![\"8\"](\"https:\/\/i0.wp.com\/martinbenkovic.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/07\/8.png?resize=188%2C300\")
<\/span><\/p>\nTakto som si vyk\u00fapenie smr\u0165ou nepredstavoval.<\/p>\n
\u201eUuh,\u201c bolo prv\u00e9, \u010do vy\u0161lo z\u00a0mojich \u00fast, ke\u010f som sa\u00a0prebral so slanou, mierne\u00a0kovovou pachu\u0165ou v\u00a0\u00fastach. Hlavou mi pulzovala nepr\u00edjemn\u00e1 boles\u0165 a\u00a0rozlievala sa po celom tele a\u017e do prstov na noh\u00e1ch. Bolo to, akoby mi niekto robil akupunkt\u00faru tis\u00edckami mal\u00fdch ihiel. Mal som chu\u0165 vykr\u00edknu\u0165, ale \u017eiaden zvuk zo m\u0148a nevy\u0161iel. Ihly sa dv\u00edhali a\u00a0zas\u00favali, dv\u00edhali a\u00a0zas\u00favali. Jedna vlna striedala druh\u00fa, a\u017e som to pomaly prestal vn\u00edma\u0165. Cel\u00e9 telo mi horelo tis\u00edcmi \u017eerav\u00fdch bodov.<\/p>\n
Hor\u00fa\u010dava mi obliala telo, no prv\u00fdkr\u00e1t som poc\u00edtil aj nie\u010do in\u00e9. Le\u017eal som na nepr\u00edjemne studenom povrchu. Chcel som sa pohn\u00fa\u0165, ale telo ma odmietalo posl\u00fachnu\u0165 a\u00a0nedok\u00e1zal som ani len otvori\u0165 o\u010di. Alebo \u00e1no? Neviem, tma okolo m\u0148a bola st\u00e1le rovnak\u00e1. Pok\u00fasil som sa rozpam\u00e4ta\u0165, kde m\u00f4\u017eem by\u0165, ale ni\u010d mi neprich\u00e1dzalo na rozum \u2013 bolo tam len pr\u00e1zdno. S\u00fastredil som sa, sna\u017eil sa v mysli nahmata\u0165 \u010doko\u013evek, nejak\u00fa spomienku, meno, miesto. Rozp\u00ednal som svoje vedomie do v\u0161etk\u00fdch str\u00e1n nekone\u010dnej temnoty. Zaka\u017ed\u00fdm, ke\u010f som u\u017e mal nie\u010do na dosah, sa nepreniknute\u013en\u00e1 stena o\u00a0k\u00fasok vzdialila. Akoby mi br\u00e1nila dotkn\u00fa\u0165 sa jej, nahliadnu\u0165 za \u0148u a\u00a0odhali\u0165 jej tajomstv\u00e1. Hrudn\u00edk sa mi zr\u00fdchlene dv\u00edhal od vyp\u00e4tia a\u00a0na \u010dele som poc\u00edtil kropaje potu. Po\u010dkal som, k\u00fdm sa mi upokoj\u00ed dych a\u00a0aj myse\u013e. Panika bolo to posledn\u00e9, \u010do som potreboval.<\/p>\n
Zachovaj chladn\u00fa hlavu, povedal som si a\u00a0poc\u00edtil slab\u00fa, malink\u00fa iskri\u010dku n\u00e1deje a\u00a0vn\u00fatorne som sa usmial. Navonok moje svaly a\u00a0telo takmer nereagovali. C\u00edtim boles\u0165 a\u00a0chlad, tak\u017ee nervov\u00e9 zakon\u010denia mi funguj\u00fa, pre\u010do sa v\u0161ak nem\u00f4\u017eem pohn\u00fa\u0165? Som prip\u00fatan\u00fd? Nie, to by som vedel h\u00fdba\u0165 aspo\u0148 prstami alebo sa kn\u00edsa\u0165 do str\u00e1n. Tak\u017ee ochrnut\u00fd. Ponoril som sa sp\u00e4\u0165 do svojej mysle. \u00daporne som sa na\u010dahoval za z\u00e1vesom obklopuj\u00facim moju myse\u013e. C\u00edtil som, ako sa sna\u017e\u00ed vzdiali\u0165, dosta\u0165 sa \u010do naj\u010falej od m\u00f4jho dotyku, ale nevzd\u00e1val som sa.<\/p>\n
Vn\u00fatorne som vykr\u00edkol a\u00a0mo\u017eno aj navonok. Nevedel som to v\u00a0danom okamihu ur\u010di\u0165. Hne\u010f ako som sa ho dotkol, vybuchla mi v\u00a0hlave nov\u00e1 pulzuj\u00faca boles\u0165. Pomyseln\u00e9 ihly, ktor\u00e9 ma tr\u00e1pili pred chv\u00ed\u013eou, boli v\u00a0porovnan\u00ed s\u00a0\u0148ou len prech\u00e1dzkou po t\u0155nistej ceste. Ako v\u00e1nok pred letnou b\u00farkou v\u00a0porovnan\u00ed s\u00a0hurik\u00e1nom ni\u010diacim v\u0161etko vo svojom okol\u00ed. Kri\u010dal som, telo sa mi nap\u00ednalo a\u00a0triaslo. \u010cer\u0148 pred mojimi o\u010dami sa za\u010dala rozpada\u0165. Nahr\u00e1dzali ju biele trhliny, ktor\u00e9 ju l\u00e1mali na m\u00e1rne k\u00fasky, a postupne mi ni\u010dota explodovala pred o\u010dami. Boles\u0165 mi driapala telo. Neviem, ako dlho to trvalo.<\/p>\n
Svet okolo m\u0148a akoby zanikal. Pr\u00e1zdny svet. C\u00edtil som \u00fanavu, chlad a\u00a0boles\u0165 ustupuj\u00facu spolo\u010dne s\u00a0temnotou, ale aj rados\u0165, \u017ee u\u017e je sn\u00e1\u010f kone\u010dne po v\u0161etkom. Bol som slobodn\u00fd a\u00a0znovuzroden\u00fd. Posledn\u00fd z\u00e1chvev bolesti mnou zatriasol a\u00a0ja som znovu do\u013eahol na studen\u00fd kov pod sebou. Opustili ma v\u0161etky sily, poddal som sa \u00fanave.<\/p>\n
Neviem, kedy som sa znovu prebral. Bolo mi chladno, ni\u010d som nevidel, ale po bolesti nebolo ani pamiatky, a\u00a0to bol rozhodne pokrok. Veril som, \u017ee sa u\u017e kone\u010dne dok\u00e1\u017eem pohn\u00fa\u0165. So zavret\u00fdmi o\u010dami som sa pok\u00fasil posadi\u0165, \u010do sa uk\u00e1zalo ako chyba.<\/p>\n
\u201eKurvafix!\u201c zahre\u0161il som z\u00a0pln\u00e9ho hrdla, ke\u010f m\u00f4j pohyb r\u00e1zne zastavil nejak\u00fd kus kovu. Rukou som si chcel nahmata\u0165 miesto, kde som sa udrel, ale \u00fazky priestor, v\u00a0ktorom som le\u017eal, mi to nedovo\u013eoval.<\/p>\n
\u010co, dopekla, m\u00e1 toto znamena\u0165? Si zo m\u0148a strie\u013eaj\u00fa? Najprv ma nadroguj\u00fa a\u00a0po\u0161l\u00fa na ve\u013emi zvl\u00e1\u0161tny trip a\u00a0e\u0161te ma aj kamsi zatvoria? Otvoril som o\u010di, ale rovnako som ich mohol necha\u0165 zatvoren\u00e9, lebo som ni\u010d nevidel. V\u00f4bec ni\u010d. Tak ako mi len priestor dovo\u013eoval, som sa v\u0161emo\u017ene sna\u017eil zisti\u0165, kde sa nach\u00e1dzam. V\u010faka bujnej fant\u00e1zii mi v\u00a0hlave behali r\u00f4zne alternat\u00edvy. Ani jedna sa mi nep\u00e1\u010dila. Priestor bol ve\u013ek\u00fd akur\u00e1t pre m\u0148a, mal som trochu vzduchu. Na ni\u010d in\u00e9 som nepri\u0161iel.<\/p>\n
Truhla? S\u00edce kovov\u00e1, ale aj tak ak\u00e1si truhla. Nesedela mi v\u0161ak teplota materi\u00e1lu, ktor\u00e1 bola pr\u00edli\u0161 n\u00edzka aj na to, \u017ee by som bol pochovan\u00fd za\u017eiva. Druhou alternat\u00edvou, ktor\u00e1 sa mi v\u00a0tom okamihu zdala o nie\u010do hor\u0161ia, bolo, \u017ee le\u017e\u00edm v\u00a0chladiacom boxe v\u00a0m\u00e1rnici. Nie\u017ee by som dakedy v\u00a0nejakom le\u017eal, ale tak som si to v\u017edy predstavoval. A\u00a0vysvet\u013eovalo by to, pre\u010do som nah\u00fd. H\u00e1dam by ma nepochovali nah\u00e9ho, alebo \u00e1no? Hor\u0161ia alternat\u00edva to bola aj preto, lebo to znamenalo, \u017ee som m\u0155tvy. Lep\u0161ie povedan\u00e9, \u017ee by som mal by\u0165 m\u0155tvy, ale nebol som. T\u00fdm jedin\u00fdm som si bol ist\u00fd. E\u0161te st\u00e1le som si ni\u010d nepam\u00e4tal. Nahliadnu\u0165 do svojej mysle bolo ako pozera\u0165 sa na pr\u00e1zdne pl\u00e1tno a\u00a0maliar mal pr\u00e1ve prest\u00e1vku \u010di tvoriv\u00fd blok.<\/p>\n
In\u0161tinkt mi vravel, aby som zostal pokojn\u00fd, aj ke\u010f to bolo naozaj n\u00e1ro\u010dn\u00e9. In\u00fd \u010dlovek uv\u00e4znen\u00fd v\u00a0uzatvorenom priestore bez vidite\u013enej mo\u017enosti \u00faniku by u\u017e na mojom mieste d\u00e1vno prepadol panike. B\u00fachal by, kri\u010dal a\u00a0pok\u00fa\u0161al sa za ka\u017ed\u00fa cenu dosta\u0165 von na slobodu.<\/p>\n
Ale ja nie.<\/p>\n
Le\u017eal som a\u00a0prem\u00fd\u0161\u013eal o\u00a0tom, ak\u00e9 mo\u017enosti m\u00e1m a,\u00a0hlavne, ako som sa sem dostal. O\u00a0tom druhom som nemal ani najmen\u0161ej potuchy, a\u00a0tak som to odsunul na nesk\u00f4r. V\u00a0danej situ\u00e1cii by mi to zistenie nijak nepomohlo.<\/p>\n
Uzatvoren\u00fd priestor. Sk\u00f4r \u010di nesk\u00f4r ho otvoria, aby ma previezli, ot\u00e1zka bola, \u010di to bude sk\u00f4r, ne\u017e mi d\u00f4jde kysl\u00edk.<\/p>\n
Ako dlho som tu zavret\u00fd a\u00a0\u010do ma bude \u010daka\u0165, ke\u010f sa dostanem von, alebo kto? Mohol som bu\u010f ni\u010d nerobi\u0165, \u0161etri\u0165 vzduch a\u00a0\u010falej prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165, alebo sa pok\u00fasi\u0165 odtia\u013eto dosta\u0165 s\u00e1m.<\/p>\n
Zvolil som si mo\u017enos\u0165 \u010d\u00edslo dva a\u00a0pok\u00fasil sa rozh\u00fdba\u0165 truhlu, \u010do sa sprvu zdalo ako n\u00e1ro\u010dn\u00e1 \u00faloha. Za ni\u010d na svete sa nechcela pohn\u00fa\u0165, a to ani len o\u00a0k\u00fasok. Rozm\u00fd\u0161\u013eal som, \u010di by nebolo lep\u0161ie za\u010da\u0165 prepada\u0165 panike. B\u00facha\u0165 a\u00a0kri\u010da\u0165. Mo\u017eno tam vonku niekto je, zapo\u010duje ma a\u00a0p\u00f4jde sa pozrie\u0165, odkia\u013e ten r\u00e1mus vych\u00e1dza. \u00c1no, pravdepodobne ho traf\u00ed \u0161\u013eak, ak sa skuto\u010dne nach\u00e1dzam v\u00a0m\u00e1rnici, ale lep\u0161ie ako tu zosta\u0165. \u010co ak je v\u00edkend a\u00a0nikto nem\u00e1 slu\u017ebu? To tu za ten \u010das zamrznem a\u00a0op\u00e4\u0165 zomriem. M\u00e1vaj\u00fa m\u00e1rnice zatvoren\u00e9?<\/p>\n
Nech som sa usiloval akoko\u013evek, truhlu sa mi rozk\u00fdva\u0165 nedarilo. Nevzd\u00e1val som sa.<\/p>\n
Pohyb, pohyb!<\/em> ozval sa mi v\u00a0hlave nezn\u00e1my hlas a\u00a0dodal mi chu\u0165 a\u00a0v\u00f4\u013eu sk\u00fa\u0161a\u0165 to zas a znova. Za\u010dal som nadskakova\u0165 a po p\u00e1r min\u00fatach som to kone\u010dne poc\u00edtil. Mal\u00fd, priam nepostrehnute\u013en\u00fd, ale bol tam pohyb.<\/p>\n Odmenou za moje \u00fasilie bolo slab\u00e9, ale zato bo\u017esky znej\u00face cvaknutie kdesi z\u00a0vonkaj\u0161ej strany a\u00a0svetlo vlievaj\u00face sa dnu cez mal\u00fa \u0161k\u00e1ru. Namiesto \u010fal\u0161ieho \u010dakania som sa znova pok\u00fa\u0161al rozh\u00fdba\u0165 box, a\u017e k\u00fdm sa mi podarilo zdvihn\u00fa\u0165 ruky dostato\u010dne vysoko na to, aby som sa dok\u00e1zal \u00faplne vysun\u00fa\u0165 von. Ne\u010dakal som, \u010di m\u00f4j z\u00e1zra\u010dn\u00fd vstup do tohto sveta dakoho privol\u00e1, a\u00a0okam\u017eite som sa nadvihol a\u00a0obzrel. Bol to naozaj chladiaci box, jeden z\u00a0dvan\u00e1stich, a\u00a0nach\u00e1dzal sa na \u00faplnom vrchu chladiaceho zariadenia. Nech\u00fdbalo ve\u013ea a\u00a0bol by som hlavou narazil do stropu. Zo\u0161uchol som sa dole a\u00a0nah\u00fd, ako ma boh stvoril, som sa chv\u00ed\u013eu homp\u00e1\u013eal zavesen\u00fd na okraji boxu a nakoniec som sa pustil.<\/p>\n V\u00a0tichosti som dopadol do k\u013eaku.<\/p>\n Tak som si to aspo\u0148 predstavoval. Dopadn\u00fa\u0165 som dopadol, ale vonkoncom nie v\u00a0tichosti. Hne\u010f ako sa moje nohy dotkli podlahy, stratil som rovnov\u00e1hu, podlomili sa mi kolen\u00e1 a\u00a0plesol som holou ri\u0165ou na chladn\u00fa a\u00a0tvrd\u00fa dl\u00e1\u017eku. S\u00a0vyrazen\u00fdm dychom a\u00a0\u010diernobielymi f\u013eakmi pred o\u010dami som le\u017eal na zemi a\u00a0\u017emurkal na bzu\u010diace \u017eiarivky na strope. Takto som si n\u00e1vrat medzi \u017eiv\u00fdch naozaj nepredstavoval. Na\u0161\u0165astie ma nikto nevidel. Keby hej, tak by ho asi prvotn\u00fd \u0161ok zo vst\u00e1vaj\u00facej m\u0155tvoly pre\u0161iel a\u00a0u\u017e by utekal po pomoc. Popr\u00edpade by sa \u0161\u00fa\u013eal od smiechu.<\/p>\n E\u0161te zop\u00e1r okamihov som tak oddychoval a\u00a0pozeral sa na strop. Napriek neur\u010dit\u00e9mu, no nespochybnite\u013en\u00e9mu pocitu ohrozenia, ktor\u00fd som vn\u00edmal v\u00a0podvedom\u00ed, som sa v\u00a0tejto chv\u00edli c\u00edtil viac-menej v\u00a0bezpe\u010d\u00ed. M\u00f4j triumf\u00e1lny dopad muselo by\u0165 po\u010du\u0165 na celom poschod\u00ed a\u00a0ak sem doteraz nik nepri\u0161iel, tak tu bu\u010f nikto nebol, alebo bol hluch\u00fd.<\/p>\n Doprial som si nieko\u013eko n\u00e1dychov na pozbieranie s\u00edl a\u00a0zaprel sa rukami. Pa\u017ee sa mi triasli, ke\u010f sa sna\u017eili unies\u0165 v\u00e1hu m\u00f4jho tela, a\u00a0nakoniec sa mi podarilo si len sadn\u00fa\u0165 a\u00a0oprie\u0165 sa chrbtom o\u00a0chladiace boxy. Pritom som sa zad\u00fdchal, akoby som be\u017eal marat\u00f3n, a\u00a0rovnako som sa aj spotil, \u010do mi ani trochu v\u00a0danej situ\u00e1cii nepomohlo. Nah\u00fd, v\u00a0chlade a\u00a0navy\u0161e aj spoten\u00fd, a\u017e som sa k\u013azal po ka\u017edom povrchu, ktor\u00e9ho som sa dotkol. Zhlboka som d\u00fdchal, o\u010dami behal v\u0161etk\u00fdmi smermi a\u00a0\u010dakal, \u017ee dverami na opa\u010dnom konci miestnosti ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu niekto vojde. Nevo\u0161iel, ale aj tak som bol presved\u010den\u00fd, \u017ee sa tu niekde mus\u00ed pohybova\u0165 minim\u00e1lne jeden no\u010dn\u00fd str\u00e1\u017enik.<\/p>\n Miestnos\u0165 bola mal\u00e1 a\u00a0bez v\u00fdklenkov, kde by sa dalo schova\u0165. Dl\u00e1\u017eka, rovnako ako steny, bola pokryt\u00e1 obkladom pozost\u00e1vaj\u00facim z\u00a0mal\u00fdch bielych dla\u017ed\u00edc a\u00a0v\u00a0strede sa nach\u00e1dzal\u00a0odtok. S\u00fadiac pod\u013ea \u010distoty a\u00a0lesklosti obkladu ju museli pravidelne um\u00fdva\u0165 alebo ju v\u00f4bec nepou\u017e\u00edvali. Pozeral som sa na jedin\u00e9 dvere sl\u00fa\u017eiace ako vchod a\u00a0v\u00fdchod z\u00a0miestnosti. Pri pravej stene bol pr\u00e1zdny voz\u00edk, pravdepodobne na pren\u00e1\u0161anie m\u0155tvol. Zapo\u010d\u00faval som sa, ale nepo\u010dul som ni\u010d, \u010do by nazna\u010dovalo, \u017ee sa ku mne dakto bl\u00ed\u017ei. Pot na tele u\u017e trochu uschol, a\u00a0tak som sa opatrne zaprel rukami do zeme a\u00a0sk\u00fa\u0161al tak stabilitu. Zatia\u013e neprotestovali. Svaly sa jemne chveli od n\u00e1mahy, ale ni\u010d, \u010do by som nezvl\u00e1dol. Prisunul som najprv prav\u00fa nohu, preniesol som na \u0148u v\u00e1hu a\u00a0op\u00e4tovne sa mi orosilo \u010delo. Za hlasn\u00e9ho vzdychania som pritiahol aj druh\u00fa nohu a mierne sa predklonil. Chv\u00ed\u013eu to vyzeralo, \u017ee sa zasa zval\u00edm na zem, tentoraz na brucho, ale ruky ma nesklamali a\u00a0zostal som v\u00a0pok\u013eaku s\u00a0jednou nohou pod sebou. Musel som by\u0165 v\u00e1\u017ene dlho zavret\u00fd, ke\u010f sa moje svaly spr\u00e1vaj\u00fa, akoby v\u00a0\u017eivote neza\u017eili fyzick\u00fa n\u00e1mahu. Bolo to norm\u00e1lne pre \u013eud\u00ed po \u00faraze chrbtice alebo ochrnut\u00fdch, ale to som ja nebol. Prsty na noh\u00e1ch sa mi u\u017e veselo h\u00fdbali.<\/p>\n U\u017e som nemienil dlh\u0161ie \u010daka\u0165. Nad\u00fdchol som sa, vyd\u00fdchol a\u00a0postavil sa. P\u00e1r sek\u00fand sa zdalo by\u0165 v\u0161etko v\u00a0poriadku, no potom si svaly a\u00a0k\u013aby uvedomili v\u00e1hu, ktor\u00fa musia nies\u0165, a\u00a0za\u010dali protestova\u0165. V\u00a0panike, aby som op\u00e4\u0165 nespadol na zem, som sa s roztiahnut\u00fdmi rukami zaklonil a\u00a0oprel chrbtom o\u00a0chladiace boxy. Takmer som prestal d\u00fdcha\u0165 a\u00a0len som tak zop\u00e1r min\u00fat st\u00e1l a\u00a0sledoval dvere. Keby v\u00a0tomto momente vo\u013eakto vo\u0161iel, naskytol by sa mu ur\u010dite nezabudnute\u013en\u00fd poh\u013ead na nah\u00e9ho, mierne rozkro\u010den\u00e9ho chlapa s\u00a0vyp\u00falen\u00fdmi o\u010dami, a\u00a0to v\u0161etko v m\u00e1rnici. Na\u0161\u0165astie ani teraz nik nepri\u0161iel.<\/p>\n Po nekone\u010dne dlh\u00fdch min\u00fatach som sa napokon odv\u00e1\u017eil odlepi\u0165 od boxov a\u00a0urobil som jeden opatrn\u00fd krok vpred. Jednou rukou som sa sna\u017eil udr\u017ea\u0165 stabilitu a\u00a0druhou som sa kon\u010dekmi prstov prid\u0155\u017eal boxov. A\u017e ke\u010f som si bol ist\u00fd, \u017ee nespadnem, stiahol som ruku a\u00a0v\u00ed\u0165azosl\u00e1vne sa vyrovnal. So spokojn\u00fdm v\u00fdrazom v tv\u00e1ri som si vyd\u00fdchol a\u00a0spravil e\u0161te jeden krok. C\u00edtil som, \u017ee moje svaly s\u00a0n\u00e1mahou neust\u00e1le bojuj\u00fa, ale nebolo to tak\u00e9 zl\u00e9, ako pred p\u00e1r min\u00fatami. Krok za krokom som sa bl\u00ed\u017eil ku dver\u00e1m, pri ktor\u00fdch som sa musel trochu prikr\u010di\u0165, aby ma cez presklen\u00fd vrch nemohol nikto zahliadnu\u0165.<\/p>\n V\u00a0podrepe som sa zachytil dver\u00ed a\u00a0opatrne nahliadol na chodbu. Okrem mal\u00e9ho osvetlen\u00e9ho \u0161tvorca som na druhej strane ni\u010d ani nikoho nevidel, ale bol som si ist\u00fd, \u017ee ke\u010f ich otvor\u00edm, niekto si to v\u0161imne. Nemal som v\u0161ak na v\u00fdber. Pootvoril som ich, vz\u00e1p\u00e4t\u00ed ich ihne\u010f zavrel a\u00a0oprel sa o\u00a0stenu mimo doh\u013ead. Po\u010dkal som p\u00e1r min\u00fat, \u010di sa sem niekto nevr\u00fati, ale ni\u010d. V\u0161ade bolo ticho. Otvoril som ich \u00faplne, prek\u013azol na chodbu a\u00a0\u010do najtich\u0161ie ich za sebou zavrel. Po \u010dase str\u00e1venom v \u017eiarivo osvetlenej miestnosti som v\u00a0\u0161ere chodby nevidel v\u00f4bec ni\u010d, iba mal\u00e9, \u010derveno blikaj\u00face svetl\u00e1. Bu\u010f to boli bezpe\u010dnostn\u00e9 kamery, alebo sn\u00edma\u010de pohybu. Ani jedno z\u00a0toho nebola dobr\u00e1 spr\u00e1va, hlavne ak mali aj no\u010dn\u00e9 videnie. Nemal som v\u0161ak d\u00f4vod schov\u00e1va\u0165 sa \u2013 ak to aj boli kamery, u\u017e ma d\u00e1vno zaznamenali.<\/p>\n Po\u010dkal som, k\u00fdm si o\u010di privykn\u00fa na tmu a\u00a0poobzeral sa. P\u00e1r centimetrov pred sebou som za\u010d\u00ednal rozozn\u00e1va\u0165 tvary. Mal som dve mo\u017enosti, kam \u00eds\u0165, a\u00a0prv\u00e9, \u010do mi napadlo, bolo vzia\u0165 to op\u00e4\u0165 do\u013eava. Zatia\u013e mi moja intu\u00edcia radila dobre, a\u00a0tak som nemal d\u00f4vod to meni\u0165. Ak sa dostanem z\u00a0tohto miesta, asi si rovno pod\u00e1m tiket do lot\u00e9rie.<\/p>\n V\u00a0snahe vyhn\u00fa\u0165 sa mo\u017en\u00fdm pohybov\u00fdm senzorom som sa dr\u017eal pri stene a\u00a0hmatal rukou pred sebou, aby som nespadol ani do ni\u010doho nenarazil. U\u017e po p\u00e1r metroch som natrafil na prv\u00e9 dvere. \u010co najpomal\u0161ie a\u00a0najtich\u0161ie som stla\u010dil k\u013eu\u010dku a\u00a0zatla\u010dil, ale nepohli sa. Vysk\u00fa\u0161al som to znova a tentoraz som sa do nich zaprel cel\u00fdm telom, no bez \u00faspechu. Boli zamknut\u00e9. Pokra\u010doval som \u010falej, ale u\u017e o\u00a0\u010dosi pokojnej\u0161ie. Ak by to boli pohybov\u00e9 senzory, u\u017e by ma d\u00e1vno zachytili a\u00a0niekoho po m\u0148a poslali, \u010di\u017ee to boli len <\/em>kamery. V\u00a0duchu som sa modlil, aby neboli vybaven\u00e9 no\u010dn\u00fdm viden\u00edm. U\u017e som bol pod prvou z\u00a0kamier, ke\u010f som nahmatal \u010fal\u0161ie dvere. Boli umiestnen\u00e9 rovno v\u00a0strede chodby. Stla\u010dil som k\u013eu\u010dku, potla\u010dil.<\/p>\n Ticho sa otvorili.<\/p>\n Mal som tu\u0161i\u0165, \u017ee vzh\u013eadom na situ\u00e1ciu som mal doteraz a\u017e prive\u013ea \u0161\u0165astia. Viac ne\u017e sa patr\u00ed. Hne\u010f ako som ich otvoril, spustilo sa automatick\u00e9 osvetlenie a\u00a0skoro \u00faplne ma oslepilo. Zareagoval som in\u0161tinkt\u00edvne, bez paniky, ktor\u00fa som ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu o\u010dak\u00e1val, \u017ee prevezme kontrolu nad moj\u00edm telom a\u00a0urob\u00ed nie\u010do ve\u013emi hl\u00fape. R\u00fdchlo som vo\u0161iel, okam\u017eite za sebou zavrel a\u00a0siahol po prvom predmete v\u00a0doh\u013eade, aby som n\u00edm zatarasil jedin\u00fd vchod dnu. Bola to len stoli\u010dka a\u00a0e\u0161te k\u00a0tomu plastov\u00e1, ale na chv\u00ed\u013eu by mo\u017en\u00e9ho prenasledovate\u013ea zastavila alebo aspo\u0148 spomalila. Pritla\u010dil som sa k\u00a0stene mimo doh\u013ead okienka dver\u00ed a\u00a0rozhliadol sa po miestnosti. V\u00a0radoch ved\u013ea seba sa nach\u00e1dzali \u00fazke kovov\u00e9 skrine. Niektor\u00e9 pr\u00e1zdne a\u00a0otvoren\u00e9, in\u00e9 zatvoren\u00e9 a\u00a0bezpe\u010dne uzamknut\u00e9 \u2013 \u0161at\u0148a. Znova som p\u00e1r min\u00fat po\u010dkal, \u010di sa bude nie\u010do dia\u0165, ale na moje prekvapenie sa nestalo ni\u010d. No\u010dn\u00fd str\u00e1\u017enik mo\u017eno spal alebo tu v\u00f4bec \u017eiaden nebol. Ke\u010f som si bol ist\u00fd, \u017ee ani teraz nikto nepr\u00edde, pre\u0161iel som sa po miestnosti v\u00a0snahe n\u00e1js\u0165 si nie\u010do na seba, ale v\u0161etky otvoren\u00e9 skrinky boli pr\u00e1zdne. Teda skoro pr\u00e1zdne. Na\u0161iel som jednu star\u00fa, nieko\u013ekokr\u00e1t pou\u017eit\u00fa pono\u017eku a\u00a0jedny pou\u017eit\u00e9 tren\u00edrky, ktor\u00e9, okrem toho, \u017ee neznesite\u013ene smrdeli, boli e\u0161te aj mokr\u00e9. Ako mo\u017en\u00e9 oble\u010denie som oboje okam\u017eite zavrhol. Rozhodol som sa, \u017ee rad\u0161ej zostanem nah\u00fd.<\/p>\n Na chv\u00ed\u013eu som sa zastavil aj v\u00a0malej k\u00fape\u013eni a\u00a0vyu\u017eil pr\u00edle\u017eitos\u0165 pozrie\u0165 sa kone\u010dne na seba.<\/p>\n O\u010dak\u00e1val som v\u0161eli\u010do. Modriny a\u00a0opuchlinu na mieste, kde som sa len pred p\u00e1r min\u00fatami udrel, mo\u017eno zakrvaven\u00fa tv\u00e1r \u010di telo, ale ne\u010dakal som krvou podliate o\u010di, ktor\u00e9 vystra\u0161ili aj m\u0148a, a\u00a0dieru po gu\u013eke v\u00a0strede \u010dela.<\/p>\n In\u0161tinkt\u00edvne som si siahol na z\u00e1tylok, ale okrem ch\u00fdbaj\u00facich vlasov a\u00a0jemnej, na dotyk bolestivej poko\u017eky, som tam ni\u010d in\u00e9 nenahmatal. Opatrne som sa dotkol diery v\u00a0\u010dele. Okraje mala sfarben\u00e9 do \u010dierna, \u010do znamenalo, \u017ee v\u00fdstrel pri\u0161iel pomerne zbl\u00edzka. Str\u010dil som prst dovn\u00fatra a okam\u017eite som narazil na pevn\u00fa, bolestiv\u00fa vrstvu. Nebola tak\u00e1 hlbok\u00e1, ako sa na prv\u00fd poh\u013ead zdalo. Pustil som si vodu, prepl\u00e1chol si tv\u00e1r a\u00a0neveriacky som pokr\u00fatil hlavou. Pod\u013ea v\u0161etkej logiky som mal by\u0165 u\u017e d\u00e1vno m\u0155tvy. Gu\u013eka rozhodne vo\u0161la do mojej hlavy a\u00a0vy\u0161la zozadu, a to som pre\u017ei\u0165 nemohol. Pokia\u013e som nebol nejak\u00fd super\u010dlovek, up\u00edr, vlkolak \u010di in\u00fd nadprirodzen\u00fd tvor, a\u00a0to som nebol. Aspo\u0148 som o\u00a0ni\u010dom takom nevedel.<\/p>\n Pustil som vodu, ani som nepozeral, \u010di tepl\u00fa alebo studen\u00fa, nabral si trochu do dlan\u00ed a\u00a0namo\u010dil do nej tv\u00e1r. So zatvoren\u00fdmi o\u010dami som to nieko\u013ekokr\u00e1t zopakoval a\u00a0sna\u017eil sa spomen\u00fa\u0165 si. Na hoci\u010do, ale nech som robil \u010doko\u013evek, ani za svet som si nevybavil \u017eiadnu spomienku. V\u00a0hlave som mal pr\u00e1zdno, ale tak\u00e9 zvl\u00e1\u0161tne. Akoby bolo v\u0161etko na dosah, ale z\u00a0nejak\u00e9ho nevysvetlite\u013en\u00e9ho d\u00f4vodu to ne\u0161lo. V\u0161etko bolo akosi vzdialen\u00e9 a\u00a0z\u00e1rove\u0148 ve\u013emi bl\u00edzko. Mimovo\u013ene som za\u010dal prstom kr\u00fa\u017ei\u0165 okolo rany na \u010dele a\u00a0bez toho, aby som si to uvedomil, som zr\u00fdch\u013eoval.<\/p>\n \u201eNechcel som, aby to za\u0161lo a\u017e tak \u010faleko, ale teraz u\u017e niet inej cesty,\u201c <\/em>zapo\u010dul som \u010d\u00edsi hlas a\u00a0n\u00e1sledne sa mi pred o\u010dami objavila hlave\u0148 pi\u0161tole. \u201eZbohom.\u201c <\/em><\/p>\n Boles\u0165 v\u00a0hlave ma zrazila na kolen\u00e1. Zvieral som si \u010delo prstami a\u00a0zvuk v\u00fdstrelu mi neprestajne znel v\u00a0u\u0161iach, akoby som ho po\u010dul pr\u00e1ve teraz. D\u00fdchal som zr\u00fdchlene, s\u00fastredil sa na potla\u010denie bolesti a\u00a0presvied\u010dal s\u00e1m seba, \u017ee to bol len sen, nie realita. Len sen, nie realita. \u010c\u00edm dlh\u0161ie som si to opakoval, t\u00fdm menej som tomu veril, ale pomohlo to a\u00a0boles\u0165 za\u010dala ustupova\u0165. Nie, nebol to sen.<\/p>\n Zaprel som sa o\u00a0um\u00fdvadlo a\u00a0opatrne sa postavil. Na m\u00f4j v\u00fdzor v\u00a0zrkadle som si u\u017e za\u010d\u00ednal zvyka\u0165, ale aj tak som mal pocit, \u017ee som vyzeral hor\u0161ie, ne\u017e pred p\u00e1r min\u00fatami.<\/p>\n Bolo na\u010dase sa odtia\u013eto dosta\u0165. Rozhliadol som sa. Na stene lek\u00e1rni\u010dka, pod \u0148ou k\u00f4\u0161 na pou\u017eit\u00e9 uter\u00e1ky, ale inak tu a\u017e na sprchy ni\u010d in\u00e9 nebolo. Kurva! Mysli!<\/p>\n Sprcha. Odhrnul som z\u00e1ves, prisko\u010dil k ty\u010di a\u00a0poriadne potiahol. Najprv ni\u010d, pohla sa len nepatrne, ale inak dr\u017eala pevne. Km\u00e1sal som \u0148ou zo strany na stranu, nad\u00e1vky zo m\u0148a pr\u00fadili cez za\u0165at\u00e9 zuby, ale nakoniec som vyhral a\u00a0vyrval ju cel\u00fa zo steny. Sprchov\u00fa hlavicu som odmontoval, aby som sa zbavil zbyto\u010dnej v\u00e1hy a v\u00ed\u0165azosl\u00e1vne ju dvihol nad hlavu ako cenn\u00fa trofej. Vr\u00e1til som sa sp\u00e4\u0165 do \u0161atne, zastavil sa pri prvej skrini a\u00a0jednou dobre mierenou ranou som odrazil z\u00e1mku. Kone\u010dne som na\u0161iel nejak\u00e9 oble\u010denie, ale bolo pre m\u0148a pr\u00edli\u0161 ve\u013ek\u00e9 a\u00a0e\u0161te k\u00a0tomu pracovn\u00e9 \u2013 zelen\u00fd nemocni\u010dn\u00fd odev a\u00a0biele papu\u010de. V\u00a0nemocnici by som mo\u017eno zapadol, ale na ulici ur\u010dite nie. Vl\u00e1mal som sa do \u010fal\u0161ej skrinky, ale t\u00e1, a\u017e na p\u00e1r osobn\u00fdch fotiek a\u00a0deodorant, bola pr\u00e1zdna. Pou\u017eil som aspo\u0148 ten deodorant. U\u017e som si prestal d\u00e1va\u0165 pozor, \u010di ma vo\u013eakto za\u010duje. Ak nikto nevidel svetlo v \u0161atni a\u00a0nepo\u010dul m\u00f4j s\u00faboj so sprchou, ur\u010dite nikto nepo\u010dul ani moje vy\u010d\u00ed\u0148anie so skrinkami. Chladn\u00fd pokoj, ktor\u00fd ma sprev\u00e1dzal od prebudenia, sa za\u010dal vytr\u00e1ca\u0165 a\u00a0postupne ho nahr\u00e1dzal hnev. Za\u010d\u00ednali mi doch\u00e1dza\u0165 skrinky.<\/p>\n Bingo! S\u00edce nemocni\u010dn\u00e9 oble\u010denie, no bolo mojej ve\u013ekosti, oby\u010dajn\u00e9 tenisky v\u00a0krik\u013eavo zelenej farbe, ale v\u017edy lep\u0161ie ako chodi\u0165 bos\u00fd, a k\u00a0tomu tmav\u00e1 mikina s\u00a0potla\u010dou Sabaton.<\/em>\u00a0Ani neviem pre\u010do, ale ten n\u00e1zov mi vyvodil \u00fasmev na tv\u00e1ri a\u00a0navr\u00e1til pokoj. V\u0161etko som na seba nah\u00e1dzal, odsunul stoli\u010dku a pre pr\u00edpad, \u017ee by tie kamery mali naozaj no\u010dn\u00e9 videnie, som\u00a0so sklonenou hlavou vy\u0161iel von.<\/p>\n I\u0161iel som pomaly a\u00a0tv\u00e1ril sa, \u017ee sem patr\u00edm. Cestou som jednou rukou \u0161m\u00e1tral po stene, \u010di nenatraf\u00edm na \u010fal\u0161ie dvere, a\u00a0natrafil som \u2013 na v\u00fd\u0165ahov\u00e9. Boli a\u017e takmer na konci chodby a\u00a0hne\u010f ved\u013ea boli \u010fal\u0161ie. Pod\u013ea n\u00fadzov\u00e9ho osvetlenia, ktor\u00e9 som videl cez okienko, sa na druhej strane nach\u00e1dzalo schodisko. V\u00fd\u0165ahom som sa nechystal \u00eds\u0165. Je v\u00a0nich svetlo, b\u00fdvaj\u00fa v\u00a0nich kamery a\u00a0nikdy neviete, kto na v\u00e1s bude \u010daka\u0165, ke\u010f sa dvere otvoria. Modlil som sa, aby tie ved\u00face k\u00a0schodisku boli otvoren\u00e9. Predstava, \u017ee v\u00fd\u0165ah je jedin\u00e1 mo\u017en\u00e1 cesta von, mi vyhadzovala v\u00fdkri\u010dn\u00edky v\u00a0mojej mysli.<\/p>\n Modlitba bola vypo\u010dut\u00e1. Stla\u010dil som k\u013eu\u010dku, dvere jemne pootvoril \u2013 okam\u017eite zareagovali senzory a\u00a0osvetlili schodisko. So st\u00e1le sklopenou hlavou a\u00a0s\u00a0rukami vo vreck\u00e1ch som prirodzenou ch\u00f4dzou st\u00fapal hore, ke\u010f\u017ee, ako som zistil, m\u00e1rnica sa nach\u00e1dzala na spodnom podla\u017e\u00ed a\u00a0pomerne hlboko. Musel som vyliez\u0165 \u0161es\u0165 podzemn\u00fdch podla\u017e\u00ed, k\u00fdm som sa mierne zad\u00fdchan\u00fd dostal na nulu. Nahliadol som cez okienko a\u00a0pozeral sa rovno do pr\u00e1zdneho vestibulu. Aspo\u0148 z\u00a0toho uhla sa zdal by\u0165 pr\u00e1zdny. Jedin\u00e9 svetlo vych\u00e1dzalo z\u00a0n\u00fadzov\u00e9ho osvetlenia a\u00a0z\u00a0bl\u00ed\u017eiaceho sa \u00fasvitu. Pomaly som si otvoril a\u00a0spustil tak znovu senzory hlavn\u00e9ho osvetlenia. U\u017e som sa nenam\u00e1hal s\u00a0tich\u00fdm zatv\u00e1ran\u00edm a\u00a0suver\u00e9nne som si to namieril k\u00a0hlavn\u00e9mu v\u00fdchodu, d\u00fafaj\u00fac, \u017ee bude otvoren\u00fd.<\/p>\n \u201eKam\u017ee, kam?\u201c ozvalo sa mi za chrbtom, pr\u00e1ve ke\u010f som polo\u017eil jednu ruku na k\u013eu\u010dku. Mohol som tu\u0161i\u0165, \u017ee to nebude tak\u00e9 \u013eahk\u00e9 a\u00a0nad\u00e1val som si, \u017ee t\u00fa ty\u010d zo sprchy som nechal v\u00a0\u0161atni. S\u00a0povzdychom som na chv\u00ed\u013eu zatvoril o\u010di, ale neoto\u010dil som sa. \u010cakal som, \u010do sa bude dia\u0165.<\/p>\n \u201eKone\u010dne domov,\u201c odpovedal som zachr\u00edpnuto a\u00a0sna\u017eil sa do hlasu vlo\u017ei\u0165 aspo\u0148 n\u00e1znak \u00fanavy, \u010do ani nebolo tak\u00e9 n\u00e1ro\u010dn\u00e9, ke\u010f\u017ee som ju naozaj za\u010d\u00ednal poci\u0165ova\u0165.<\/p>\n \u201eNo\u010dn\u00e9 s\u00fa smr\u0165,\u201c povedal mu\u017e za moj\u00edm chrbtom s\u00facitne a\u00a0v odraze\u00a0som videl, ako sa za mnou na\u010dahuje. U\u017e som sa chystal na obrann\u00fd man\u00e9ver, ke\u010f som za\u010dul \u0161trnganie k\u013e\u00fa\u010dov v\u00a0z\u00e1mke.<\/p>\n \u201e\u0160\u0165astn\u00fa cestu domov,\u201c rozl\u00fa\u010dil sa no\u010dn\u00fd str\u00e1\u017enik a\u00a0podr\u017eal mi dvere, aby som mohol prejs\u0165.<\/p>\n \u201e\u010eakujem a\u00a0v\u00e1m pr\u00edjemn\u00fd koniec zmeny,\u201c povedal som mu na opl\u00e1tku a\u00a0vykro\u010dil do chladn\u00e9ho, ale zato slobodou vo\u0148aj\u00faceho r\u00e1na a\u00a0v\u00fdfukov\u00fdch v\u00fdparov z\u00a0pr\u00e1ve okoloid\u00faceho autobusu s\u00a0\u010d\u00edslom 59 a\u00a0\u010fal\u0161ieho bli\u017e\u0161ie neidentifikovate\u013en\u00e9ho smradu, ktor\u00fd sa \u0165ahal zo smeru, odkia\u013e autobus pri\u0161iel. Nemal som ani potuchy, kde sa nach\u00e1dzam, ale vyzeralo to ako nejak\u00e1 okrajov\u00e1 \u010das\u0165 mesta. Po pravej strane som zahliadol nieko\u013eko panelov\u00fdch domov a na druhej to bol preva\u017ene les a\u00a0vo\u013en\u00e1, len s\u010dasti zastavan\u00e1 plocha.<\/p>\n Str\u00e1\u017enika mi bolo aj trochu \u013e\u00fato. Ke\u010f zistia, \u017ee im ch\u00fdba m\u0155tvola, bude ma\u0165 ur\u010dite probl\u00e9my, ale nemienil som tu zosta\u0165 a\u00a0hra\u0165 sa na dobr\u00e9ho samarit\u00e1na.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n (Ne)Prebuden\u00ed – 2. Kapitola<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"