{"id":497,"date":"2020-04-18T23:30:44","date_gmt":"2020-04-18T21:30:44","guid":{"rendered":"http:\/\/martinbenkovic.sk\/?p=497"},"modified":"2020-04-25T08:58:30","modified_gmt":"2020-04-25T06:58:30","slug":"neprebudeni-8-kapitola","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/martinbenkovic.sk\/?p=497","title":{"rendered":"(Ne)Prebuden\u00ed \u2013 8. Kapitola"},"content":{"rendered":"\n
\"\"<\/figure><\/div>\n\n\n\n

\u201eNem\u00f4\u017eete mi to da\u0165 dolu? Lep\u0161ie by som sa h\u00fdbal.\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eNie!\u201c zahriakli ma obaja kapit\u00e1ni naraz po\u0161epky. Potom prehovoril Mal\u00fd. \u201eA dr\u017ete klapa\u010dku. E\u0161te n\u00e1s niekto za\u010duje.\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eEh, nepravdepodobn\u00e9,\u201c povedal som a po\u010d\u00faval zvuky stre\u013eby a v\u00fdbuchov oz\u00fdvaj\u00facich sa zo spodn\u00e9ho podla\u017eia. Policajti boli s\u00edce v presile, ale \u017eiaden z nich nemal tak\u00fa v\u00fdstroj, ak\u00fa mali t\u00edto chlapi. U\u017e na prv\u00fd poh\u013ead vyzerala nepreniknute\u013ene a vyroben\u00e1 bola ur\u010dite z najlep\u0161\u00edch a najkvalitnej\u0161\u00edch materi\u00e1lov. Pod\u013ea velite\u013ea \u0160tef\u00e1nika i\u0161lo o v\u00fdstroj, ktor\u00fa pou\u017e\u00edvali v\u00fdhradne arm\u00e1dne \u0161peci\u00e1lne jednotky. Vojaci tak boli chr\u00e1nen\u00ed takmer kompletne proti z\u00e1sahom z be\u017en\u00fdch streln\u00fdch zbran\u00ed a dok\u00e1zali ust\u00e1\u0165 aj nieko\u013eko z\u00e1sahov z \u0165a\u017ek\u00e9ho kalibru \u010di dokonca zastavi\u0165 \u0161rapnely po v\u00fdbuchu gran\u00e1tu, ale \u0161tyri gran\u00e1ty u\u017e ust\u00e1\u0165 o\u010dividne nevedeli. A to bolo na\u0161e \u0161\u0165astie.<\/p>\n\n\n\n

\u201eAko otvor\u00edme br\u00e1nu, aby n\u00e1s nevideli?\u201c op\u00fdtala sa Jelen\u00edkov\u00e1 a uk\u00e1zala na kamery nach\u00e1dzaj\u00face sa v rohoch. Doteraz sme sa zakr\u00e1dali popri stene a schov\u00e1vali sa za autami, ale br\u00e1na mala dve kamery. Ka\u017ed\u00fa na inej strane a otvoren\u00fd priestor pred nami. Aj ke\u010f sa pred jednou schov\u00e1me, druh\u00e1 n\u00e1s takmer ur\u010dite zachyt\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

Pl\u00e1n zatia\u013e vych\u00e1dzal. Hodi\u0165 dolu schodmi p\u00e1r gran\u00e1tov a nahneva\u0165 ich dostato\u010dne na to, aby utekali rovno za svoj\u00edm cie\u013eom bez d\u00f4kladn\u00e9ho prezretia okolia. V pl\u00e1ne bolo ve\u013ea medzier a pohr\u00e1vali sa so \u0161\u0165ast\u00edm, no musel som uzna\u0165, \u017ee Jelen\u00edkovej n\u00e1pad bol skuto\u010dne odv\u00e1\u017eny, ale aj riskantn\u00fd, vystavil cel\u00fa pos\u00e1dku policajnej stanice ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161iemu nebezpe\u010diu. A kv\u00f4li \u010domu? Kv\u00f4li mne. St\u00e1le mi v\u0161ak nikto nepovedal, pre\u010do. Najjednoduch\u0161ie a bezpe\u010dnej\u0161ie pre v\u0161etk\u00fdch z\u00fa\u010dastnen\u00fdch by naozaj bolo ma odovzda\u0165. Zl\u00e9 pre m\u0148a, v\u00fdhodn\u00e9 pre nich.<\/p>\n\n\n\n

\u201eBudeme musie\u0165 r\u00fdchlo prebehn\u00fa\u0165 a po\u010dka\u0165, k\u00fdm sa otvoria dvere. To stihneme,\u201c navrhol kapit\u00e1n Mal\u00fd.<\/p>\n\n\n\n

\u201eNebudeme musie\u0165 \u010daka\u0165,\u201c zamie\u0161al som sa do debaty, ke\u010f\u017ee som si ako jedin\u00fd v\u0161imol, \u017ee sa gar\u00e1\u017eov\u00e1 br\u00e1na za\u010dala otv\u00e1ra\u0165. E\u0161te viac som sa skr\u010dil za auto, za ktor\u00fdm sme sa schov\u00e1vali, a obidvaja kapit\u00e1ni urobili to ist\u00e9. Nikomu z n\u00e1s ani len nenapadlo nakukn\u00fa\u0165 a pozrie\u0165 sa, \u010do sa bude dia\u0165. Rad\u0161ej sme \u010dakali. Hne\u010f ako sa br\u00e1na \u00faplne otvorila, ozval sa zvonku zvuk prich\u00e1dzaj\u00facich vozidiel. Nie oby\u010dajn\u00fdch, ale \u0165a\u017ek\u00fdch so siln\u00fdm motorom. Nezastavovali, ba ani nespomalili a ihne\u010f si to namierili na spodn\u00e9 podla\u017eie. Takmer okam\u017eite, ako zi\u0161li dole, sa ozvala gu\u013eometn\u00e1 pa\u013eba sprev\u00e1dzan\u00e1 v\u00fdbuchmi. Ani som nemusel vidie\u0165, \u010do okolo n\u00e1s preletelo, aby som vedel, \u017ee to pre policajtov pod nami neve\u0161tilo ni\u010d dobr\u00e9.<\/p>\n\n\n\n

\u201eTeraz!\u201c pos\u00faril som oboch, lebo zostali v \u0161oku a na\u010d\u00favali teraz u\u017e jednosmernej stre\u013ebe, v\u00fdbuchom a v\u00fdkrikom.<\/p>\n\n\n\n

\u201eTeraz alebo nikdy!\u201c zopakoval som a trochu s kapit\u00e1nkou zatriasol.<\/p>\n\n\n\n

\u201eIdeme,\u201c povedala s mys\u013eou pri svojich kolegoch, no podi\u0161la ku kraju vozidla a rozbehla sa nasledovan\u00e1 kapit\u00e1nom Mal\u00fdm. Ja som i\u0161iel ako posledn\u00fd. Znate\u013ene som zaost\u00e1val a striedavo pozeral z kamery na kameru. Zatia\u013e boli obe namieren\u00e9 na rampu do spodn\u00e9ho podla\u017eia, kam zmizli \u0165a\u017ek\u00e9 vozidl\u00e1.<\/p>\n\n\n\n

\u201ePohnite si!\u201c zakri\u010dal na m\u0148a Mal\u00fd a poh\u00e1\u0148al ma prudk\u00fdmi gestami.<\/p>\n\n\n\n

\u201eTo ako v\u00e1\u017ene?!\u201c sp\u00fdtal som sa ho nahnevane. Nevedel som, \u010di to mysl\u00ed naozaj alebo si zo m\u0148a rob\u00ed srandu, ale vtipn\u00e9 mi to nepripadalo. Ani to, ako sa obe kamery naraz pohli, zamerali sa na m\u0148a a sledovali ka\u017ed\u00fd m\u00f4j pohyb.<\/p>\n\n\n\n

\u201eKurva, kurva, kurva!\u201c pridal som do kroku, ako to len \u0161lo, zop\u00e1rkr\u00e1t som sa skoro potkol, ale nakoniec som sa dostal von. Mal\u00fd ma chytil pod pazuchou a pom\u00e1hal mi \u00eds\u0165 r\u00fdchlej\u0161ie k autu, ktor\u00e9 sa Jelen\u00edkov\u00e1 sna\u017eila pr\u00e1ve na\u0161tartova\u0165.<\/p>\n\n\n\n

\u201eR\u00fdchlej\u0161ie!\u201c s\u00faril ma a neby\u0165 toho, \u017ee n\u00e1m v\u0161etk\u00fdm i\u0161lo o \u017eivot, tak by som sa na neho asi vrhol. Kret\u00e9n jeden, povedal som mu v duchu a zvalil sa spolu s n\u00edm na zem, potom, \u010do sa ozval v\u00fdstrel nasleduj\u00faci \u010fal\u0161\u00edmi dvoma. Niekto po n\u00e1s strie\u013eal a Mal\u00fd si spokojne le\u017e\u00ed na mne! Prevr\u00e1til som sa a chcel mu u\u017e kone\u010dne vynada\u0165, ale poh\u013ead do jeho boles\u0165ou strhanej tv\u00e1re ma uml\u010dal. Pozeral na m\u0148a so smutn\u00fdmi o\u010dami pln\u00fdmi bolesti a sna\u017eil sa nie\u010do poveda\u0165, ale jedin\u00e9 \u010do mu z \u00fast vych\u00e1dzalo, boli krvav\u00e9 bubliny. Musel to dosta\u0165 do nechr\u00e1nen\u00e9ho miesta. Pok\u00fasil som sa dosta\u0165 spod jeho ve\u013ek\u00e9ho tela, zatia\u013e \u010do ku mne pomal\u00fdm krokom kr\u00e1\u010dal chlap v po\u0161kodenej bojovej zbroji. R\u00e1d by som povedal, \u017ee sa usmieval, ke\u010f sa k n\u00e1m bl\u00ed\u017eil, alebo mra\u010dil, ale nemohol som. Cez matn\u00fd \u010dierny priezor, ktor\u00fd mu zakr\u00fdval cel\u00fa tv\u00e1r, som nevidel v\u00f4bec ni\u010d. Ka\u017ed\u00fa jednu \u010das\u0165 mal d\u00f4kladne zakryt\u00fa v \u010diernej zbroji. Kr\u00e1\u010dal sebavedomo. Vedel, \u017ee mu nem\u00e1m kam utiec\u0165. Aj keby som sa postavil a za\u010dal uteka\u0165, tak s tou \u00fato\u010dnou pu\u0161kou ma rozhodne neminie.<\/p>\n\n\n\n

\u201ePacho, Pacho,\u201c prehovoril na m\u0148a tlmen\u00fdm hlasom, ke\u010f u\u017e bol temer pri mne. \u201eV\u017edy som si myslel, \u017ee m\u00e1\u0161 viac \u0161\u0165astia ako rozumu, ale \u017ee m\u00e1\u0161 okrem toho aj tak\u00fd tuh\u00fd korienok, to som veru nevedel.\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u010eal\u0161\u00ed, \u010do ma poznal. Skvel\u00e9. Poznaj\u00fa ma v\u0161etci, len ja nie. \u0160pi\u010dkou \u010di\u017emy zo m\u0148a odkopol plytko d\u00fdchaj\u00faceho Mal\u00e9ho, pozrel sa na neho a vystrelil. Bez zav\u00e1hania a priamo do hlavy. Kapit\u00e1n sa prestal h\u00fdba\u0165 a posledn\u00fd raz vyd\u00fdchol. Je mi to \u013e\u00fato, pomyslel som si a preglgol. Bol to mo\u017eno kret\u00e9n, ale tak\u00fato smr\u0165 si ur\u010dite nezasl\u00fa\u017eil. Robil si len svoju pr\u00e1cu.<\/p>\n\n\n\n

\u201eKe\u010f mi povedali prv\u00fdkr\u00e1t, \u017ee \u0165a m\u00e1m zabi\u0165, tak sa mi do toho ve\u013emi nechcelo. Nevedel som, \u010di to dok\u00e1\u017eem. Ale teraz je to \u013eah\u0161ie, druh\u00fdkr\u00e1t je v\u017edy v\u0161etko \u013eah\u0161ie,\u201c povedal, ke\u010f sa znova obr\u00e1til na m\u0148a. Z puzdra na nohe si vytiahol pi\u0161to\u013e a namieril. \u201eTeraz to u\u017e bude naozaj zbohom.\u201c<\/p>\n\n\n\n

Rozm\u00fd\u0161\u013eal som, \u017ee zavriem o\u010di, ale nestihol som. V\u00fdstrel zaznel sk\u00f4r a hne\u010f nato \u010fal\u0161\u00ed a \u010fal\u0161\u00ed. Chlap nado mnou sa zatackal a po poslednom v\u00fdstrele sa dokonca zvalil na zem a zostal le\u017ea\u0165.<\/p>\n\n\n\n

\u201eUtekaj!\u201c zakri\u010dala Jelen\u00edkov\u00e1 od na\u0161tartovan\u00e9ho auta a mierila moj\u00edm smerom z pu\u0161ky.<\/p>\n\n\n\n

\u201eSadaj za volant!\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eJa?\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eJe tu e\u0161te niekto in\u00fd?\u201c sp\u00fdtala sa ma, ke\u010f som bol asi meter od nej a op\u00e4\u0165 nieko\u013ekokr\u00e1t vystrelila.<\/p>\n\n\n\n

Sadol som si za volant a chv\u00ed\u013eu len tak sedel a rozm\u00fd\u0161\u013eal, \u010do m\u00e1m spravi\u0165. Na\u0161tartoval som, divoko dupal po ped\u00e1loch, ale auto akur\u00e1t tak posko\u010dilo a motor skapal.<\/p>\n\n\n\n

\u201e\u010co rob\u00ed\u0161, dopekla?! Chce\u0161 n\u00e1s zabi\u0165?\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eNeviem, \u010do m\u00e1m robi\u0165!\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eTu m\u00e1\u0161 a posu\u0148 sa,\u201c povedala a podala mi pu\u0161ku. \u201eKe\u010f sa zasa pohne, tak po \u0148om vystrel. Ten balistick\u00fd oblek ho u\u017e nedok\u00e1\u017ee to\u013eko ochr\u00e1ni\u0165. Nezabijeme ho, ale aspo\u0148 ho to spomal\u00ed a pri troche \u0161\u0165astia ho to aj bol\u00ed.\u201c<\/p>\n\n\n\n

Presko\u010dil som \u010do najr\u00fdchlej\u0161ie na ved\u013eaj\u0161ie sedadlo a za takmer neust\u00e1leho mierenia som sa pozeral na le\u017eiaceho chlapa. Ur\u010dite nebol m\u0155tvy, videl som, ako sa mu k\u0155\u010dovito h\u00fdbu prsty na ruk\u00e1ch. Vystreli\u0165 som v\u0161ak nechcel. Jelen\u00edkov\u00e1 mala hlavu pr\u00edli\u0161 bl\u00edzko. B\u00e1l som sa, aby som jej nepo\u0161kodil sluch, a tak som len \u010dakal a mieril. Motor nabehol a vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa auto rozbehlo. Chv\u00ed\u013eu nadskakovalo, ako sa kapit\u00e1nka rozhodla ignorova\u0165 dopravn\u00e9 pravidl\u00e1 a zobrala to rovno najkrat\u0161ou mo\u017enou cestou \u2013 cez chodn\u00edk a\u017e na hlavn\u00fa cestu. D\u00f4le\u017eit\u00e9 bolo dosta\u0165 sa \u010do naj\u010falej od toho v\u0161etk\u00e9ho. Zbra\u0148 som zaistil a oprel pa\u017ebou o podlahu, ale bol som pripraven\u00fd ju okam\u017eite znova pou\u017ei\u0165. Hne\u010f ke\u010f by som zistil, ako sa pou\u017e\u00edva.<\/p>\n\n\n\n

\u201eBo\u017ee, Peter,\u201c za\u0161epkala Jelen\u00edkov\u00e1 a jednou rukou si utrela slzy.<\/p>\n\n\n\n

\u201ePros\u00edm?\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eKapit\u00e1n Mal\u00fd. Volal sa Peter.\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eAha. Je mi to \u013e\u00fato, nezasl\u00fa\u017eil si tak\u00fa smr\u0165,\u201c povedal som \u00faprimne a vysl\u00fa\u017eil si od kapit\u00e1nky zamra\u010den\u00fd poh\u013ead.<\/p>\n\n\n\n

\u201eTo je u\u017e druh\u00fdkr\u00e1t, \u010do ste prejavili \u013e\u00fatos\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eA \u010do je na tom zl\u00e9?\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201ePo\u010das procesu ste sa dokonca odmietli ospravedlni\u0165 pozostal\u00fdm.\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eAha, no, neviem. Ni\u010d z toho si nepam\u00e4t\u00e1m.\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eTo som si u\u017e v\u0161imla. Ako je to mo\u017en\u00e9?\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eAsi ved\u013eaj\u0161\u00ed \u00fa\u010dinok.\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201e\u010coho?\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eGu\u013eky do hlavy.\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eVy si v\u00e1\u017ene mysl\u00edte, \u017ee v\u00e1s niekto strelil do hlavy?\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eNemysl\u00edm. Viem to. Videl som t\u00fa dieru na vlastn\u00e9 o\u010di, ke\u010f som sa po prebrat\u00ed v m\u00e1rnici pozrel do zrkadla. Aj som si spomenul, ako h\u013ead\u00edm do \u00fastia hlavne tesne predt\u00fdm, ako vystrelil.\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eKto?\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eTen, po ktorom ste strie\u013eala pred budovou.\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eSpoznali ste ho?\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eNie, ale s\u00e1m mi to povedal, ne\u017e ma skoro znova odstrelil. Mimochodom, \u010fakujem.\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eRob\u00edm si len svoju pr\u00e1cu,\u201c povedala, ale neznelo to ve\u013emi \u00faprimne, sk\u00f4r stroho, roboticky.<\/p>\n\n\n\n

\u201eKam vlastne ideme?\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eAgent Smith mi dal koordin\u00e1ty, kam m\u00e1me \u00eds\u0165 a budeme v bezpe\u010d\u00ed a pom\u00f4\u017eu n\u00e1m.\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eF\u00edha. \u010co to bude? Nejak\u00e1 pevnos\u0165 \u010di tajn\u00e1 z\u00e1klad\u0148a? \u010co bol nejak\u00fd James Bond?\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eA vraj si ni\u010d nepam\u00e4t\u00e1te,\u201c poznamenala a behala o\u010dami striedavo z jedn\u00e9ho sp\u00e4tn\u00e9ho zrkadla k druh\u00e9mu, na mobil a sp\u00e4\u0165.<\/p>\n\n\n\n

\u201eO\u010dividne som nezabudol v\u0161etko. Chodi\u0165 viem, rozpr\u00e1va\u0165 tie\u017e. Ur\u010dit\u00e9 pojmy \u010di udalosti si viem matne vybavi\u0165, ale tak zvl\u00e1\u0161tne, akoby ani neboli moje.\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eAko napr\u00edklad?\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201e\u0160kola. Stredn\u00e1… elektrotechnick\u00e1 tu\u0161\u00edm.\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eTam ste chodili. \u010co si e\u0161te pam\u00e4t\u00e1te?\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201ePrich\u00e1dza to len pomaly, postupne…\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eDoriti! S\u00fa za nami!\u201c<\/p>\n\n\n\n

Obzrel som sa a d\u00fafal, \u017ee sa m\u00fdli, ale mala pravdu. Dvesto metrov za nami sa r\u00fdchlo pribli\u017eovali dva obrnen\u00e9 transport\u00e9ry. Vzh\u013eadom na ich ve\u013ekos\u0165 a v\u00e1hu sa pohybovali a\u017e prekvapivo svi\u017ene. Ani oni nedbali na dopravn\u00e9 pravidl\u00e1 a vytl\u00e1\u010dali v\u0161etky aut\u00e1, ktor\u00e9 sa im nestihli uhn\u00fa\u0165. Ke\u010f sa pribl\u00ed\u017eili na vzdialenos\u0165 \u0161tyroch \u00e1ut, spustili pa\u013ebu. Zop\u00e1r striel si na\u0161lo svoj cie\u013e a preletelo plechmi auta ako hor\u00faci n\u00f4\u017e maslom, ale v\u00e4\u010d\u0161ina letela \u00faplne mimo \u010di do okolit\u00fdch \u00e1ut. Nebolo to ani tak zlou mu\u0161kou alebo rozptylom, ale sk\u00f4r Jelen\u00edkovej \u0161ikovn\u00fdm man\u00e9vrovan\u00edm. Pozrel som sa na zbra\u0148 medzi nohami a bolo mi jasn\u00e9, \u017ee potrebujeme nie\u010do v\u00e4\u010d\u0161ie. So vzduchovkou na slona necho\u010fte.<\/p>\n\n\n\n

\u201eToto n\u00e1m asi sta\u010di\u0165 nebude.\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eKufor!\u201c vykr\u00edkla kapit\u00e1nka a stla\u010dila klaks\u00f3n, aby varovala aut\u00e1 pred nami. Sna\u017eil som sa u\u017e nepozera\u0165 na t\u00fa sp\u00fa\u0161\u0165, ktor\u00fa sp\u00f4sobovali na\u0161i prenasledovatelia a za ktor\u00fa som nepriamo mohol ja. Po\u010det obet\u00ed, ktor\u00e9 som mal na svedom\u00ed, sa ka\u017edou ubehnutou min\u00fatou zvy\u0161oval. Predbehli sme u\u017e nejeden autobus, kde sa \u013eudia kr\u010dili a vyh\u00fdbali sa zbl\u00faden\u00fdm strel\u00e1m, a o rozstrie\u013ean\u00fdch a dymiacich aut\u00e1ch ani nehovoriac.<\/p>\n\n\n\n

Pre\u0161tveral som sa dozadu a dr\u017eiac sa \u010do najni\u017e\u0161ie som sa rukou pok\u00fa\u0161al nahmata\u0165 mechanizmus na sklopenie sedadiel. Chv\u00ed\u013eu mi to trvalo, no nakoniec som ho na\u0161iel a sedadlo sa sklopilo. Len \u010do som do kufra str\u010dil hlavu, u\u017e som o \u0148u skoro aj pri\u0161iel, ke\u010f sme dostali priamy z\u00e1sah, ktor\u00fd preletel cez zadn\u00e9 dvere, sedadlo spolujazdca a vyrazil ve\u013ek\u00fa dieru v pravom boku auta.<\/p>\n\n\n\n

\u201eSte v poriadku?!\u201c vykr\u00edkla kapit\u00e1nka a mala \u010do robi\u0165, aby auto udr\u017eala na ceste.<\/p>\n\n\n\n

\u201eHej, bolo to o chlp,\u201c odpovedal som jej roztrasen\u00fdmi hlasom a hlavu som op\u00e4\u0165 str\u010dil do kufra, v ktorom bolo zrazu ove\u013ea viac svetla. Nemusel som dlho h\u013eada\u0165 a podvedome som zap\u00edskal, ke\u010f som zbadal vytla\u010den\u00e9 p\u00edsmenk\u00e1 na \u010diernom kufr\u00edku. U\u017e som ich niekde videl.<\/p>\n\n\n\n

\u201eARS-PG? \u010co je to?\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eAssault Rifle Style Propelled-Grenade,\u201c odpovedala Jelen\u00edkov\u00e1 a prikr\u010dila sa, ke\u010f okolo nej preleteli \u010fal\u0161ie dobre mieren\u00e9 strely. Jedna odstrelila prav\u00e9 sp\u00e4tn\u00e9 zrkadlo a dve jej preleteli okolo hlavy a vyrazili aj zvy\u0161ok predn\u00e9ho skla.<\/p>\n\n\n\n

\u201eVau. To patr\u00ed do \u0161tandardnej policajnej v\u00fdbavy?\u201c sp\u00fdtal som sa, zatia\u013e \u010do som \u0165ahal ve\u013ek\u00fd, nie pr\u00edli\u0161 \u013eahk\u00fd kufr\u00edk a d\u00fafal, \u017ee n\u00e1m ned\u00f4jde \u0161\u0165astie sk\u00f4r, ne\u017e ho otvor\u00edm.<\/p>\n\n\n\n

\u201e\u0160tandardn\u00e1 v\u00fdbava z\u00e1sahovej jednotky. Dostali sme ich po udalostiach z decembra 2020. Eur\u00f3pska vl\u00e1da vyzbrojila pol\u00edciu ako z\u00e1lo\u017en\u00fa arm\u00e1du v pr\u00edpade, \u017ee by sa n\u00e1m nepodarilo zastavi\u0165 postup vojsk Dae\u0161. Dostali sa k n\u00e1m aj tak\u00e9to experiment\u00e1lne hra\u010dky postaven\u00e9 nar\u00fdchlo \u0161ikovn\u00fdmi rusk\u00fdmi ru\u010di\u010dkami.\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eAk\u00fdch vojsk? Alebo viete \u010do, nechajte to tak.\u201c Zauj\u00edmalo ma s\u00edce v\u0161etko, \u010do som si nepam\u00e4tal, ale to mohlo po\u010dka\u0165. Ak pre\u017eijeme. H\u013eadal som sp\u00f4sob, ako otvori\u0165 kufor. Nemal \u017eiadnu z\u00e1mku, len mal\u00fd display. \u201eAko sa to, do\u010derta, otv\u00e1ra?\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201ePo\u010dkajte!\u201c povedala, podradila, sto\u010dila volant do pravoto\u010divej z\u00e1kruty, znova \u0161liapla na plyn a na\u010diahla ruku ku mne. \u201eBiometrick\u00e1 ochrana. D\u00e1 sa otvori\u0165 iba registrovan\u00fdmi otla\u010dkami prstov.\u201c<\/p>\n\n\n\n

Displej sa zafarbil dozelena a kufr\u00edk spokojne cvakol. Oto\u010dil som ho opatrne k sebe, odklopil veko a pozrel sa na zbra\u0148, ktor\u00e1 n\u00e1s mala zachr\u00e1ni\u0165. Nebolo to o ni\u010d v\u00e4\u010d\u0161ie ne\u017e \u00fato\u010dn\u00e1 pu\u0161ka, s ktorou Jelen\u00edkov\u00e1 strelila toho chlapa, ale zato to malo o nie\u010do v\u00e4\u010d\u0161iu hlave\u0148. Vlastne \u0161tyri hlavne a prilo\u017een\u00fdch bolo \u0161es\u0165 n\u00e1bojov ve\u013ekosti predlaktia dospel\u00e9ho mu\u017ea, \u010do pravidelne nav\u0161tevoval posil\u0148ov\u0148u.<\/p>\n\n\n\n

\u201ePam\u00e4t\u00e1te, ako s t\u00fdm strie\u013ea\u0165?\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201e\u010ci si pam\u00e4t\u00e1m? Nepam\u00e4t\u00e1m si ani svoj posledn\u00fd sex!\u201c odpovedal som, vytiahol ju z puzdra a prezrel z ka\u017edej strany. Mala pa\u017ebu, ktor\u00e1 sa dala oprie\u0165 o rameno, a bola ove\u013ea \u013eah\u0161ia, ne\u017e vyzerala.<\/p>\n\n\n\n

\u201ePohnite si! Takto to u\u017e \u010falej nezvl\u00e1dneme. E\u0161te zop\u00e1r priamych z\u00e1sahov a je po n\u00e1s!\u201c povedala a zabo\u010dila do \u00fazkej bo\u010dnej uli\u010dky, kam sa obrnen\u00e9 stroje nemohli zmesti\u0165, ale aj tak vo\u0161li a ni\u010dili jedno auto za druh\u00fdm. Na\u0161ou v\u00fdhodou bolo, \u017ee nemohli \u00eds\u0165 r\u00fdchlo a u\u017e v\u00f4bec nie strie\u013ea\u0165. Chv\u00ed\u013eu sa o to pok\u00fa\u0161ali, ale v\u0161etko letelo nad n\u00e1s alebo \u00faplne mimo.<\/p>\n\n\n\n

Do ruky som chytil jeden projektil, po\u0165a\u017ekal ho a sna\u017eil sa spomen\u00fa\u0165 si, \u010di som podobn\u00fa zbra\u0148 niekedy pou\u017e\u00edval.<\/p>\n\n\n\n

\u201e\u010co rob\u00edte?\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eRozm\u00fd\u0161\u013eam.\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201e\u010co? Nemyslite, konajte! Narvite to tam!\u201c povedala Jelen\u00edkov\u00e1 a autoritat\u00edvnym hlasom dodala. \u201eTo je rozkaz, vojak!\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u201eDobr\u00fd pokus, ale ni\u010d.\u201c<\/p>\n\n\n\n

Zavrel som o\u010di a zhlboka sa nad\u00fdchol.<\/p>\n\n\n\n

\u201ePresta\u0148te meditova\u0165, nabite to a strie\u013eajte, doriti! Nechcem tu kv\u00f4li v\u00e1m zomrie\u0165!\u201c Odpoveda\u0165 som u\u017e nestihol, lebo aj napriek zl\u00e9mu miereniu a poskakovaniu, cez zaparkovan\u00e9 aut\u00e1, sa na\u0161\u00edm prenasledovate\u013eom podarilo vystreli\u0165 a odstreli\u0165 n\u00e1m prav\u00fa zadn\u00fa pneumatiku, pr\u00e1ve ke\u010f sme v r\u00fdchlosti vch\u00e1dzali do z\u00e1kruty. Autom to najprv hodilo do\u013eava, potom doprava a nakoniec sme leteli vzduchom. Auto robilo jedno salto za druh\u00fdm, ale to som po n\u00e1raze hlavou o strop auta vn\u00edmal len okrajovo.<\/p>\n\n\n\n

\n
(Ne)Prebuden\u00ed \u2013 9. Kapitola<\/a><\/blockquote>