![\"\"](\"https:\/\/i0.wp.com\/martinbenkovic.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/07\/8.png?resize=161%2C256\")
<\/figure><\/div>\n\n\n\n\u201eOciiii!\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n \u201eMia!\u201c vykr\u00edkol som zo sna a okam\u017eite sa prebral. Nevedel som, \u010do to bolo alebo odkia\u013e to pri\u0161lo, ale zovrelo mi to srdce \u00fazkos\u0165ou. Pok\u00fasil som sa rozpomen\u00fa\u0165 na nie\u010do viac z toho sna, ale jedin\u00e9, \u010do mi zostalo na okraji pam\u00e4ti, bolo mal\u00e9, asi p\u00e4\u0165ro\u010dn\u00e9 ku\u010derav\u00e9 diev\u010datko a r\u00fdchlo sa bl\u00ed\u017eiaca ohniv\u00e1 stena. Mia. Tak sa musela vola\u0165. Volala m\u0148a \u010di niekoho in\u00e9ho? Som otec?<\/p>\n\n\n\n Ponoril som si tv\u00e1r do dlan\u00ed a so zatvoren\u00fdmi o\u010dami som sa sna\u017eil op\u00e4\u0165 si spomen\u00fa\u0165 na viac. Na \u010doko\u013evek. Tv\u00e1r diev\u010datka mi za\u010dala bledn\u00fa\u0165 pred o\u010dami, ale ohniv\u00e1 stena zost\u00e1vala st\u00e1le rovnako jasn\u00e1.<\/p>\n\n\n\n \u201eRuky cez mre\u017ee!\u201c rozk\u00e1zal mi jeden z policajtov. E\u0161te chv\u00ed\u013eu som tak zostal sedie\u0165 d\u00fafaj\u00fac, \u017ee ke\u010f sa nepohnem, tak si ju znova vybav\u00edm.<\/p>\n\n\n\n \u201eVst\u00e1vaj!\u201c povedal nedo\u010dkavo a tentoraz som ho posl\u00fachol. Nemalo to cenu, sen bol pre\u010d. Bola to len predstava alebo sa mi vracala pam\u00e4\u0165? Ak to druh\u00e9, tak by som bol rad\u0161ej, keby som si u\u017e viac nespomenul.<\/p>\n\n\n\n Prestr\u010dil som obe ruky cez mre\u017eu a \u010dakal, k\u00fdm mi nasadia put\u00e1, aby mohli bezpe\u010dne otvori\u0165 celu a nasadi\u0165 mi ich aj na nohy. Zvy\u0161n\u00ed kukl\u00e1\u010di na m\u0148a neust\u00e1le mierili a d\u00e1vali mi tak najavo, \u017ee ak\u00fdko\u013evek odpor je zbyto\u010dn\u00fd. Musel som s\u00fahlasi\u0165. Nech by som bol akoko\u013evek dobr\u00fd, r\u00fdchlej\u0161\u00ed ne\u017e gu\u013eka ur\u010dite nie som. Viedli ma rovnakou cestou, v rovnakej form\u00e1cii a bez jedin\u00e9ho slova ako prv\u00fdkr\u00e1t. Ak niekto i\u0161iel oproti, tak sa dr\u017eal v bezpe\u010dnej vzdialenosti a rad\u0161ej po\u010dkal, k\u00fdm prejdeme, a a\u017e potom pokra\u010doval.<\/p>\n\n\n\n Obaja kapit\u00e1ni u\u017e \u010dakali a v\u00f4bec nevyzerali spokojne. Mal\u00e9ho som ignoroval a na kapit\u00e1nku Jelen\u00edkov\u00fa som sa aspo\u0148 usmial. Mo\u017eno to bolo t\u00fdm, \u017ee bola \u017eena, alebo aj t\u00fdm, \u017ee naozaj po\u010d\u00favala a zdalo sa, \u017ee mi ver\u00ed. A mo\u017eno len preto, \u017ee to bola celkom pr\u00ed\u0165a\u017eliv\u00e1 \u017eensk\u00e1.<\/p>\n\n\n\n \u201ePokra\u010dujeme vo v\u00fdsluchu subjektu Pacha, Juraja. Je 24. 12. 2027, 09.00. P\u00e1n Pacho, u\u017e ste si na nie\u010do spomenuli?\u201c op\u00fdtal sa ma Mal\u00fd.<\/p>\n\n\n\n \u201eMo\u017eno, neviem,\u201c odpovedal som \u00faprimne, aj ke\u010f som vedel, \u017ee toho nie je ve\u013ea.<\/p>\n\n\n\n \u201eBu\u010f \u00e1no, alebo nie. Tak to vyklopte.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eJedno meno.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eV\u00fdborne. Niekto, kto v\u00e1m pomohol dosta\u0165 sa von? Hovorte!\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eMia,\u201c povedal som a pozrel som sa na Jelen\u00edkov\u00fa.<\/p>\n\n\n\n \u201eKto?\u201c nech\u00e1pal Mal\u00fd, ale kapit\u00e1nka vedela. Videl som to na nej, ke\u010f sklopila o\u010di k papierom. Otvorila zlo\u017eku pred sebou a po chv\u00ed\u013eke h\u013eadania Mal\u00e9mu posunula ak\u00fasi fotku.<\/p>\n\n\n\n \u201eJeho dc\u00e9ra,\u201c povedala a takmer \u0161epky dodala, \u201eboli na Hlavnom n\u00e1mest\u00ed v \u010dase \u00fatokov.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eM\u00f4\u017eem?\u201c op\u00fdtal som sa a uk\u00e1zal na fotku. Vedel som, \u017ee to nebol dobr\u00fd n\u00e1pad, ale nemohol som si pom\u00f4c\u0165. Ak to mala by\u0165 moja dc\u00e9ra, musel som ju vidie\u0165. Mal\u00fd sa na m\u0148a chv\u00ed\u013eu pozeral, akoby prem\u00fd\u0161\u013eal, \u010di je to rozumn\u00e9, no nakoniec mi ju jedn\u00fdm prstom posunul. Pomaly som si ju oto\u010dil a nadvihol, aby som lep\u0161ie videl. Mala tmav\u00e9 ku\u010derav\u00e9 vlasy, ktor\u00e9 jej r\u00e1stli v\u0161etk\u00fdmi smermi a mal\u00fd pehav\u00fd nos\u00edk. Usmievala sa. Bolo to diev\u010datko z m\u00f4jho sna.<\/p>\n\n\n\n \u201eAko?\u201c op\u00fdtal som sa trochu zbyto\u010dne.<\/p>\n\n\n\n \u201eVy si v\u00e1\u017ene ni\u010d nepam\u00e4t\u00e1te, \u017ee?\u201c ot\u00e1zku vyslovila potichu a zdalo sa mi, \u017ee v jej hlase po\u010dujem \u013e\u00fatos\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eNi\u010d,\u201c povzdychol som si.<\/p>\n\n\n\n \u201eSte si ist\u00fd, \u017ee to chcete po\u010du\u0165?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNie, ale povedzte mi to aj tak.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e19. decembra 2020 ste boli s rodinou na viano\u010dn\u00fdch trhoch na Hlavnom n\u00e1mest\u00ed, ke\u010f sa tam odp\u00e1lili samovra\u017eedn\u00ed \u00fato\u010dn\u00edci napojen\u00ed na islamsk\u00fa teroristick\u00fa organiz\u00e1ciu Dae\u0161. I\u0161lo o s\u00e9riu \u00fatokov po celej Eur\u00f3pe. Zasiahnut\u00e9 bolo ka\u017ed\u00e9 hlavn\u00e9 mesto a nieko\u013eko \u010fal\u0161\u00edch v\u00e4\u010d\u0161\u00edch. Va\u0161a dc\u00e9ra,\u201c prisunula mi \u010fal\u0161iu fotku, \u201ea va\u0161a man\u017eelka boli medzi tis\u00edckami obet\u00ed z toho tragick\u00e9ho d\u0148a.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eSedem rokov?\u201c pokr\u00fatil som neveriacky hlavou a pozeral sa na fotky mojej \u00fadajnej, teraz u\u017e m\u0155tvej rodiny, ale ni\u010d som nec\u00edtil. Bolo mo\u017en\u00e9 c\u00edti\u0165 sm\u00fatok za niek\u00fdm, ak ste si ho v\u00f4bec nepam\u00e4tali? Zatvoril som o\u010di a s\u00fastredil sa na ich tv\u00e1re. Nemohlo sa v\u0161etko len tak strati\u0165. U\u017e som si na \u0148u raz spomenul, pre\u010do by som nemohol znova? V mysli som si premietal ich tv\u00e1re a h\u013eadal v mojej zdanlivo pr\u00e1zdnej pam\u00e4ti. Neveril som, \u017ee by tam ni\u010d nebolo. T\u00fdch dvoch policajtov som premohol, akoby boli oby\u010dajn\u00ed amat\u00e9ri. Odniekia\u013e tie znalosti museli pr\u00eds\u0165, len ich nejak vyvola\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eOci, donesie mi Je\u017ei\u0161ko na Vianoce mimo\u0148a?\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n \u201eAk bude\u0161 aj na\u010falej posl\u00facha\u0165, tak mo\u017eno \u00e1no. A teraz u\u017e spi. Ve\u010der sa p\u00f4jdeme pozrie\u0165 na ve\u013ek\u00fd strom\u010dek, tak ako si chcela.\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n \u201ePacho, po\u010dujete ma?! Ste tu e\u0161te s nami?!\u201c p\u00fdtal sa Mal\u00fd a l\u00faskal mi pred tv\u00e1rou prstami.<\/p>\n\n\n\n \u201eChcela sa \u00eds\u0165 pozrie\u0165 na viano\u010dn\u00fd strom\u010dek,\u201c povedal som pomaly.<\/p>\n\n\n\n \u201eTak ako ve\u013ea in\u00fdch rod\u00edn a det\u00ed,\u201c prehovoril Mal\u00fd s povzdychom. \u201eAj moja dc\u00e9ra s rodinou tam boli. Takmer v\u0161etci sme v ten de\u0148 niekoho stratili.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co sa stalo potom?\u201c sp\u00fdtal som sa.<\/p>\n\n\n\n \u201eAk si dobre pam\u00e4t\u00e1m, na v\u00fdsluchu ste tu vy a ot\u00e1zky d\u00e1vame my.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eM\u00f4\u017eete mi kl\u00e1s\u0165 to\u013eko ot\u00e1zok, ko\u013eko len chcete, ale ni\u010d viac si moment\u00e1lne nepam\u00e4t\u00e1m. K\u00fdm ste mi to v\u010dera nepovedali, nevedel som ani len v meno a kde som.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eMy to u\u017e z v\u00e1s vydolujeme,\u201c povedal Mal\u00fd presved\u010divo a takmer vystrelil zo stoli\u010dky, ke\u010f sa za mnou otvorili dvere a niekto vo\u0161iel do miestnosti.<\/p>\n\n\n\n \u201eVy u\u017e z neho nebudete dolova\u0165<\/em> ni\u010d,\u201c ozval sa ak\u00fdsi mu\u017e, ktor\u00fd pr\u00e1ve vo\u0161iel dverami a postavil sa ved\u013ea m\u0148a. \u201eP\u00e1na Pacha si odteraz preber\u00e1me my. Tu je rozkaz.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eMy? Kto je to my?\u201c Kapit\u00e1n za\u010dal \u010d\u00edta\u0165 papier, \u010do mu mu\u017e podal. Mal tesn\u00fd tmav\u00fd oblek, ktor\u00fd rozhodne nevyzeral by\u0165 k\u00fapen\u00fd v nejakom obchode, ale sk\u00f4r u\u0161it\u00fd na mieru z ve\u013emi kvalitn\u00e9ho materi\u00e1lu. Prv\u00e9, \u010do mi napadlo, bolo, \u017ee to je m\u00f4j pr\u00e1vnik, no vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa predstavil.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u0160peci\u00e1lny agent Smith.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eFeder\u00e1lna pol\u00edcia? Nevedel som, \u017ee pracujete aj cez Vianoce, inak by sme v\u00e1s kontaktovali.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eT\u00fdm som si ist\u00fd, kapit\u00e1n,\u201c prehovoril agent Smith, ale v jeho hlase som zachytil pochybnos\u0165 nad Mal\u00e9ho slovami. \u201ePri\u0161li sme ihne\u010f, ako n\u00e1m v denn\u00fdch hl\u00e1seniach vysko\u010dilo jeho meno. Celkom n\u00e1s to prekvapilo. Ne\u010dakali sme, \u017ee sa objav\u00ed pr\u00e1ve tu a u\u017e v\u00f4bec nie, \u017ee ho tak jednoducho chyt\u00edte.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo asi nikto,\u201c zamrmlal Mal\u00fd a oprel sa o stoli\u010dku. \u201eD\u00e1m pripravi\u0165 jednotku a transport\u00e9r na prevoz. Chv\u00ed\u013eu to potrv\u00e1, zatia\u013e by sme mohli pokra\u010dova\u0165 vo v\u00fdsluchu, nie? Pokojne si prisadnite.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNetreba. Priviedol som si vlastn\u00fd sprievod a aj transport\u00e9r. Berieme si ho okam\u017eite.\u201c<\/p>\n\n\n\n Ke\u010f dohovoril, do miestnosti vst\u00fapili \u010fal\u0161\u00ed ozbrojenci, tentoraz s ve\u013ek\u00fdmi \u017elt\u00fdmi p\u00edsmenami EFP na hrudi a chrbtoch, ved\u013ea ktor\u00fdch aj kukl\u00e1\u010di vyzerali ako bezpe\u010dnostn\u00e1 slu\u017eba z n\u00e1kupn\u00e9ho centra. Mali na sebe to\u013eko kevlaru a zbran\u00ed r\u00f4znych kalibrov, akoby \u010dakali, \u017ee na n\u00e1s za\u00fato\u010d\u00ed cel\u00e1 arm\u00e1da. Odp\u00fatali ma od stola, nie pr\u00edli\u0161 \u0161etrne ma zdvihli, nasadili mi na hlavu \u010dierne vrece a \u0165ahali pre\u010d. Ani som sa nestihol rozl\u00fa\u010di\u0165 s kapit\u00e1nkou Jelen\u00edkovou a nie\u010do mi hovorilo, \u017ee aj v\u00fdsluch s kapit\u00e1nom Mal\u00fdm by mi bol mil\u0161\u00ed, ne\u017e s t\u00fdmto mu\u017eom od feder\u00e1lnej pol\u00edcie.<\/p>\n\n\n\n Mu\u017ei z Eur\u00f3pskej feder\u00e1lnej pol\u00edcie sa so mnou nep\u00e1rali. \u0164ahali ma medzi sebou asi tak \u0161etrne ako n\u00e1bo\u017eensk\u00ed fanatici v\u00e4z\u0148a na verejn\u00fa popravu od\u0165at\u00edm hlavy, a mo\u017eno tak aj skon\u010d\u00edm. Moja zlo\u017eka bola dostato\u010dne hrub\u00e1, aby tam bolo \u010doko\u013evek.<\/p>\n\n\n\n Vidie\u0165 som s\u00edce nevidel, ale mraziv\u00fd vietor mi sta\u010dil, aby som vedel, \u017ee sme u\u017e vy\u0161li z budovy. Niekde pred nami st\u00e1li pripraven\u00e9 aut\u00e1 s na\u0161tartovan\u00fdmi motormi a, ak ma sluch neklamal, boli aspo\u0148 tri. Niekto otvoril dvere, chytil mi hlavu, aby som nenarazil, a sna\u017eil sa ma usadi\u0165. Nastupova\u0165 som musel c\u00favaj\u00fac a u\u017e som pod zadkom c\u00edtil seda\u010dku, ke\u010f sa okolo m\u0148a ozvali varovn\u00e9 v\u00fdkriky.<\/p>\n\n\n\n Niekto ma za\u010dal r\u00fdchlo \u0165aha\u0165 z auta von pr\u00e1ve vo chv\u00edli, ke\u010f sa ozval prv\u00fd v\u00fdbuch nasledovan\u00fd \u010fal\u0161\u00edmi dvoma v tesnom slede. Moje nohy sa odlepili od zeme a obklopen\u00fd ohnivou \u017eiarou som kamsi letel vzduchom. Tlmene som po\u010dul, ako sa rozb\u00edjaj\u00fa sklenen\u00e9 tabule na okn\u00e1ch, v\u00fdstrely z automatick\u00fdch pu\u0161iek, nad\u00e1vky, bolestn\u00e9 v\u00fdkriky a z\u00fafal\u00e9 rozkazy. Narazil som do nie\u010doho tvrd\u00e9ho a m\u00f4j pohyb sa spomalil, ale nezastavil. \u010ealej som sa kot\u00fa\u013eal po zemi a myslel na mraziv\u00fd chlad z m\u00e1rnice. Bol rozhodne pr\u00edjemnej\u0161\u00ed, ako to p\u00e1lenie, \u010do ma obklopovalo teraz. \u00daplne som sa zastavil a\u017e pri nejakej stene alebo prek\u00e1\u017eke, ktor\u00e1 sa mi postavila do cesty. Pok\u00fasil som sa stiahnu\u0165 si kuklu, ale nedo\u010diahol som. Ruky a nohy som mal st\u00e1le sp\u00fatan\u00e9 re\u0165azami a ve\u013ea pohybu mi nedovo\u013eovali. Sch\u00falil som sa do klbka a pok\u00fasil sa o to znova. Tentokr\u00e1t som u\u017e uspel a mohol sa okolo seba poobzera\u0165.<\/p>\n\n\n\n Le\u017eal som v zni\u010denom vestibule policajnej stanice rovno pod recep\u010dn\u00fdm stolom. Poh\u00fdbal som kon\u010datinami a pozrel sa, \u010di je v\u0161etko na svojom mieste tak, ako m\u00e1 by\u0165. Z v\u00e4zenskej rovno\u0161aty toho na mne ve\u013ea nezostalo. Bola otrhan\u00e1, ohoren\u00e1 a dymilo sa z nej alebo zo m\u0148a, nevedel som to ur\u010di\u0165. Ale inak som vyzeral by\u0165 v poriadku. Zop\u00e1r \u0161krabancov, tr\u017en\u00fdch r\u00e1n, ale ni\u010d v\u00e1\u017ene.<\/p>\n\n\n\n Zvuk stre\u013eby u\u017e odznel, ale aj ak\u00fdko\u013evek in\u00fd zvuk prich\u00e1dzaj\u00faci zvonku, a to sa mi vonkoncom nep\u00e1\u010dilo. Prevalil som sa na brucho, opatrne som sa postavil a na chv\u00ed\u013eku ustrnul. Cez vyvr\u00e1ten\u00e9 a rozbit\u00e9 hlavn\u00e9 dvere sa ktosi tackav\u00fdm pohybom bl\u00ed\u017eil, ale kv\u00f4li dymu z horiacich \u00e1ut som nevedel poveda\u0165 kto. Stiahol som sa trochu viac do rohu, aby ma nebolo vidie\u0165 a spoliehal sa na to, \u017ee mi prachovo-dymov\u00e1 clona poskytne aspo\u0148 \u010diasto\u010dn\u00fd \u00fakryt. Mu\u017e sa bl\u00ed\u017eil a u\u017e pod\u013ea jeho pohybu som videl, \u017ee na tom nie je zrovna najlep\u0161ie. A\u017e ke\u010f sa pribl\u00ed\u017eil na vzdialenos\u0165 asi dvoch metrov, zistil som, \u017ee je to agent Smith. Bol takmer na nespoznanie. Oblek u\u017e nevyzeral tak dobre a bol na tom podobne ako moje oble\u010denie. Krv\u00e1cal z viacer\u00fdch men\u0161\u00edch tr\u017en\u00fdch r\u00e1n na tv\u00e1ri, prav\u00fa ruku mal vo\u013ene a nevl\u00e1dne zvesen\u00fa pozd\u013a\u017e tela, v \u013eavej st\u00e1le zvieral svoju slu\u017eobn\u00fa pi\u0161to\u013e a prav\u00fa nohu \u0165ahal za sebou. Tv\u00e1r mal skriven\u00fa od bolesti, ale v o\u010diach bolo \u010d\u00edre odhodlanie. Ke\u010f si ma v\u0161imol, zr\u00fdchlil a takmer by bol spadol, keby som ho nezachytil.<\/p>\n\n\n\n \u201eMus\u00edme odtia\u013eto vypadn\u00fa\u0165. Nemali tu by\u0165 tak skoro, kurva!\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eKto?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNie je \u010das. Posily s\u00fa u\u017e na ceste, ale ob\u00e1vam sa, \u017ee to nestihn\u00fa,\u201c povedal a smeroval ma do prvej chodby pred nami. Bola pr\u00e1zdna. Nikde nebolo nikoho, a to som tu predt\u00fdm videl plno zamestnancov a policajtov. Kam sa v\u0161etci podeli? \u0160\u00fachal som nohami, ktor\u00e9 obmedzovali re\u0165aze, a z\u00e1rove\u0148 pom\u00e1hal agentovi Smithovi napredova\u0165. Nahliadal som do kancel\u00e1ri\u00ed, ale v\u0161etky boli, a\u017e na p\u00e1r ne\u0161\u0165astlivcov, \u010do boli v \u010dase \u00fatoku pri okn\u00e1ch, pr\u00e1zdne. Chud\u00e1ci, nestihli sa ani schova\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eKde s\u00fa v\u0161etci?\u201c op\u00fdtal som pr\u00e1ve vo chv\u00edli, ke\u010f som zapo\u010dul na\u0165ahovanie viacer\u00fdch koh\u00fatikov.<\/p>\n\n\n\n \u201eIdentifikujte sa!\u201c zakri\u010dal niekto z druh\u00e9ho konca chodby a namieril na n\u00e1s baterkami.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u0160peci\u00e1lny… agent… Smith,\u201c povedal s vyp\u00e4t\u00edm posledn\u00fdch s\u00edl najhlasnej\u0161ie, ako vedel. Musel strati\u0165 ve\u013ea krvi. Bol bled\u00fd a celkom ur\u010dite by sa bez mojej pomoci na vlastn\u00fdch noh\u00e1ch neudr\u017eal.<\/p>\n\n\n\n \u201ePomaly prist\u00fapte!\u201c zakri\u010dali na n\u00e1s po chv\u00edli a st\u00e1le na n\u00e1s mierili baterkami a oslepovali n\u00e1s. Sna\u017eil som sa chr\u00e1ni\u0165 si o\u010di vo\u013enou rukou, ale aj tak som nevidel, koho m\u00e1me pred sebou, a \u00eds\u0165 pomaly nebol probl\u00e9m. Ja som r\u00fdchlej\u0161ie nemohol kv\u00f4li re\u0165aziam a agent Smith zas nevl\u00e1dal kv\u00f4li zraneniam. Zrazu som poc\u00edtil ruky, ktor\u00e9 mi odobrali Smitha a pom\u00e1hali mu ku schodom, kde n\u00e1s \u010dakali ostatn\u00ed.<\/p>\n\n\n\n \u201eAko to, \u017ee parchanti ako vy v\u017edy pre\u017eij\u00fa?\u201c oboril sa na m\u0148a kapit\u00e1n Mal\u00fd a pokr\u00fatil hlavou. Cez ko\u0161e\u013eu mal vo\u013ene prehoden\u00fa nepriestreln\u00fa vestu a v ruk\u00e1ch pevne zvieral \u00fato\u010dn\u00fa pu\u0161ku SIG SG 516. Okrem neho tam s n\u00edm boli e\u0161te \u0161tyria policajti zo \u0161peci\u00e1lnych jednotiek, ktor\u00ed na\u010falej mierili do chodby, a kapit\u00e1nka Jelen\u00edkov\u00e1.<\/p>\n\n\n\n \u201eBol tam e\u0161te niekto na\u017eive?\u201c sp\u00fdtala sa ma kapit\u00e1nka, zatia\u013e \u010do k\u013ea\u010dala pri agentovi Smithovi a o\u0161etrovala mu tie najhor\u0161ie rany.<\/p>\n\n\n\n \u201eNie, nikto sa neh\u00fdbal. Je mi to \u013e\u00fato,\u201c odpovedal som \u00faprimne a vysl\u00fa\u017eil si zdvihnut\u00e9 obo\u010dia od oboch kapit\u00e1nov. \u201e\u010co je? Povedal som nie\u010do zl\u00e9?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePo\u010das cel\u00e9ho procesu ste ni\u010d ne\u013eutovali,\u201c povedal Mal\u00fd a pozrel sa mi do o\u010d\u00ed. \u201e\u010co sa v\u00e1m stalo, preboha? Boli ste dekorovan\u00fdm vojakom, hrdinom a potom…\u201c pokr\u00fatil hlavou.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co potom?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eJe stabilizovan\u00fd. M\u00f4\u017eeme ho prenies\u0165,\u201c povedala kapit\u00e1nka a s pomocou \u010fal\u0161ieho policajta Smitha zodvihli a opatrne s n\u00edm sch\u00e1dzali dolu schodmi.<\/p>\n\n\n\n \u201eIdeme,\u201c povedal Mal\u00fd a hlav\u0148ou pu\u0161ky mi nazna\u010dil, aby som i\u0161iel ako prv\u00fd.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co sa stalo potom?\u201c sp\u00fdtal som sa ho znova, zatia\u013e \u010do som pomaly kr\u00e1\u010dal dole.<\/p>\n\n\n\n \u201ePotom ste dezertovali a obr\u00e1tili sa proti vlastn\u00fdm! \u010eal\u0161\u00ed \u013eudia zomreli len v\u010faka v\u00e1m.\u201c<\/p>\n\n\n\n Na to nebolo \u010do poveda\u0165, oni o mne moment\u00e1lne vedeli viac ne\u017e ja s\u00e1m.<\/p>\n\n\n\n \u201eKam ideme?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eDole.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo vid\u00edm, ale \u010do je dole?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eGar\u00e1\u017e.\u201c<\/p>\n\n\n\n Pochopil som. Nechcel sa so mnou rozpr\u00e1va\u0165 a nezazlieval som mu to. Pod\u013ea v\u0161etk\u00e9ho som bol zodpovedn\u00fd za cel\u00fa situ\u00e1ciu a v takom pr\u00edpade by som sa ani ja nechcel rozpr\u00e1va\u0165 so sebou. Schody som bral po jednom a d\u00fafal, \u017ee sa nezr\u00fdpem, lebo rukami by som svoj p\u00e1d len ve\u013emi \u0165a\u017eko zmiernil a pri mojom \u0161\u0165ast\u00ed by som najsk\u00f4r dopadol na hlavu, ale pre\u017eil. P\u00e1r krokov predo mnou zostupovala Jelen\u00edkov\u00e1 podopieraj\u00fac zranen\u00e9ho Smitha. Keby podopierala m\u0148a, nenamietal by som…<\/p>\n\n\n\n Na spodnom podla\u017e\u00ed n\u00e1s u\u017e \u010dakali \u010fal\u0161\u00ed policajti. S namieren\u00fdmi zbra\u0148ami k\u013ea\u010dali pri schodoch a striehli na hocikoho, kto sem nepatril. Dvaja z nich pritom mierili len na m\u0148a a d\u00e1vali pozor na ka\u017ed\u00fd m\u00f4j pohyb. Bol som s\u00edce neozbrojen\u00fd, ale pri vyp\u00e4tej situ\u00e1cii, v akej sme sa nach\u00e1dzali, by im to nikto nemal za zl\u00e9, keby ma zastrelili. Nikto okrem m\u0148a, samozrejme.<\/p>\n\n\n\n Za dverami, ktor\u00e9 policajti str\u00e1\u017eili, sa nach\u00e1dzalo spodn\u00e9 podla\u017eie gar\u00e1\u017e\u00ed. T\u00ed, ktor\u00ed pre\u017eili, nezah\u00e1\u013eali a zabarik\u00e1dovali pr\u00edstup zo v\u0161etk\u00fdch str\u00e1n. Niektor\u00e9 aut\u00e1 dokonca prevr\u00e1tili na bok a vytvorili tak obrann\u00fa hradbu. In\u00e9 zaparkovali cikcakovito, aby pre \u00fato\u010dn\u00edkov nebolo jednoduch\u00e9 dosta\u0165 sa k nim a obrancom poskytovali dostato\u010dn\u00fa ochranu a man\u00e9vrovanie.<\/p>\n\n\n\n Nepre\u0161iel som ani dva kroky od dver\u00ed a u\u017e sa ma ujali dvaja uniformovan\u00ed policajti a osobne na m\u0148a dozerali.<\/p>\n\n\n\n \u201eAko to vyzer\u00e1? Skontaktovali ste sa s niek\u00fdm?\u201c sp\u00fdtala sa kapit\u00e1nka jedn\u00e9ho z policajtov, ktor\u00fd jej vy\u0161iel v \u00fastrety.<\/p>\n\n\n\n \u201eNie. V\u0161etko je hluch\u00e9. Vysiela\u010dky, mobily a ani internetov\u00e9 pripojenie n\u00e1m nefunguje. Sme \u00faplne odrezan\u00ed.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTie v\u00fdbuchy museli by\u0165 po\u010du\u0165 a\u017e do mesta. Chv\u00ed\u013eu im potrv\u00e1, k\u00fdm po\u0161l\u00fa posily, ale pr\u00eddu,\u201c povedala Jelen\u00edkov\u00e1 sebavedomo, akoby si to naozaj myslela. Ja by som tak\u00fd optimistick\u00fd nebol a ani jej kolegovia nevyzerali, \u017ee by jej verili.<\/p>\n\n\n\n \u201ePre\u010do ho jednoducho nevyd\u00e1me?\u201c nadhodil jeden z mojich dozorcov. \u201eO\u010dividne si pri\u0161li len pre neho. My sme ho u\u017e ods\u00fadili a oni ho chc\u00fa zabi\u0165. Nechajme ich a u\u0161etr\u00edme da\u0148ov\u00fdm poplatn\u00edkom nejak\u00e9 tie peniaze.\u201c<\/p>\n\n\n\n V\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edtomn\u00fdch policajtov sa tie slov\u00e1 p\u00e1\u010dili a zamyslene k\u00fdvali hlavami. Dokonca aj kapit\u00e1n Mal\u00fd vyzeral, \u017ee nad t\u00fdm rozm\u00fd\u0161\u013ea. U Jelen\u00edkovej som si nebol ist\u00fd. V\u00fdraz tv\u00e1re mala rovnako chladn\u00fd ako predt\u00fdm a nedalo sa poveda\u0165, \u010di s\u00fahlas\u00ed alebo nie.<\/p>\n\n\n\n \u201eKto je za?\u201c vyzval ostatn\u00fdch policajt, ke\u010f videl, \u017ee nie je jedin\u00fd s podobn\u00fdm n\u00e1zorom. Rozhliadol sa po kolegoch a \u010dakal na reakciu, ktor\u00e1 nepri\u0161la. Zop\u00e1r ich u\u017e vyzeralo, \u017ee bud\u00fa nahlas s\u00fahlasi\u0165, ale kapit\u00e1nka zakro\u010dila.<\/p>\n\n\n\n \u201eNikoho nebudeme vyd\u00e1va\u0165. Ni\u010d sa t\u00fdm nevyrie\u0161i a zodpovedn\u00e9 osoby za dne\u0161n\u00fd \u00fatok zostan\u00fa na slobode. To chcete? Boli to aj va\u0161i kolegovia, \u010do hore umreli!\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eSk\u00f4r \u010di nesk\u00f4r ich dostaneme, s\u00fa to predsa jeho kump\u00e1ni. Nemaj\u00fa sa kam skry\u0165. H\u013ead\u00e1me ich po celom svete,\u201c namietal policajt.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u00c1no? Tak ako sme chytili jeho?\u201c povedala a k\u00fdvla hlavou moj\u00edm smerom. \u201eBola to n\u00e1hoda, \u017ee ho niekto nahl\u00e1sil, ke\u010f sa pr\u00e1ve prech\u00e1dzal po Petr\u017ealke. Nie na\u0161a pr\u00e1ca, nie na\u0161e vy\u0161etrovanie ich \u00fateku, ale n\u00e1hoda. M\u00e1me sa spolieha\u0165 na n\u00e1hodu aj pri t\u00fdch ostatn\u00fdch? A pre\u010do by ho chceli zabi\u0165? Oslobodi\u0165? To \u00e1no, ale zabi\u0165? Boli jednotka, boli si vern\u00ed aj ke\u010f sme ich zatkli. Ani jeden z nich neprehovoril.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTak kto je potom tam hore?\u201c \u201eNiekto ove\u013ea hor\u0161\u00ed,\u201c sko\u010dil som im zamyslene do re\u010di a\u00a0ani som nevedel, pre\u010do.<\/p>\n\n\n\n