\n
![\"\"](\"https:\/\/i0.wp.com\/martinbenkovic.sk\/wp-content\/uploads\/2018\/08\/3.png?resize=203%2C324\")
<\/p>\n
Sadom Janka Kr\u00e1\u013ea sa niesla v\u00f4\u0148a neskorej jari, vo vzduchu poletovali biele chum\u00e1\u010de z\u00a0topo\u013eov, vyzeralo to, akoby sne\u017eilo a\u00a0pritom sa\u00a0slne\u010dn\u00e9 l\u00fa\u010de predierali cez koruny stromov. \u010cerstv\u00e9 mami\u010dky ko\u010d\u00edkovali ratolesti a\u00a0tie star\u0161ie pobehovali po tr\u00e1ve.<\/p>\n
Adam to cel\u00e9 vn\u00edmal len okrajovo. Usmieval sa, hlavou k\u00fdval do rytmu – dopredu a\u00a0dozadu, krotil sa, aby nevyzeral divne, prstami divoko bubnoval o\u00a0stehn\u00e1. V\u00a0u\u0161iach mu hrala skladba We drink your blood<\/em> od Powerwolf. Moment\u00e1lne jeho najpo\u010d\u00favanej\u0161ia power metalov\u00e1 kapela.<\/p>\n Urobil e\u0161te zop\u00e1r krokov, ke\u010f hudba z ni\u010doho ni\u010d st\u00edchla a nahradilo ju otravn\u00e9 zvonenie.<\/p>\n Nepozrel sa ani na hodinky, aby zistil, kto vol\u00e1, iba si hlasno povzdychol.<\/p>\n Len jeden \u010dlovek mu o\u00a0tomto \u010dase mohol vola\u0165.<\/p>\n Norm\u00e1lne by u\u017e bol doma, chystal si ve\u010deru a dohadovali by sa, \u010do si ve\u010der spolo\u010dne pozr\u00fa. Preferoval nie\u010do krat\u0161ie, aby si e\u0161te stihol da\u0165 zop\u00e1r z\u00e1pasov Call of Duty na plejku<\/em>.<\/p>\n Zamyslel sa, \u010di nezabudol na nie\u010do d\u00f4le\u017eit\u00e9, ale na ni\u010d nepri\u0161iel. V\u00e4\u010d\u0161inu telev\u00edznych show, ktor\u00e9 spolu pozerali, vysielali a\u017e nesk\u00f4r.<\/p>\n Pozrel sa na hodinky a\u00a0pokr\u00fatil hlavou.<\/p>\n Zia. Kto in\u00fd.<\/p>\n Na kr\u00e1tky okamih mu skrsla my\u0161lienka, \u017ee hovor neprijme. Ale v\u00a0skutku len kr\u00e1tka, ihne\u010f ju zahnal. Len by t\u00fdm dosiahol tich\u00fa dom\u00e1cnos\u0165. Skvel\u00e9 na hern\u00fd ve\u010der, ale nie rodinn\u00fa pohodu a\u00a0u\u017e v\u00f4bec nie na to, \u010do sa chystal spravi\u0165.<\/p>\n \u201e\u00c1no, zlatko?\u201c zodvihol hovor a\u00a0jeho poh\u013ead up\u00fatal k\u0155de\u013e desiatok ziapaj\u00facich vt\u00e1kov nad korunami stromov. Pretrhli jeho ni\u0165 my\u0161lienok, ale aj schopnos\u0165 po\u010d\u00fava\u0165.<\/p>\n \u201eHal\u00f3?! Si tam?!\u201c ozvala sa Zia.<\/p>\n \u201e\u010co? Aha, hej, prep\u00e1\u010d, len ma nie\u010do…\u201c<\/p>\n \u201eKde sa to\u013eko fl\u00e1ka\u0161?\u201c Predstavil si jej takmer spojen\u00e9 obo\u010die. \u201eU\u017e si mal by\u0165 d\u00e1vno doma. Objednala som pizzu.\u201c<\/p>\n Op\u00e4\u0165 ho premkol pocit, \u017ee na nie\u010do d\u00f4le\u017eit\u00e9 zabudol, ale nevedel si spomen\u00fa\u0165 na \u010do. Na v\u0161etko mal pripomienky \u2013 meniny, narodeniny, v\u0161etky mo\u017en\u00e9 v\u00fdro\u010dia.<\/p>\n \u201eLen zbehnem do obchodu a\u00a0hne\u010f som doma.\u201c<\/p>\n \u201eV\u010dera sme boli v\u00a0obchode.\u201c<\/p>\n Odka\u0161lem si. \u201eIn\u00fd obchod, ehm.\u201c Ve\u013emi sa chcel tejto t\u00e9my vyhn\u00fa\u0165. Zvy\u010dajne v\u00e4\u010d\u0161inu dar\u010dekov a\u00a0prekvapen\u00ed rie\u0161il v\u00a0pr\u00e1ci cez internet. Inak ich pred Ziou nevedel utaji\u0165, ale pr\u00e1ve tento musel rie\u0161i\u0165 osobne.<\/p>\n \u201eHmm,\u201c ozvalo sa z\u00a0druhej strany a\u00a0tentoraz si predstavil jej takmer na \u0161trbinku z\u00fa\u017een\u00e9 o\u010di v\u00a0jednej l\u00ednii s\u00a0pevne zovret\u00fdmi perami. \u201eD\u00fafam, \u017ee to nie s\u00fa kvety, vie\u0161, \u010do to znamen\u00e1, ke\u010f chlap prinesie domov len tak kvety.\u201c<\/p>\n \u201eHej, viem,\u201c povzdychol si Adam. \u201e\u017de som \u0165a podviedol. Nie s\u00fa to kvety, prisah\u00e1m.\u201c<\/p>\n \u201eTak \u010do?\u201c<\/p>\n A\u00a0je to tu, pomyslel si. U\u017e vyzved\u00e1.<\/p>\n Zaka\u017ed\u00fdm vo\u013eajako vytu\u0161ila, \u017ee nie\u010do chyst\u00e1. A\u00a0i\u0161la po tom ako dobre cvi\u010den\u00fd loveck\u00fd pes po zajacovi. Nedala pokoj, a\u017e k\u00fdm to s\u00e1m a\u00a0celkom dobrovo\u013ene nevyklopil.<\/p>\n H\u013eadal zmyslupln\u00fa v\u00fdhovorku, ak\u00fako\u013evek. Dokonca si ich aj pripravoval, ale akur\u00e1t teraz mu v\u0161etky vyfu\u010dali z\u00a0hlavy. Klama\u0165 nechcel a nikdy sa to ani nenau\u010dil.<\/p>\n Bolestivo sa za\u0161keril, ako keby mu niekto \u0161liapol na nohu a\u00a0ubr\u00e1nil sa m\u013easknutiu pier. Dostal sa na tenk\u00fd \u013ead, len k\u00fasok od odhalenia, alebo tichej dom\u00e1cnosti. Nemalo cenu zat\u013aka\u0165.<\/p>\n Plecia mu poklesli a\u00a0hlasno si povzdychol. \u201eChcem \u0165a len s nie\u010d\u00edm prekvapi\u0165.\u201c<\/p>\n \u201eAdaaam, ve\u010f vie\u0161, \u017ee nem\u00e1m rada prekvapenia!\u201c Takmer ju videl, ako si dupla nohou, ale k\u00fatiky \u00fast jej st\u00fapaj\u00fa \u010doraz vy\u0161\u0161ie. \u201e\u010co to bude?!\u201c dodala Zia vz\u00e1p\u00e4t\u00ed.<\/p>\n Prste\u0148. Chcel si ju vzia\u0165 za \u017eenu. Poznali sa navz\u00e1jom a\u017e pr\u00edli\u0161 dobre. Dop\u013a\u0148ali slov\u00e1 do viet, mysleli na to ist\u00e9 a\u00a0po h\u00e1dke sa nedok\u00e1zali na seba dlho hneva\u0165. Teda hlavne on, Zii v\u017edy chv\u00ed\u013eu trvalo, k\u00fdm vychladla. Bola temperamentn\u00e1 a\u00a0on prav\u00fd opak.<\/p>\n Ale ni\u010d z toho nemohol poveda\u0165. K\u00a0tomu patrilo aj gesto, pr\u00edprava, z\u00e1ti\u0161ie.<\/p>\n \u201eNebu\u010f zvedav\u00e1. Do hodiny som doma. Kon\u010d\u00edm.\u201c<\/p>\n \u201eNo dobre, ale nebu\u010f dlho a\u00a0nem\u00ed\u0148aj ve\u013ea. Pa, neviem sa do\u010dka\u0165.\u201c<\/p>\n Vzdala sa a\u017e prekvapivo r\u00fdchlo, pomyslel si Adam.<\/p>\n \u201e\u0160\u0165astena mi mus\u00ed by\u0165 dnes naklonen\u00e1,\u201c povedal si popod nos a\u00a0skladba sa op\u00e4\u0165 spustila.<\/p>\n Pr\u00e1ve i\u0161iel refr\u00e9n – We drink your blood when the midnight sky is red<\/em>, ke\u010f parkom r\u00fdchlo preletel ve\u013ek\u00fd tie\u0148 a\u00a0vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa od n\u00e1kupn\u00e9ho centra ozvala ohlu\u0161uj\u00faca rana, zem sa otriasla a zarin\u010dalo sklo.<\/p>\n \u201e\u010co do…\u201c hlesol, prikr\u010dil sa a strnulo sledoval plamene olizuj\u00face oblohu nad korunami stromov. Sklonil poh\u013ead a\u00a0svet v\u00f4kol neho sa spomalil. Do\u0161iroka otvoril o\u010di, pootvoril \u00fasta a\u00a0kolen\u00e1 sa mu roztriasli. \u010cosi mokr\u00e9 a\u00a0tepl\u00e9 mu tieklo po vn\u00fatornej strane stehien a\u00a0vp\u00edjalo sa do nohav\u00edc.<\/p>\n Nezastavite\u013ene sa na neho r\u00fatila tlakov\u00e1 vlna pln\u00e1 prachu, sut\u00edn, odpadkov a\u00a0kade\u010doho in\u00e9ho.<\/p>\n V\u00a0zlomku sekundy mu v\u00a0hlave skrsla my\u0161lienka, \u017ee by mal nie\u010do spravi\u0165, \u010doko\u013evek. Dokonca aj vyslal sign\u00e1l do mozgu a\u00a0chcel sa da\u0165 na \u00fatek, ale nohy ho neposl\u00fachali.<\/p>\n Akoby zapustili korene. Z\u00e1pasil s\u00a0vlastn\u00fdm telom a\u00a0ke\u010f u\u017e psychick\u00e9 ochrnutie kone\u010dne opadlo a\u00a0in\u0161tinkt pre\u017eitia znova nasko\u010dil, bolo u\u017e neskoro. Stihol len pooto\u010di\u0165 hlavu a\u00a0privrie\u0165 \u00fasta.<\/p>\n Tlakov\u00e1 vlna ho zmietla so sebou.<\/p>\n Nebolo \u00faniku. Brala v\u0161etko, \u010do jej pri\u0161lo do cesty. Nerobila rozdiely.<\/p>\n Stratil kontrolu nad smerovan\u00edm vlastn\u00e9ho tela. Poletoval ako handrov\u00e1 b\u00e1bika un\u00e1\u0161an\u00e1 hurik\u00e1nom, list vo vetre, smietok prachu. Nevedno kam a\u00a0ako dlho. Zdalo sa mu to ako ve\u010dnos\u0165, akoby u\u017e preletel cel\u00fdm parkom a ka\u017edou chv\u00ed\u013eou o\u010dak\u00e1val, \u017ee dopadne do Dunaja.<\/p>\n V skuto\u010dnosti ubehlo len nieko\u013eko okamihov, odkedy ho odlepilo od chodn\u00edku, a\u017e pok\u00fdm nedopadol.<\/p>\n Zia!<\/p>\n Prebleslo mu hlavou v okamihu, ke\u010f kone\u010dne uc\u00edtil kontakt so zemou. Boles\u0165 mu ochromila zmysly. Nevedel, kde je hore a\u00a0kde dole. Po dopade nedobrovo\u013en\u00fd pohyb naprie\u010d parkom nekon\u010dil. Zop\u00e1r metrov sa \u0161\u00fachal po drsnom asfalte a\u00a0nadskakoval.<\/p>\n Napokon sa zastavil a\u017e o\u00a0strom. Narazil do\u0148 chrbtom a s\u00a0vyrazen\u00fdm dychom vydral z\u00a0hrdla ubolen\u00fd ston. M\u00e1rne sa pok\u00fa\u0161al nad\u00fdchnu\u0165, zahmlilo sa mu pred o\u010dami a u\u017e o\u00a0sebe nevedel.<\/p>\n *<\/p>\n Prudko otvoril o\u010di a\u00a0zalapal po dychu.<\/p>\n Telo ihne\u010f pochopilo, \u017ee to nebol najlep\u0161\u00ed n\u00e1pad. Silno ho pichlo v\u00a0hrudi, rozka\u0161\u013eal sa a\u00a0naplo ho. Z\u00a0o\u010d\u00ed mu tiekli slzy a\u00a0mie\u0161ali sa so \u0161pinou.<\/p>\n D\u00e1vil, plakal a\u00a0stonal z\u00e1rove\u0148.<\/p>\n Zakrvavenou a\u00a0zodratou rukou si utrel zvratky z\u00a0okolia \u00fast a\u00a0bolestivo vykr\u00edkol.<\/p>\n Popritom op\u00e4\u0165 nasal prach a\u00a0dym a\u00a0cel\u00e9 sa to zopakovalo.<\/p>\n Vy\u010derpan\u00fd zostal le\u017ea\u0165, ako bol, a\u00a0plytko d\u00fdchal. B\u00e1l sa nad\u00fdchnu\u0165 poriadne.<\/p>\n Z\u00a0nespo\u010det miest na tele mu vystre\u013eovala ostr\u00e1 a p\u00e1l\u010div\u00e1 boles\u0165. Zat\u00ednal zuby, videl dvojmo, zahmlene a\u00a0v\u0161etko sa kn\u00edsalo zo strany na stranu. V\u00a0u\u0161iach mu neznesite\u013ene p\u00edskalo. Vlastn\u00e9 vzlyky po\u010dul len tlmene.<\/p>\n \u201ePomoc!\u201c pok\u00fasil sa zakri\u010da\u0165, ale z\u00a0hrdla mu vy\u0161iel len chrapot. \u201ePomoc!\u201c sk\u00fasil to znova, no v\u00fdsledok sa pr\u00edli\u0161 nel\u00ed\u0161il.<\/p>\n Po l\u00edcach mu nezastavite\u013ene stekali slzy.<\/p>\n Umriem tu. Ja tu umriem.<\/p>\n Zia, prep\u00e1\u010d mi to. Mal som \u00eds\u0165 rovno domov. Prep\u00e1\u010d…<\/p>\n Ktosi sa k\u00a0nemu bl\u00ed\u017eil. Najprv za\u010dul \u0161uchot krokov, potom k\u00fatikom oka postrehol pohyb a\u00a0chv\u00ed\u013eu na to aj postavu, \u010do sa vynorila z\u00a0prachovej clony.<\/p>\n \u201eYou alright? Sorry, som v\u00a0strese. Si v\u00a0poriadku?\u201c sp\u00fdtal sa ho ak\u00fdsi chalan po anglicky. Adamovi sa zdalo, \u017ee postrehol americk\u00fd pr\u00edzvuk. Britsk\u00fd by ur\u010dite hne\u010f rozoznal.<\/p>\n Horn\u00fa \u010das\u0165 tela mal obna\u017een\u00fa, \u0161pinav\u00fa, posiatu desiatkami rezn\u00fdch r\u00e1n. Prachom pokryt\u00fa tv\u00e1r mu zakr\u00fdvala ak\u00e1si handra, alebo tri\u010dko a\u00a0ustarostene sa na neho zhora pozeral.<\/p>\n \u201eNeviem,\u201c zamrmlal Adam unavene. \u201eBol\u00ed ma cel\u00e9 telo.\u201c<\/p>\n \u201eTo ti ver\u00edm, bro,\u201c zohol sa k\u00a0nemu bezmenn\u00fd a\u00a0prech\u00e1dzal po \u0148om rukami. Otvoren\u00fdm ran\u00e1m sa vyh\u00fdbal, ale ob\u010das mu pohol jednou \u010di druhou kon\u010datinou.<\/p>\n \u201eM\u00e1\u0161 z pekla \u0161\u0165astie. Si riadne zodrat\u00fd, ale nezd\u00e1 sa, \u017ee by si mal da\u010do zlomen\u00e9,\u201c povedal a\u00a0prevr\u00e1til ho na chrb\u00e1t.<\/p>\n \u201e\u0160\u0165astie…\u201c zaka\u0161lal Adam.<\/p>\n \u201eYeah, mal si vidie\u0165 in\u00fdch,\u201c zvra\u0161til tv\u00e1r a\u00a0potriasol hlavou. \u201ePol\u00e1man\u00e9 v\u00e4zy, napichnut\u00fd na str… ale ni\u010d. Po\u010f, pom\u00f4\u017eem ti. Ale najprv…\u201c<\/p>\n Sklonil sa nad n\u00edm, odtrhol mu ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 z\u00a0u\u017e aj tak dotrhan\u00e9ho\u00a0tri\u010dka a\u00a0obviazal mu ju okolo nosa a\u00a0\u00fast. \u201eAby sa ti lep\u0161ie d\u00fdchalo. Teraz \u0165a postav\u00edm.\u201c<\/p>\n \u201eSi si ist\u00fd, \u017ee je to dobr\u00fd n\u00e1pad? Nemal by som po\u010dka\u0165 na sanitku?\u201c<\/p>\n \u201eBro, to by si sa na\u010dakal. Sem len tak nikto nepr\u00edde a\u00a0na okol\u00ed s\u00fa ur\u010dite ove\u013ea v\u00e1\u017enej\u0161ie pr\u00edpady.\u201c<\/p>\n Adam zva\u017eoval chalanovu ponuku a\u00a0zaostril zrak na nezn\u00e1meho. Hust\u00e9 vlasy mal strapat\u00e9, boky vyholen\u00e9 a modr\u00e9 o\u010di mu \u017eiarili. Na predlaktiach mu pod n\u00e1nosmi \u0161piny zazrel nejedno tetovanie.<\/p>\n \u201eDobre teda,\u201c povedal napokon. Zrak sa u\u017e zlep\u0161il, nevidel dvojmo a\u00a0ani sa mu svet pred o\u010dami neh\u00fdbal. P\u00edskanie taktie\u017e takmer ustalo, ale hlavne nechcel zosta\u0165 s\u00e1m.<\/p>\n Zohol obe nohy v\u00a0kolen\u00e1ch, zabolelo to, ale nie nejak ve\u013emi. Najmenej zodrat\u00fa ruku podal nezn\u00e1memu. Ten ju chytil, sklonil sa k\u00a0nemu ako k\u00a0nevl\u00e1dnemu star\u010dekovi na posteli a\u00a0opatrne mu pomohol postavi\u0165 sa na vlastn\u00e9.<\/p>\n Trochu sa mu zato\u010dila hlava a\u00a0keby ho jeho z\u00e1chranca nezachytil, zvalil by sa sp\u00e4\u0165 na zem.<\/p>\n \u201eAko ti je?\u201c<\/p>\n Adam chv\u00ed\u013eu rozm\u00fd\u0161\u013eal. Tackav\u00fdm krokom spravil jeden opatrn\u00fd krok a\u00a0za n\u00edm \u010fal\u0161\u00ed. Pri na\u0161\u013eapovan\u00ed mu v\u00a0k\u013aboch vystre\u013eovala boles\u0165, ale inak sa to dalo.<\/p>\n \u201eP\u00f4jdete to… v\u010faka.\u201c<\/p>\n \u201eDe nada… to ni\u010d,\u201c odvetil nezn\u00e1my a\u00a0v\u00a0o\u010diach sa usmial. \u201eVol\u00e1m sa Luke.\u201c<\/p>\n \u201eAdam,\u201c predstavil sa a potriasli si s\u00a0Lukom rukami. \u201e\u010co budeme robi\u0165?\u201c<\/p>\n \u201eP\u00f4jdeme k\u00a0Dunaju,\u201c uk\u00e1zal palcom za seba. \u201ePotom uvid\u00edme, pri troche \u0161\u0165astia tam u\u017e zriadili miesto prvej pomoci. Zvl\u00e1dne\u0161 to aj s\u00e1m?\u201c<\/p>\n \u201eSk\u00fasim to,\u201c povedal a\u00a0opatrn\u00fdmi krokmi nasledoval Luka.<\/p>\n Sad Janka Kr\u00e1\u013ea nespozn\u00e1val. Len pred p\u00e1r okamihmi prevl\u00e1dala zele\u0148. Slne\u010dn\u00e9 l\u00fa\u010de pr\u00edjemne hriali a\u00a0predierali sa cez listy v\u00a0korun\u00e1ch stromov. Po okol\u00ed pobehovali deti, zamilovan\u00e9 p\u00e1ry sa prech\u00e1dzali a\u00a0vt\u00e1ky radostne vyspevovali.<\/p>\n Teraz vyzeral trochu ako v\u00a0zime. V\u00a0post-apokalyptickej zime ponorenej do \u0161ed\u00e9ho \u0165a\u017eko d\u00fdchate\u013en\u00e9ho vzduchu pln\u00e9ho dymu a\u00a0prachu. Odv\u0161adia\u013e sa oz\u00fdvali boles\u0165ou naplnen\u00e9 v\u00fdkriky, pla\u010d a\u00a0kdesi v\u00a0dia\u013eke h\u00fakanie sir\u00e9n z\u00e1chrann\u00fdch zlo\u017eiek.<\/p>\n Aj tie zneli z\u00fafalo.<\/p>\n Cestou stretli \u010fal\u0161\u00edch \u013eud\u00ed. Prich\u00e1dzali odv\u0161adia\u013e. Najviac od Auparku \u2013 n\u00e1kupn\u00e9ho centra. Pot\u00e1cali sa, navz\u00e1jom si pom\u00e1hali a\u00a0podopierali sa. In\u00ed sa vliekli osamotene so sklonen\u00fdmi hlavami, alebo na ruk\u00e1ch niesli bezvl\u00e1dne tel\u00e1 svojich bl\u00edzkych. Prachom pokryt\u00e9 tv\u00e1re toho ve\u013ea neprezr\u00e1dzali. Vyzerali ako duchovia.<\/p>\n \u201e\u010co sa stalo?\u201c sp\u00fdtal sa Adam a\u00a0zah\u013eadel sa na svoje nohavice. Alebo sk\u00f4r na to, \u010do z\u00a0nich zostalo.<\/p>\n \u201eNetu\u0161\u00edm, bol som pr\u00e1ve pri moste SNP, ke\u010f nad mnou \u010dosi preletelo a\u00a0ozvala sa rana,\u201c odvetil Luke. \u201eLen tak tak som sa schoval pred tlakovou vlnou.\u201c<\/p>\n \u201ePre\u010do si ne\u0161iel rovno na n\u00e1bre\u017eie?\u201c<\/p>\n \u201eI\u0161iel som sa pozrie\u0165, \u010di niekto nepotrebuje pomoc. Vtedy som \u0165a na\u0161iel. Bol si prv\u00fd, \u010do e\u0161te \u017eil.\u201c<\/p>\n \u201eE\u0161te raz v\u010faka.\u201c<\/p>\n \u201eZa m\u00e1lo,\u201c m\u00e1vol rukou. \u201eUrobil by si to ist\u00e9, keby si mohol.\u201c<\/p>\n Adam si t\u00fdm nebol tak\u00fd ist\u00fd. Dok\u00e1zal myslie\u0165 len na jedin\u00e9, aby sa dostal do bezpe\u010dia a\u00a0potom k\u00a0Zii. Ni\u010d in\u00e9 ho nezauj\u00edmalo.<\/p>\n Zastavil sa, ohmatal si roztrhan\u00e9 nohavice a\u00a0v\u00a0nohaviciach nahmatal mobil. S\u00a0malou du\u0161i\u010dkou ho vytiahol a\u00a0vyd\u00fdchol si. Zdal sa by\u0165 nepo\u0161koden\u00fd.<\/p>\n Vyto\u010dil Ziine \u010d\u00edslo.<\/p>\n V\u00a0mysli si u\u017e vybavil jej kr\u00e1sny hlas, ale odpovedala mu len inform\u00e1cia o\u00a0nedostupnej sieti. Sk\u00fasil 112, ale v\u00fdsledok bol rovnak\u00fd. \u201e\u010co do pekla…\u201c<\/p>\n \u201eAni mne nejde, asi v\u00fdpadok sign\u00e1lu.\u201c<\/p>\n \u201eSk\u00f4r nie\u010do v\u00e4\u010d\u0161ie,\u201c prihovoril sa ktosi zo zapr\u00e1\u0161en\u00e9ho davu. Na sebe mal \u010dosi, \u010do sa podobalo na zvy\u0161ky uniformy. \u201eAni vysiela\u010dka mi nefunguje. Oz\u00fdva sa iba statick\u00fd \u0161um. A\u00a0pritom nevid\u00edm \u017eiadne po\u0161kodenie. Telef\u00f3ny nefunguj\u00fa nikomu. Ako keby niekto pou\u017e\u00edval ve\u013emi v\u00fdkonn\u00fa ru\u0161i\u010dku, mo\u017eno arm\u00e1da. Z\u00a0bezpe\u010dnostn\u00fdch d\u00f4vodov,\u201c povedal mu\u017e a\u00a0pokra\u010doval \u010falej.<\/p>\n \u201eHej!\u201c zakri\u010dal za n\u00edm Adam a\u00a0pobehol. \u201e\u010co sa to tam stalo? V\u00fdbuch plynu?\u201c<\/p>\n Policajt sa zastavil a\u00a0podozrievavo si Adama premeral. \u201eTo nebol v\u00fdbuch plynu,\u201c poznamenal. \u201eNie\u010do ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ie. Aupark je… v\u00a0trosk\u00e1ch… musela to by\u0165 obrovsk\u00e1 expl\u00f3zia.\u201c Sklonil hlavu a\u00a0zaradil sa sp\u00e4\u0165 do davu.<\/p>\n \u201e\u010co mysl\u00ed\u0161? Teroristi?\u201c sp\u00fdtal sa Luke.<\/p>\n \u201eD\u00fafam, \u017ee nie.\u201c<\/p>\n Pridali sa k\u00a0z\u00e1stupu duchov smeruj\u00facich k\u00a0Dunaju. Adam kr\u00edval za Lukom a\u00a0upieral zrak do zeme, ke\u010f za\u010dul volanie o\u00a0pomoc.<\/p>\n Zastal a\u00a0obzrel sa. Bol v\u0161ak jedin\u00fd. Nik in\u00fd si ni\u010d nev\u0161imol.<\/p>\n Alebo sa mi to len zd\u00e1?<\/p>\n \u201eLuke? Po\u010duje\u0161 to?\u201c<\/p>\n Luke sa zastavil a\u00a0zapo\u010d\u00faval sa do zvukov sir\u00e9n, okolit\u00e9ho pla\u010du a\u00a0stonania.<\/p>\n Volanie o pomoc sa znova ozvalo.<\/p>\n \u201ePo\u010dujem. Po\u010f!\u201c udrel ho Luke letmo do hrude a\u00a0Adam sa tackal za n\u00edm.<\/p>\n Volanie naberalo na intenzite a\u00a0po p\u00e1r krokoch aj na\u0161li zdroj. Kr\u00ed\u017eom cez lavi\u010dku, alebo to \u010do z\u00a0nej zostalo, spadol strom a zakliesnil mu\u017ea.<\/p>\n Skupinka troch \u013eud\u00ed sa mu sna\u017eila pom\u00f4c\u0165, ale nesta\u010dili im na to sily. Jedna z nich bola \u017eena a rozpr\u00e1vala sa so zavalen\u00fdm,\u00a0to ona kri\u010dala o\u00a0pomoc. \u010eal\u0161\u00ed dvaja boli asi \u0161trn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd chlapec a\u00a0vy\u0161e \u0161es\u0165desiatro\u010dn\u00fd star\u00fd p\u00e1n. Pod\u013ea toho ako bl\u00edzko pri chlapcovi st\u00e1l, to mohol by\u0165 jeho otec alebo sk\u00f4r dedo.<\/p>\n \u201eAko je na tom?\u201c sp\u00fdtal sa Luke a\u00a0obzeral si padnut\u00fd strom.<\/p>\n \u201eNie dobre,\u201c odvetila \u017eena. \u201e\u0164a\u017eko sa mu d\u00fdcha. Dlho u\u017e takto nevydr\u017e\u00ed.\u201c<\/p>\n Luke sa pozrel na Adama. \u201eToto ned\u00e1me, potrebovali by sme \u017eeriav.\u201c<\/p>\n \u201eAni to nevysk\u00fa\u0161ame?\u201c namietol Adam.<\/p>\n \u201eVie\u0161, \u010do to mus\u00ed v\u00e1\u017ei\u0165?\u201c<\/p>\n \u201eNie, ale nie\u010do spravi\u0165 mus\u00edme,\u201c odvetil Adam a\u00a0zah\u013eadel sa na uv\u00e4znen\u00e9ho mu\u017ea. \u201eAspo\u0148 sa o\u00a0to pok\u00fasme.\u201c<\/p>\n Luke si popod tri\u010dko hlasne povzdychol a\u00a0prik\u00fdvol.<\/p>\n \u201eBude \u0165a to bolie\u0165,\u201c uk\u00e1zal Luke na Adamove zodrat\u00e9 ruky.<\/p>\n \u201eNejak to u\u017e zvl\u00e1dnem,\u201c odvetil Adam, rozkro\u010dil sa a\u00a0podlo\u017eil kme\u0148 rukami.<\/p>\n Na druhej strane spravil Luke to ist\u00e9 a\u00a0chlapcov dedo sa pridal tie\u017e.<\/p>\n \u201ePok\u00fasime sa to nadvihn\u00fa\u0165,\u201c vysvetlil Adam \u017eene. \u201eAk sa n\u00e1m to podar\u00ed, budete ma\u0165 len p\u00e1r sek\u00fand. Rozumiete?\u201c<\/p>\n \u017dena prik\u00fdvla.<\/p>\n \u201eNa tri,\u201c povedal Adam a\u00a0zop\u00e1rkr\u00e1t sa zhlboka nad\u00fdchal. \u201eRaz… dva… tri!\u201c skr\u00edkol a\u00a0narovnal sa. Celou silou sa pritom sna\u017eil nadvihn\u00fa\u0165 mohutn\u00fd strom aspo\u0148 o\u00a0centimeter. Zodrat\u00e9 ruky ho p\u00e1lili, svaly sa nap\u00ednali. Neby\u0165 zapr\u00e1\u0161enej tv\u00e1re, mal by ju \u010derven\u00fa od n\u00e1mahy.<\/p>\n \u201eVydr\u017ete!\u201c vykr\u00edkla zrazu \u017eena. \u201eU\u017e je skoro vonku!\u201c<\/p>\n Adam ani nevedel, \u010di sa strom v\u00f4bec nadvihol, ale uvedomoval si, \u017ee to u\u017e dlho nevydr\u017e\u00ed a\u00a0star\u00fd p\u00e1n oproti na tom bol ove\u013ea hor\u0161ie.<\/p>\n Chcel \u017eenu pos\u00fari\u0165, ale rad\u0161ej sa \u0161etril a\u00a0dr\u017eal kme\u0148, pok\u00fdm mu sily sta\u010dili, \u010do nebolo a\u017e tak dlho. P\u00e1r sek\u00fand na to Adam zr\u00fakol cez zovret\u00e9 zuby, aby si dodal aspo\u0148 trochu energie. Poh\u013eadom zavadil o\u00a0Luka a\u00a0star\u00e9ho p\u00e1na. Obaja prik\u00fdvli a\u00a0naraz usko\u010dili.<\/p>\n Kme\u0148 dopadol sp\u00e4\u0165 na rozdrven\u00fa lavi\u010dku, ale v\u00fdkrik sa neozval.<\/p>\n Sadli si na zem a\u00a0zhlboka d\u00fdchali. Adam k\u00fatikom oka zazrel, ako \u017eena a\u00a0chlapec dv\u00edhaj\u00fa zavalen\u00e9ho chlapa a\u00a0podopieraj\u00fa ho.<\/p>\n \u201eV\u010faka,\u201c povedal Adam medzi n\u00e1dychmi.<\/p>\n \u201eZa \u010do?\u201c nech\u00e1pal Luke.<\/p>\n \u201e\u017de som mohol aj ja niekomu pom\u00f4c\u0165.\u201c<\/p>\n Luke sa od srdca zasmial. \u201eNabud\u00face si ale vyber da\u010do jednoduch\u0161ie,\u201c odvetil a\u00a0postavil sa. \u201eMali by sme u\u017e \u00eds\u0165. Niekto by sa ti mal pozrie\u0165 na tie rany.\u201c<\/p>\n A\u017e teraz sa Adam zah\u013eadel na odreniny. Nadvihovan\u00edm stromu sa krv\u00e1canie znova spustilo.<\/p>\n Nevracali sa sp\u00e4\u0165 k\u00a0davu. Cesta tvoriaca hranicu parku s\u00a0n\u00e1bre\u017e\u00edm bola od nich vzdialen\u00e1 len desa\u0165 metrov. Vzali to skratkou. Kr\u00ed\u017eom cez tr\u00e1vnik a\u00a0pomedzi stromy.<\/p>\n V dobrej n\u00e1lade vybehli po strmom ale malom svahu a\u00a0ocitli sa na ceste s\u00a0v\u00fdh\u013eadom na n\u00e1bre\u017eie a\u00a0opa\u010dn\u00fa stranu Dunaja.<\/p>\n Urobili len p\u00e1r krokov a zamrzli. To\u013eko im trvalo, k\u00fdm plne pochopili, \u010do vidia. Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa cez nich preliala \u00faplne in\u00e1 vlna. \u00dasmevy im pov\u00e4dli, plecia o\u0165a\u017eeli, od\u010derpala z\u00a0nich aj zvy\u0161ky energie, ktor\u00e1 im zost\u00e1vala.<\/p>\n Cez redn\u00faci prach a\u00a0dym sa im odkr\u00fdval obraz skazy.<\/p>\n Ne\u010dakali ich \u017eiadne z\u00e1chranky. Iba ne\u0161\u0165astn\u00fd a bezmocn\u00fd dav h\u013eadiaci s\u00a0hr\u00f4zou v o\u010diach na Star\u00e9 Mesto na druhom brehu Dunaja.<\/p>\n Pre\u017eili tlakov\u00fa vlnu a\u00a0letiace \u00falomky. Podaktor\u00ed utiekli pred oh\u0148om, dymom a\u00a0prachom, aby na opa\u010dnej strane, odkia\u013e k\u00a0nim mohla pr\u00eds\u0165 pomoc, zazreli ove\u013ea z\u00fafalej\u0161iu situ\u00e1ciu.<\/p>\n Budovy horeli a\u00a0r\u00facali sa, z\u00a0\u00e1ut st\u00fapal \u010dierny dym, \u013eudia utekali do bezpe\u010dia, nech bolo kdeko\u013evek.<\/p>\n Nik im ne\u0161iel na pomoc. Nemal kto, nemal ako. Oba najbli\u017e\u0161ie mosty \u010dosi pre\u0165alo na polovicu, vozidl\u00e1 z\u00e1chrann\u00fdch zlo\u017eiek uviazli na druhej strane Dunaja. Bu\u010f nehybne so zapnut\u00fdmi maj\u00e1kmi alebo v\u00a0plame\u0148och.<\/p>\n Adam urobil jeden pomal\u00fd krok a\u00a0za n\u00edm \u010fal\u0161\u00ed, kr\u00e1\u010dal ako n\u00e1mesa\u010dn\u00fd. Zabudol na Luka, zabudol na zranenia. T\u00e1 hr\u00f4za ho pri\u0165ahovala, chcel ju vidie\u0165 zbl\u00edzka. Musel ju vidie\u0165 z\u00a0bl\u00edzka. Musel sa uisti\u0165, \u017ee to je pravda, \u017ee sa mu nezd\u00e1.<\/p>\n Aj ostatn\u00ed sa tak museli c\u00edti\u0165, v\u00a0o\u010diach im okrem strachu a\u00a0bezn\u00e1deje, zazrel \u010dosi pochybova\u010dn\u00e9. Akoby ich mozog nedok\u00e1zal prija\u0165 realitu, ktor\u00e1 sa pr\u00e1ve teraz pred ich zrakmi formovala. V\u00a0n\u00e1valoch prepad\u00e1vali smiechu, prstami si prech\u00e1dzali po vlasoch, oble\u010deniach, padali do kolien.<\/p>\n Ne\u010dudoval sa im. Aj Adam sa pristihol, \u017ee mu ob\u010das cukne v\u00a0pravom oku.<\/p>\n Star\u00e9 Mesto – zni\u010den\u00e9.<\/p>\n Z\u00e1chrann\u00e9 zlo\u017eky \u2013 uviaznut\u00e9 a zni\u010den\u00e9.<\/p>\n Nedok\u00e1zal pochopi\u0165, ako mohol niekto nie\u010do tak\u00e9 spravi\u0165. Nemohlo \u00eds\u0165 o dielo teroristov. Skaza bola pr\u00edli\u0161 ve\u013ek\u00e1. Pripom\u00ednala sk\u00f4r vojnu, ako ojedinel\u00fd \u00fatok.<\/p>\n \u201eTo je v\u00a0pi\u010di,\u201c poznamenal ved\u013ea neho Luke roztrasen\u00fdm hlasom a\u00a0spolu sa predierali bli\u017e\u0161ie k\u00a0brehu. Tam sa im naskytol poh\u013ead na cel\u00fa tu skazu.<\/p>\n Z\u00a0hradu do v\u00fd\u0161ky \u0161\u013eahali plamene a\u00a0v\u00e4\u010d\u0161ina jeho ve\u017e\u00ed akoby ani nikdy neexistovala.<\/p>\n Budova parlamentu, stojaca o\u00a0nie\u010do \u010falej od hradu, sa pr\u00e1ve rozpadala a\u00a0spolu s\u00a0\u010das\u0165ou hradn\u00e9ho brala sa prepadala na budovy novej Vydrice na n\u00e1bre\u017e\u00ed.<\/p>\n Ve\u017ei D\u00f3mu Sv. Martina ch\u00fdbal \u0161pic a\u00a0zo zvy\u0161ku sa dymilo ako z\u00a0kom\u00edna.<\/p>\n V\u00a0dia\u013eke zazrel most Lanfranconi, aj ten \u010dosi pre\u0165alo.<\/p>\n \u013dudia v\u00a0prv\u00fdch radoch odrazu za\u010dali ukazova\u0165 kamsi do dia\u013eky.<\/p>\n Adam sa ta zah\u013eadel tie\u017e a zazrel\u00a0trojicu n\u00edzko letiacich objektov. R\u00fdchlo sa bl\u00ed\u017eili k\u00a0n\u00e1bre\u017eiu.<\/p>\n Adam si sprvu si myslel, \u017ee ide o\u00a0arm\u00e1dne st\u00edha\u010dky, vl\u00e1da len predned\u00e1vnom k\u00fapila nov\u00e9 F16V, ale \u010d\u00edm boli bli\u017e\u0161ie, o\u00a0to jasnej\u0161ie mu bolo, \u017ee to tak nie je. Tvar sa nezhodoval. Podobal sa sk\u00f4r na \u010dosi, \u010do vytvorili grafici pre film alebo hru.<\/p>\n \u017de by nov\u00e1 technol\u00f3gia?<\/em><\/p>\n \u201e\u010co s\u00fa za\u010d?\u201c sp\u00fdtal sa Luke.<\/p>\n \u201eNetu\u0161\u00edm, nikdy som ni\u010d podobn\u00e9 nevidel. Aspo\u0148 teda mysl\u00edm,\u201c poznamenal Adam zamra\u010dene a\u00a0\u010falej h\u013eadel na objekty, ktor\u00e9 im pr\u00e1ve vo vysokej r\u00fdchlosti preleteli ponad hlavami. \u201eVidel si nejak\u00e9 ozna\u010denie?\u201c<\/p>\n \u201eNie, ale nemysl\u00edm si, \u017ee s\u00fa na\u0161e,\u201c odvetil Luke a\u00a0za\u010dal ustupova\u0165 sp\u00e4\u0165 k\u00a0ceste.<\/p>\n Adam us\u00fadil, \u017ee je to dobr\u00fd n\u00e1pad, a\u00a0nasledoval ho. \u010cosi na ich tvare mu nesedelo.<\/p>\n \u201eNa\u0161e? Ako americk\u00e9?\u201c sp\u00fdtal sa, lebo slovensk\u00e9 rozhodne by\u0165 nemohli.<\/p>\n \u201eNie,\u201c pokr\u00fatil Luke hlavou a\u00a0u\u017e takmer be\u017eal. \u201eAko pozemsk\u00e9.\u201c<\/p>\n Nie s\u00fa pozemsk\u00e9?<\/em><\/p>\n Luke od seba ne\u0161etrne odh\u0155\u0148al \u013eud\u00ed pr\u00edli\u0161 zaujat\u00fdch senz\u00e1ciou nezn\u00e1mych objektov na oblohe a\u00a0razil cestu. Podaktor\u00fdch dokonca takmer odhodil, ale nijak nereagovali.<\/p>\n \u201eAko si to myslel?\u201c kr\u00e1\u010dal za n\u00edm Adam a\u00a0ve\u013emi dobre vedel, ako to myslel, len to chcel po\u010du\u0165 nahlas.<\/p>\n Na \u00fap\u00e4t\u00ed svahu sa obaja prikr\u010dili a\u00a0davom to zhrozene za\u0161umelo po s\u00e9rii nov\u00fdch v\u00fdbuchov v\u00a0Starom Meste.<\/p>\n Adam sa zastavil, aby sa obzrel. Z\u00a0jedn\u00e9ho z\u00a0nezn\u00e1mych lietadiel pr\u00e1ve vyleteli tri jasno \u017eiariace strely a\u00a0vz\u00e1p\u00e4t\u00ed dopadli do ul\u00edc Star\u00e9ho mesta.<\/p>\n Zadunelo to, vy\u0161\u013eahli plamene a tehly vyleteli do vzduchu. Nebol si ist\u00fd, \u010do z\u00a0toho sa mu zdalo, alebo nie, ale ani to nehralo rolu.<\/p>\n \u201eHoly fuck of fucks!\u201c zanad\u00e1val Luke a\u00a0\u0165ahal ho za tri\u010dko. \u201ePadajme odtia\u013eto!\u201c<\/p>\n Vybehli po svahu k\u00a0ceste, teraz sa u\u017e nezdal tak\u00fd mal\u00fd a Luke sa bezradne pozrel oboma smermi. Napokon sa rozhodol pre \u013eav\u00fd, k\u00a0ako tak zalesnenej \u010dasti n\u00e1bre\u017eia.<\/p>\n Adam sa na vrchole e\u0161te zastavil. \u201eA \u010do ostatn\u00ed?!\u201c zakri\u010dal za upa\u013euj\u00facim Lukom a\u00a0tie\u017e sa rozbehol. \u201eTo ich tu len tak nech\u00e1me?!\u201c<\/p>\n \u201eSer na nich!\u201c zvreskol Luke bez obzretia sa. \u201eTu je u\u017e ka\u017ed\u00fd s\u00e1m za seba a u\u017e n\u00e1s videli. St\u00e1li sme tam ako ovce pripraven\u00e9 na por\u00e1\u017eku. Okrem toho, dvaja sa \u013eah\u0161ie schovaj\u00fa ako dav \u013eud\u00ed,\u201c povedal chladne.<\/p>\n V\u00a0k\u00fatiku du\u0161e Adam vedel, \u017ee \u010do Luke vrav\u00ed, m\u00e1 logiku, no zmietali n\u00edm protichodn\u00e9 pocity. I\u0161lo o\u00a0pre\u017eitie a\u00a0pokia\u013e mienil Ziu e\u0161te niekedy vidie\u0165, musel teraz myslie\u0165 hlavne na seba. Egoisticky.<\/p>\n So slzami na kraji nasledoval Luka. Bol u\u017e od neho dobr\u00fdch sto metrov, ke\u010f prebehol popri divadle Ar\u00e9na. Jednej z\u00a0m\u00e1la budov na okol\u00ed, ktor\u00e1 e\u0161te nehorela, alebo z\u00a0nej nezostali trosky.<\/p>\n Perif\u00e9rne zahliadol, \u017ee aj in\u00ed dostali podobn\u00fd n\u00e1pad, a z\u00a0davu sa tu a tam odde\u013eovali mal\u00e9 skupinky \u013eud\u00ed. Podaktor\u00e9 sa vracali sp\u00e4\u0165 k\u00a0Auparku, alebo sa rozhodli sk\u00fasi\u0165 svoje \u0161\u0165astie opa\u010dn\u00fdm smerom, no aj t\u00fdm ich sa ich zop\u00e1r\u00a0rozbehlo.<\/p>\n Neobzeral sa. O\u010di upieral len pred seba, na Lukov chrb\u00e1t, ktor\u00fd sa mu ka\u017ed\u00fdm krokom vz\u010fa\u013eoval.<\/p>\n Neobzrel sa ani, ke\u010f od parku do\u013eahli prv\u00e9 vystra\u0161en\u00e9 v\u00fdkriky.<\/p>\n Ke\u010f sa v\u0161ak ozval ohlu\u0161uj\u00faci vreskot vych\u00e1dzaj\u00faci z\u00a0tis\u00edcok \u013eudsk\u00fdch hrdiel sprev\u00e1dzan\u00fd \u010dudesn\u00fdmi zvukmi ako praskan\u00edm elektrick\u00e9ho vedenia alebo bi\u010da. To sa u\u017e oto\u010di\u0165 musel.<\/p>\n Akur\u00e1t vbehol pod Star\u00fd most, ve\u013ea toho teda nevidel, ale aj to m\u00e1lo mu sta\u010dilo.<\/p>\n Nad ve\u017eou divadla sa vzn\u00e1\u0161alo nepriate\u013esk\u00e9… lietadlo?<\/p>\n Malo podlhovast\u00fd, trochu zaoblen\u00fd tvar a tmav\u00fa farbu. Kr\u00eddla sa zvl\u00e1\u0161tne h\u00fdbali. \u017diadne motory, trysky \u010di vrtule na prv\u00fd poh\u013ead nevidel, ale pod strojom sa vlnil vzduch osvetlen\u00fd na modro.<\/p>\n U\u017e nemal najmen\u0161\u00edch poch\u00fdb, \u017ee sa nejedn\u00e1 o\u00a0pozemsk\u00fd stroj, \u013eudia tak\u00e9 vo\u013ea\u010do vymyslie\u0165 nemohli.<\/p>\n Ke\u010f sa k\u00a0nemu stroj trochu oto\u010dil, zbadal, \u017ee m\u00e1 otvoren\u00fa zadn\u00fa \u010das\u0165. Takmer sa mu podlomili nohy v\u00a0kolen\u00e1ch, ke\u010f tam zazrel postavy odet\u00e9 od hlavy a\u017e po p\u00e4ty v\u00a0\u010diernom.<\/p>\n St\u00e1li na dvoch noh\u00e1ch, a\u00a0takto z\u00a0dia\u013eky vyzerali takmer ako \u013eudia, len mohutnej\u0161\u00ed a\u00a0vy\u0161\u0161\u00ed. Pochybnosti zmizli, ke\u010f niektor\u00ed vysko\u010dili e\u0161te po\u010das letu bez ak\u00e9hoko\u013evek vidite\u013en\u00e9ho istenia. In\u00ed zas zah\u00e1jili stre\u013ebu do davu.<\/p>\n Slabos\u0165 v\u00a0kolen\u00e1ch ho prin\u00fatila oprie\u0165 sa o\u00a0m\u00far mosta. D\u00fdchal zhlboka, zrak mu zastreli biele a\u00a0\u010dierne \u0161kvrny a\u00a0vedel, \u017ee je zle. Potreboval si sadn\u00fa\u0165, napi\u0165 sa.<\/p>\n Ktosi ho zrazu popadol, nevidel mu do tv\u00e1re a\u00a0na l\u00edci uc\u00edtil \u00fader a\u00a0potom na druhej strane. Potriasol hlavou.<\/p>\n \u201eBro, preber sa!\u201c Luke u\u0161tedril Adamovi e\u0161te jednu facku a\u00a0\u0165ahal ho pre\u010d.<\/p>\n Adam nasledoval Lukea, ledva odliepal roztrasen\u00e9 nohy od zeme, ale ka\u017ed\u00fdm \u010fal\u0161\u00edm krokom si u\u017e bol istej\u0161\u00ed.<\/p>\n Vbehli do ne\u010falek\u00e9ho lu\u017en\u00e9ho lesa. Stromy r\u00e1stli na riedko a\u00a0ani koruny nemali pr\u00edli\u0161 ko\u0161at\u00e9. Ale poskytovali lep\u0161iu ochranu ako otvoren\u00e9 priestranstvo.<\/p>\n Chv\u00ed\u013eu sa dr\u017eali vy\u0161liapan\u00fdch chodn\u00ed\u010dkov, ale bolo to jedno, tr\u00e1va aj tak nebola bohvieako vysok\u00e1. Po p\u00e1r metroch Luke zastal a\u00a0rozhliadal sa v\u0161etk\u00fdmi smermi.<\/p>\n P\u00e1r metrov po \u013eavej ruke tiekol Dunaj a\u00a0napravo sa tiahla hr\u00e1dza proti povodniam a\u00a0za \u0148ou otvoren\u00e9 priestranstvo. \u00dazky p\u00e1s lesa medzi dvoma mostami, v\u00a0ktorom st\u00e1li, im neposkytoval ve\u013ea mo\u017enost\u00ed \u00fakrytu. Bolo v\u00a0\u0148om len zop\u00e1r star\u00fdch budov, pr\u00edrodou zarasten\u00e9 star\u00e9 k\u00fapalisko \u2013 Lido, brlohy bezdomovcov a\u00a0inak ni\u010d in\u00e9.<\/p>\n Luke prik\u00fdvol akejsi vn\u00fatornej konverz\u00e1cii a\u00a0znova sa pohol.<\/p>\n Uh\u00e1\u0148ali od stromu k\u00a0stromu, od jednej zarastenej plochy k\u00a0druhej, ale ani koruny stromov im ve\u013ea krytia neposkytovali.<\/p>\n Vysoko nad hlavami im vo vysokej r\u00fdchlosti preleteli mimozemsk\u00e9 st\u00edha\u010dky a\u00a0in\u0161tinkt\u00edvne sa prikr\u010dili.<\/p>\n \u201eFuck!\u201c zahre\u0161il Luke. \u201eKde s\u00fa va\u0161e bojov\u00e9 lietadl\u00e1? Kde je NATO, ke\u010f ho \u010dlovek potrebuje?\u201c<\/p>\n To by aj Adam r\u00e1d vedel, ale nebol si ist\u00fd, \u010do by zmohli. S\u00a0vysokou pravdepodobnos\u0165ou by len zahodili svoje \u017eivoty a\u00a0cenn\u00fa techniku. Teraz vlastne mo\u017eno bezcenn\u00fa.<\/p>\n \u201eMo\u017eno o\u00a0ni\u010dom nevedia,\u201c zamyslel sa Adam. \u201eTen policajt hovoril, \u017ee pou\u017e\u00edvaj\u00fa siln\u00fa ru\u0161i\u010dku.\u201c<\/p>\n \u201eSlep\u00ed h\u00e1dam nie s\u00fa! Dym z\u00a0Auparku a\u00a0z\u00a0mesta mus\u00ed by\u0165 vidie\u0165 h\u00e1dam aj vo Viedni. Z\u00e1bery z\u00a0mobilov z\u00a0okolit\u00fdch \u0161tvrt\u00ed u\u017e museli d\u00e1vno zaplavi\u0165 internet.\u201c<\/p>\n Adam bezradne pokr\u010dil ramenami. \u201ePo\u010f. Nem\u00f4\u017eeme tu zosta\u0165,\u201c povedal a\u00a0ujal sa vedenia.<\/p>\n Ponorili sa hlb\u0161ie do lesa a smerovali na v\u00fdchod. Z\u00a0prech\u00e1dzok so Ziou vedel, \u017ee sa ne\u010faleko nach\u00e1dzaj\u00fa budovy miestneho Dunaj klubu. D\u00fafal, \u017ee aspo\u0148 tam n\u00e1jdu \u00fato\u010disko.<\/p>\n V\u00a0hustej\u0161ie zarastenej \u010dasti lesa pridali do kroku a\u00a0Luke ho op\u00e4\u0165 predbehol. Adam sa sna\u017eil s\u00a0Lukom dr\u017ea\u0165 krok, ale ka\u017ed\u00fdm na\u0161liapnut\u00edm zat\u00ednal zuby a\u00a0sna\u017eil sa odv\u00e1dza\u0165 my\u0161lienky pre\u010d od bolesti, ale aj od Zii. Pri pomyslen\u00ed, \u017ee mohol by\u0165 u\u017e d\u00e1vno doma, sa mu do o\u010d\u00ed hrnuli slzy.<\/p>\n U\u017e ju nikdy neuvid\u00edm, nepo\u017eiadam o\u00a0ruku, neurob\u00edm matkou.<\/p>\n Najmenej zodratou rukou si utrel slzy a\u00a0skoro narazil do Luka.<\/p>\n K\u013ea\u010dal pri hrdzavom, deravom plote a\u00a0sk\u00famal pozemok za n\u00edm \u2013 dve budovy a zanedban\u00e9 tenisov\u00e9 kurty. Naposledy ich vyu\u017e\u00edvali asi kedysi v\u00a0dev\u00e4\u0165desiatych rokoch.<\/p>\n Adam si tie\u017e pok\u013eakol, no h\u013eadel na cestu a hr\u00e1dzu. Nech\u00e1pal, pre\u010do nejd\u00fa \u010falej. Nikde nikoho nevidel.<\/p>\n \u201e\u010co…\u201c chcel sa sp\u00fdta\u0165, ale Luke mu polo\u017eil ruku na \u00fasta.<\/p>\n A\u017e na v\u00fdkriky v\u00a0dia\u013eke panoval nav\u00f4kol pokoj.<\/p>\n Adam si to vysvet\u013eoval v\u00fdbuchmi v\u00a0meste, ktor\u00e9 odpla\u0161ili aj vt\u00e1ctvo, ale to bolo len t\u00fa\u017eobn\u00e9 prianie. U\u017e dlh\u0161iu dobu mal zvl\u00e1\u0161tny pocit a\u00a0miestami sa mu sam\u00e9 od seba dv\u00edhali ch\u013apky po celom tele. A\u00a0nebolo to t\u00fdm, \u017ee behal po okol\u00ed len v\u00a0roztrhan\u00fdch nohaviciach.<\/p>\n Luke sa napokon pohol. Pre\u0161iel dierou v\u00a0plote a\u00a0dr\u017eal sa bl\u00edzko stromov.<\/p>\n Po p\u00e1r metroch narazili na z\u00e1hradn\u00fa b\u00fadku. Luke pomykal dverami, ale boli uzamknut\u00e9. Bez rozmyslu do nich kopol a\u00a0\u0161pi\u010dka nohy prerazila dosku. Prekvapene sa pozrel po Adamovi a\u00a0potl\u00e1\u010dal smiech. Sk\u00fasil to znova, vy\u0161\u0161ie, ale to u\u017e tak \u013eahko ne\u0161lo a\u00a0dokonca to narobilo hluk. Dieru sa mu v\u0161ak zv\u00e4\u010d\u0161i\u0165 podarilo.<\/p>\n \u013dahol si na zem, str\u010dil do b\u00fady ruku a\u00a0naslepo \u0161m\u00e1tral. Adam sa na neho zatia\u013e zamra\u010dene pozeral. Netu\u0161il, \u010do t\u00fdm chce Luke dosiahnu\u0165, ale ke\u010f vytiahol dreven\u00fa rukov\u00e4\u0165, z\u00a0ktorej sa vyk\u013eula sekera, nedok\u00e1zal skry\u0165 rados\u0165.<\/p>\n Adam ju pevne uchopil do r\u00fak a\u00a0zop\u00e1rkr\u00e1t sa zahnal. Drevo r\u00fabal naposledy ako mal\u00e9 die\u0165a na z\u00e1hrade na Z\u00e1hor\u00ed, ale teraz mala plni\u0165 \u00faplne in\u00fd \u00fa\u010del.<\/p>\n Luke na\u010falej hmatal v\u00a0b\u00fadke, ale po chv\u00edli prestal, postavil sa a\u00a0pokr\u00fatil hlavou.<\/p>\n Adam sa sklamane pozrel na sekeru a\u00a0podal ju sp\u00e4\u0165 Lukovi. Jeho \u00falovok.<\/p>\n Znova za\u010duli zvuk mimozemsk\u00fdch st\u00edha\u010diek a\u00a0obaja prisko\u010dili pod najbli\u017e\u0161\u00ed strom. Chv\u00ed\u013eu ticho \u010dakali, k\u00fdm sa vzdialia, a\u017e potom sa odv\u00e1\u017eili op\u00e4\u0165 pohn\u00fa\u0165.<\/p>\n \u201eNem\u00f4\u017eeme zosta\u0165 vonku,\u201c povedal Adam a\u00a0Lukov poh\u013ead zabl\u00fadil k\u00a0najbli\u017e\u0161iemu domu. Vchod nebol \u010faleko. Len nejak\u00e9 tri metre.<\/p>\n Pozreli sa na seba a\u00a0naraz prik\u00fdvli.<\/p>\n Luke sa rozbehol ako prv\u00fd a\u00a0okam\u017eite sk\u00fasil dvere. Boli v\u0161ak zamknut\u00e9, ale na\u0161\u0165astie boli celkom oby\u010dajn\u00e9, dreven\u00e9. Zahnal sa sekerou a\u00a0za\u0165al do oblasti z\u00e1mka. Musel to zopakova\u0165 zo desa\u0165 r\u00e1z, k\u00fdm sa mu kone\u010dne podarilo vyseka\u0165 dostato\u010dn\u00fa dieru.<\/p>\n Vpadli dnu, zavreli za sebou a\u00a0obaja sa chrbtami opreli o\u00a0dvere. A\u017e potom si uvedomili, ako hl\u00fapo to vyzer\u00e1. Dieru vo dver\u00e1ch by si nev\u0161imol iba blbec.<\/p>\n Miestnos\u0165 po miestnosti preh\u013ead\u00e1vali dom. Na za\u017eltnut\u00fdch sten\u00e1ch viseli zar\u00e1movan\u00e9 fotografie z\u00a0hist\u00f3rie klubu, kajaky, p\u00e1dla a\u00a0v\u00a0nieko\u013ek\u00fdch vitr\u00ednach aj ocenenia. N\u00e1bytok pozost\u00e1val z\u00a0mixu obdob\u00ed. Od sedemdesiatych rokov a\u017e po s\u00fa\u010dasnos\u0165. Ale aspo\u0148 sa o\u00a0vn\u00fatro ktosi staral. Vrstva prachu nebola a\u017e tak\u00e1 v\u00fdrazn\u00e1 a\u00a0len tu a\u00a0tam sa v\u00e1\u013eali star\u0161ie \u0161portov\u00e9 \u010dasopisy.<\/p>\n Vybehli na poschodie a\u00a0aj tam zostali. Ni\u010d vhodn\u00e9 na obranu tam okrem p\u00e1diel nena\u0161li, ale cez \u010dasom zo\u0161ednut\u00e9 z\u00e1clony mali aspo\u0148 v\u00fdh\u013ead von.<\/p>\n \u201eVid\u00ed\u0161 da\u010do?\u201c sp\u00fdtal sa Adam a\u00a0v\u00a0ruk\u00e1ch si prehadzoval veslo. Predstavoval si, ako n\u00edm udiera mimozem\u0161\u0165anov po hlav\u00e1ch.<\/p>\n \u201eNi\u010d,\u201c odvetil Luke a\u00a0opret\u00fd o\u00a0stenu sa zosunul na zem. \u201eV\u0161etko je to na pi\u010du,\u201c pokr\u00fatil hlavou.<\/p>\n \u201ePosta\u010d\u00ed, ak tu zotrv\u00e1me a\u00a0sk\u00f4r \u010di nesk\u00f4r doraz\u00ed pomoc.\u201c<\/p>\n \u201eA ak nie?\u201c<\/p>\n Adam oprel veslo o\u00a0stenu a\u00a0sadol si ved\u013ea Luka. \u201e\u010co in\u00e9 n\u00e1m zost\u00e1va, ne\u017e d\u00fafa\u0165?\u201c<\/p>\n Ponoren\u00ed do vlastn\u00fdch my\u0161lienok si ani nev\u0161imli, \u017ee aj v\u00fdkriky od Sadu Janka Kr\u00e1\u013ea ustali, rovnako ako prelety nepriate\u013esk\u00fdch st\u00edha\u010diek nad ich hlavami.<\/p>\n Prebrali sa a\u017e na to, ako ktosi na dolnom poschod\u00ed rozrazil dvere. Behom sekundy boli na noh\u00e1ch. Luke s\u00a0napriahnutou sekerou, Adam s\u00a0veslom.<\/p>\n \u201eDo riti!\u201c zanad\u00e1val Adam pri poh\u013eade von oknom.<\/p>\n St\u00e1li tam, boli piati a\u00a0pozerali sa na dom. Takto z\u00a0bl\u00edzka vyzerali e\u0161te viac cudzo. V\u00fd\u0161ku mali dobre cez dva metre a od hlavy a\u017e po p\u00e4ty ich chr\u00e1nil ak\u00fdsi\u00a0 \u010dierny matn\u00fd skafander, neodr\u00e1\u017eal ani k\u00fasok svetla. V\u00a0ruk\u00e1ch dr\u017eali \u010dosi, \u010do vyzeralo ako ru\u010dn\u00e9 zbrane z\u00a0hry Halo.<\/p>\n Star\u00e9 schody zaprotestovali pod v\u00e1hou votrelca a\u00a0ohl\u00e1sili bl\u00ed\u017eiaceho sa naru\u0161ite\u013ea. Kr\u00e1\u010dal pomaly, nikam sa nepon\u00e1h\u013eal, nevadilo mu, \u017ee rob\u00ed hluk. Na vrchole jeho kroky na okamih st\u00edchli, musel sa zastavi\u0165, a\u00a0potom sa dal znova do pohybu. Zaka\u017ed\u00fdm ich po\u010duli o\u00a0k\u00fasok bli\u017e\u0161ie.<\/p>\n S\u00a0panikou v\u00a0o\u010diach sk\u00e1kal Adam poh\u013eadom z\u00a0jedn\u00e9ho rohu miestnosti do druh\u00e9ho. H\u013eadal, kam by sa schoval, ale a\u017e na obstaro\u017en\u00fa skri\u0148u nebolo kam.<\/p>\n Na Lukovi, a\u017e na kropaje potu na \u010dele, nebadal \u017eiaden strach. Uprene sledoval dvere, hypnotizoval ich.<\/p>\n Kroky prich\u00e1dzali z\u00a0opa\u010dnej strany steny a\u00a0Adam sa opatrne pohol. Veslo dr\u017eal pred sebou ako k\u00f3piu, hlavu mal stiahnut\u00fa medzi ramenami.<\/p>\n Odrazu nastalo ticho a Adam zamrzol na mieste. B\u00e1l sa pohn\u00fa\u0165. D\u00fdchal pomaly, potil sa po celom tele, srdce mu i\u0161lo vysko\u010di\u0165 z hrude.<\/p>\n Stena po jeho pravej strane sa z\u00a0ni\u010doho ni\u010d roztrie\u0161tila a\u00a0\u010dierna ruka siahla po p\u00e1dle. Adam ho odmietal pusti\u0165, z\u00e1pasil ako o\u00a0\u017eivot, no prehr\u00e1val.<\/p>\n Luke k\u00a0nemu pribehol a za hlasn\u00e9ho bojov\u00e9ho pokriku celou silou sekol. Ozvalo sa kovov\u00e9 zazvonenie, sekera vyletela Lukovi z\u00a0ruky a\u00a0odletela kamsi pre\u010d, a na \u010diernom materi\u00e1li nezostal ani len \u0161krabanec.<\/p>\n \u201ePusti to!\u201c vykr\u00edkol Luke, schmatol Adama a\u00a0\u0165ahal ho na chodbu.<\/p>\n Prebehli popri emz\u00e1kovi, na p\u00e1r okamihov sa ich poh\u013eady stretli, ke\u010f nato\u010dil hlavu s\u00a0\u010d\u00edmsi, \u010do vyzeralo ako obrovsk\u00e9 \u010dierne o\u010di.<\/p>\n Vp\u00e1lili do n\u00e1protivnej izby, Adam za sebou zavrel dvere a\u00a0oprel sa o ne. A\u017e potom si uvedomil m\u00e1rnos\u0165 toho \u00fakonu a\u00a0usko\u010dil pr\u00e1ve v\u010das, ke\u010f aj so z\u00e1rub\u0148ou vypadli na miesto, kde len pred malou chv\u00ed\u013eou st\u00e1l.<\/p>\n Mimozem\u0161\u0165an vo\u0161iel do diery v stene. Zah\u013eadel sa na Adama, pozdvihol ruku so zbra\u0148ou a\u00a0namieril mu ju na hru\u010f.<\/p>\n Adam bezmocne h\u013eadel do \u00fastia hlavne. Nebola tmav\u00e1, dnu sa hromadilo modr\u00e9 svetlo. Uvo\u013enil sa a\u00a0zatvoril o\u010di.<\/p>\n Teraz je skuto\u010dn\u00fd koniec. Prep\u00e1\u010d Ziu\u0161, nechcel som \u0165a opusti\u0165 tak skoro.<\/p>\n \u010eal\u0161ie kovov\u00e9 zazvonenie ho prin\u00fatilo otvori\u0165 o\u010di pr\u00e1ve v\u010das, aby videl, ako Luke udiera mimozem\u0161\u0165ana akousi kovovou ty\u010dou ako zmyslov zbaven\u00fd. U\u017e ho musela bolie\u0165 pa\u017ea, ale neprest\u00e1val, ani ke\u010f sa ruka so zbra\u0148ou obr\u00e1tila jeho smerom.<\/p>\n Adam nevidel ni\u010d, \u010d\u00edm by mohol zasiahnu\u0165 do s\u00faboja, a\u00a0tak sa nepriate\u013eovi vrhol na ruku a\u00a0\u0165ahal ju pre\u010d. Prekvapilo ho, \u017ee sa mu to podarilo. Myslel si, \u017ee to s emz\u00e1kom\u00a0ani len nepohne.<\/p>\n \u201ePokra\u010duj!\u201c vykr\u00edkol Adam a\u00a0neprest\u00e1val myka\u0165 rukou. Nemal \u017eiaden pl\u00e1n. Holou rukou ho udiera\u0165 nemohol, ale Luke to vyrie\u0161il za neho, ke\u010f n\u00e1hle potiahol beh\u00fa\u0148, na ktorom ich s\u00faper st\u00e1l.<\/p>\n Zop\u00e1r \u00faderov srdca sa Luke ani len nepohol. Prekvapilo ho, \u017ee sa mu to podarilo. Adam sa cel\u00fdm telom hodil na zdv\u00edhaj\u00facu sa ruku so zbra\u0148ou a\u00a0usiloval sa ju udr\u017ea\u0165 pri zemi.<\/p>\n Emz\u00e1k toho za\u010d\u00ednal ma\u0165 o\u010dividne dos\u0165, \u010dosi nezrozumite\u013ene zavr\u010dal a vo\u013enou rukou chytil Adama ne\u0161etrne zozadu za krk a\u00a0hodil ho o\u00a0ved\u013eaj\u0161iu stenu.<\/p>\n Druh\u00fdkr\u00e1t za de\u0148 pri\u0161iel n\u00e1razom o\u00a0dych a zatmelo sa mu pred o\u010dami.<\/p>\n *<\/p>\n Luke ml\u00e1til do le\u017eiaceho nepriate\u013ea. Ni\u010d in\u00e9 mu nezost\u00e1valo. Nemal kam utiec\u0165. Vonku \u010dakali \u010fal\u0161\u00ed a\u00a0ak mal umrie\u0165, bol odhodlan\u00fd zobra\u0165 aspo\u0148 jedn\u00e9ho so sebou.<\/p>\n Zvuk \u00faderu sa n\u00e1hle zmenil, ke\u010f trafil s\u00fapera k\u00fasok pod bradou, na krku a\u00a0v\u0161imol si pritom, \u017ee \u010das\u0165 inak pevn\u00e9ho materi\u00e1lu sa o\u00a0k\u00fasok vych\u00fdlila zo svojho miesta. Chystal sa udrie\u0165 znova, ale votrelcova ruka bola r\u00fdchlej\u0161ia. Zovrela kovov\u00fa ty\u010d a\u00a0zlomila ju na dve, akoby bola z dreva. Jedna \u010das\u0165 mu zostala v\u00a0ruk\u00e1ch, druh\u00e1 dopadla k bezvl\u00e1dnemu Adamovi.<\/p>\n Emz\u00e1k vydal divn\u00fd zvuk. Mo\u017eno \u010dosi hovoril, ale pre Luka to bola len zmes samohl\u00e1sok, spoluhl\u00e1sok, chr\u010dania a\u00a0vr\u010dania, ktor\u00e9 mu ned\u00e1vali \u017eiaden zmysel. Pozdvihol ruku so zbra\u0148ou a\u00a0namieril na Luka.<\/p>\n Luke rozpa\u017eil ruky a\u00a0o\u00a0krok ust\u00fapil. \u201eLen do toho, bitch,\u201c za\u0161epkal a\u00a0k\u00fatikom oka postrehol pohyb.<\/p>\n *<\/p>\n Otrasen\u00fd z\u00a0n\u00e1razu a\u00a0s\u00a0rozdvojen\u00fdm viden\u00edm nahmatal Adam pri ruke ak\u00fdsi tvrd\u00fd predmet. Pevne ho zovrel a\u00a0pozrel sa pred seba. Luke st\u00e1l odovzdan\u00fd svojmu osudu a\u00a0otv\u00e1ral \u00fasta.<\/p>\n Sna\u017e\u00ed sa mi nie\u010do poveda\u0165?<\/p>\n \u201eKrk!\u201c vykr\u00edkol Luke, ale votrelec sa u\u017e za\u010dal ot\u00e1\u010da\u0165.<\/p>\n St\u00e1le otrasen\u00fd Adam ani poriadne nevedel, \u010do Luke kri\u010d\u00ed, len videl k\u00a0nemu smeruj\u00facu zbra\u0148. Pevne uchopil tvrd\u00fd predmet a\u00a0urobil prv\u00e9, \u010do mu napadlo. Rozbehol sa v\u00a0\u00fastrety nepriate\u013eovi s\u00a0napriahnutou rukou. Vtedy mu do\u0161lo, \u010do Luke kri\u010dal, upravil trajekt\u00f3riu ruky a\u00a0v\u00a0plnej r\u00fdchlosti zasiahol emz\u00e1ka do oblasti krku.<\/p>\n Neozval sa kovov\u00fd zvuk, no ani sa nezdalo, \u017ee by narobil d\u00e1ku \u0161kodu, tvora pred n\u00edm to v\u0161ak rozhodne vyviedlo z\u00a0miery. Bodol teda znova na rovnak\u00e9 miesto a\u00a0znova. Ob\u010das sa znova ozval kovov\u00fd zvuk, ke\u010f sa netrafil, ale neprest\u00e1val.<\/p>\n S\u00e1m nevedel, ako r\u00fdchlo a\u00a0ani na ko\u013ek\u00fd pokus postrehol zmenu v\u00a0podobe bolestiv\u00e9ho v\u00fdkriku.<\/p>\n Vytiahol \u00falomok ty\u010de, ostriekala ho ak\u00e1si tekutina a\u00a0udrel znova, op\u00e4\u0165 v\u00fdkrik. Napriahol sa k\u00a0\u010fal\u0161iemu \u00faderu, ale u\u017e sa k\u00a0nemu nedostal, zasiahla ho \u010dierna ruka a\u00a0odhodila ho stranou.<\/p>\n Myslel si, \u017ee je u\u017e po \u0148om, ale mimozem\u0161\u0165an mal o\u010dividne in\u00e9 starosti. Oboma rukami si dr\u017eal za krk a\u00a0pok\u00fa\u0161al sa zastavi\u0165 krv\u00e1canie, alebo \u010do to bolo.<\/p>\n Adam sa otrasene pozviechal zo zeme a\u00a0podi\u0161iel k\u00a0zbrani le\u017eiacej na zemi. Zodvihol ju a\u00a0obzrel si ju. Na \u013eudsk\u00fd v\u00fdtvor rozhodne nevyzerala, ale to mohol by\u0165 \u00famysel. Bola len o\u00a0nie\u010do v\u00e4\u010d\u0161ia ako \u0161tandardn\u00e1 pi\u0161to\u013e a\u00a0dimenzovan\u00e1 na niekoho v\u00e4\u010d\u0161ieho. Uchopil ju oboma rukami a\u00a0h\u013eadal sp\u00fa\u0161\u0165. Chv\u00ed\u013eu si aj myslel, \u017ee \u017eiadna nie je a\u00a0ovl\u00e1da sa inak, ale zbra\u0148 zrazu vystrelila, plesklo to a\u00a0skoro zasiahol Luka.<\/p>\n \u201eJesus, d\u00e1vaj pozor!\u201c<\/p>\n \u201eSorry,\u201c ospravedlnil sa Adam, namieril na stenu a\u00a0vyp\u00e1lil znova. Nemala sp\u00fa\u0161\u0165 ako zbrane, ktor\u00e9 poznal, ale bola tam. Ovl\u00e1dala sa silnej\u0161\u00edm stla\u010den\u00edm rukov\u00e4te a sp\u00e4tn\u00fd r\u00e1z bol minim\u00e1lny.<\/p>\n Oto\u010dil hlave\u0148 na votrelca a\u00a0stisol ruku. Elektrick\u00e9 obl\u00faky obalili tvorove telo a\u00a0prestal sa h\u00fdba\u0165. Adam nevedel, \u010di to na nich nehr\u00e1 a\u00a0tak vystrelil e\u0161te dvakr\u00e1t.<\/p>\n Zospodu sa n\u00e1hle ozvali \u010fal\u0161ie kroky. Tentoraz ich bolo ove\u013ea viac a\u00a0r\u00fdchlo sa hnali po schodoch.<\/p>\n \u201e\u010co teraz?!\u201c sp\u00fdtal sa Luke a\u00a0v\u00a0ruke zovrel zlomen\u00fa ty\u010d.<\/p>\n Adam mu nestihol odpoveda\u0165. Do miestnosti pr\u00e1ve vtrhol \u010fal\u0161\u00ed votrelec a\u00a0bez varovania vystrelil. Lukovi sa akosi podarilo usko\u010di\u0165. Adam dva razy r\u00fdchlo stla\u010dil sp\u00fa\u0161\u0165, zasiahol mimozem\u0161\u0165ana do hrude a\u00a0u\u017e strie\u013eal naslepo do chodby.<\/p>\n Luke sa medzit\u00fdm vrhol za druhou zbra\u0148ou a\u00a0mieril \u0148ou pred seba. \u201eAko sa t\u00fdm strie\u013ea?!\u201c<\/p>\n \u201eStla\u010d rukov\u00e4\u0165,\u201c odvetil Adam a\u00a0vyp\u00e1lil po ruke, ktor\u00e1 pr\u00e1ve prerazila stenu po ich pravej strane. Nezasiahol ju, ale aspo\u0148 sa stiahla.<\/p>\n Vo dver\u00e1ch sa objavil \u010fal\u0161\u00ed mimozem\u0161\u0165an a\u00a0Luke ho zasiahol do hrude. Zvalil sa na zem.<\/p>\n Obaja strie\u013eali, aj ke\u010f nemali cie\u013e a\u00a0Adam si kl\u00e1dol ot\u00e1zku, ko\u013eko n\u00e1bojov, alebo energie mu zost\u00e1va. Zbra\u0148 mala len jedno svetielko \u2013 moment\u00e1lne zelen\u00e9.<\/p>\n E\u0161te nieko\u013ekokr\u00e1t vystrelil a\u00a0potom prestal. Vzduch bol \u0165a\u017eko d\u00fdchate\u013en\u00fd, pln\u00fd prachu a\u00a0p\u00e1chol po oz\u00f3ne.<\/p>\n \u201eKde s\u00fa?\u201c sp\u00fdtal sa Luke. Tie\u017e prestal strie\u013ea\u0165, na\u010falej v\u0161ak mieril na dvere. \u201eMysl\u00ed\u0161, \u017ee to vzdali?\u201c<\/p>\n \u201ePochybujem,\u201c povedal Adam pr\u00e1ve, ke\u010f sa do miestnosti dog\u00fa\u013eala mal\u00e1 leskl\u00e1 gu\u013ea naplnen\u00e1 modr\u00fdm svetlom a\u00a0zastala p\u00e1r metrov pred nimi.<\/p>\n \u201eTe\u0161ilo ma,\u201c povzdychol si Adam a\u00a0zvesil ruky pozd\u013a\u017e tela.<\/p>\n Gu\u013ea explodovala v\u00a0z\u00e1blesku modr\u00e9ho svetla a\u00a0vyslala ich smerom nieko\u013eko elektrick\u00fdch v\u00fdbojov.<\/p>\n K\u00a0oz\u00f3nu sa pridal pach sp\u00e1len\u00e9ho m\u00e4sa a\u00a0Adam s\u00a0Lukom sa bezvl\u00e1dne zvalili na zem.<\/p>\n Na Adamovo prekvapenie koniec nenastal.<\/p>\n Nezomrel, aspo\u0148 nie e\u0161te. Intenz\u00edvna p\u00e1liv\u00e1 boles\u0165 mu vystrelila a\u017e do mozgu, ochromila jeho zmysly, okam\u017eite po\u013eavila a teraz nec\u00edtil ni\u010d. V\u00f4bec ni\u010d.<\/p>\n Teplo, zima, dotyky. Nedok\u00e1zal pohn\u00fa\u0165 rukami, nohami, cel\u00fd telom, ale za to videl a\u00a0po\u010dul.<\/p>\n Z\u00a0miesta, kde sa zr\u00fatil, zazrel \u0161tyri p\u00e1ry \u010diernych n\u00f4h, r\u00e1d by putoval poh\u013eadom aj vy\u0161\u0161ie, ale jeho poloha mu to nedovo\u013eovala.<\/p>\n O\u00a0\u010domsi sa nahnevane rozpr\u00e1vali, ke\u010f do miestnosti vst\u00fapil ktosi \u010fal\u0161\u00ed. Vrava okam\u017eite ustala, nohy pre\u0161li k\u00a0tvorovi, ktor\u00e9ho Adam s\u00a0Lukom zdolali a\u00a0potom sa pristavil pri nich.<\/p>\n Adam u\u017e takmer videl, ako sa \u0165a\u017ek\u00e1 noha dv\u00edha a\u00a0dopad\u00e1 mu na hlavu, alebo na krk, ale doty\u010dn\u00fd do\u0148ho len \u0161tuchol a\u00a0prevr\u00e1til ho.<\/p>\n Takto zbl\u00edzka pri\u0161li Adamovi e\u0161te hrozivej\u0161\u00ed, ale nemohol s\u00a0t\u00fdm ni\u010d spravi\u0165, len sa bezradne prizera\u0165 a\u00a0\u010daka\u0165, \u010do sa bude dia\u0165.<\/p>\n Tvor na neho chv\u00ed\u013eu h\u013eadel, potom to ist\u00e9 spravil pri Lukovi a\u00a0napokon \u010dosi \u00fase\u010dn\u00e9 povedal ostatn\u00fdm a\u00a0odi\u0161iel.<\/p>\n Emz\u00e1ci si pripli zbrane k\u00a0skafandru, podi\u0161li k\u00a0Lukovi, ktor\u00fd bol najbli\u017e\u0161ie, zdvihli ho, akoby ni\u010d nev\u00e1\u017eil, a\u00a0prehodili si ho cez rameno. To ist\u00e9 spravili aj s\u00a0Adamom a\u00a0opustili dom.<\/p>\n V\u00a0pokluse sa\u00a0vracali sp\u00e4\u0165 k\u00a0Sadu Janka Kr\u00e1\u013ea, Adam sa bezvl\u00e1dne homp\u00e1\u013eal hlavou nadol na chrbte a\u00a0bol r\u00e1d, \u017ee ni\u010d nec\u00edti. Rozhodne by to nebolo pr\u00edjemn\u00e9 po v\u0161etk\u00fdch t\u00fdch zraneniach.<\/p>\n Aj ke\u010f hlavou smeroval dopredu, ve\u013ea toho nevidel. Preva\u017ene len \u010dierne nohy a\u00a0v\u00a0r\u00fdchlosti sa\u00a0mihaj\u00faci asfalt. Ob\u010das sa mu podarilo zahliadnu\u0165 les na jednej strane, alebo zarasten\u00fd are\u00e1l na druhej.<\/p>\n Po\u010du\u0165 v\u0161ak po\u010dul. Hu\u010danie motorov mimozemsk\u00fdch lod\u00ed, aspo\u0148 si myslel, \u017ee to boli ony, a\u00a0zakr\u00e1tko ich aj zazrel, ke\u010f tvor, ktor\u00fd ho niesol, spomalil a\u00a0nato\u010dil sa.<\/p>\n Na parkovisku pred budovou divadla a\u00a0v\u00f4kol nej medzi\u010dasom prist\u00e1li viacer\u00e9 lode, zadn\u00e9 rampy mali sklonen\u00e9 a\u00a0dnu poh\u00e1\u0148ali \u013eud\u00ed.<\/p>\n Adamovi cel\u00fd v\u00fdjav pri\u0161iel ako z\u00e1bery z\u00a0historick\u00fdch kni\u017eiek. Na Africkom kontinente podobn\u00fdm sp\u00f4sobom odv\u00e1dzali otrokov.<\/p>\n Nieko\u013eko desiatok \u013eud\u00ed le\u017ealo naukladan\u00fdch poved\u013ea lod\u00ed v\u00a0nieko\u013ek\u00fdch radoch ved\u013ea seba. Neh\u00fdbali sa, vyzerali ako m\u0155tvi a votrelci medzi nimi chodili a\u00a0skl\u00e1\u0148ali sa k\u00a0nim. Niektor\u00fdm vo\u013ea\u010do urobili, zo svojho miesta nevidel \u010do, in\u00fdch len prekro\u010dili.<\/p>\n Aj Adama tak polo\u017eili s\u00a0poh\u013eadom upret\u00fdm do neba. Mohol tak sledova\u0165, ako sa u\u017e niektor\u00e9 lode vz\u010fa\u013euj\u00fa a\u00a0odlietaj\u00fa sp\u00e4\u0165 do vesm\u00edru, odkia\u013e pri\u0161li. E\u0161te st\u00e1le z\u00a0\u010dasu na \u010das nad ich hlavami preleteli nepriate\u013esk\u00e9 st\u00edha\u010dky, ale inak bola obloha pokojn\u00e1.<\/p>\n \u010co s\u00a0nami chc\u00fa? Prebehlo Adamovi mys\u013eou, ale ne\u017e sa nad t\u00fdm stihol zamyslie\u0165, zjavil sa nad n\u00edm jeden z\u00a0mimozem\u0161\u0165anov, k\u013eakol si k\u00a0nemu a \u010dosi mu pichol do krku.<\/p>\n Samotn\u00fd vpich nec\u00edtil, len zapo\u010dul slab\u00e9 syknutie. A\u017e po chv\u00edli ho miesto vpichu za\u010dalo svrbie\u0165 a\u00a0telom sa mu rozlievala pr\u00edjemn\u00e1 hor\u00fa\u010dava. Postupne sa mu aj vracal cit do kon\u010dat\u00edn, a\u017e nimi napokon mohol pohn\u00fa\u0165. Po ochabnut\u00ed mu zostalo len nepr\u00edjemn\u00e9 mrav\u010denie po celom tele, ale aj to odznievalo.<\/p>\n Adam sa aj bez pokynu posadil a\u00a0zah\u013eadel na Luka. Aj on sa u\u017e pozviechal a\u00a0zamra\u010dene sledoval dianie okolo seba, ale aj bl\u00ed\u017eiacu sa skupinku \u0161iestich ozbrojen\u00fdch votrelcov.<\/p>\n Zastali a\u017e pri nich, obost\u00fapili ich, a posunkami im dali najavo, aby ich\u00a0nasledovali.<\/p>\n Na Lukovi videl, \u017ee sa chyst\u00e1 na odpor, dokonca sa aj pozrel smerom, odkia\u013e ich pr\u00e1ve priniesli, ale Adam si len povzdychol a\u00a0zodvihol sa zo zeme.<\/p>\n \u201ePo\u010f,\u201c podal Adam Lukovi pomocn\u00fa ruku a potiahol ho na nohy.<\/p>\n Luke pok\u00fdval hlavou a\u00a0nasledovali tvorov k\u00a0najbli\u017e\u0161ej lodi.<\/p>\n Ne\u017e Adam nast\u00fapil, dovolil si letm\u00fd poh\u013ead na Petr\u017ealku. Panel\u00e1ky boli e\u0161te \u010faleko, ale to ho nezauj\u00edmalo. V\u00a0tom smere nevidel \u017eiadne st\u00edha\u010dky, a\u00a0iba tu a\u00a0tam st\u00fapal odniekia\u013e dym.<\/p>\n D\u00e1valo mu to n\u00e1dej, \u017ee Zia je v\u00a0poriadku. B\u00fdvaj\u00fa predsa \u010faleko, takmer a\u017e na konci.<\/p>\n Aspo\u0148, \u017ee tak, pomyslel si.<\/p>\n Vy\u0161li po n\u00e1kladnej rampe, usadili ich do seda\u010diek nie pr\u00edli\u0161 usp\u00f4soben\u00fdch na ich stavbu tela ved\u013ea ostatn\u00fdch \u013eud\u00ed a\u00a0zapli popruhy, ktor\u00e9 sa sam\u00e9 od seba stiahli.<\/p>\n Rampa sa dala do pohybu a\u00a0uzatv\u00e1rala kab\u00ednu. Adam so zatajen\u00fdm dychom sledoval zmen\u0161uj\u00faci sa v\u00fdh\u013ead na rodn\u00e9 mesto, a\u017e k\u00fdm o\u0148 \u00faplne nepri\u0161iel.<\/p>\n Na sucho preglgol a\u00a0do o\u010d\u00ed sa mu natisli slzy. Zatla\u010dil ich.<\/p>\n Priestorom lode sa rozozvu\u010dal jemn\u00fd bzukot mimozemsk\u00e9ho motora a\u00a0vz\u00e1p\u00e4t\u00ed aj vzlietli. Spoznal to pod\u013ea toho, \u017ee sa stroj otriasol a\u00a0n\u00e1sledne sa mu pohol \u017eal\u00fadok a\u00a0pritla\u010dilo ho do sedadla.<\/p>\n V\u00a0prednej \u010dasti kab\u00edny sa zrazu rozsvietil \u0161irok\u00fd p\u00e1s steny a\u00a0zjavil sa na nej poh\u013ead na modr\u00e9 nebo. Pod\u013ea toho lo\u010f st\u00fapala, op\u00fa\u0161\u0165ala atmosf\u00e9ru a\u00a0bl\u00ed\u017eila sa do vesm\u00edru.<\/p>\n Vesm\u00edr Adama odjak\u017eiva fascinoval, r\u00e1d hral vesm\u00edrne hry, pozeral filmy, seri\u00e1ly, \u010d\u00edtal knihy \u010di komiksy. Ale ani raz v\u00a0\u017eivote neuva\u017eoval nad t\u00fdm, \u017ee by Zem v skuto\u010dnosti opustil.<\/p>\n Bol realista. Vedel, \u017ee na \u010dosi tak\u00e9 nie je \u013eudstvo e\u0161te dostato\u010dne vyspel\u00e9 a\u00a0za jeho \u017eivota ani nebude. Komer\u010dn\u00e9 lety sa u\u017e pl\u00e1novali, ale nie pre be\u017en\u00fdch smrte\u013en\u00edkov.<\/p>\n A\u00a0teraz sa v\u00a0\u0148om ocitol, zadarmo a\u00a0bez vlastnej v\u00f4le, a napriek v\u0161etk\u00fdm hr\u00f4zam, ktor\u00e9 za posledn\u00e9 hodiny pre\u017eil, ho poh\u013ead na Zem z\u00a0vesm\u00edru upokojil.<\/p>\n Pok\u00fa\u0161al sa vry\u0165 si ho do pam\u00e4ti. Aby nikdy nezabudol, odkia\u013e poch\u00e1dza a\u00a0kam sa m\u00e1 vr\u00e1ti\u0165. Kam sa mus\u00ed vr\u00e1ti\u0165. Kdesi tam dole ho \u010dakala Zia a\u00a0jeho rodina.<\/p>\n V\u00a0hlave mu v\u00edrili my\u0161lienky – Pre\u010do my? Pre\u010do pr\u00e1ve na\u0161a krajina? Sme mal\u00ed a\u00a0bezv\u00fdznamn\u00ed. Ale na ni\u010d rozumn\u00e9 nepri\u0161iel. Mimozem\u0161\u0165ania asi nerobia rozdiely, pre nich sme v\u0161etci rovnak\u00ed.<\/p>\n Skr\u00e1tka si vybrali jednu oblas\u0165, uskuto\u010dnili v\u00fdsadok a\u00a0teraz \u010do?<\/p>\n Netu\u0161il a\u00a0ob\u00e1val sa toho. Mo\u017enost\u00ed bolo ne\u00farekom a\u00a0ani jedna pre nich nekon\u010dila dobre.<\/p>\n Z\u00e1ber na obrazovke sa zmenil, ale Adam to nezaregistroval. Mys\u013eou bol niekde \u00faplne inde. Prebralo ho a\u017e Lukovo kopnutie do nohy.<\/p>\n \u201ePozri sa na to,\u201c uk\u00e1zal u\u017easnuto na obrazovku.<\/p>\n Zobrazovala vesm\u00edrnu lo\u010f niekde medzi Mesiacom a Zemou. V\u0161etky men\u0161ie stroje sa k nej bl\u00ed\u017eili ako v\u010dely vracaj\u00face sa do \u00fa\u013ea. Musela by\u0165 obrovsk\u00e1. Keby prist\u00e1la na povrchu Zeme, pravdepodobne by zaberala rozlohu v\u00e4\u010d\u0161iu ne\u017e \u0161tyri futbalov\u00e9 \u0161tadi\u00f3ny. Aj s\u00a0trib\u00fanami.<\/p>\n Ke\u010f vlietali do hang\u00e1ru materskej lode, stroj sa oto\u010dil a kamera okrajovo zachytila vzdialen\u00fd povrch Zeme. Slab\u00fdm z\u00e1bleskom sa ako keby l\u00fa\u010dila. Potom obrazovka zhasla, ale st\u00e1le mu ten obraz zostal vryt\u00fd pred o\u010dami.<\/p>\n \u201eVr\u00e1tim sa. S\u013eubujem ti to, Zia. Vr\u00e1tim sa, aj keby to malo trva\u0165 cel\u00fd \u017eivot,\u201c povedal a\u00a0sklopil slzami zaliate o\u010di.dom Janka Kr\u00e1\u013ea sa niesla v\u00f4\u0148a neskorej jari, vo vzduchu tu a\u00a0tam poletovali biele chum\u00e1\u010de z\u00a0topo\u013eov a\u00a0slne\u010dn\u00e9 l\u00fa\u010de sa predierali cez koruny stromov.<\/p>\n Adam to cel\u00e9 vn\u00edmal len okrajovo. Usmieval sa, hlavou k\u00fdval do rytmu – dopredu a\u00a0dozadu, krotil sa, aby nevyzeral divne, prstami divoko bubnoval o\u00a0stehn\u00e1. V\u00a0u\u0161iach mu hrala skladba We drink your blood<\/em> od Powerwolf. Moment\u00e1lne jeho ob\u013e\u00faben\u00e1 power metalov\u00e1 kapela.<\/p>\n Urobil e\u0161te zop\u00e1r krokov, ke\u010f hudba z ni\u010doho ni\u010d st\u00edchla, nahradilo ju vibrovanie v\u00a0prednom pravom vrecku nohav\u00edc a vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa ozvalo aj zvonenie.<\/p>\n Ani len sa nepozrel na hodinky, aby zistil, kto vol\u00e1. Iba si hlasno povzdychol.<\/p>\n Len jeden \u010dlovek mu o\u00a0tomto \u010dase mohol vola\u0165.<\/p>\n Norm\u00e1lne by u\u017e bol doma a mal za sebou ve\u010deru, vyhliadku na Netflix s\u00a0priate\u013ekou, a\u00a0zop\u00e1r z\u00e1pasov Battlefieldu na plejku<\/em>.<\/p>\n Tr\u00e1vili tak takmer ka\u017ed\u00fd ve\u010der, pokia\u013e nepozreli da\u010do dlh\u0161ie, alebo ne\u0161la d\u00e1ka zauj\u00edmav\u00e1 telev\u00edzna show. Tento nemal by\u0165 in\u00fd, len si potreboval cestou z\u00a0pr\u00e1ce na chv\u00ed\u013eu odsko\u010di\u0165.<\/p>\n U\u017e dlh\u0161ie chcel ich vz\u0165ah posun\u00fa\u0165 na vy\u0161\u0161iu \u00farove\u0148, ale napokon to v\u017edy odlo\u017eil na nesk\u00f4r. B\u00e1l sa odmietnutia a\u00a0to aj napriek tomu, \u017ee im to klapalo. Ob\u010das sa s\u00edce pochytili kv\u00f4li \u00fapln\u00fdm blbostiam, ale nikdy nebol \u0161\u0165astnej\u0161\u00ed.<\/p>\n Tentoraz u\u017e bol rozhodnut\u00fd, vedel, \u017ee je na to perfektn\u00fd \u010das. Posledn\u00e9 mesiace str\u00e1vil pr\u00edpravami a\u00a0\u0161etren\u00edm. Dokonca si aj nie\u010do po\u017ei\u010dal od rodi\u010dov, aby mal na dokonal\u00fd z\u00e1snubn\u00fd prste\u0148. Zost\u00e1valo ho len vyzdvihn\u00fa\u0165 a\u00a0zaplati\u0165 z\u00e1lohu za svadobn\u00fa cestu. N\u00e1v\u0161teva New Yorku a\u00a0pobyt v\u00a0Karibiku. Jej vysn\u00edvan\u00e9 destin\u00e1cie.<\/p>\n Neut\u00edchaj\u00face otravn\u00e9 zvonenie sa u\u017e nedalo vydr\u017ea\u0165 a\u00a0vyzeralo, \u017ee len tak samo od seba neprestane. Zastal uprostred parku, navy\u0161e naprostred chodn\u00edka a z\u00a0vrecka \u00fazkych nohav\u00edc vylovil mobil. Pozrel sa na displej a\u00a0pokr\u00fatil hlavou.<\/p>\n Zia. Kto in\u00fd.<\/p>\n Na okamih dokonca zauva\u017eoval, \u017ee hovor neprijme.<\/p>\n D\u00fafal, \u017ee sa na jeho me\u0161kanie nesp\u00fdta a\u00a0on sa\u00a0nebude musie\u0165 sna\u017ei\u0165 vymyslie\u0165 zmyslupln\u00fa v\u00fdhovorku. Nechcel jej klama\u0165 a\u00a0nikdy sa to ani nenau\u010dil.<\/p>\n Zaka\u017ed\u00fdm vo\u013eajako vytu\u0161ila, \u017ee nie\u010do taj\u00ed alebo nie je v\u00a0poriadku. A\u00a0i\u0161la po tom ako dobre cvi\u010den\u00fd loveck\u00fd pes. Nedala mu pokoj, a\u017e k\u00fdm jej to s\u00e1m a\u00a0celkom dobrovo\u013ene nepovedal.<\/p>\n Taktie\u017e mu pravidelne, pred bl\u00ed\u017eiacimi sa sviatkami, hovorievala, \u017ee nezn\u00e1\u0161a prekvapenia.<\/p>\n \u201e\u00c1no, zlatko?\u201c zodvihol hovor a\u00a0jeho poh\u013ead up\u00fatal k\u0155de\u013e desiatok ziapaj\u00facich vt\u00e1kov nad korunami stromov.<\/p>\n \u201eKde sa to\u013eko fl\u00e1ka\u0161?\u201c ozvala sa Zia. \u201eU\u017e si mal by\u0165 d\u00e1vno doma. Objednala som pizzu.\u201c<\/p>\n \u201eLen zbehnem do obchodu a\u00a0hne\u010f som doma.\u201c<\/p>\n \u201eVe\u010f sme nakupovali v\u010dera. Nev\u0161imla som si, \u017ee by n\u00e1m da\u010do ch\u00fdbalo,\u201c odbila ho a hlase uc\u00edtil ned\u00f4ver\u010div\u00fd podt\u00f3n.<\/p>\n Bolestivo sa za\u0161keril, ako keby mu niekto \u0161liapol na nohu a\u00a0ubr\u00e1nil sa cmuknutiu pier. Napriek tomu vedel, \u017ee sa dostal na tenk\u00fd \u013ead, len k\u00fasok od odhalenia, alebo tichej dom\u00e1cnosti. Nemalo cenu zat\u013aka\u0165.<\/p>\n Ramen\u00e1 mu poklesli a\u00a0hlasno si povzdychol. \u201eChcem \u0165a len s nie\u010d\u00edm prekvapi\u0165.\u201c<\/p>\n \u201eAdaaam, ve\u010f vie\u0161, \u017ee nem\u00e1m rada prekvapenia!\u201c Takmer ju videl, ako si dupla nohou, ale k\u00fatiky \u00fast st\u00fapaj\u00fa \u010doraz vy\u0161\u0161ie. \u201e\u010co to bude?!\u201c dodala Zia vz\u00e1p\u00e4t\u00ed.<\/p>\n Aj kv\u00f4li tomuto si ju chcel vzia\u0165 za \u017eenu. Poznali sa navz\u00e1jom a\u017e pr\u00edli\u0161 dobre. Dop\u013a\u0148ali slov\u00e1 do viet, mysleli na to ist\u00e9 a\u00a0po h\u00e1dke sa nedok\u00e1zali na seba dlho hneva\u0165. Teda hlavne on, Zii chv\u00ed\u013eu trvalo, k\u00fdm vychladla.<\/p>\n \u201eNebu\u010f zvedav\u00e1. Do hodiny som doma. Kon\u010d\u00edm.\u201c<\/p>\n \u201eNo dobre, ale nebu\u010f dlho a\u00a0nem\u00ed\u0148aj ve\u013ea. Pa, neviem sa do\u010dka\u0165.\u201c<\/p>\n Vzdala sa a\u017e prekvapivo r\u00fdchlo, pomyslel si Adam.<\/p>\n \u201e\u0160\u0165astena mi mus\u00ed by\u0165 dnes naklonen\u00e1,\u201c povedal si popod nos a spustil hudbu.<\/p>\n Pr\u00e1ve hral refr\u00e9n We drink your blood when the midnight sky is red<\/em>, ke\u010f si k\u00fatikom oka pov\u0161imol ve\u013ek\u00fd tie\u0148, ktor\u00fd r\u00fdchlo preletel po parku. Kr\u00e1tko na to sa od n\u00e1kupn\u00e9ho centra ozvala ohlu\u0161uj\u00faca rana sprev\u00e1dzan\u00e1 rin\u010dan\u00edm skla a\u00a0mohutn\u00fdm otrasom.<\/p>\n \u201e\u010co do…\u201c hlesol, prikr\u010dil sa a strnulo sledoval plamene olizuj\u00face oblohu nad korunami stromov. Potom n\u00e1hle sklonil poh\u013ead a\u00a0svet v\u00f4kol neho sa spomalil. Do\u0161iroka otvoril o\u010di, pootvoril \u00fasta a\u00a0kolen\u00e1 sa roztriasli. \u010cosi mokr\u00e9 a\u00a0tepl\u00e9 mu tieklo po vn\u00fatornej strane stehien a\u00a0vp\u00edjalo sa do nohav\u00edc.<\/p>\n Nezastavite\u013ene sa na neho r\u00fatila tlakov\u00e1 vlna pln\u00e1 prachu, sut\u00edn, odpadkov a\u00a0kade\u010doho in\u00e9ho.<\/p>\n V\u00a0zlomku sekundy mu v\u00a0hlave skrsla my\u0161lienka, \u017ee by mal nie\u010do spravi\u0165, \u010doko\u013evek. Dokonca aj vyslal sign\u00e1l do mozgu a u\u017e sa chcel da\u0165 na \u00fatek, ale nohy ho neposl\u00fachali.<\/p>\n Akoby zapustil korene. Z\u00e1pasil s\u00e1m so sebou a\u00a0ke\u010f u\u017e psychick\u00e9 ochrnutie kone\u010dne opadlo a\u00a0in\u0161tinkt pre\u017eitia znova nasko\u010dil, bolo u\u017e neskoro. Stihol len pooto\u010di\u0165 hlavu a\u00a0privrie\u0165 \u00fasta.<\/p>\n Tlakov\u00e1 vlna do\u0148ho udrela plnou silou a\u00a0zmietla so sebou.<\/p>\n Nebolo \u00faniku. Brala v\u0161etko, \u010do jej pri\u0161lo do cesty. Nerobila rozdiely.<\/p>\n Stratil kontrolu nad smerovan\u00edm vlastn\u00e9ho tela. Poletoval ako handrov\u00e1 b\u00e1bika un\u00e1\u0161an\u00e1 hurik\u00e1nom, list vo vetre, smietok prachu. Nevedno kam a\u00a0ako dlho. Zdalo sa mu to ako ve\u010dnos\u0165, akoby u\u017e preletel cel\u00fdm parkom a ka\u017edou chv\u00ed\u013eou o\u010dak\u00e1val, \u017ee dopadne do Dunaja.<\/p>\n V skuto\u010dnosti ubehlo len nieko\u013eko okamihov, odkedy ho odlepilo od chodn\u00edku, a\u017e pok\u00fdm nedopadol.<\/p>\n Zia!<\/p>\n Prebleslo mu hlavou v okamihu, ke\u010f kone\u010dne uc\u00edtil kontakt so zemou. Boles\u0165 mu ochromila zmysly. Nevedel, kde je hore a\u00a0kde dole. Po dopade pohyb naprie\u010d parkom nekon\u010dil. Zop\u00e1r metrov sa \u0161\u00fachal po zemi, ko\u017ea sa mu trhala v\u0161ade, kde pri\u0161la do kontaktu s\u00a0bet\u00f3nom, tr\u00e1vou \u010di in\u00fdm materi\u00e1lom, o\u00a0ktor\u00fd sa obtrel.<\/p>\n Napokon sa zastavil o\u00a0strom. Narazil do\u0148 chrbtom a s\u00a0vyrazen\u00fdm dychom vydral z\u00a0hrdla ubolen\u00fd ston. M\u00e1rne sa pok\u00fa\u0161al nad\u00fdchnu\u0165, zahmlilo sa mu pred o\u010dami a u\u017e o\u00a0sebe nevedel.<\/p>\n *<\/p>\n Prudko otvoril o\u010di a\u00a0zalapal po dychu.<\/p>\n Telo ihne\u010f pochopilo, \u017ee to nebol dobr\u00fd n\u00e1pad. Silno ho pichlo v\u00a0hrudi, rozka\u0161\u013eal sa a\u00a0naplo ho. Z\u00a0o\u010d\u00ed mu tiekli slzy a\u00a0mie\u0161ali sa so \u0161pinou.<\/p>\n D\u00e1vil, plakal a\u00a0stonal z\u00e1rove\u0148.<\/p>\n Zakrvavenou a\u00a0zodratou rukou si utrel zvratky z\u00a0okolia \u00fast a\u00a0bolestivo vykr\u00edkol.<\/p>\n Popritom op\u00e4\u0165 nasal prach a\u00a0dym a\u00a0cel\u00e9 sa to zopakovalo.<\/p>\n Vy\u010derpan\u00fd zostal le\u017ea\u0165 bruchom na zemi a\u00a0plytko d\u00fdchal. B\u00e1l sa \u010do by len nad\u00fdchnu\u0165.<\/p>\n Z\u00a0nespo\u010det miest na tele mu vystre\u013eovala ostr\u00e1 boles\u0165 a\u00a0n\u00fatila ho zat\u00edna\u0165 zuby. Videl dvojmo a\u00a0zahmlene, v\u00a0u\u0161iach mu neznesite\u013ene p\u00edskalo. Vlastn\u00e9 vzlyky po\u010dul len tlmene.<\/p>\n \u201ePomoc!\u201c pok\u00fasil sa zakri\u010da\u0165, ale z\u00a0hrdla mu vy\u0161iel len chrapot. \u201ePomoc!\u201c sk\u00fasil to znova, no v\u00fdsledok sa pr\u00edli\u0161 nel\u00ed\u0161il.<\/p>\n Po l\u00edcach mu nezastavite\u013ene stekali slzy.<\/p>\n Umriem tu. Ja tu umriem.<\/p>\n Zia, prep\u00e1\u010d mi to. Mal som \u00eds\u0165 rovno domov. Prep\u00e1\u010d…<\/p>\n Ktosi sa k\u00a0nemu bl\u00ed\u017eil. Najprv za\u010dul \u0161uchot krokov, potom k\u00fatikom oka postrehol pohyb a\u00a0chv\u00ed\u013eu na to aj postavu, \u010do sa vynorila z\u00a0prachovej clony.<\/p>\n \u201eYou alright? Sorry, som v\u00a0strese. Si v\u00a0poriadku?\u201c sp\u00fdtal sa ho ak\u00fdsi chalan po anglicky. Adamovi sa zdalo, \u017ee postrehol americk\u00fd pr\u00edzvuk. Ten britsk\u00fd by ur\u010dite rozoznal hne\u010f.<\/p>\n Horn\u00fa \u010das\u0165 tela mal obna\u017een\u00fa, \u0161pinav\u00fa, posiatu desiatkami rezn\u00fdch r\u00e1n, tri\u010dko si nezn\u00e1my uviazal cez tv\u00e1r a\u00a0ustarostene sa na neho zhora pozeral.<\/p>\n \u201eNeviem,\u201c zamrmlal Adam unavene. \u201eBol\u00ed ma cel\u00e9 telo.\u201c<\/p>\n \u201eTo ti ver\u00edm, bro,\u201c zohol sa k\u00a0nemu bezmenn\u00fd a\u00a0prech\u00e1dzal po \u0148om rukami. Otvoren\u00fdm ran\u00e1m sa vyh\u00fdbal, ale ob\u010das mu pohol jednou \u010di druhou kon\u010datinou.<\/p>\n \u201eM\u00e1\u0161 z pekla \u0161\u0165astie. Si riadne zodrat\u00fd, ale nezd\u00e1 sa, \u017ee by si mal da\u010do zlomen\u00e9,\u201c povedal a\u00a0prevr\u00e1til ho na chrb\u00e1t.<\/p>\n \u201e\u0160\u0165astie…\u201c zaka\u0161lal Adam.<\/p>\n \u201eYeah, mal si vidie\u0165 in\u00fdch,\u201c zvra\u0161til tv\u00e1r a\u00a0potriasol hlavou. \u201ePol\u00e1man\u00e9 v\u00e4zy, napichnut\u00fd na str… ale ni\u010d. Po\u010f, pom\u00f4\u017eem ti. Ale najprv…\u201c<\/p>\n Sklonil sa nad n\u00edm, odtrhol mu ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 z\u00a0u\u017e aj tak dotrhan\u00e9ho\u00a0tri\u010dka a\u00a0obviazal mu ju okolo nosa a\u00a0\u00fast. \u201eAby sa ti lep\u0161ie d\u00fdchalo. Teraz \u0165a postav\u00edm.\u201c<\/p>\n \u201eSi si ist\u00fd, \u017ee je to dobr\u00fd n\u00e1pad? Nemal by som po\u010dka\u0165 na sanitku?\u201c<\/p>\n \u201eBro, to by si sa na\u010dakal. Sem len tak nikto nepr\u00edde a\u00a0na okol\u00ed s\u00fa ur\u010dite ove\u013ea v\u00e1\u017enej\u0161ie pr\u00edpady.\u201c<\/p>\n Adam zva\u017eoval mu\u017eovu ponuku a\u00a0zah\u013eadel sa mu do prachom pokrytej tv\u00e1re. Hust\u00e9 vlasy mal strapat\u00e9, ale oby\u010dajne nosil pravdepodobne jeden z\u00a0t\u00fdch modern\u00fdch hipstersk\u00fdch \u00fa\u010desov. Modr\u00e9 o\u010di \u017eiarili aj napriek v\u0161etkej tej \u0161pine a\u00a0na predlaktiach mu zazrel nejedno tetovanie.<\/p>\n Zrak sa Adamovi u\u017e medzi\u010dasom zlep\u0161il, aj p\u00edskanie v\u00a0u\u0161iach ustalo, ale st\u00e1le ho po\u010dul. Nechcel ale zosta\u0165 s\u00e1m.<\/p>\n \u201eDobre teda,\u201c povedal napokon.<\/p>\n Zohol obe nohy v\u00a0kolen\u00e1ch, zabolelo to, ale nie nejak ve\u013emi. Najmenej zodrat\u00fa ruku podal nezn\u00e1memu. Ten ju chytil, sklonil sa k\u00a0nemu ako k\u00a0nevl\u00e1dnemu star\u010dekovi na posteli a\u00a0opatrne mu pomohol postavi\u0165 sa na vlastn\u00e9.<\/p>\n Trochu sa mu zato\u010dila hlava a\u00a0keby ho jeho z\u00e1chranca nezachytil, zvalil by sa sp\u00e4\u0165 na zem.<\/p>\n \u201eAko ti je?\u201c<\/p>\n Adam chv\u00ed\u013eu rozm\u00fd\u0161\u013eal. Tackav\u00fdm krokom spravil jeden opatrn\u00fd krok a\u00a0za n\u00edm \u010fal\u0161\u00ed. Pri na\u0161\u013eapovan\u00ed mu v\u00a0k\u013aboch vystre\u013eovala boles\u0165, ale inak sa to dalo.<\/p>\n \u201eP\u00f4jdete to… v\u010faka.\u201c<\/p>\n \u201eDe nada… to ni\u010d,\u201c odvetil nezn\u00e1my a\u00a0v\u00a0o\u010diach sa usmial. \u201eVol\u00e1m sa Luke.\u201c<\/p>\n \u201eAdam,\u201c predstavil sa a\u00a0potriasol si s\u00a0Lukom ruku. \u201e\u010co budeme robi\u0165?\u201c<\/p>\n \u201eP\u00f4jdeme k\u00a0Dunaju,\u201c uk\u00e1zal palcom za seba. \u201ePotom uvid\u00edme, pri troche \u0161\u0165astie tam u\u017e zriadili miesto prvej pomoci. Zvl\u00e1dne\u0161 to aj s\u00e1m?\u201c<\/p>\n \u201eSk\u00fasim to,\u201c povedal a\u00a0opatrn\u00fdmi krokmi nasledoval Luka.<\/p>\n Park okolo seba nespozn\u00e1val. Len pred p\u00e1r okamihmi vl\u00e1dla nav\u00f4kol zele\u0148. Slne\u010dn\u00e9 l\u00fa\u010de pr\u00edjemne hriali a\u00a0predierali sa cez listy v\u00a0korun\u00e1ch stromov. Po okol\u00ed pobehovali deti, zamilovan\u00e9 p\u00e1ry sa prech\u00e1dzali a\u00a0vt\u00e1ky radostne vyspevovali.<\/p>\n Teraz vyzeral trochu ako v\u00a0zime. V\u00a0\u0161edej, post-apokalyptickej zime ponorenej do \u0161ed\u00e9ho \u0165a\u017eko d\u00fdchate\u013en\u00e9ho vzduchu pln\u00e9ho dymu a\u00a0prachu. Odv\u0161adia\u013e sa oz\u00fdvali boles\u0165ou naplnen\u00e9 v\u00fdkriky, pla\u010d a\u00a0kdesi v\u00a0dia\u013eke h\u00fakanie sir\u00e9n z\u00e1chrann\u00fdch zlo\u017eiek.<\/p>\n Aj tie zneli z\u00fafalo.<\/p>\n Cestou stretli \u010fal\u0161\u00edch \u013eud\u00ed. Prich\u00e1dzali zo v\u0161etk\u00fdch \u010dast\u00ed parku. Najviac od Auparku \u2013 n\u00e1kupn\u00e9ho centra. Pot\u00e1cali sa, navz\u00e1jom si pom\u00e1hali a\u00a0podopierali sa. In\u00ed sa vliekli osamotene so sklonen\u00fdmi hlavami, alebo na ruk\u00e1ch niesli bezvl\u00e1dne tel\u00e1 svojich bl\u00edzkych. Prachom pokryt\u00e9 tv\u00e1re toho ve\u013ea neprezr\u00e1dzali. Vyzerali ako masky.<\/p>\n \u201e\u010co sa vlastne stalo?\u201c sp\u00fdtal sa Adam a\u00a0zah\u013eadel sa na svoje nohavice. Alebo na to, \u010do z\u00a0nich zostalo.<\/p>\n \u201eNetu\u0161\u00edm, bol som pr\u00e1ve pri moste SNP, ke\u010f nad mnou \u010dosi preletelo a\u00a0ozvala sa rana,\u201c odvetil Luke. \u201eLen tak tak som sa schoval pred tlakovou vlnou.\u201c<\/p>\n \u201e\u010co si ne\u0161iel rovno na n\u00e1bre\u017eie?\u201c<\/p>\n \u201eI\u0161iel som sa pozrie\u0165, \u010di niekto nepotrebuje pomoc. Vtedy som \u0165a na\u0161iel. Bol si prv\u00fd, \u010do e\u0161te \u017eil.\u201c<\/p>\n \u201eE\u0161te raz v\u010faka.\u201c<\/p>\n \u201eZa m\u00e1lo,\u201c m\u00e1vol rukou. \u201eUrobil by si to ist\u00e9, keby si mohol.\u201c<\/p>\n Adam si t\u00fdm nebol tak\u00fd ist\u00fd. Dok\u00e1zal myslie\u0165 len na jedin\u00e9, aby sa dostal do bezpe\u010dia a\u00a0potom k\u00a0Zii. Ni\u010d in\u00e9 ho nezauj\u00edmalo.<\/p>\n Zastavil sa, ohmatal si roztrhan\u00e9 nohavice a\u00a0v\u00a0nohaviciach nahmatal mobil. S\u00a0malou du\u0161i\u010dkou ho vytiahol a\u00a0vyd\u00fdchol si. Zdal sa by\u0165 nepo\u0161koden\u00fd.<\/p>\n \u201eZlat\u00e1 Nokia,\u201c poznamenal Adam a\u00a0vyto\u010dil Ziino \u010d\u00edslo.<\/p>\n V\u00a0mysli si u\u017e vybavil jej kr\u00e1sny hlas, ale odpovedala mu len inform\u00e1cia o\u00a0nedostupnej sieti. Sk\u00fasil 112, ale v\u00fdsledok bol rovnak\u00fd. \u201e\u010co do pekla…\u201c<\/p>\n \u201eAni mne nejde, je asi v\u00fdpadok sign\u00e1lu.\u201c<\/p>\n \u201eSk\u00f4r nie\u010do v\u00e4\u010d\u0161ie,\u201c prihovoril sa ktosi zo zapr\u00e1\u0161en\u00e9ho davu. Na sebe mal \u010dosi, \u010do sa podobalo na zvy\u0161ky uniformy. \u201eAni vysiela\u010dka mi nefunguje. Oz\u00fdva sa iba statick\u00fd \u0161um. A\u00a0pritom to akoby z\u00e1zrakom pre\u017eila, nevid\u00edm \u017eiadne po\u0161kodenie. Telef\u00f3ny nefunguj\u00fa nikomu. Ako keby niekto pou\u017e\u00edval ve\u013emi v\u00fdkonn\u00fa ru\u0161i\u010dku, mo\u017eno arm\u00e1da. Z\u00a0bezpe\u010dnostn\u00fdch d\u00f4vodov,\u201c povedal mu\u017e a\u00a0pokra\u010doval \u010falej.<\/p>\n \u201eHej!\u201c zakri\u010dal za n\u00edm Adam a\u00a0pobehol. \u201e\u010co sa to tam stalo? V\u00fdbuch plynu?\u201c<\/p>\n Policajt sa zastavil a\u00a0podozrievavo si Adama premeral. \u201eTo nebol v\u00fdbuch plynu,\u201c poznamenal. \u201eNie\u010do ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ie. Aupark hor\u00ed, je v\u00a0trosk\u00e1ch… musela to by\u0165 obrovsk\u00e1 expl\u00f3zia.\u201c Sklonil hlavu a\u00a0zaradil sa sp\u00e4\u0165 do davu.<\/p>\n \u201e\u010co mysl\u00ed\u0161? Teroristi?\u201c sp\u00fdtal sa Luke.<\/p>\n \u201eD\u00fafam, \u017ee nie.\u201c<\/p>\n Pridali sa k\u00a0z\u00e1stupu duchov smeruj\u00facich k\u00a0Dunaju. Adam kr\u00edval za Lukom a\u00a0upieral zrak do zeme, ke\u010f za\u010dul volanie o\u00a0pomoc.<\/p>\n Zdvihol zrak a\u00a0obzrel sa. Bol v\u0161ak jedin\u00fd. Nik in\u00fd si ho nev\u0161\u00edmal.<\/p>\n Alebo sa mi to len zd\u00e1?<\/p>\n \u201eLuke? Po\u010duje\u0161 to?\u201c<\/p>\n Luke sa zastavil a\u00a0zapo\u010d\u00faval sa do zvukov sir\u00e9n, okolit\u00e9ho pla\u010du a\u00a0stonania.<\/p>\n Volanie o pomoc sa znova ozvalo.<\/p>\n \u201ePo\u010dujem. Po\u010f!\u201c udrel ho Luke letmo do hrude a\u00a0Adam sa tackal za n\u00edm.<\/p>\n Volanie u\u017e znelo hlasnej\u0161ie a\u00a0po p\u00e1r krokoch aj na\u0161li zdroj. Kr\u00ed\u017eom cez lavi\u010dku, alebo to \u010do z\u00a0nej zostalo, le\u017eal spadnut\u00fd strom a\u00a0pod n\u00edm bol zakliesnen\u00fd mu\u017e.<\/p>\n Skupinka troch \u013eud\u00ed sa mu sna\u017eila pom\u00f4c\u0165, ale nevedeli nesta\u010dili im na to sily. Jedna z nich bola \u017eena a rozpr\u00e1vala sa so zavalen\u00fdm,\u00a0to ona kri\u010dala o\u00a0pomoc. \u010eal\u0161\u00ed dvaja boli asi \u0161trn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd chlapec a\u00a0vy\u0161e \u0161es\u0165desiatro\u010dn\u00fd star\u00fd p\u00e1n. Pod\u013ea toho ako bl\u00edzko pri chlapcovi st\u00e1l, to mohol by\u0165 jeho otec alebo sk\u00f4r dedo.<\/p>\n \u201eAko je na tom?\u201c sp\u00fdtal sa Luke a\u00a0obzeral si padnut\u00fd strom.<\/p>\n \u201eNie dobre,\u201c odvetila \u017eena. \u201e\u0164a\u017eko sa mu d\u00fdcha. Dlho u\u017e takto nevydr\u017e\u00ed.\u201c<\/p>\n Luke sa pozrel na Adama. \u201eToto ned\u00e1me, potrebovali by sme \u017eeriav.\u201c<\/p>\n \u201eAni to nevysk\u00fa\u0161ame?\u201c namietol Adam.<\/p>\n \u201eVie\u0161, \u010do to mus\u00ed v\u00e1\u017ei\u0165?\u201c<\/p>\n \u201eNie, ale nie\u010do spravi\u0165 mus\u00edme,\u201c odvetil Adam a\u00a0zah\u013eadel sa na uv\u00e4znen\u00e9ho mu\u017ea. \u201eAspo\u0148 sa o\u00a0to pok\u00fasme.\u201c<\/p>\n Adam si popod tri\u010dko hlasne povzdychol a\u00a0prik\u00fdvol. Aj on mohol tak skon\u010di\u0165 a\u00a0bol by v\u010fa\u010dn\u00fd za ka\u017ed\u00fd pokus o\u00a0pomoc.<\/p>\n \u201eBude \u0165a to bolie\u0165,\u201c uk\u00e1zal Luke na Adamove zodrat\u00e9 ruky.<\/p>\n \u201eNejak to u\u017e zvl\u00e1dnem,\u201c odvetil Adam, rozkro\u010dil sa a\u00a0podlo\u017eil kme\u0148 rukami.<\/p>\n Na druhej strane spravil Luke to ist\u00e9 a\u00a0chlapcov dedo sa pridal tie\u017e.<\/p>\n \u201ePok\u00fasime sa to nadvihn\u00fa\u0165,\u201c vysvetlil Adam \u017eene. \u201eAk sa n\u00e1m to podar\u00ed, budete ma\u0165 len p\u00e1r sek\u00fand. Rozumiete?\u201c<\/p>\n \u017dena prik\u00fdvla.<\/p>\n \u201eNa tri,\u201c povedal Adam a\u00a0zop\u00e1rkr\u00e1t sa zhlboka nad\u00fdchal. \u201eRaz… dva… tri!\u201c skr\u00edkol a\u00a0narovnal sa. Celou silou sa pritom sna\u017eil nadvihn\u00fa\u0165 mohutn\u00fd strom aspo\u0148 o\u00a0centimeter. Zodrat\u00e9 ruky ho p\u00e1lili, svaly sa nap\u00ednali. Neby\u0165 zapr\u00e1\u0161enej tv\u00e1re, mal by tv\u00e1r \u010derven\u00fa od n\u00e1mahy.<\/p>\n \u201eVydr\u017ete!\u201c vykr\u00edkla zrazu \u017eena. \u201eU\u017e je skoro vonku!\u201c<\/p>\n Adam ani nevedel, \u010di sa strom v\u00f4bec nadvihol, ale uvedomoval si, \u017ee to u\u017e dlho nevydr\u017e\u00ed a\u00a0star\u00fd p\u00e1n oproti na tom bol ove\u013ea hor\u0161ie.<\/p>\n Chcel \u017eenu pos\u00fari\u0165, ale rad\u0161ej sa \u0161etril a\u00a0dr\u017eal kme\u0148, pok\u00fdm mu sta\u010dili sily, \u010do nebolo a\u017e tak dlho. P\u00e1r sek\u00fand na to Adam zr\u00fakol cez zovret\u00e9 zuby, aby si dodal aspo\u0148 trochu energie. Poh\u013eadom zavadil o\u00a0Luka a\u00a0star\u00e9ho p\u00e1na. Obaja prik\u00fdvli a\u00a0naraz usko\u010dili.<\/p>\n Kme\u0148 dopadol sp\u00e4\u0165 na rozdrven\u00fa lavi\u010dku, ale v\u00fdkrik sa neozval.<\/p>\n Sadli si na zem a\u00a0zhlboka d\u00fdchali. Adam k\u00fatikom oka zazrel, ako \u017eena a\u00a0chlapec dv\u00edhaj\u00fa zavalen\u00e9ho chlapa a\u00a0podopieraj\u00fa ho.<\/p>\n \u201eV\u010faka,\u201c povedal Adam medzi n\u00e1dychmi.<\/p>\n \u201eZa \u010do?\u201c nech\u00e1pal Luke.<\/p>\n \u201e\u017de som mohol aj ja niekomu pom\u00f4c\u0165.\u201c<\/p>\n Luke sa od srdca zasmial. \u201eNabud\u00face si ale vyber da\u010do jednoduch\u0161ie,\u201c odvetil a\u00a0postavil sa. \u201eMali by sme u\u017e \u00eds\u0165. Niekto by sa ti mal pozrie\u0165 na tie rany.\u201c<\/p>\n A\u017e teraz sa Adam zah\u013eadel na odreniny. Nadvihovan\u00edm stromu sa krv\u00e1canie znova spustilo.<\/p>\n Nevracali sa sp\u00e4\u0165 k\u00a0davu. Cesta tvoriaca hranicu parku s\u00a0n\u00e1bre\u017e\u00edm bola od nich vzdialen\u00e1 len desa\u0165 metrov. Vzali to skratkou. Kr\u00ed\u017eom cez tr\u00e1vnik a\u00a0pomedzi stromy.<\/p>\n V dobrej n\u00e1lade vybehli po malom svahu a\u00a0ocitli sa na ceste s\u00a0v\u00fdh\u013eadom na n\u00e1bre\u017eie a\u00a0opa\u010dn\u00fa stranu Dunaja.<\/p>\n Urobili len p\u00e1r krokov a\u00a0zastali. To\u013eko im trvalo, k\u00fdm plne pochopili, \u010do vidia. Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa cez nich preliala \u00faplne in\u00e1 vlna. \u00dasmevy im pov\u00e4dli, plecia o\u0165a\u017eeli, od\u010derpala z\u00a0nich aj zvy\u0161ky energie, ktor\u00e1 im zost\u00e1vala.<\/p>\n Cez redn\u00faci prach a\u00a0dym sa im odkr\u00fdval obraz skazy.<\/p>\n Ne\u010dakali ich \u017eiadne z\u00e1chranky. Iba ne\u0161\u0165astn\u00fd a bezmocn\u00fd dav h\u013eadiaci s\u00a0hr\u00f4zou v o\u010diach na Star\u00e9 Mesto na druhom brehu Dunaja.<\/p>\n Pre\u017eili tlakov\u00fa vlnu a\u00a0letiace \u00falomky. Podaktor\u00ed utiekli pred oh\u0148om, dymom a\u00a0prachom, aby na opa\u010dnej strane, odkia\u013e k\u00a0nim mohla pr\u00eds\u0165 pomoc, zazreli ove\u013ea z\u00fafalej\u0161iu situ\u00e1ciu.<\/p>\n Cez prachov\u00fa clonu sledovali horiace a r\u00facaj\u00face sa budovy. Aut\u00e1, z\u00a0ktor\u00fdch st\u00fapal \u010dierny dym, \u013eudia utekaj\u00faci do bezpe\u010dia, nech bolo kdeko\u013evek.<\/p>\n Nik im ne\u0161iel na pomoc. Nemal kto, nemal ako. Most bol zni\u010den\u00fd, vozidl\u00e1 z\u00e1chrann\u00fdch zlo\u017eiek ostali uviaznut\u00e9 na druhej strane Dunaja. Bu\u010f nehybne so zapnut\u00fdmi maj\u00e1kmi alebo v\u00a0plame\u0148och.<\/p>\n Adam urobil jeden pomal\u00fd krok dopredu a\u00a0za n\u00edm \u010fal\u0161\u00ed, kr\u00e1\u010dal ako n\u00e1mesa\u010dn\u00fd. Zabudol na Luka, zabudol na zranenia. T\u00e1 hr\u00f4za ho pri\u0165ahovala, chcel ju vidie\u0165 zbl\u00edzka. Musel ju vidie\u0165 z\u00a0bl\u00edzka. Musel sa uisti\u0165, \u017ee to je pravda, \u017ee sa mu nezd\u00e1.<\/p>\n Aj ostatn\u00ed sa tak museli c\u00edti\u0165, v\u00a0o\u010diach im okrem strachu a\u00a0bezn\u00e1deje, zazrel \u010dosi pochybova\u010dn\u00e9. Akoby ich mozog nedok\u00e1zal prija\u0165 realitu, ktor\u00e1 sa pr\u00e1ve teraz pred ich zrakmi formovala. V\u00a0n\u00e1valoch prepad\u00e1vali smiechu, prstami si prech\u00e1dzali po vlasoch, oble\u010deniach.<\/p>\n Ne\u010dudoval sa im. Aj Adam sa pristihol, \u017ee mu ob\u010das cukne v\u00a0pravom oku.<\/p>\n Star\u00e9 Mesto – zni\u010den\u00e9.<\/p>\n Z\u00e1chrann\u00e9 zlo\u017eky – zni\u010den\u00e9.<\/p>\n Nedok\u00e1zal pochopi\u0165, ako mohol niekto da\u010do tak\u00e9 spravi\u0165. Toto nemohlo by\u0165 dielo teroristov. Skaza bola pr\u00edli\u0161 ve\u013ek\u00e1. Pripom\u00ednala sk\u00f4r vojnu, ako \u00fatok.<\/p>\n \u201eTo je v\u00a0pi\u010di,\u201c poznamenal ved\u013ea neho Luke roztrasen\u00fdm hlasom a\u00a0spolu sa predierali bli\u017e\u0161ie k\u00a0brehu. Tam sa im naskytol poh\u013ead na cel\u00fa tu skazu.<\/p>\n Z\u00a0hradu do v\u00fd\u0161ky \u0161\u013eahali plamene a\u00a0v\u00e4\u010d\u0161ina jeho ve\u017e\u00ed akoby ani nikdy neexistovala.<\/p>\n Budova parlamentu, stojaca o\u00a0nie\u010do \u010falej od hradu, sa pr\u00e1ve rozpadala a\u00a0spolu s\u00a0\u010das\u0165ou hradnej skaly sa prepadala dolu k\u00a0n\u00e1bre\u017eiu.<\/p>\n Ve\u017ea D\u00f3mu Sv. Martina ch\u00fdbala \u00faplne a\u00a0z\u00a0jej zvy\u0161kov sa dymilo.<\/p>\n Mosty v\u00a0doh\u013eade vyzerali, akoby ich vo\u013ea\u010do jedn\u00fdm \u0165ahom pre\u0165alo na polovicu.<\/p>\n \u013dudia v\u00a0prv\u00fdch radoch ukazovali kamsi do dia\u013eky.<\/p>\n Adam sa ta zah\u013eadel tie\u017e. I\u0161lo o\u00a0trojicu n\u00edzko letiacich objektov a\u00a0r\u00fdchlo sa bl\u00ed\u017eili k\u00a0n\u00e1bre\u017eiu.<\/p>\n Adam si sprvu si myslel, \u017ee ide o\u00a0arm\u00e1dne st\u00edha\u010dky, vl\u00e1da len predned\u00e1vnom k\u00fapila nov\u00e9 F16V, ale \u010d\u00edm boli bli\u017e\u0161ie, o\u00a0to jasnej\u0161ie mu bolo, \u017ee to tak nie je. Tvar sa nezhodoval. Podobal sa sk\u00f4r na \u010dosi, \u010do vytvorili grafici pre film.<\/p>\n \u017de by nov\u00e1 technol\u00f3gia?<\/em><\/p>\n \u201e\u010co s\u00fa za\u010d?\u201c sp\u00fdtal sa Luke.<\/p>\n \u201eNetu\u0161\u00edm, nikdy som ni\u010d podobn\u00e9 nevidel. Aspo\u0148 teda mysl\u00edm,\u201c poznamenal Adam zamra\u010dene a\u00a0\u010falej h\u013eadel na objekty, ktor\u00e9 pr\u00e1ve vo vysokej r\u00fdchlosti preleteli ponad ich hlavami. \u201eVidel si nejak\u00e9 ozna\u010denie?\u201c<\/p>\n \u201eNie, ale nemysl\u00edm si, \u017ee s\u00fa na\u0161e,\u201c odvetil Luke a\u00a0za\u010dal ustupova\u0165 sp\u00e4\u0165 k\u00a0ceste.<\/p>\n Adam us\u00fadil, \u017ee je to dobr\u00fd n\u00e1pad, a\u00a0nasledoval ho. \u010cosi na ich tvare mu nesedelo.<\/p>\n \u201eNa\u0161e? Ako americk\u00e9?\u201c sp\u00fdtal sa, lebo slovensk\u00e9 rozhodne by\u0165 nemohli.<\/p>\n \u201eNie,\u201c pokr\u00fatil Luke hlavou a\u00a0u\u017e takmer be\u017eal. \u201eAko pozemsk\u00e9.\u201c<\/p>\n Nie s\u00fa pozemsk\u00e9?<\/em><\/p>\n Luke od seba ne\u0161etrne odh\u0155\u0148al \u013eud\u00ed pr\u00edli\u0161 zaujat\u00fdch senz\u00e1ciou nezn\u00e1mych objektov na oblohe a\u00a0razil mu cestu. Podaktor\u00fdch dokonca takmer odhodil, ale nijak nereagovali.<\/p>\n \u201eAko si to myslel?\u201c kr\u00e1\u010dal za n\u00edm Adam a\u00a0ve\u013emi dobre vedel, ako to myslel, len to chcel po\u010du\u0165 nahlas.<\/p>\n Na \u00fap\u00e4t\u00ed svahu sa obaja prikr\u010dili a\u00a0davom to zhrozene za\u0161umelo po s\u00e9rii nov\u00fdch v\u00fdbuchov v\u00a0Starom Meste.<\/p>\n Adam sa zastavil, aby sa obzrel. Z\u00a0jedn\u00e9ho z\u00a0nezn\u00e1mych lietadiel pr\u00e1ve vyleteli tri jasno \u017eiariace strely a\u00a0vz\u00e1p\u00e4t\u00ed dopadli do ul\u00edc Star\u00e9ho mesta.<\/p>\n A\u017e k\u00a0sebe po\u010dul rin\u010danie skla, videl tehly poletuj\u00face vo vzduchu, a plamene \u0161\u013eahaj\u00face z budovy. Nebol si ist\u00fd, \u010do z\u00a0toho sa mu zdalo, alebo nie, ale ani to nehralo rolu.<\/p>\n \u201eHoly fuck of fucks!\u201c zanad\u00e1val Luke a\u00a0\u0165ahal ho za tri\u010dko. \u201ePadajme r\u00fdchlo odtia\u013eto!\u201c<\/p>\n Obaja sa naraz oto\u010dili a vybehli po svahu k ceste. Teraz sa u\u017e nezdal tak\u00fd mal\u00fd. Luke sa bezradne pozrel oboma smermi, ale napokon sa rozhodol pre \u013eav\u00fd.<\/p>\n Adam sa na vrchole e\u0161te zastavil a\u00a0pok\u00fasil sa Luka zachyti\u0165, ale bol pr\u00edli\u0161 r\u00fdchly.<\/p>\n \u201eA \u010do ostatn\u00ed?!\u201c zakri\u010dal za upa\u013euj\u00facim Lukom a\u00a0tie\u017e sa rozbehol. \u201eTo ich tu len tak nech\u00e1me?!\u201c<\/p>\n \u201eSer na nich!\u201c zvreskol Luke sp\u00e4\u0165 bez obzretia sa. \u201eTu je u\u017e ka\u017ed\u00fd s\u00e1m za seba a u\u017e n\u00e1s videli. St\u00e1li sme tam ako ovce pripraven\u00e9 na por\u00e1\u017eku. Okrem toho, dvaja sa \u013eah\u0161ie schovaj\u00fa ako dav \u013eud\u00ed,\u201c povedal chladne.<\/p>\n V\u00a0k\u00fatiku du\u0161e Adam vedel, \u017ee \u010do Luke vrav\u00ed, m\u00e1 logiku, no zmietali n\u00edm protichodn\u00e9 pocity. I\u0161lo o\u00a0pre\u017eitie a\u00a0pokia\u013e mienil Ziu e\u0161te niekedy vidie\u0165, musel teraz myslie\u0165 hlavne na seba. Egoisticky.<\/p>\n So slzami na kraji nasledoval Luka. Mal u\u017e od neho n\u00e1skok dobr\u00fdch sto metrov, ke\u010f prebehol popri divadle Ar\u00e9na. Jednej z\u00a0m\u00e1la budov na okol\u00ed, ktor\u00e1 e\u0161te nehorela, alebo z\u00a0nej nezostali trosky.<\/p>\n Perif\u00e9rne zahliadol, \u017ee aj in\u00ed dostali podobn\u00fd n\u00e1pad, a z\u00a0davu sa tu a tam odde\u013eovali mal\u00e9 skupinky \u013eud\u00ed. Podaktor\u00e9 sa vracali sp\u00e4\u0165 k\u00a0Auparku, alebo sa rozhodli sk\u00fasi\u0165 svoje \u0161\u0165astie opa\u010dn\u00fdm smerom, no aj t\u00fdm ich sa ich zop\u00e1r\u00a0rozbehlo.<\/p>\n Neobzeral sa. O\u010di upieral len pred seba, na Lukov chrb\u00e1t, ktor\u00fd sa mu ka\u017ed\u00fdm krokom vz\u010fa\u013eoval.<\/p>\n Neobzrel sa ani, ke\u010f od parku do\u013eahli prv\u00e9 vystra\u0161en\u00e9 v\u00fdkriky.<\/p>\n Ke\u010f sa v\u0161ak ozval ohlu\u0161uj\u00faci vreskot vych\u00e1dzaj\u00fa z\u00a0tis\u00edcok \u013eudsk\u00fdch hrdiel sprev\u00e1dzan\u00fd \u010dudesn\u00fdmi zvukmi ako praskan\u00edm elektrick\u00e9ho vedenia alebo bi\u010da. To sa u\u017e oto\u010di\u0165 musel.<\/p>\n Akur\u00e1t vbehol pod Star\u00fd most, ve\u013ea toho teda nevidel, ale aj to m\u00e1lo mu sta\u010dilo.<\/p>\n Ponad ve\u017eu budovy divadla zazrel vzn\u00e1\u0161a\u0165 sa nepriate\u013esk\u00e9… lietadlo?<\/p>\n Malo podlhovast\u00fd, trochu zaoblen\u00fd tvar a tmav\u00fa farbu. Kr\u00eddla sa zvl\u00e1\u0161tne h\u00fdbali. \u017diadne motory, trysky \u010di vrtule na prv\u00fd poh\u013ead nevidel, ale pod strojom sa vlnil vzduch osvetlen\u00fd na modro.<\/p>\n U\u017e nemal najmen\u0161\u00edch poch\u00fdb, \u017ee sa nejedn\u00e1 o\u00a0pozemsk\u00fd stroj, \u013eudia tak\u00e9 vo\u013ea\u010do vymyslie\u0165 nemohli.<\/p>\n Ke\u010f sa k\u00a0nemu stroj trochu oto\u010dil, zbadal, \u017ee m\u00e1 otvoren\u00fa zadn\u00fa \u010das\u0165. Takmer sa mu podlomili nohy v\u00a0kolen\u00e1ch, ke\u010f tam zazreli postavy odet\u00e9 od hlavy a\u017e po p\u00e4ty v\u00a0\u010diernom.<\/p>\n St\u00e1li na dvoch noh\u00e1ch, vyzerali takmer ako \u013eudia, ale aj z\u00a0tej dia\u013eky mu bolo jasn\u00e9, \u017ee s\u00fa mohutnej\u0161\u00ed a\u00a0vy\u0161\u0161\u00ed. Pochybnosti zmizli, ke\u010f niektor\u00ed vysko\u010dili po\u010das letu z\u00a0vysokej v\u00fd\u0161ky, bez ak\u00e9hoko\u013evek vidite\u013en\u00e9ho istenia. In\u00ed zas spustili stre\u013ebu do davu.<\/p>\n Slabos\u0165 v\u00a0kolen\u00e1ch ho prin\u00fatila oprie\u0165 sa o\u00a0m\u00far mosta. D\u00fdchal zhlboka, pred o\u010dami sa mu za\u010dali miha\u0165 biele a\u00a0\u010dierne \u0161kvrny a\u00a0vedel, \u017ee je zle. Potreboval si sadn\u00fa\u0165, napi\u0165 sa.<\/p>\n Ktosi ho zrazu popadol, nevideli mu do tv\u00e1re a\u00a0na l\u00edci uc\u00edtil \u00fader a\u00a0potom na druhej strane. Potriasol hlavou.<\/p>\n \u201eBro, preber sa!\u201c Luke vrazil Adamovi e\u0161te jednu facku a\u00a0\u0165ahal ho pre\u010d.<\/p>\n Adam u\u017e nepotreboval \u010fal\u0161ie prehov\u00e1ranie a\u00a0nasledoval Luke. Ledva odliepal roztrasen\u00e9 nohy od zeme, ale ka\u017ed\u00fdm \u010fal\u0161\u00edm krokom si u\u017e bol istej\u0161\u00ed.<\/p>\n Luke vbehol do ne\u010falek\u00e9ho lesa. Stromy r\u00e1stli na riedko a\u00a0ani koruny nemali pr\u00edli\u0161 ko\u0161at\u00e9. Ale poskytovali lep\u0161iu ochranu ako otvoren\u00e9 priestranstvo hocikde inde.<\/p>\n Dr\u017eali sa vy\u0161liapan\u00fdch chodn\u00ed\u010dkov, z\u00eds\u0165 z\u00a0nich nemalo zmysel, tr\u00e1va aj tak nebola v\u00a0t\u00fdchto miestach bohvieako vysok\u00e1. Po p\u00e1r metroch Luke zastal a\u00a0obzeral sa v\u0161etk\u00fdmi smermi.<\/p>\n P\u00e1r metrov po \u013eavej strane tiekol Dunaj a\u00a0napravo bola hr\u00e1dza proti povodniam a\u00a0otvoren\u00e9 priestranstvo. \u00dazky p\u00e1s lesa medzi dvoma mostami, v\u00a0ktorom st\u00e1li, im neposkytoval ve\u013ea mo\u017enost\u00ed \u00fakrytu. Bolo v\u00a0\u0148om len zop\u00e1r star\u00fdch budov, pr\u00edrodou zarasten\u00e9 star\u00e9 k\u00fapalisko \u2013 Lido a\u00a0inak ni\u010d in\u00e9.<\/p>\n Luke prik\u00fdvol akejsi vn\u00fatornej konverz\u00e1cii, asi si uvedomil, \u017ee ve\u013ea mo\u017enost\u00ed nemaj\u00fa a\u00a0znova sa pohol.<\/p>\n Be\u017eali od stromu k\u00a0stromu, od jednej zarastenej plochy k\u00a0druhej, ale zhora zost\u00e1vali ni\u010d\u00edm nekryt\u00ed.<\/p>\n Nad hlavami im vo vysokej r\u00fdchlosti preleteli mimozemsk\u00e9 st\u00edha\u010dky a\u00a0in\u0161tinkt\u00edvne sa prikr\u010dili.<\/p>\n \u201eFuck!\u201c zahre\u0161il Luke. \u201eKde s\u00fa va\u0161e bojov\u00e9 lietadl\u00e1? Kde je NATO, ke\u010f ich \u010dlovek potrebuje?\u201c<\/p>\n To by aj Adam r\u00e1d vedel, ale nebol si ist\u00fd, \u010do by zmohli. Z\u00a0vysokou pravdepodobnos\u0165ou by len zahodili svoje \u017eivoty a\u00a0cenn\u00fa techniku. Teraz vlastne mo\u017eno bezcenn\u00fa.<\/p>\n \u201eMo\u017eno o\u00a0ni\u010dom nevedia,\u201c zamyslel sa Adam. \u201eTen policajt hovoril, \u017ee pou\u017e\u00edvaj\u00fa siln\u00fa ru\u0161i\u010dku.\u201c<\/p>\n \u201eSlep\u00ed h\u00e1dam nie s\u00fa! Ten dym z\u00a0Auparku a\u00a0z\u00a0mesta mus\u00ed by\u0165 vidie\u0165 h\u00e1dam aj vo Viedni. Z\u00e1bery z\u00a0mobilov z\u00a0okolit\u00fdch \u0161tvrt\u00ed museli u\u017e d\u00e1vno zaplavi\u0165 internet.\u201c<\/p>\n Adam bezradne pokr\u010dil ramenami. \u201ePo\u010f. Nem\u00f4\u017eeme tu zosta\u0165,\u201c povedal a\u00a0ujal sa vedenia.<\/p>\n Ponorili sa hlb\u0161ie do lesa a smerovali na v\u00fdchod. Z\u00a0prech\u00e1dzok so Ziou vedel, \u017ee sa ne\u010faleko nach\u00e1dzaj\u00fa budovy miestneho Dunaj klubu. D\u00fafal, \u017ee aspo\u0148 tam n\u00e1jdu \u00fato\u010disko.<\/p>\n V\u00a0hustej\u0161ie zarastenej \u010dasti lesa pridali do kroku a\u00a0Luke ho op\u00e4\u0165 predbehol. Adam sa sna\u017eil s\u00a0Lukom dr\u017ea\u0165 krok, ale ka\u017ed\u00fdm na\u0161liapnut\u00edm zat\u00ednal zuby a\u00a0sna\u017eil sa odv\u00e1dza\u0165 my\u0161lienky pre\u010d od bolesti, ale aj od Zii. Pri pomyslen\u00ed, \u017ee mohol by\u0165 u\u017e d\u00e1vno doma, sa mu do o\u010d\u00ed hrnuli slzy.<\/p>\n U\u017e ju nikdy neuvid\u00edm, nepo\u017eiadam o\u00a0ruku, neurob\u00edm matkou.<\/p>\n Najmenej zodratou rukou si utrel slzy a\u00a0skoro narazil do Luka.<\/p>\n K\u013ea\u010dal pri hrdzavom, deravom plote a\u00a0sk\u00famal pozemok za n\u00edm \u2013 dve budovy a zanedban\u00e9 tenisov\u00e9 kurty. Naposledy ich vyu\u017e\u00edvali asi kedysi v\u00a0dev\u00e4\u0165desiatych rokoch.<\/p>\n Adam si tie\u017e pok\u013eakol, no pozeral na cestu a hr\u00e1dzu. Nech\u00e1pal, pre\u010do nejd\u00fa \u010falej. Nikde nikoho nevidel.<\/p>\n \u201e\u010co…\u201c chcel sa sp\u00fdta\u0165, ale Luke mu polo\u017eil ruku na \u00fasta.<\/p>\n A\u017e na v\u00fdkriky v\u00a0dia\u013eke panoval nav\u00f4kol pokoj.<\/p>\n Adam si to vysvet\u013eoval v\u00fdbuchmi v\u00a0meste, ktor\u00e9 odpla\u0161ili aj vt\u00e1ctvo, ale to bolo len t\u00fa\u017eobn\u00e9 prianie. U\u017e dlh\u0161iu dobu mal zvl\u00e1\u0161tny pocit a\u00a0miestami sa mu sam\u00e9 od seba dv\u00edhali ch\u013apky po celom tele. A\u00a0nebolo to t\u00fdm, \u017ee behal po okol\u00ed len v\u00a0roztrhan\u00fdch nohaviciach.<\/p>\n Luke sa napokon pohol. Pre\u0161iel dierou v\u00a0plote a\u00a0dr\u017eal sa bl\u00edzko stromov.<\/p>\n Po p\u00e1r metroch narazili na z\u00e1hradn\u00fa b\u00fadku. Luke pomykal dverami, ale boli uzamknut\u00e9. Bez rozmyslu do nich kopol a\u00a0\u0161pi\u010dka nohy prerazila dosku. Prekvapene sa pozrel po Adamovi a\u00a0potl\u00e1\u010dal smiech. Sk\u00fasil to znova, vy\u0161\u0161ie, ale to u\u017e tak \u013eahko ne\u0161lo a\u00a0dokonca to narobilo hluk. Dieru sa mu v\u0161ak zv\u00e4\u010d\u0161i\u0165 podarilo.<\/p>\n \u013dahol si na zem, str\u010dil do b\u00fady ruku a\u00a0naslepo \u0161m\u00e1tral. Adam sa na neho zatia\u013e zamra\u010dene pozeral. Netu\u0161il, \u010do t\u00fdm chce Luke dosiahnu\u0165, ale ke\u010f vytiahol dreven\u00fa rukov\u00e4\u0165, z\u00a0ktorej sa vyk\u013eula sekera, nedok\u00e1zal skry\u0165 rados\u0165.<\/p>\n Adam ju pevne uchopil do r\u00fak a\u00a0zop\u00e1rkr\u00e1t sa zahnal. Drevo r\u00fabal naposledy ako mal\u00e9 die\u0165a na z\u00e1hrade na Z\u00e1hor\u00ed, ale teraz mala plni\u0165 \u00faplne in\u00fd \u00fa\u010del.<\/p>\n Luke na\u010falej hmatal v\u00a0b\u00fadke, ale po chv\u00edli prestal, postavil sa a\u00a0pokr\u00fatil hlavou.<\/p>\n Adam sa sklamane pozrel na sekeru a\u00a0podal ju sp\u00e4\u0165 Lukovi. On ju na\u0161iel.<\/p>\n Znova za\u010duli zvuk mimozemsk\u00fdch st\u00edha\u010diek a\u00a0obaja prisko\u010dili pod najbli\u017e\u0161\u00ed strom. Chv\u00ed\u013eu ticho \u010dakali, k\u00fdm sa vzdialia, a\u017e potom sa odv\u00e1\u017eili op\u00e4\u0165 pohn\u00fa\u0165.<\/p>\n \u201eNem\u00f4\u017eeme zosta\u0165 vonku,\u201c povedal Adam a\u00a0Lukov poh\u013ead zabl\u00fadil k\u00a0najbli\u017e\u0161iemu domu. Vchod nebol \u010faleko. Len nejak\u00e9 tri metre.<\/p>\n Pozreli sa na seba a\u00a0naraz prik\u00fdvli.<\/p>\n Luke sa rozbehol ako prv\u00fd a\u00a0okam\u017eite sk\u00fasil dvere. Boli v\u0161ak zamknut\u00e9, ale na\u0161\u0165astie boli celkom oby\u010dajn\u00e9, dreven\u00e9. Zahnal sa sekerou a\u00a0za\u0165al do oblasti z\u00e1mka. Musel to zopakova\u0165 zo desa\u0165 r\u00e1z, k\u00fdm sa mu kone\u010dne podarilo vyseka\u0165 dostato\u010dn\u00fa dieru, aby prerazil dvere.<\/p>\n Vpadli dnu, zavreli za sebou a\u00a0obaja sa chrbtami opreli o\u00a0dvere. A\u017e potom si uvedomili, ako hl\u00fapo to vyzer\u00e1. Dieru vo dver\u00e1ch by si v\u0161imol aj blbec.<\/p>\n Miestnos\u0165 po miestnosti preh\u013ead\u00e1vali dom. Na za\u017eltnut\u00fdch sten\u00e1ch viseli zar\u00e1movan\u00e9 fotografie z\u00a0hist\u00f3rie klubu, kajaky, p\u00e1dla a\u00a0v\u00a0nieko\u013ek\u00fdch vitr\u00ednach aj ocenenia. N\u00e1bytok pozost\u00e1val z\u00a0mixu obdob\u00ed. Od sedemdesiatych rokov a\u017e po s\u00fa\u010dasnos\u0165. Ale aspo\u0148 sa o\u00a0vn\u00fatro ktosi staral. Vrstva prachu nebola a\u017e tak\u00e1 v\u00fdrazn\u00e1 a\u00a0len tu a\u00a0tam sa v\u00e1\u013eali star\u0161ie \u0161portov\u00e9 \u010dasopisy.<\/p>\n Vybehli na poschodie a\u00a0aj tam zostali. Ni\u010d vhodn\u00e9 na obranu tam okrem p\u00e1diel nena\u0161li, ale cez \u010dasom zo\u0161ednut\u00e9 z\u00e1clony mali aspo\u0148 v\u00fdh\u013ead von.<\/p>\n \u201eVid\u00ed\u0161 da\u010do?\u201c sp\u00fdtal sa Adam a\u00a0v\u00a0ruk\u00e1ch si prehadzoval veslo. Predstavoval si, ako n\u00edm udiera mimozem\u0161\u0165anov po hlav\u00e1ch.<\/p>\n \u201eNi\u010d,\u201c odvetil Luke a\u00a0opret\u00fd o\u00a0stenu sa zosunul na zem. \u201eV\u0161etko je to na pi\u010du,\u201c pokr\u00fatil hlavou.<\/p>\n \u201ePosta\u010d\u00ed, ak tu zotrv\u00e1me a\u00a0sk\u00f4r \u010di nesk\u00f4r doraz\u00ed pomoc.\u201c<\/p>\n \u201eA ak nie?\u201c<\/p>\n Adam oprel veslo o\u00a0stenu a\u00a0sadol si ved\u013ea Luka. \u201e\u010co in\u00e9 n\u00e1m zost\u00e1va, ne\u017e d\u00fafa\u0165?\u201c<\/p>\n Ponoren\u00ed do vlastn\u00fdch my\u0161lienok si ani nev\u0161imli, \u017ee aj v\u00fdkriky od Sadu Janka Kr\u00e1\u013ea ustali, rovnako ako prelety nepriate\u013esk\u00fdch st\u00edha\u010diek nad ich hlavami.<\/p>\n Prebrali sa a\u017e na to, ako ktosi na dolnom poschod\u00ed rozrazil na dvere. Behom sekundy boli na noh\u00e1ch. Luke s\u00a0napriahnutou sekerou, Adam s\u00a0veslom.<\/p>\n \u201eDo riti!\u201c zanad\u00e1val Adam pri poh\u013eade von oknom.<\/p>\n St\u00e1li tam, boli piati a\u00a0pozerali sa na dom. Takto z\u00a0bl\u00edzka vyzerali e\u0161te viac cudzo. Vysok\u00ed boli dobre cez dva metre a od hlavy a\u017e po p\u00e4ty ich chr\u00e1nil ak\u00fdsi\u00a0 \u010dierny matn\u00fd skafander, neodr\u00e1\u017eal ani k\u00fasok svetla. V\u00a0ruk\u00e1ch dr\u017eali \u010dosi, \u010do vyzeralo ako ru\u010dn\u00e9 zbrane.<\/p>\n Star\u00e9 schody zaprotestovali pod v\u00e1hou votrelca a\u00a0ohl\u00e1sili bl\u00ed\u017eiaceho sa naru\u0161ite\u013ea. Kr\u00e1\u010dal pomaly, nikam sa nepon\u00e1h\u013eal, nevadilo mu, \u017ee rob\u00ed hluk. Na vrchole jeho kroky na okamih st\u00edchli, musel sa zastavi\u0165, a\u00a0potom sa dal znova do pohybu. Zaka\u017ed\u00fdm ich po\u010duli o\u00a0k\u00fasok bli\u017e\u0161ie.<\/p>\n S\u00a0panikou v\u00a0o\u010diach behal Adam z\u00a0jedn\u00e9ho rohu miestnosti do druh\u00e9ho. H\u013eadal, kam by sa schoval, ale a\u017e na obstaro\u017en\u00fa skri\u0148u nebolo kam.<\/p>\n Na Lukovi, a\u017e na kropaje potu na \u010dele, nebadal \u017eiaden strach. Uprene sledoval dvere, hypnotizoval ich.<\/p>\n Kroky prich\u00e1dzali z\u00a0opa\u010dnej strany steny a\u00a0Adam sa opatrne pohol. Veslo dr\u017eal pred sebou ako k\u00f3piu, hlavu mal stiahnut\u00fa medzi ramenami.<\/p>\n Odrazu nastalo ticho a Adam zamrzol na mieste. B\u00e1l sa pohn\u00fa\u0165. D\u00fdchal pomaly, potil sa po celom tele, srdce mu i\u0161lo vysko\u010di\u0165 z hrude.<\/p>\n Stena po jeho pravej strane sa z\u00a0ni\u010doho ni\u010d roztrie\u0161tila a\u00a0\u010dierna ruka siahla po p\u00e1dle. Adam ho odmietal pusti\u0165, z\u00e1pasil ako o\u00a0\u017eivot, no prehr\u00e1val.<\/p>\n Luke k\u00a0nemu pribehol za hlasn\u00e9ho bojov\u00e9ho pokriku a\u00a0celou silou sekol. Ozvalo sa kovov\u00e9 zazvonenie, ako ke\u010f kov udrie o\u00a0kov, sekera vyletela Lukovi z\u00a0ruky a\u00a0odletela kamsi pre\u010d, a na \u010diernom materi\u00e1ly nezostal ani len \u0161krabanec.<\/p>\n \u201ePusti to!\u201c vykr\u00edkol Luke, schmatol Adama a\u00a0\u0165ahal ho pre\u010d z\u00a0izby na chodbu.<\/p>\n Prebehli popri mimozemskej forme \u017eivota, na p\u00e1r okamihov sa ich poh\u013eady stretli, ke\u010f nato\u010dila hlavu s\u00a0\u010d\u00edmsi, \u010do vyzeralo ako ve\u013ek\u00e9 \u010dierne o\u010di.<\/p>\n Vp\u00e1lili do n\u00e1protivnej izby, Adam za sebou zavrel dvere a\u00a0oprel sa o ne. A\u017e potom si uvedomil m\u00e1rnos\u0165 toho \u00fakonu a\u00a0usko\u010dil pr\u00e1ve v\u010das, ke\u010f aj so z\u00e1rub\u0148ou vypadli na miesto, kde len pred malou chv\u00ed\u013eou st\u00e1l.<\/p>\n Emz\u00e1k vo\u0161iel do diery v stene. Zah\u013eadel sa na Adama, pozdvihol ruku so zbra\u0148ou a\u00a0namieril mu ju na hru\u010f.<\/p>\n Adam bezmocne h\u013eadel do \u00fastia hlavne. Nebola tmav\u00e1, dnu sa hromadilo modr\u00e9 svetlo. Uvo\u013enil sa a\u00a0zatvoril o\u010di.<\/p>\n Teraz je skuto\u010dn\u00fd koniec. Prep\u00e1\u010d Ziu\u0161, nechcel som \u0165a opusti\u0165 tak skoro.<\/p>\n \u010eal\u0161ie kovov\u00e9 zazvonenie ho prin\u00fatilo otvori\u0165 o\u010di pr\u00e1ve v\u010das, aby videl, ako Luke udiera mimozem\u0161\u0165ana akousi kovovou ty\u010dou zo v\u0161etk\u00fdch str\u00e1n. U\u017e ho musela bolie\u0165 pa\u017ea, ale neprest\u00e1val, ani ke\u010f sa ruka so zbra\u0148ou obr\u00e1tila jeho smerom.<\/p>\n Adam nevidel ni\u010d, \u010d\u00edm by mohol zasiahnu\u0165 do s\u00faboja, a\u00a0tak sa nepriate\u013eovi vrhol na ruku a\u00a0\u0165ahal ju pre\u010d. Prekvapilo ho, \u017ee sa mu to podarilo. Myslel si, \u017ee to s emz\u00e1kom\u00a0ani len nepohne.<\/p>\n \u201ePokra\u010duj!\u201c vykr\u00edkol Adam a\u00a0neprest\u00e1val myka\u0165 rukou. Nemal \u017eiaden pl\u00e1n. Holou rukou ho udiera\u0165 nemohol, ale Luke to vyrie\u0161il za neho, ke\u010f n\u00e1hle potiahol beh\u00fa\u0148, na ktorom ich s\u00faper st\u00e1l.<\/p>\n Zop\u00e1r \u00faderov srdca sa Luke ani len nepohol. Prekvapilo ho, \u017ee sa mu to podarilo. Adam sa cel\u00fdm telom hodil na zdv\u00edhaj\u00facu sa ruku so zbra\u0148ou a\u00a0usiloval sa ju udr\u017ea\u0165 pri zemi.<\/p>\n Mimozem\u0161\u0165an toho za\u010d\u00ednal ma\u0165 o\u010dividne dos\u0165, \u010dosi nezrozumite\u013ene zavr\u010dal a vo\u013enou rukou chytil Adama ne\u0161etrne zozadu za krk a\u00a0hodil ho o\u00a0ved\u013eaj\u0161iu stenu.<\/p>\n Druh\u00fdkr\u00e1t za de\u0148 pri\u0161iel n\u00e1razom o\u00a0dych a zatmelo sa mu pred o\u010dami.<\/p>\n Luke zbesilo ml\u00e1til do le\u017eiaceho nepriate\u013ea. Ni\u010d in\u00e9 mu nezost\u00e1valo. Nemal kam utiec\u0165. Vonku \u010dakali \u010fal\u0161\u00ed a\u00a0ak mal umrie\u0165, bol odhodlan\u00ed zobra\u0165 aspo\u0148 jedn\u00e9ho so sebou.<\/p>\n Zvuk \u00faderu sa n\u00e1hle zmenil, ke\u010f trafil s\u00fapera pod krkom. Chystal sa udrie\u0165 znova, ale votrelcova ruka bola r\u00fdchlej\u0161ia. Zovrela kovov\u00fa ty\u010d a\u00a0zlomila ju na dve, akoby bola z dreva. Jedna \u010das\u0165 mu zostala v\u00a0ruk\u00e1ch, druh\u00e1 dopadla k bezvl\u00e1dnemu Adamovi.<\/p>\n Mimozem\u0161\u0165an vydal ak\u00fdsi zvuk. \u010cosi hovoril, ale pre Luka to bola len zmes samohl\u00e1sok, spoluhl\u00e1sok, chr\u010dania a\u00a0vr\u010dania, ktor\u00e9 mu ned\u00e1vali \u017eiaden zmysel. Pozdvihol ruku so zbra\u0148ou a\u00a0namieril na Luka.<\/p>\n Luke rozpa\u017eil ruky a\u00a0o\u00a0krok ust\u00fapil. \u201eLen do toho,\u201c za\u0161epkal a\u00a0k\u00fatikom oka postrehol pohyb.<\/p>\n Otrasen\u00fd z\u00a0n\u00e1razu a\u00a0s\u00a0rozdvojen\u00fdm viden\u00edm nahmatal Adam pri ruke ak\u00fdsi tvrd\u00fd predmet. Pevne ho zovrel a\u00a0pozrel sa pred seba. Luke st\u00e1l odovzdan\u00fd svojmu osudu a\u00a0otv\u00e1ral \u00fasta.<\/p>\n Sna\u017e\u00ed sa mi nie\u010do poveda\u0165?<\/p>\n \u201eKrk!\u201c vykr\u00edkol Luke, ale votrelec sa u\u017e za\u010dal ot\u00e1\u010da\u0165.<\/p>\n St\u00e1le otrasen\u00fd Adam ani poriadne nevedel, \u010do Luke kri\u010d\u00ed, len videl k\u00a0nemu smeruj\u00facu zbra\u0148. Pevne uchopil tvrd\u00fd predmet a\u00a0urobil prv\u00e9, \u010do mu napadlo. Rozbehol sa v\u00a0\u00fastrety nepriate\u013eovi s\u00a0napriahnutou rukou. Vtedy mu do\u0161lo, \u010do Luke kri\u010dal, upravil trajekt\u00f3riu ruky a\u00a0v\u00a0plnej r\u00fdchlosti zasiahol mimozem\u0161\u0165ana do oblasti krku.<\/p>\n Neozval sa kovov\u00fd zvuk, no ani sa nezdalo, \u017ee by narobil d\u00e1ku \u0161kodu, tvora pred n\u00edm to v\u0161ak rozhodne vyviedlo z\u00a0miery. Bodol teda znova na rovnak\u00e9 miesto a\u00a0znova.<\/p>\n S\u00e1m nevedel, ako r\u00fdchlo a\u00a0ani na ko\u013ek\u00fd pokus postrehol zmenu v\u00a0podobe bolestiv\u00e9ho v\u00fdkriku.<\/p>\n Vytiahol \u00falomok ty\u010de, ostriekala ho ak\u00e1si tekutina a\u00a0udrel znova, op\u00e4\u0165 v\u00fdkrik. Napriahol sa k\u00a0\u010fal\u0161iemu \u00faderu, ale u\u017e sa k\u00a0nemu nedostal, zasiahla ho \u010dierna ruka a\u00a0odhodila ho stranou.<\/p>\n Myslel si, \u017ee je u\u017e po \u0148om, ale mimozem\u0161\u0165an mal o\u010dividne in\u00e9 starosti. Oboma rukami si dr\u017eal za krk a\u00a0pok\u00fa\u0161al sa zastavi\u0165 krv\u00e1canie, alebo \u010do to bolo.<\/p>\n Adam sa otrasene pozviechal zo zeme a\u00a0podi\u0161iel k\u00a0zbrani le\u017eiacej na zemi. Zodvihol ju a\u00a0obzrel si ju. Na \u013eudsk\u00fd v\u00fdtvor rozhodne nevyzerala, ale to mohol by\u0165 \u00famysel. Bola len o\u00a0nie\u010do v\u00e4\u010d\u0161ia ako \u0161tandardn\u00e1 pi\u0161to\u013e a\u00a0dimenzovan\u00e1 na niekoho v\u00e4\u010d\u0161ieho. Uchopil ju oboma rukami a\u00a0h\u013eadal sp\u00fa\u0161\u0165. Chv\u00ed\u013eu si aj myslel, \u017ee \u017eiadna nie je a\u00a0ovl\u00e1da sa inak, ale zbra\u0148 zrazu vystrelila, plesklo to a\u00a0skoro zasiahla Luka.<\/p>\n \u201eJesus, d\u00e1vaj pozor!\u201c<\/p>\n \u201eSorry,\u201c ospravedlnil sa Adam, namieril na stenu a\u00a0vyp\u00e1lil znova. Nemala sp\u00fa\u0161\u0165 ako zbrane, ktor\u00e9 poznal, ale bola tam. Ovl\u00e1dala sa silnej\u0161\u00edm stla\u010den\u00edm rukov\u00e4te a sp\u00e4tn\u00fd r\u00e1z bol minim\u00e1lny.<\/p>\n Oto\u010dil hlave\u0148 na votrelca a\u00a0stisol ruku. Elektrick\u00e9 obl\u00faky obalili tvorove telo a\u00a0prestal sa h\u00fdba\u0165. Adam nevedel, \u010di to na nich nehr\u00e1 a\u00a0tak vystrelil e\u0161te dvakr\u00e1t.<\/p>\n Zospodu sa n\u00e1hle ozvali \u010fal\u0161ie kroky. Tentoraz ich bolo ove\u013ea viac a\u00a0r\u00fdchlo sa hnali po schodoch.<\/p>\n \u201e\u010co teraz?!\u201c sp\u00fdtal sa Luke a\u00a0v\u00a0ruke zovrel zlomen\u00fa ty\u010d.<\/p>\n Adam mu nestihol odpoveda\u0165. Do miestnosti pr\u00e1ve vtrhol \u010fal\u0161\u00ed votrelec a\u00a0bez varovania vystrelil. Lukovi sa akosi podarilo usko\u010di\u0165. Adam dva razy r\u00fdchlo stla\u010dil sp\u00fa\u0161\u0165, zasiahol mimozem\u0161\u0165ana do hrude a\u00a0u\u017e strie\u013eal naslepo do chodby.<\/p>\n Luke sa medzit\u00fdm vrhol za druhou zbra\u0148ou a\u00a0mieril \u0148ou pred seba. \u201eAko sa t\u00fdm strie\u013ea?!\u201c<\/p>\n \u201eStla\u010d rukov\u00e4\u0165,\u201c odvetil Adam a\u00a0vyp\u00e1lil po ruke, ktor\u00e1 pr\u00e1ve prerazila stenu po ich pravej strane. Nezasiahol ju, ale aspo\u0148 sa stiahla.<\/p>\n Vo dver\u00e1ch sa objavil \u010fal\u0161\u00ed mimozem\u0161\u0165an a\u00a0Luke ho zasiahol do hrude. Zvalil sa na zem.<\/p>\n Obaja strie\u013eali, aj ke\u010f nemali cie\u013e a\u00a0Adam si kl\u00e1dol ot\u00e1zku, ko\u013eko n\u00e1bojov, alebo energie mu zost\u00e1va. Zbra\u0148 mala len jedno svetielko \u2013 moment\u00e1lne zelen\u00e9.<\/p>\n E\u0161te nieko\u013ekokr\u00e1t vystrelil a\u00a0potom prestal. Vzduch bol \u0165a\u017eko d\u00fdchate\u013en\u00fd, pln\u00fd prachu a\u00a0p\u00e1chol po oz\u00f3ne.<\/p>\n \u201eKde s\u00fa?\u201c sp\u00fdtal sa Luke. Tie\u017e prestal strie\u013ea\u0165, na\u010falej v\u0161ak mieril na dvere. \u201eMysl\u00ed\u0161, \u017ee to vzdali?\u201c<\/p>\n \u201ePochybujem,\u201c povedal Adam pr\u00e1ve, ke\u010f sa do miestnosti dog\u00fa\u013eala mal\u00e1 leskl\u00e1 gu\u013ea naplnen\u00e1 modr\u00fdm svetlom a\u00a0zastala p\u00e1r metrov pred nimi.<\/p>\n \u201eTe\u0161ilo ma,\u201c povzdychol si Adam a\u00a0zvesil ruky pozd\u013a\u017e tela.<\/p>\n Gu\u013ea explodovala v\u00a0z\u00e1blesku modr\u00e9ho svetla a\u00a0vyslala ich smerom nieko\u013eko elektrick\u00fdch v\u00fdbojov.<\/p>\n K\u00a0oz\u00f3nu sa pridal pach sp\u00e1len\u00e9ho m\u00e4sa a\u00a0Adam s\u00a0Lukom sa bezvl\u00e1dne zvalili na zem.<\/p>\n Na Adamovo prekvapenie koniec nenastal.<\/p>\n Nezomrel, aspo\u0148 nie e\u0161te. Intenz\u00edvna p\u00e1liv\u00e1 boles\u0165 mu vystrelila a\u017e do mozgu, ochromila jeho zmysly, okam\u017eite po\u013eavila a teraz nec\u00edtil ni\u010d. V\u00f4bec ni\u010d.<\/p>\n Teplo, zima, dotyky. Nedok\u00e1zal pohn\u00fa\u0165 rukami, nohami, cel\u00fd telom, ale za to videl a\u00a0po\u010dul.<\/p>\n Z\u00a0miesta, kde sa zr\u00fatil, zazrel \u0161tyri p\u00e1ry \u010diernych n\u00f4h, r\u00e1d by putoval poh\u013eadom aj vy\u0161\u0161ie, ale jeho poloha mu to nedovo\u013eovala.<\/p>\n O\u00a0\u010domsi sa nahnevane rozpr\u00e1vali, ke\u010f do miestnosti vst\u00fapil ktosi \u010fal\u0161\u00ed. Vrava okam\u017eite ustala, nohy pre\u0161li k\u00a0tvorovi, ktor\u00e9ho Adam s\u00a0Lukom zdolali a\u00a0potom sa pristavil pri nich.<\/p>\n Adam u\u017e takmer videl, ako sa \u0165a\u017ek\u00e1 noha dv\u00edha a\u00a0dopad\u00e1 mu na hlavu, alebo na krk, ale doty\u010dn\u00fd do\u0148ho len \u0161tuchol a\u00a0prevr\u00e1til ho.<\/p>\n Takto zbl\u00edzka pri\u0161li Adamovi e\u0161te hrozivej\u0161\u00ed, ale nemohol s\u00a0t\u00fdm ni\u010d spravi\u0165, len sa bezradne prizera\u0165 a\u00a0\u010daka\u0165, \u010do sa bude dia\u0165.<\/p>\n Tvor sa na neho chv\u00ed\u013eu pozeral, potom to ist\u00e9 spravil pri Lukovi a\u00a0napokon \u010dosi \u00fase\u010dn\u00e9 povedal ostatn\u00fdm a\u00a0odi\u0161iel.<\/p>\n Mimozem\u0161\u0165ania si pripli zbrane k\u00a0skafandru, podi\u0161li k\u00a0Lukovi, ktor\u00fd bol najbli\u017e\u0161ie, zdvihli ho, akoby ni\u010d nev\u00e1\u017eil, a\u00a0prehodili si ho cez rameno. To ist\u00e9 spravili aj s\u00a0Adamom a\u00a0opustili dom.<\/p>\n V\u00a0pokluse sa\u00a0vracali sp\u00e4\u0165 k\u00a0Sadu Janka Kr\u00e1\u013ea, Adam sa bezvl\u00e1dne homp\u00e1\u013eal hlavou nadol na chrbte a\u00a0bol r\u00e1d, \u017ee ni\u010d nec\u00edti. Rozhodne by to nebolo pr\u00edjemn\u00e9 po v\u0161etk\u00fdch t\u00fdch zraneniach.<\/p>\n Aj ke\u010f hlavou smeroval dopredu, ve\u013ea toho nevidel. Preva\u017ene len \u010dierne nohy a\u00a0v\u00a0r\u00fdchlosti sa\u00a0mihaj\u00faci asfalt. Ob\u010das sa mu podarilo zahliadnu\u0165 les na jednej strane, alebo zarasten\u00fd are\u00e1l na druhej.<\/p>\n Po\u010du\u0165 v\u0161ak po\u010dul. Hu\u010danie motorov mimozemsk\u00fdch lod\u00ed, aspo\u0148 si myslel, \u017ee to boli ony, a\u00a0zakr\u00e1tko ich aj zazrel, ke\u010f tvor, ktor\u00fd ho niesol, spomalil a\u00a0nato\u010dil sa.<\/p>\n Na parkovisku pred budovou divadla a\u00a0v\u00f4kol nej medzi\u010dasom prist\u00e1li viacer\u00e9 lode, zadn\u00e9 rampy mali sklonen\u00e9 a\u00a0dnu poh\u00e1\u0148ali \u013eud\u00ed.<\/p>\n Adamovi cel\u00fd v\u00fdjav pri\u0161iel ako z\u00e1bery z\u00a0historick\u00fdch kni\u017eiek. Na Africkom kontinente podobn\u00fdm sp\u00f4sobom odv\u00e1dzali otrokov.<\/p>\n Nieko\u013eko desiatok \u013eud\u00ed le\u017ealo naukladan\u00fdch poved\u013ea lod\u00ed v\u00a0nieko\u013ek\u00fdch radoch ved\u013ea seba. Neh\u00fdbali si, vyzerali ako m\u0155tvi a votrelci medzi nimi chodili a\u00a0skl\u00e1\u0148ali sa k\u00a0nim. Niektor\u00fdm vo\u013ea\u010do urobili, zo svojho miesta nevidel \u010do, in\u00fdch len prekro\u010dili.<\/p>\n Aj Adama tak polo\u017eili s\u00a0poh\u013eadom upret\u00fdm do neba. Mohol tak sledova\u0165, ako sa u\u017e niektor\u00e9 lode vz\u010fa\u013euj\u00fa a\u00a0odlietaj\u00fa sp\u00e4\u0165 do vesm\u00edru odkia\u013e pri\u0161li. E\u0161te st\u00e1le z\u00a0\u010dasu na \u010das nad ich hlavami preleteli nepriate\u013esk\u00e9 st\u00edha\u010dky, ale inak bola obloha pokojn\u00e1.<\/p>\n \u010co s\u00a0nami chc\u00fa? Prebehlo Adamovi mys\u013eou, ale ne\u017e sa nad t\u00fdm stihol zamyslie\u0165, zjavil sa nad n\u00edm jeden z\u00a0mimozem\u0161\u0165anov, k\u013eakol si k nemu a\u00a0\u010dosi mu pichol do krku.<\/p>\n Samotn\u00fd vpich nec\u00edtil, len zapo\u010dul slab\u00e9 syknutie. A\u017e po chv\u00edli ho miesto vpichu za\u010dalo svrbie\u0165 a\u00a0telom sa mu rozlievala pr\u00edjemn\u00e1 hor\u00fa\u010dava. Postupne sa mu aj navracal cit do kon\u010dat\u00edn, a\u017e nimi napokon mohol h\u00fdba\u0165. Po ochabnut\u00ed mu zostalo len nepr\u00edjemn\u00e9 mrav\u010denie po celom tele, ale aj to odznievalo.<\/p>\n Adam sa aj bez pokynu posadil a\u00a0zah\u013eadel na Luka. Aj on sa u\u017e pozviechal a\u00a0zamra\u010dene sledoval dianie okolo seba, ale aj bl\u00ed\u017eiacu sa skupinku \u0161iestich ozbrojen\u00fdch votrelcov.<\/p>\n Zastali a\u017e pri nich, obost\u00fapili ich, a posunkami im dali najavo, aby sa postavili a\u00a0nasledovali ich.<\/p>\n Na Lukovi videl, \u017ee sa chyst\u00e1 na odpor, ale Adam si len povzdychol a\u00a0zodvihol sa zo zeme.<\/p>\n \u201ePo\u010f,\u201c podal Adam Lukovi pomocn\u00fa ruku a\u00a0potiahol ho na nohy.<\/p>\n Luke pok\u00fdval hlavou a\u00a0nasledovali tvorov k\u00a0najbli\u017e\u0161ej lodi.<\/p>\n Ne\u017e Adam nast\u00fapil, dovolil si letm\u00fd poh\u013ead na Petr\u017ealku. Panel\u00e1ky boli e\u0161te \u010faleko, ale to ho nezauj\u00edmalo. V\u00a0tom smere nevidel \u017eiadne st\u00edha\u010dky, a\u00a0iba tu a\u00a0tam st\u00fapal odniekia\u013e dym.<\/p>\n D\u00e1valo mu to n\u00e1dej, \u017ee Zia je v\u00a0poriadku. B\u00fdvaj\u00fa predsa \u010faleko, takmer a\u017e na konci.<\/p>\n Aspo\u0148, \u017ee tak, pomyslel si.<\/p>\n Vy\u0161li po n\u00e1kladnej rampe, usadili ich do seda\u010diek nie pr\u00edli\u0161 usp\u00f4soben\u00fdch na ich stavbu tela ved\u013ea ostatn\u00fdch \u013eud\u00ed a\u00a0zapli popruhy, ktor\u00e9 sa sam\u00e9 od seba stiahli.<\/p>\n Rampa sa dala do pohybu a\u00a0uzatv\u00e1rala kab\u00ednu. Adam so zatajen\u00fdm dychom sledoval zmen\u0161uj\u00faci sa v\u00fdh\u013ead na rodn\u00e9 mesto, a\u017e k\u00fdm o\u0148 \u00faplne nepri\u0161iel.<\/p>\n Na sucho preglgol a\u00a0do o\u010d\u00ed sa mu natisli slzy. Zatla\u010dil ich.<\/p>\n Priestorom lode sa rozozvu\u010dal jemn\u00fd bzukot mimozemsk\u00e9ho motora a\u00a0vz\u00e1p\u00e4t\u00ed aj vzlietli. Spoznal to pod\u013ea toho, \u017ee sa stroj otriasol a\u00a0n\u00e1sledne sa mu pohol \u017eal\u00fadok a\u00a0pritla\u010dilo ho do sedadla.<\/p>\n V\u00a0prednej \u010dasti kab\u00edny sa zrazu rozsvietil \u0161irok\u00fd p\u00e1s steny a\u00a0zjavil sa na nej poh\u013ead na modr\u00e9 nebo. Pod\u013ea toho lo\u010f st\u00fapala, op\u00fa\u0161\u0165ala atmosf\u00e9ru a\u00a0bl\u00ed\u017eila sa do vesm\u00edru.<\/p>\n Vesm\u00edr Adama odjak\u017eiva fascinoval, r\u00e1d hral vesm\u00edrne hry, pozeral filmy, seri\u00e1ly, \u010d\u00edtal knihy \u010di komiksy. Ale ani raz v\u00a0\u017eivote neuva\u017eoval nad t\u00fdm, \u017ee by Zem v skuto\u010dnosti opustil.<\/p>\n Bol realista. Vedel, \u017ee na \u010dosi tak\u00e9 nie je \u013eudstvo e\u0161te dostato\u010dne vyspel\u00e9 a\u00a0za jeho \u017eivota ani nebude. Komer\u010dn\u00e9 lety sa u\u017e pl\u00e1novali, ale len pre boh\u00e1\u010dov.<\/p>\n A\u00a0teraz sa v\u00a0\u0148om ocitol, zadarmo a\u00a0bez vlastnej v\u00f4le, a napriek v\u0161etk\u00fdm hr\u00f4zam, ktor\u00e9 za posledn\u00e9 hodiny pre\u017eil, ho poh\u013ead na Zem z\u00a0vesm\u00edru upokojil.<\/p>\n Pok\u00fa\u0161al sa vry\u0165 si ho do pam\u00e4ti. Aby nikdy nezabudol, odkia\u013e poch\u00e1dza a\u00a0kam sa m\u00e1 vr\u00e1ti\u0165. Kam sa mus\u00ed vr\u00e1ti\u0165. Kdesi tam dole ho \u010dakala Zia a\u00a0jeho rodina.<\/p>\n V\u00a0hlave mu v\u00edrili my\u0161lienky – Pre\u010do my? Pre\u010do pr\u00e1ve na\u0161a krajina? Sme mal\u00ed a\u00a0bezv\u00fdznamn\u00ed. Ale na ni\u010d rozumn\u00e9 nepri\u0161iel. Mimozem\u0161\u0165ania asi nerobia rozdiely, pre nich sme v\u0161etci rovnak\u00ed.<\/p>\n Skr\u00e1tka si vybrali jednu oblas\u0165, uskuto\u010dnili v\u00fdsadok a\u00a0teraz \u010do?<\/p>\n Netu\u0161il a\u00a0ob\u00e1val sa toho. Mo\u017enost\u00ed bolo ne\u00farekom a\u00a0ani jedna pre nich nekon\u010dila dobre.<\/p>\n Z\u00e1ber na obrazovke sa zmenil, ale Adam to nezaregistroval. Mys\u013eou bol niekde \u00faplne inde. Prebralo ho a\u017e Lukovo kopnutie do nohy.<\/p>\n \u201ePozri sa na to,\u201c uk\u00e1zal u\u017easnuto na obrazovku.<\/p>\n Zobrazovala vesm\u00edrnu lo\u010f niekde medzi Mesiacom a Zemou. V\u0161etky men\u0161ie sa k nej bl\u00ed\u017eili ako v\u010dely vracaj\u00face sa do \u00fa\u013ea. Musela by\u0165 obrovsk\u00e1. Keby prist\u00e1la na povrchu Zeme, pravdepodobne by zaberala rozlohu v\u00e4\u010d\u0161iu ne\u017e \u0161tyri futbalov\u00e9 \u0161tadi\u00f3ny. Aj s\u00a0trib\u00fanou.<\/p>\n Ke\u010f vlietali do hang\u00e1ru materskej lode, stroj sa oto\u010dil a kamera okrajovo zachytila vzdialen\u00fd povrch Zeme. Slab\u00fdm z\u00e1bleskom sa ako keby l\u00fa\u010dila. Potom obrazovka zhasla, ale st\u00e1le mu ten obraz zostal vryt\u00fd pred o\u010dami.<\/p>\n \u201eVr\u00e1tim sa. S\u013eubujem ti to, Zia. Vr\u00e1tim sa, aj keby to malo trva\u0165 cel\u00fd \u017eivot,\u201c povedal a\u00a0sklopil slzami zaliate o\u010di.<\/p>\n Bojovn\u00edci – 2. Kapitola<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"