan\u00e9 stromy, okn\u00e1, ale i panely na domoch boli rozstrie\u013ean\u00e9 alebo tam neboli v\u00f4bec. \u013dudia opatrne nak\u00fakali spoza rozbit\u00fdch okien.<\/p>\n\n\n\n
Okol\u00edm sa rozlievali zvuky bl\u00ed\u017eiacich sa sir\u00e9n, nad hlavami n\u00e1m lietali helikopt\u00e9ry a na kapit\u00e1nke som videl, ako sa rozhoduje, \u010di zosta\u0165 alebo ujs\u0165. Pe\u0161i by sme \u010faleko neza\u0161li, hlavne nie v takomto stave a s moj\u00edm oble\u010den\u00edm. Dotrhan\u00fd oran\u017eov\u00fd overal svietil ako cest\u00e1r na krajnici.<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u010co bude teraz?\u201c sp\u00fdtal som sa, ke\u010f\u017ee to nevyzeralo, \u017ee sa kapit\u00e1nka v doh\u013eadnom \u010dase rozhodne, a aut\u00e1 so sir\u00e9nami u\u017e boli bl\u00edzko. Nemohli to ma\u0165 \u0165a\u017ek\u00e9, sledova\u0165 n\u00e1s. Odpovede som sa nedo\u010dkal, lebo jej pr\u00e1ve zazvonil telef\u00f3n. Chv\u00ed\u013eu ho nechala zvoni\u0165, no nakoniec ju to otravn\u00e9 zvonenie vytiahlo z my\u0161lienok, do ktor\u00fdch bola ponoren\u00e1. Pozrela sa na mobil, zreni\u010dky sa jej roz\u0161\u00edrili a okam\u017eite prijala hovor.<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u0160tef\u00e1nik! Vy \u017eijete?\u201c vyh\u0155klo z nej radostne a o\u010di jej zvlhli. \u201eAko sa v\u00e1m to podarilo?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201e… z ni\u010doho ni\u010d sa stiahli a nechali n\u00e1s tak. Predpoklad\u00e1m, \u017ee id\u00fa po v\u00e1s!\u201c <\/em>ozn\u00e1mil do telef\u00f3nu a po\u010dul som ho tak zrete\u013ene, akoby som mal telef\u00f3n pri uchu ja a nie Jelen\u00edkov\u00e1. Spravil som jeden opatrn\u00fd krok dozadu, ale na mojej schopnosti po\u010du\u0165 ich telefonick\u00fd rozhovor sa ni\u010d nezmenilo.<\/p>\n\n\n\n \u201eI\u0161li po n\u00e1s. Pacho ich zneutralizoval. Kde sa pr\u00e1ve nach\u00e1dzate?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eO\u010dividne k\u00fasok od v\u00e1s. U\u017e vid\u00edme prv\u00fd vrak.\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n \u201eJe to bezpe\u010dn\u00e9? \u010co ke\u010f znova za\u00fato\u010dia?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eCel\u00e9 okolie sa hem\u017e\u00ed na\u0161imi jednotkami, vojakmi a vzduch str\u00e1\u017ei arm\u00e1da. S\u00fa nadobro pre\u010d, nateraz,\u201c <\/em>povedal a u\u017e som ich aj videl prich\u00e1dza\u0165. Dva Maraudery s policajtmi a vojakmi po stran\u00e1ch, za nimi sanitka, \u010fal\u0161ie dve obrnen\u00e9 vozidl\u00e1 a a\u017e teraz som si v\u0161imol, \u017ee n\u00e1m nad hlavami kr\u00fa\u017eia dve \u00fato\u010dn\u00e9 helikopt\u00e9ry Apache a \u010fal\u0161ie pre\u010des\u00e1vali okolie.<\/p>\n\n\n\n \u201eSi v poriadku?\u201c sp\u00fdtal sa \u0160tef\u00e1nik kapit\u00e1nky, hne\u010f ako zosko\u010dil z obrnen\u00e9ho vozidla. Zvy\u0161ok jeho jednotky a vojakov sa pustil do zais\u0165ovania okolia a preh\u013ead\u00e1val trosky obrnen\u00fdch transport\u00e9rov. Nevyzeralo to, \u017ee by niekto pre\u017eil. Jeden bol roztrhnut\u00fd na dve \u010dasti a druh\u00e9mu expl\u00f3zia urobila ve\u013ek\u00e9 diery tam, kde bol vo\u013eakedy motor, a do kab\u00edny vodi\u010da. Ak t\u00fdch vn\u00fatri nezabil v\u00fdbuch, tak nieko\u013ekometrov\u00e9 kot\u00fa\u013eanie sa kolosu h\u00e1dam \u00e1no.<\/p>\n\n\n\n Zapozeral som sa, ako vojaci opatrne obk\u013eu\u010duj\u00fa druh\u00fd stroj a s najvy\u0161\u0161ou opatrnos\u0165ou pristupuj\u00fa k zadn\u00fdm dver\u00e1m. V\u0161etky tie n\u00e1razy ich trochu prehli, ale zdali sa by\u0165 pootvoren\u00e9. Najbli\u017e\u0161\u00ed z vojakov k nim prist\u00fapil. V pravej ruke zvieral Steyr a \u013eavou sa na\u010diahol za k\u013eu\u010dkou. Potiahol, ale dvere sa pohli len o k\u00fasok. Ani neviem pre\u010do, ale nemohol som z nich odtrhn\u00fa\u0165 o\u010di. Sledoval som ich, ako postupuj\u00fa, ako sa navz\u00e1jom kryj\u00fa a podporuj\u00fa. C\u00edtil som, ako sa mi k\u00fatiky \u00fast zdv\u00edhaj\u00fa do \u00fasmevu. Bolo to pr\u00edjemn\u00e9 a mal som chu\u0165 sa k nim prida\u0165. By\u0165 jedn\u00fdm z nich, profesion\u00e1lov ochotn\u00fdch polo\u017ei\u0165 \u017eivot, aby in\u00ed boli v bezpe\u010d\u00ed a nemuseli si \u0161pini\u0165 ruky krvou t\u00fdch, ktor\u00ed bojovali na druhej strane za svoje presved\u010denie, za svoju verziu pravdy. \u00dasmev mi za\u010d\u00ednal v\u00e4dn\u00fa\u0165, \u010d\u00edm dlh\u0161ie som nad t\u00fdm prem\u00fd\u0161\u013eal. <\/p>\n\n\n\n Ani som nevedel, odkia\u013e tie my\u0161lienky pri\u0161li.<\/p>\n\n\n\n Vojakovi sa st\u00e1le nepodarilo otvori\u0165 dvere. Prist\u00fapil k nemu druh\u00fd, zbrane si zavesili na plece, ka\u017ed\u00fd sa postavil z jednej strany a oboma rukami silno zatiahli. Sprvu sa ni\u010d nedialo, zdali sa by\u0165 bezn\u00e1dejne zaseknut\u00e9, ale napokon sa trochu pohli a poodch\u00fdlili. Obaja r\u00fdchlo odsko\u010dili a behom nieko\u013ek\u00fdch sek\u00fand mali zbrane pripraven\u00e9. Pozreli sa na seba, prik\u00fdvli a pomal\u00fdmi krokmi sa pohli vpred. Ten, ktor\u00fd \u0161iel prv\u00fd, si k hlavni pripevnil baterku, zapol ju a nahliadol dnu. Chv\u00ed\u013eu si prezeral vn\u00fatro, no nakoniec hlave\u0148 sklonil, vypol baterku a zdvihol palec do vzduchu.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010cist\u00e9!\u201c zakri\u010dal a spolu s \u010fal\u0161\u00edmi vojakmi ich otvorili dokor\u00e1n a pustili sa do vy\u0165ahovania tiel. Ke\u010f skon\u010dili, le\u017eali na zemi tri cel\u00e9 tel\u00e1 z priestoru pre pos\u00e1dku a jedno \u010diasto\u010dn\u00e9 zo zvy\u0161kov kab\u00edny pre \u0161of\u00e9ra.<\/p>\n\n\n\n Neviem, \u010do mi to popadlo, ale moje nohy sa za\u010dali pos\u00fava\u0165. Takmer svojvo\u013ene, poh\u00e1\u0148an\u00e9 chu\u0165ou pozrie\u0165 sa na mu\u017eov, ktor\u00ed sa ma sna\u017eili tak urputne dosta\u0165. Akoby z dia\u013eky som po\u010dul ak\u00e9si rozru\u0161en\u00e9 v\u00fdkriky, ale potla\u010dil som ich do \u00fazadia a \u010falej sa bl\u00ed\u017eil k tel\u00e1m le\u017eiacim na chodn\u00edku. Poc\u00edtil som, ako ma niekto chytil, ale vy\u0161mykol som sa mu a pokra\u010doval \u010falej. V\u00fdkriky sa mi zdali e\u0161te viac rozru\u0161en\u00e9 a prid\u00e1vali sa k nim \u010fal\u0161ie a \u010fal\u0161ie. Znova \u010diesi ruky, teraz ich bolo ove\u013ea viac. Dr\u017eali ma pevne, ale aj tak som sa pos\u00faval \u010falej. I\u0161lo to pomal\u0161ie.<\/p>\n\n\n\n K roz\u010d\u00falen\u00fdm hlasom pribudol aj jeden nov\u00fd, in\u00fd, upokojuj\u00faci. Ruky, \u010do ma dr\u017eali, uvo\u013enili zovretie a pribudli nov\u00e9, na tv\u00e1ri. Boli jemn\u00e9, ne\u017en\u00e9 a vo\u0148ali mi. Zostal u\u017e iba ten hlas. Nie\u010do ustavi\u010dne dookola opakoval. Pr\u00edjemne sa po\u010d\u00faval, bol r\u00e1zny, n\u00e1stoj\u010div\u00fd, ale aj upokojuj\u00faci.<\/p>\n\n\n\n \u201ePacho! Pacho, preberte sa!\u201c <\/em>opakoval st\u00e1le dookola, a\u017e som to nevydr\u017eal a pozrel sa do tv\u00e1re toho, kto ma to\u013eko volal. \u201ePacho!\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eKapit\u00e1nka?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eSte v poriadku?\u201c op\u00fdtala sa ma tentoraz ona a sk\u00famavo sa mi pozerala do o\u010d\u00ed. Boli naozaj n\u00e1dhern\u00e9. Zelen\u00e9 ako jarn\u00e1 l\u00faka, ale to nebolo to, \u010do ich robilo n\u00e1dhern\u00fdmi. T\u00e1 \u00faprimnos\u0165 a starostlivos\u0165. Vo\u010di mne. \u00dadajn\u00e9mu ods\u00faden\u00e9mu zlo\u010dincovi.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u00c1no, pre\u010do?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNereagovali ste na v\u00fdzvy a zne\u0161kodnili ste nieko\u013ek\u00fdch vojakov. Boli by v\u00e1s zastrelili, keby nebolo velite\u013ea \u0160tef\u00e1nika,\u201c vysvetlila mi, ale aj tak som celkom nerozumel. Ako som mohol niekomu ubl\u00ed\u017ei\u0165, ke\u010f som sp\u00fatan\u00fd? Pozrel som sa na ruky, pomaly ich zdvihol a roztiahol. Boli vo\u013en\u00e9. Put\u00e1 som mal st\u00e1le okolo z\u00e1p\u00e4st\u00ed, ale re\u0165aze z nich vo\u013ene viseli a homp\u00e1\u013eali sa do rytmu m\u00f4jho pohybu.<\/p>\n\n\n\n \u201eAko?\u201c neveriaci poh\u013ead som uprel na svoje ruky.<\/p>\n\n\n\n \u201eTo by sme sa sk\u00f4r mali sp\u00fdta\u0165 my. Ste si ist\u00fd, \u017ee u\u017e budete v poriadku?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u00c1no,\u201c odpovedal som nepr\u00edtomne.<\/p>\n\n\n\n \u201eIste?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u00c1no,\u201c zopakoval som, ale teraz u\u017e \u00faprimnej\u0161ie. \u201eJe mi fajn.\u201c<\/p>\n\n\n\n Kapit\u00e1nka prik\u00fdvla a najprv som si myslel, \u017ee to bolo myslen\u00e9 mne, ale ke\u010f som sa obzrel, zbadal som, ako na m\u0148a mieri ka\u017ed\u00e1 hlave\u0148 v okol\u00ed, a dokonca som mal pocit, \u017ee aj hlave\u0148 kan\u00f3na helikopt\u00e9ry. Dal som ruky do obrann\u00e9ho gesta a pomaly sa oto\u010dil okolo svojej osi, aby som dal ka\u017ed\u00e9mu najavo, \u017ee nemienim robi\u0165 probl\u00e9my.<\/p>\n\n\n\n Hlavne poklesli, ale poh\u013eady ma st\u00e1le sledovali.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co sa stalo?\u201c sp\u00fdtal som sa kapit\u00e1nky pri poh\u013eade na zdravotn\u00edkov staraj\u00facich sa o dvoch vojakov.<\/p>\n\n\n\n \u201eSt\u00e1va sa v\u00e1m \u010dasto, \u017ee ste takto mimo? M\u00e1me v\u00e1m da\u0165 nejak\u00e9 sedat\u00edva?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNetu\u0161\u00edm, nepam\u00e4t\u00e1m si.\u201c<\/p>\n\n\n\n Po mojej odpovedi len odovzdane potriasla hlavou a odpovedala. \u201eVydali ste sa pomerne svi\u017en\u00fdm krokom k vraku. Na v\u00fdzvy ste nereagovali, a tak sa v\u00e1s sna\u017eili zastavi\u0165.\u201c Na okamih sa odml\u010dala, prist\u00fapila ku mne a za\u010dala si prezera\u0165 put\u00e1. \u201eKe\u010f sa v\u00e1s dotkli, vykr\u00fatili ste sa im zo zovretia, roztrhli re\u0165aze na put\u00e1ch a \u00faderom dla\u0148ou ste ich odhodili nieko\u013eko metrov. Nikdy som ni\u010d tak\u00e9 nevidela. Ak ner\u00e1tam kung-fu filmy.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eMysl\u00edte si, \u017ee som nejak\u00fd kung-fu majster?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo nie. Nenach\u00e1dza sa o tom nijak\u00fd z\u00e1znam vo va\u0161ej zlo\u017eke a je tam toho naozaj dos\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co tak\u00e9?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eInokedy. Moment\u00e1lne v\u00e1s mus\u00edme previez\u0165 a da\u0165 poriadne pre\u0161etri\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eKam?\u201c vyzvedal som, aj ke\u010f mi to mohlo by\u0165 jedno. Na v\u00fdber som nemal a r\u00e1d by som sa u\u017e dostal z tejto zimy do tepla a dal si nie\u010do dobr\u00e9 pod zub.<\/p>\n\n\n\n \u201eNa koordin\u00e1ty od agenta Smitha. Velite\u013e \u0160tef\u00e1nik mi pred chv\u00ed\u013eou ozn\u00e1mil, \u017ee sa u\u017e prebral a napriek n\u00e1mietkam lek\u00e1rov je u\u017e na ceste, aby si v\u00e1s prevzal.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eBez v\u00e1s nikam nejdem!\u201c vypadlo zo m\u0148a hlasnej\u0161ie, ne\u017e som p\u00f4vodne zam\u00fd\u0161\u013eal a nebol som jedin\u00fd prekvapen\u00fd mojou reakciou. Jelen\u00edkov\u00e1 zdvihla obo\u010die a naklonila hlavu, ako keby niekoho po\u010d\u00favala, a ne\u010faleko stojaci \u0160tef\u00e1nik, ktor\u00fd musel tie\u017e zaregistrova\u0165 moje n\u00e1hle zv\u00fd\u0161enie hlasu, sa len trochu usmial a podi\u0161iel k n\u00e1m.<\/p>\n\n\n\n \u201eTo je od v\u00e1s pekn\u00e9, \u017ee bezo m\u0148a nechcete \u00eds\u0165, ale nemysl\u00edm si, \u017ee do toho m\u00e1te \u010do hovori\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eJasn\u00e9, len som chcel poveda\u0165, \u017ee nikomu in\u00e9mu never\u00edm tak ako v\u00e1m. Neviem pre\u010do,\u201c povedal som \u00faprimne.<\/p>\n\n\n\n Ak ju moja odpove\u010f prekvapila, tak to nedala najavo, miesto toho sa pozrela poza m\u0148a.<\/p>\n\n\n\n \u201eV\u00e1\u0161 odvoz,\u201c povedala a k\u00fdvla hlavou.<\/p>\n\n\n\n Oto\u010dil som sa t\u00fdm smerom. Po tom v\u0161etkom, \u010do sa stalo, som \u010dakal, \u017ee pr\u00eddu \u010fal\u0161ie obrnen\u00e9 transport\u00e9ry sprev\u00e1dzan\u00e9 tankami, ale namiesto toho pri\u0161iel celkom oby\u010dajn\u00fd biely tax\u00edk \u0161of\u00e9rovan\u00fd uniformovan\u00fdm policajtom. Zastavil a\u017e tesne pri n\u00e1s, vypol motor, otvoril dvere a dobehol k n\u00e1m nechaj\u00fac spolujazdca sam\u00e9ho. Sedel tam agent Smith. Vyzeral lep\u0161ie, ne\u017e ke\u010f som ho videl naposledy, ale st\u00e1le zle. V\u0161etky rany mal profesion\u00e1lne o\u0161etren\u00e9, na r\u00e1me dver\u00ed zavesen\u00fa inf\u00faziu, na tv\u00e1ri d\u00fdchaciu masku, bol smrte\u013en\u00e9 bled\u00fd a o\u010di sa mu od \u00fanavy neust\u00e1le zatv\u00e1rali. Pomaly pooto\u010dil hlavu, prebehol o\u010dami sc\u00e9nu okolo n\u00e1s a napokon sa zastavil poh\u013eadom na mne a spokojne prik\u00fdvol, akoby bol r\u00e1d, \u017ee ma vid\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Policajt podi\u0161iel ku kapit\u00e1nke, podal jej k\u013e\u00fa\u010de a nie\u010do jej po\u0161epkal. T\u00e1 sa prekvapene pozrela smerom k agentovi. Iba prik\u00fdvol.<\/p>\n\n\n\n \u201ePacho, zd\u00e1 sa, \u017ee sa v\u00e1m spln\u00ed \u017eelanie. Ideme.\u201c<\/p>\n\n\n\n