Za oknom sa v r\u00fdchlosti mihaj\u00fa stromy. L\u00fa\u010de cez ich koruny prech\u00e1dzaj\u00fa\nlen tu a tam, a to aj napriek tomu, \u017ee je jasn\u00fd slne\u010dn\u00fd de\u0148.\nA e\u0161te aspo\u0148 \u010fal\u0161ie dve hodiny bude. Akoby na okolit\u00fa krajinu padal ak\u00fdsi\ntie\u0148, \u010di nebodaj ve\u010dn\u00e1 polotma.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNep\u00e1\u010di sa mi to tu,\u201c povie Michal, \u0161of\u00e9r, fotograf a kameraman\nv jednom. \u201eVe\u010f nevid\u00edm ani na oblohu. \u010co ak sa strat\u00edme?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eNepanik\u00e1r. Je tu len jedna cesta a vedie rovno k jeho domu. \u017diadne\nodbo\u010dky, ni\u010d, kde by sme sa mohli strati\u0165,\u201c upokojuje ho Zia.<\/p>\n\n\n\n
\u201eAj tak sa mi to nep\u00e1\u010di. O dve hodiny sa stmieva. Nestihneme sa vr\u00e1ti\u0165\nsp\u00e4\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eSi hor\u0161\u00ed ne\u017e baba. \u010co sa boj\u00ed\u0161 tmy?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eHej, v lese a \u010faleko od civiliz\u00e1cie sa boj\u00edm a v\u00f4bec sa za\nto nehanb\u00edm. Pre\u010do si n\u00e1s dal vlastne zavola\u0165 na tak\u00fa neskor\u00fa hodinu? Musel\nvedie\u0165, \u017ee sa pred zotmen\u00edm nestihneme vr\u00e1ti\u0165 ani len do prv\u00e9ho mesta.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eMo\u017eno n\u00e1m pripravil noc\u013eah. Po\u010dula som, \u017ee b\u00fdva na hrade.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eH\u00e1dam tam len nechce\u0161 spa\u0165?!\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201ePre\u010do nie? Star\u00fd miliard\u00e1r \u017eij\u00faci s\u00e1m a odstrihnut\u00fd od civiliz\u00e1cie. Sen\nh\u00e1dam ka\u017edej mladej chtivej devy.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eAle nie tvoj. Na to \u0165a pozn\u00e1m a\u017e pr\u00edli\u0161 dobre. Chtiv\u00e1 mo\u017eno si, mlad\u00e1,\nno…\u201c u\u0161krnie sa.<\/p>\n\n\n\n
\u201eTy!\u201c buchne ho po pleci a hr\u00e1 urazen\u00fa. \u201e\u010co ty vie\u0161. Mo\u017eno m\u00e1m u\u017e\ntejto pr\u00e1ce po krk. Hl\u00e1sime len to, \u010do je pr\u00e1ve v m\u00f3de, zauj\u00edmav\u00e9. Hlavne,\n\u017ee to prin\u00e1\u0161a peniaze z reklamy. Pravda je niekde na druhej ko\u013eaji.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201ePravda zab\u00edja, dobre to vie\u0161. \u013dudia ju chc\u00fa po\u010du\u0165, len ke\u010f s\u00fahlas\u00ed\ns t\u00fdm, \u010do si u\u017e d\u00e1vno myslia. Inak ju ofrfl\u00fa, zamietnu, zhrn\u00fa zo stola,\nnazv\u00fa falo\u0161nou spr\u00e1vou, agitovan\u00edm a \u010d\u00edmko\u013evek sa len d\u00e1.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eViem,\u201c zamrmle a h\u013ead\u00ed \u010falej z okna. Scen\u00e9ria sa nemen\u00ed. Stromy\nsa aj na\u010falej mihaj\u00fa a vyzeraj\u00fa rovnako.<\/p>\n\n\n\n
Skoro akoby boli st\u00e1le na tom istom mieste.<\/p>\n\n\n\n
Hod\u00ed poh\u013ead na GPS. U\u017e to nie je \u010faleko, len jedna z\u00e1kruta.<\/p>\n\n\n\n
A naozaj. Michal sto\u010d\u00ed volant a p\u00e1r metrov pred nimi vid\u00ed koniec.\nDoslova. \u010ealej u\u017e cesta nevedie. V ceste im stoj\u00ed kovov\u00e1 br\u00e1na zasaden\u00e1 medzi\ndvoma skalami. Vyzer\u00e1 staro, ale udr\u017eiavane. Aj o zele\u0148 nav\u00f4kol sa ktosi\npravidelne star\u00e1. Stromy s\u00fa zastrihnut\u00e9 a popadan\u00e9 listy odhraban\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
Zastan\u00fa dva metre od br\u00e1ny, ale nevych\u00e1dzaj\u00fa.<\/p>\n\n\n\n
\u201eZia, si si ist\u00e1, \u017ee tam chceme \u00eds\u0165?\u201c sp\u00fdta sa Michal. \u201eJe to podiv\u00edn. Len\nsa pozri na toto miesto. Ako z hororu.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eVy\u017eiadal si ma a to sa e\u0161te nikdy nestalo. Nerozpr\u00e1va sa\ns m\u00e9diami, nechod\u00ed do spolo\u010dnosti. U\u017e roky \u017eije o\u010dividne s\u00e1m,\u201c skon\u0161tatuje\nZia pri poh\u013eade na zele\u0148ou zarasten\u00fd plot.<\/p>\n\n\n\n
\u201eKto vie pre\u010do,\u201c zahundre Michal, zastav\u00ed, ale motor nevyp\u00edna.<\/p>\n\n\n\n
\u201eJe to len oby\u010dajn\u00fd star\u00fd boh\u00e1\u010d dr\u017eiaci sa v \u00fastran\u00ed,\u201c odvet\u00ed Zia.<\/p>\n\n\n\n
\u201eOby\u010dajn\u00fd boh\u00e1\u010d podporuj\u00faci ateistov a bojuj\u00faci proti cirkvi.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eVraj. Ni\u010d mu nedok\u00e1zali.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eKe\u010f uspeje glob\u00e1lny z\u00e1kon o mimovl\u00e1dkach, tak uvid\u00ed\u0161. M\u00e1 v tom\nprsty a pekne hlboko.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eNema\u013euj Soro\u0161a na stenu a \u010dakaj. Idem zazvoni\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eDaj si pozor. M\u00e1m pocit, akoby n\u00e1s ktosi sledoval.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Zia vyst\u00fapi z auta a prejde p\u00e1r krokov ku kovanej br\u00e1ne. Je\nskuto\u010dne jednoduch\u00e1. \u017diadne okrasy, len hrub\u00e9 ty\u010de tesne pri sebe. Ani die\u0165a by\nsa cez ne neprepchalo. Na vrchu s\u00fa za\u0161picaten\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
Zastav\u00ed pred zvon\u010dekom s kamerou, uprav\u00ed sa v odraze displeja,\nvyd\u00fdchne si a zazvon\u00ed. \u017diadna sp\u00e4tn\u00e1 v\u00e4zba. Ani len nevie, \u010di zvon\u010dek\nfunguje, ale nevyzer\u00e1 zanedbane.<\/p>\n\n\n\n
\u201eSle\u010dna Radvici, pri\u0161li ste,\u201c <\/em>ozve sa pr\u00edjemn\u00fd hlas. V\u00f4bec neznie starecky.<\/p>\n\n\n\n Zvl\u00e1\u0161tne. Mal by ma\u0165 cez\nosemdesiat,<\/em> pomysl\u00ed si Zia.<\/p>\n\n\n\n \u201eAuto nechajte vonku, ni\u010d sa mu\nnestane a cho\u010fte rovno za nosom. Budem v\u00e1s \u010daka\u0165.\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n Br\u00e1na sa so slab\u00fdm zabzu\u010dan\u00edm otvor\u00ed a Zia sa obzrie za Michalom\nv aute. Na kr\u00e1tky okamih ju premkn\u00fa obavy z nezn\u00e1meho mu\u017ea,\ns ktor\u00fdm sa m\u00e1 stretn\u00fa\u0165, ktor\u00e9ho dlh\u00e9 roky nik nevidel a o ktorom\nneexistuj\u00fa \u017eiadne fotografie \u010di videoz\u00e1znamy.<\/p>\n\n\n\n Nemo\u017en\u00e9, hovorila si, ke\u010f sa o Joshuovi Nazarovi sna\u017eila zisti\u0165 \u010dosi\nviac, ne\u017e len to, \u017ee je rozpr\u00e1vkovo bohat\u00fd. Ale ni\u010d. Nie je akt\u00edvny na \u017eiadnom\nzo soci\u00e1lnych m\u00e9di\u00ed. Nechod\u00ed na ve\u010dierky pre smot\u00e1nku a nez\u00fa\u010dast\u0148uje sa\nani na dobro\u010dinn\u00fdch akci\u00e1ch, ktor\u00e9 s\u00e1m podporil.<\/p>\n\n\n\n Nemo\u017en\u00e9, hovor\u00ed si aj teraz a k\u00fdvne na Michala. \u201eM\u00e1me tu necha\u0165 auto,\u201c\npovie a zamieri ku kufru, kde maj\u00fa v\u00fdbavu.<\/p>\n\n\n\n \u201eTo sa m\u00e1m so v\u0161etk\u00fdm trepa\u0165 pe\u0161i a\u017e kto vie kam?\u201c zahundre Michal a stla\u010d\u00ed\ntla\u010didlo na vypnutie motora.<\/p>\n\n\n\n \u201eNemus\u00edte,\u201c<\/em> ozve sa hlas z reproduktora. \u201ePo\u0161lem R\u00f3berta a v\u0161etko prinesie.\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n \u201e\u010eakujeme,\u201c zakri\u010d\u00ed Zia a hod\u00ed zamra\u010den\u00fd poh\u013ead po Michalovi. Ten len\npokr\u010d\u00ed ramenami a nahod\u00ed nevinn\u00fd v\u00fdraz.<\/p>\n\n\n\n Spolu sa vr\u00e1tia sp\u00e4\u0165 k br\u00e1ne a zastan\u00fa. Michalove re\u010di jej v\u0155taj\u00fa\nv hlave. \u010co ke\u010f to nebol dobr\u00fd n\u00e1pad prija\u0165 pozvanie? Ale \u010do mohla\nspravi\u0165? Je to jej posledn\u00e1 \u0161anca zachr\u00e1ni\u0165 si kari\u00e9ru. To\u013eko sa sna\u017eila\nprin\u00e1\u0161a\u0165 \u013eu\u010fom objekt\u00edvne spr\u00e1vy, ale nikoho to viac nezauj\u00edma. Nerozumej\u00fa im,\nchc\u00fa ich ma\u0165 podan\u00e9 po lopate a tak, aby im z nich bolo jasn\u00e9, \u010do si\nmaj\u00fa myslie\u0165. Koho maj\u00fa ma\u0165 radi a koho nie.<\/p>\n\n\n\n Nema\u0165 dobr\u00e9 vz\u0165ahy s majite\u013eom denn\u00edka, u\u017e by sa d\u00e1vno ocitla na\nulici. Posledn\u00e1 report\u00e1\u017e o bohatstve cirkvi v\u010faka darom od ove\u010diek\na neplateniu dan\u00ed za\u0165ala do \u017eiv\u00e9ho. Dostala posledn\u00e9 varovanie. Bu\u010f sa\npodriadi, alebo je koniec.<\/p>\n\n\n\n \u201eE\u0161te to m\u00f4\u017eeme obr\u00e1ti\u0165,\u201c povie Michal. \u201eDo Bystrice pr\u00eddeme za tmy, ale\nlep\u0161ie ako tu.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNie,\u201c zavrt\u00ed Zia hlavou.<\/p>\n\n\n\n Zavrie o\u010di, zhlboka sa nad\u00fdchne a vykro\u010d\u00ed, s v\u00fddychom ich otvor\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Prech\u00e1dza bukovou alejou, ob\u010das sa vynor\u00ed aj ag\u00e1t \u010di dub. Vetvy sa\nskl\u00e1\u0148aj\u00fa, sp\u00e1jaj\u00fa a vytv\u00e1raj\u00fa pr\u00edrodn\u00fd tunel chr\u00e1niaci host\u00ed\na dom\u00e1cich pred \u017eivlami a slnkom. Len tu a tam sa prederie\nosamoten\u00fd l\u00fa\u010d a dod\u00e1 prechodu k domu magick\u00fd charakter. Na koniec to\nje ani nie sto metrov, ale u\u017e teraz vid\u00ed, \u017ee v\u00fdchod kon\u010d\u00ed hne\u010f pri zatvoren\u00fdch mas\u00edvnych\ndver\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n Op\u00e4tkami sa zab\u00e1ra do m\u00e4kkej tr\u00e1vy, ale neprek\u00e1\u017ea jej to. V hlave si\npremieta ot\u00e1zky, ktor\u00e9 mu chce polo\u017ei\u0165. Ot\u00e1zky zauj\u00edmaj\u00face cel\u00fd svet. Kto je\nJoshua Nazar? Odkia\u013e poch\u00e1dza jeho bohatstvo? Pre\u010do je tak\u00fd zaujat\u00fd vo\u010di\nn\u00e1bo\u017eenstvu? Zneu\u017e\u00edvali ho za mlada? Nestalo by sa to prv\u00fdkr\u00e1t a ani\nposledn\u00fd. Ve\u010f aj s\u00fa\u010dasn\u00e9ho p\u00e1pe\u017ea Innocenta XIV. usved\u010dili, ale verejn\u00e1 mienka\nza\u00faradovala a \u010falej si u\u017e\u00edva \u017eivot na v\u00fdsln\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Nie je prv\u00fd neveriaci miliard\u00e1r, ale prv\u00fd, o ktorom sa ni\u010d nevie.<\/p>\n\n\n\n Zia sa postav\u00ed pred dvere a chyst\u00e1 sa zaklopa\u0165, ke\u010f sa zrazu otvoria.\n\u013dahko a takmer ne\u010dujne. H\u013ead\u00ed do ve\u013ekej predsiene osvetlenej svie\u010dkami, s vysok\u00fdm\nstropom, starod\u00e1vnym zariaden\u00edm, gobel\u00ednmi a mramorovou podlahou. Obraz\nako z m\u00fazea, n\u00e1vrat v \u010dase do obdobia pred vyn\u00e1jden\u00edm elektriny.<\/p>\n\n\n\n \u201eLen smelo vojdite,\u201c ozve sa odniekia\u013e hlas ich hostite\u013ea.<\/p>\n\n\n\n Zia vojde ako prv\u00e1, ale zastane na krok od dver\u00ed. Rozhliada sa, h\u013ead\u00e1 toho,\nkto im otvoril dvere, ale nikoho nevid\u00ed.<\/p>\n\n\n\n \u201eS\u00fa na dia\u013ekov\u00e9,\u201c dostane odpove\u010f a poh\u013eadom st\u00fapa po schodoch a\u017e na\nbalk\u00f3n. Tam ho vid\u00ed. Lep\u0161ie povedan\u00e9, vid\u00ed niekoho. V slabom svetle ho je\nzle vidie\u0165, ale ktosi tam stoj\u00ed a pozoruje ich.<\/p>\n\n\n\n \u201eP\u00e1n Nazar?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eJoshua, pros\u00edm. Tak mi hovoria priatelia a m\u00f4\u017eete aj vy.\u201c<\/p>\n\n\n\n Zia sa usmeje. Ani nevie pre\u010do, ale akosi c\u00edti, \u017ee sa aj ich hostite\u013e\nusmieva. Po\u010duje to v jeho hlase.<\/p>\n\n\n\n \u201eCho\u010fte dverami napravo a pokojne sa usa\u010fte. O chv\u00ed\u013eu som\nu v\u00e1s.\u201c<\/p>\n\n\n\n Pozr\u00fa sa jeden na druh\u00e9ho a ml\u010dia. Potom upr\u00fa zrak von z dver\u00ed. \u0160anca\nna odchod e\u0161te existuje, ale skracuje sa. Aj t\u00fdch zop\u00e1r slne\u010dn\u00fdch l\u00fa\u010dov, u\u017e nie\nje vidie\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201ePo\u010f,\u201c zachrap\u010d\u00ed Zia cez stiahnut\u00e9 hrdlo. \u201ePo\u010f,\u201c sk\u00fasi to znova.<\/p>\n\n\n\n Spolo\u010dne, rameno pri ramene, pomal\u00fdmi krokmi id\u00fa popri schodisku\nk dver\u00e1m po pravej strane. S\u00fa otvoren\u00e9, vych\u00e1dza z nich mihot svie\u010dok\na jemn\u00e9 mel\u00f3die sl\u00e1\u010dikovej hudby.<\/p>\n\n\n\n \u201eTie\u017e m\u00e1\u0161 pocit, akoby sme sa ocitli na Draculovom z\u00e1mku?\u201c prehovor\u00ed Michal\na pretne \u0165a\u017eiv\u00fa atmosf\u00e9ru.<\/p>\n\n\n\n Zia sa zasmeje, vy\u010daruje \u00fasmev, ale len na chv\u00ed\u013eu. \u010co ke\u010f m\u00e1 pravdu? Ako\nmlad\u00e1 kedysi \u010d\u00edtala Stokerovho Draculu. Star\u00fa ed\u00edciu s fotkami, ktor\u00e1 jej\nzostala po dedkovi. A teraz sa jej vybavuj\u00fa spomienky. Aj v nej si\nmlad\u00e9ho hrdinu zavolal tajomn\u00fd a bohat\u00fd hostite\u013e. Putoval cez cel\u00fa Eur\u00f3pu\ndo Transylv\u00e1nskeho lesa a ve\u010der dorazil k hradu.<\/p>\n\n\n\n Rovnako ako oni.<\/p>\n\n\n\n Na sucho preglgne a zastane.<\/p>\n\n\n\n Michal kr\u00e1\u010da \u010falej, ani si nev\u0161imne, \u017ee ide s\u00e1m. O\u010daril ho dlh\u00fd st\u00f4l plne\nnalo\u017een\u00fd jedlom, ovoc\u00edm, z\u00e1kuskami a rozli\u010dn\u00fdmi n\u00e1pojmi v priesvitn\u00fdch\nkaraf\u00e1ch. Niektor\u00e9 obsahuj\u00fa v\u00edno, in\u00e9 zas pivo, s\u00fdten\u00e9 n\u00e1poje \u010di \u010d\u00edru vodu.<\/p>\n\n\n\n \u201eVid\u00ed\u0161 to?\u201c prech\u00e1dza rukou nad dobrotami. Rozm\u00fd\u0161\u013ea, \u010di sa pon\u00faknu\u0165. U\u017e-u\u017e\nsa na\u0165ahuje, ale v poslednom okamihu si to rozmysl\u00ed a oto\u010d\u00ed sa.<\/p>\n\n\n\n \u201eZia? \u010co je s tebou? Kde tr\u010d\u00ed\u0161?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eJa, ja,\u201c zakokce Zia. \u201eLen som si na \u010dosi spomenula.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNehovor, \u017ee si si da\u010do zabudla v hoteli? Na to je u\u017e neskoro, bude\u0161\nsi musie\u0165 vysta\u010di\u0165 bez toho.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNie, to ni\u010d,\u201c m\u00e1vne rukou, zhlboka si vyd\u00fdchne a prejde k stolu.<\/p>\n\n\n\n Jedlo vyzer\u00e1 l\u00e1kavo a strieborn\u00e9 svietniky na stole mu dod\u00e1vaj\u00fa na\nkr\u00e1se. Ale je to miestnos\u0165, ktor\u00e1 ju zauj\u00edma viac.<\/p>\n\n\n\n Na drevom oblo\u017een\u00fdch sten\u00e1ch visia loveck\u00e9 trofeje striedaj\u00face sa\ns obrazmi. Zd\u00e1 sa, \u017ee v\u0161etky zobrazuj\u00fa toho ist\u00e9ho mu\u017ea. V r\u00f4znych\naktivit\u00e1ch, na r\u00f4znych miestach a v r\u00f4znych dobov\u00fdch oble\u010deniach.\nMusia by\u0165 dobov\u00e9, lebo ka\u017ed\u00e9 poch\u00e1dza z in\u00e9ho storo\u010dia, ale mu\u017e na nich je\nrovnak\u00fd. Alebo s\u00fa to jeho predkovia a maj\u00fa siln\u00fa vroden\u00fa podobu?\nV \u017eivote o \u010domsi takom nepo\u010dula.<\/p>\n\n\n\n Michal drgne Ziu lak\u0165om a narovn\u00e1 sa. Zia sa oto\u010d\u00ed, pootvor\u00ed pery\na zreni\u010dky sa jej roztiahnu.<\/p>\n\n\n\n Usmieva sa na nich mlad\u00fd, nie\u010do vy\u0161e tridsa\u0165ro\u010dn\u00fd mu\u017e v obleku \u0161itom\nna mieru. Nie je obzvl\u00e1\u0161\u0165 vysok\u00fd, ale ani n\u00edzky a vyzer\u00e1, \u017ee sa\no seba star\u00e1. Tmav\u00e9 vlasy m\u00e1 moderne zastrihnut\u00e9 a poko\u017eku op\u00e1len\u00fa alebo\nprirodzene tmav\u0161iu. <\/p>\n\n\n\n \u201ePosa\u010fte sa pros\u00edm a c\u00ed\u0165te sa tu ako doma. Mus\u00edte by\u0165 po dlhej ceste hladn\u00ed\na sm\u00e4dn\u00ed. Pri najmen\u0161om.\u201c<\/p>\n\n\n\n Bez slova sa usadia. Ka\u017ed\u00fd na in\u00fa stranu.<\/p>\n\n\n\n Mu\u017e ich chv\u00ed\u013eu sleduje, o\u010di mu \u017eiaria v jase svie\u010dok a potom sa\nusad\u00ed aj on. Na Ziino prekvapenie sa posad\u00ed za vrch stola.<\/p>\n\n\n\n \u201eP\u00e1n Joshua?\u201c sp\u00fdta sa Zia neisto.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u00c1no,\u201c prik\u00fdvne mlad\u00fd miliard\u00e1r, ktor\u00fd mal by\u0165 star\u00fd. \u201eNalo\u017ete si, \u010do v\u00e1m\nhrdlo r\u00e1\u010di. Nevedel som, \u010do v\u00e1m vyhovuje, \u010di ste vegetari\u00e1ni, veg\u00e1ni,\nfrutari\u00e1ni alebo \u010do e\u0161te. Za tie roky sa v tom u\u017e str\u00e1cam. R\u00f3bert teda\npripravil zo v\u0161etk\u00e9ho trochu. Je to vyroben\u00e9 len z \u010derstv\u00fdch surov\u00edn.\nNosia mi ich denne.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eDenne?\u201c sp\u00fdta sa Michal, zatia\u013e \u010do si naber\u00e1 stehno pe\u010denej husi. \u201eTo mus\u00ed\nby\u0165 drah\u00e1 slu\u017eba.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAk chce \u010dlovek b\u00fdva\u0165 v \u00fastran\u00ed, ma\u0165 pokoj od sveta a z\u00e1rove\u0148 si\ndopria\u0165 tak\u00e9to dobroty, mus\u00ed si za to zaplati\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNi\u010d som t\u00fdm nechcel nazna\u010di\u0165,\u201c sklop\u00ed zrak. \u201eAk som sa v\u00e1s t\u00fdm dotkol…\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNie, p\u00e1n Bystrinsk\u00fd, to je v poriadku,\u201c usmeje sa hostite\u013e\na odhal\u00ed rad \u017eiarivo bielych zubov. \u201eNeberte oh\u013eady na moje bohatstvo. S\u00fa\nto len peniaze. Som rovnak\u00fd \u010dlovek, ako ktoko\u013evek in\u00fd, a nepou\u017e\u00edvam svoje\nbohatstvo, aby som druh\u00fdm strp\u010doval \u017eivot. Nie som pomstychtiv\u00fd.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eVy nebudete?\u201c op\u00fdta sa Zia. St\u00e1le si ni\u010d nenabrala na tanier, rovnako ako\np\u00e1n domu.<\/p>\n\n\n\n \u201ePrep\u00e1\u010dte, ja som u\u017e jedol, ale ve\u013emi r\u00e1d si s vami pripijem,\u201c znova\nsa usmeje a smej\u00fa sa mu aj o\u010di. \u201eR\u00f3bert, mohol by si pros\u00edm na\u0161ich host\u00ed\nobsl\u00fa\u017ei\u0165?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eS rados\u0165ou, pane,\u201c ozve sa hlbok\u00fd hlas a z tie\u0148a poved\u013ea dver\u00ed sa\nodlep\u00ed postava.<\/p>\n\n\n\n Zia sa vy\u013eakane strhne. Ako dlho tam\nst\u00e1l? Ako to, \u017ee sme si ho nev\u0161imli.<\/em><\/p>\n\n\n\n R\u00f3bert vyjde na svetlo a Zia sklop\u00ed zrak. O\u010dak\u00e1vala, \u017ee hlbok\u00fd hlas\nbude patri\u0165 ak\u00e9musi vysok\u00e9mu a mohutn\u00e9mu chlapovi, ale opak je pravdou. \u00datly\nmu\u017e, ktor\u00fd vy\u0161iel z tie\u0148a, m\u00e1 najviac meter \u0161es\u0165desiat.<\/p>\n\n\n\n R\u00f3bert prejde okolo stola, zastav\u00ed sa pri Zii a mierne sa uklon\u00ed.<\/p>\n\n\n\n \u201eOdhadujem v\u00e1s na ru\u017eov\u00e9 v\u00edno, polosladk\u00e9,\u201c prehovor\u00ed a na\u010diahne sa\nponad st\u00f4l za karafou. Zia mu chce pom\u00f4c\u0165, ale je r\u00fdchlej\u0161\u00ed. Naleje jej trochu\nv\u00edna na dno poh\u00e1ra a \u010dak\u00e1 na odpove\u010f.<\/p>\n\n\n\n Zia zodvihne poh\u00e1r k per\u00e1m, odpije si a polo\u017e\u00ed ho sp\u00e4\u0165 na st\u00f4l.\n\u201eJe v\u00fdborn\u00e9, m\u00f4\u017ee by\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n R\u00f3bert jej doleje a prejde k Michalovi.<\/p>\n\n\n\n \u201eP\u00e1n bude piv\u00e1r,\u201c usmeje sa a siahne po n\u00e1dobe s tmavou\ntekutinou. \u201eToto tmav\u00e9 by v\u00e1m mohlo najviac chuti\u0165. Vyrobili ho najlep\u0161\u00ed piv\u00e1ri\nz \u010falekej \u0160tiavnice.\u201c <\/p>\n\n\n\n Naleje mu pln\u00fd poh\u00e1r, polo\u017e\u00ed kr\u010dah sp\u00e4\u0165 na st\u00f4l a odkr\u00e1\u010da\nk svojmu p\u00e1novi. \u201e\u010cerven\u00e9 ako v\u017edy, Joshua?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eVe\u010f m\u00e1 pozn\u00e1\u0161, nehraj tu divadlo,\u201c udrie ho priate\u013esky po chrbte\na venuje svojim hos\u0165om \u0161irok\u00fd \u00fasmev. \u201eS R\u00f3bertom sa pozn\u00e1me u\u017e dlho.\nPoch\u00e1dza zo Slovenska, ale jeho rodina m\u00e1 korene a\u017e v Taliansku.\u201c<\/p>\n\n\n\n R\u00f3bert naleje Joshuovi v\u00edno tmavo\u010dervenej farby a vzdiali sa od stola.\nPostav\u00ed sa hne\u010f ved\u013ea obrazu, kde je zobrazen\u00fd Joshuov predok s loveckou\npu\u0161kou nad zabit\u00fdm medve\u010fom a ved\u013ea neho stoj\u00ed sluha. Podoba\ns R\u00f3bertom je a\u017e do o\u010di bij\u00faca.<\/p>\n\n\n\n To nie je mo\u017en\u00e9,<\/em> hovor\u00ed si Zia v duchu a beh\u00e1 o\u010dami\nz obrazu na sluhu. Ten si to v\u00f4bec nev\u0161\u00edma a opiera sa o stenu.<\/p>\n\n\n\n \u201ePripime si na toto pr\u00edjemn\u00e9 stretnutie,\u201c povie Joshua a h\u013ead\u00ed pritom\nna Ziu. K\u00fatiky \u00fast sa mu pobavene dv\u00edhaj\u00fa.<\/p>\n\n\n\n Zia sa preberie z tranzu a automaticky pozdvihne poh\u00e1r. Pozrie sa\nhostite\u013eovi do o\u010d\u00ed a pripije si.<\/p>\n\n\n\n \u201eNehanbite sa, pon\u00faknite sa. Je to zadarmo a R\u00f3bert si dal z\u00e1le\u017ea\u0165,\nh\u00e1dam by ste ho nechceli urazi\u0165?\u201c<\/p>\n\n\n\n Zia s Michalom sa obzr\u00fa po sluhovi, ktor\u00fd sa pr\u00e1ve odlepil\no steny a urobil krok dopredu. Ruky m\u00e1 vo\u013ene zlo\u017een\u00e9 na hrudi\na tv\u00e1rou mu prebehne tie\u0148.<\/p>\n\n\n\n Svie\u010dky, to musia by\u0165 svie\u010dky,<\/em> potl\u00e1\u010da Zia n\u00e1val paniky a odvracia poh\u013ead od\nR\u00f3berta k plne nalo\u017een\u00e9mu stolu. Do r\u00fak berie vidli\u010dku a naber\u00e1 si\nprv\u00e9 m\u00e4so, ktor\u00e9 jej pr\u00edde pod ruku. Naberie si aj druh\u00e9 a aj tretie, k\u00fdm\nsi uvedom\u00ed, \u010do rob\u00ed. Zm\u00e4tene beh\u00e1 o\u010dami po tanieroch a mis\u00e1ch. Napokon si\nnaberie za nabera\u010dku \u0161al\u00e1tu a pust\u00ed sa do jedla.<\/p>\n\n\n\n Chut\u00ed jej, ale nevie si ho poriadne u\u017ei\u0165. Potajme sleduje hostite\u013ea\na jeho sluhu. Prv\u00fd sed\u00ed na svojom mieste, pop\u00edja v\u00edno a oboch ich\npozorne sleduje. Poh\u013eady sa im ob\u010das stretn\u00fa, vtedy sa Zia usmeje a \u010falej\ndo seba h\u00e1d\u017ee jedlo. Inak sa to ani nazva\u0165 ned\u00e1.<\/p>\n\n\n\n Ke\u010f do seba natla\u010d\u00ed posledn\u00fd k\u00fasok m\u00e4sa, c\u00edti, ako ju obch\u00e1dzaj\u00fa mr\u00e1koty.\nVie\u010dka jej o\u0165a\u017eievaj\u00fa, \u0165a\u017eko sa jej d\u00fdcha a gomb\u00edk na tesn\u00fdch d\u017e\u00ednsach ju\ntla\u010d\u00ed.<\/p>\n\n\n\n \u201eD\u00fafam, \u017ee v\u00e1m chutilo,\u201c ozve sa p\u00e1n domu a Zia sa nezm\u00f4\u017ee na ni\u010d in\u00e9\nlen na unaven\u00e9 prik\u00fdvnutie. \u201eR\u00f3bert v\u00e1s odprevad\u00ed do izieb,\u201c dod\u00e1 a vstane\nod stola. \u201eZajtra sa porozpr\u00e1vame.\u201c<\/p>\n\n\n\n Zia nesta\u010d\u00ed ani namieta\u0165 a Joshua je u\u017e pre\u010d. Pomaly sa postav\u00ed zo\nstoli\u010dky a zad\u00edva sa na Michala. Sp\u00ed.<\/p>\n\n\n\n \u201ePr\u00eddem po neho a odnesiem ho,\u201c prehovor\u00ed R\u00f3bert a nastav\u00ed jej\nruku, aby sa mohla oprie\u0165. V druhej dr\u017e\u00ed svietnik.<\/p>\n\n\n\n Vedie ju najprv sp\u00e4\u0165 ku vchodu, potom hore schodmi, po dlhej chodbe, hore\nto\u010dit\u00fdmi schodmi a po \u010fal\u0161ej dlhej chodbe. Str\u00e1ca preh\u013ead, ako \u010dasto sa to\nopakuje a ak sa aj spo\u010diatku usilovala zapam\u00e4ta\u0165 si cestu sp\u00e4\u0165, teraz u\u017e\nvie, \u017ee je to zbyto\u010dn\u00e9.<\/p>\n\n\n\n \u201eA sme tu,\u201c povie, otvor\u00ed jej dvere a nech\u00e1 ju vojs\u0165.<\/p>\n\n\n\n Na okamih zab\u00fada na \u00fanavu a pootvoren\u00fdmi \u00fastami h\u013ead\u00ed na prepychovo\nzariaden\u00fa izbu. Perzsk\u00e9 koberce, svietniky po sten\u00e1ch, vitr\u00e1\u017eov\u00e9 okn\u00e1\na kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 poste\u013e s baldach\u00fdnom. Na t\u00fa sa pozer\u00e1 najdlh\u0161ie.<\/p>\n\n\n\n \u201eD\u00fafam, \u017ee v\u00e1m to bude vyhovova\u0165. Kufre m\u00e1te pri posteli, v kr\u010dahu je\n\u010d\u00edra voda a toaleta s k\u00fape\u013e\u0148ou je za tamt\u00fdmi dverami,\u201c uk\u00e1\u017ee prstom. \u201eV\nnoci na balk\u00f3n necho\u010fte, pros\u00edm. Zvykne f\u00faka\u0165 siln\u00fd vietor.\u201c<\/p>\n\n\n\n Po t\u00fdch slov\u00e1ch sa mierne uklon\u00ed a nech\u00e1 ju sam\u00fa v izbe. Ani mu\nlen nesta\u010dila odpoveda\u0165.<\/p>\n\n\n\n Pozrie sa na kufor, na poste\u013e a sp\u00e4\u0165 na kufor. Nad\u00fdchne sa, hlasno si\nodgrgne a u\u013eavene si povzdychne. \u201eNo kone\u010dne.\u201c<\/p>\n\n\n\n Bez zoh\u00fdbania si vyzuje lodi\u010dky, ka\u017ed\u00e1 let\u00ed in\u00fdm smerom, a \u010do\nnajr\u00fdchlej\u0161ie sa dotrepe k posteli. Bez ot\u00e1\u013eania sa na \u0148u zval\u00ed. Na\nsekundu jej v hlave skrsne my\u0161lienka, \u017ee by sa mala prezliec\u0165, ale \u00fanava\nje silnej\u0161ia.<\/p>\n\n\n\n Sp\u00ed tvrdo. Nezobud\u00ed ju ani skuv\u00ed\u0148aj\u00faci vietor sna\u017eiaci sa predra\u0165 cez\nzatvoren\u00e9 okno. Ani klasick\u00e1 hudba hraj\u00faca kdesi v z\u00e1mku. A ani zl\u00fd\nsen, v ktorom ju spoza okna sleduje cudz\u00ed mu\u017e s \u010derveno \u017eiariacimi\no\u010dami. Sleduje, ako sp\u00ed, ako sa nepokojne prehadzuje zo strany na stranu.\nSleduje a ni\u010d nevrav\u00ed, neh\u00fdbe sa, takmer ned\u00fdcha.<\/p>\n\n\n\n Preberie sa a\u017e na druh\u00e9 r\u00e1no. Cez z\u00e1vesy presvit\u00e1 denn\u00e9 svetlo. Prudko\notvor\u00ed o\u010di, posad\u00ed sa a ot\u00e1\u010da hlavou z jednej strany na druh\u00fa.<\/p>\n\n\n\n Bol to len sen, hovor\u00ed si a pomaly sa posad\u00ed. Po \u00fanave z ve\u010dera\nu\u017e niet ani stopy. C\u00edti sa svie\u017ea, aj ke\u010f trochu \u0161pinav\u00e1.<\/p>\n\n\n\n Postav\u00ed sa z postele, zam\u013eask\u00e1 a z kr\u010dahu si naleje pln\u00fd\npoh\u00e1r vody. Chut\u00ed inak, ne\u017e je zvyknut\u00e1. Tro\u0161ku sladko, ale je studen\u00e1\na osvie\u017ei ju. Doleje si \u010fal\u0161\u00ed poh\u00e1r a aj ten takmer na jeden hlt\nvypije.<\/p>\n\n\n\n Prejde k z\u00e1vesom, odhrnie ich a nazrie von.<\/p>\n\n\n\n Obloha je pokryt\u00e1 svetlo\u0161ed\u00fdmi mrakmi, ale tu a tam sa cez ne prediera\nslne\u010dn\u00fd l\u00fa\u010d. Otvor\u00ed balk\u00f3nov\u00e9 dvere a nad\u00fdchne sa \u010derstv\u00e9ho vzduchu. Je\npr\u00edjemn\u00fd, takmer ako horsk\u00fd, chladn\u00fd, ale nie pr\u00edli\u0161. Nech\u00e1 otvoren\u00e9\na vr\u00e1ti sa k posteli. Zval\u00ed kufor na bok, otvor\u00ed ho a hodn\u00fa chv\u00ed\u013eu\nsa v \u0148om prehrab\u00e1va, a\u017e k\u00fdm nevytiahne to, \u010do potrebuje. \u010cist\u00fa bielize\u0148,\nhygienick\u00e9 potreby a nov\u00e9 oble\u010denie. To z predo\u0161l\u00e9ho d\u0148a si u\u017e nem\u00f4\u017ee\nobliec\u0165.<\/p>\n\n\n\n Oble\u010denie hod\u00ed na poste\u013e a kr\u00e1\u010da ku k\u00fape\u013eni. Pod\u013ea zariadenia cel\u00e9ho\nhradu \u010dak\u00e1, \u017ee aj k\u00fape\u013e\u0148a bude na tom rovnako. Zadr\u017e\u00ed dych, otvor\u00ed dvere a s \u00fa\u013eavou\nsi vyd\u00fdchne. Zariadenie lad\u00ed so v\u0161etk\u00fdm, \u010do doposia\u013e videla, ale u\u017e na prv\u00fd\npoh\u013ead jej je jasn\u00e9, \u017ee ide o rekon\u0161trukciu. A to ve\u013emi \u0161ikovn\u00fa.\nPresklen\u00fd sprchov\u00fd k\u00fat pri okne pred vy\u0161e tristo rokmi ur\u010dite nik nemal a ani\nmodern\u00fa splachovaciu toaletu.<\/p>\n\n\n\n Odlo\u017e\u00ed si veci na stol\u00edk a zah\u013ead\u00ed sa do zrkadla. Mejkap jej u\u017e\nmiestami opadal. Kruhy pod o\u010dami sa odha\u013euj\u00fa a \u00fa\u010des je jedna ve\u013ek\u00e1\nkatastrofa.<\/p>\n\n\n\n Opl\u00e1chne si tv\u00e1r, umyje zuby a handri\u010dkou si utrie zvy\u0161ky star\u00e9ho mejkapu.<\/p>\n\n\n\n Pred sprchou si sadne na z\u00e1chod a prem\u00fd\u0161\u013ea. Nad ot\u00e1zkami, ktor\u00e9\nzauj\u00edmaj\u00fa \u010ditate\u013eov denn\u00edka, ale aj ju samotn\u00fa. Z\u00e1rove\u0148 si hovor\u00ed, aby sa\ndr\u017eala t\u00e9m dohodnut\u00fdch jej zamestn\u00e1vate\u013eom. Aby pr\u00edli\u0161 nevyzvedala, ako je jej\nzvykom. Teraz nie, Zia. Teraz nie. Mus\u00ed\u0161\nsa dr\u017ea\u0165 pravidiel. P\u00fdtaj sa len na to, \u010do chc\u00fa \u013eudia po\u010du\u0165. Zvy\u0161ok nechaj tak.\nJe to nezauj\u00edmav\u00e9… a nebezpe\u010dn\u00e9.<\/em><\/p>\n\n\n\n Utrie sa, umyje si ruky a zhod\u00ed zo seba v\u010deraj\u0161ie oble\u010denie. Veci\nnech\u00e1 hoden\u00e9 na zemi.<\/p>\n\n\n\n Pozbieram ich nesk\u00f4r.<\/em><\/p>\n\n\n\n Opatrne pust\u00ed vodu. Najprv ju prekvap\u00ed \u013eadov\u00fd pr\u00fad, ale po chv\u00edli ho\nvystrieda tepl\u00fd. D\u00e1va si pozor, aby si ve\u013emi nenamo\u010dila vlasy a um\u00fdva sa.<\/p>\n\n\n\n Po p\u00e1r min\u00fatach vyjde zo sprchy, osu\u0161\u00ed sa a omot\u00e1 si uter\u00e1k okolo\ntela.<\/p>\n\n\n\n Pred zrkadlom si decentne nanesie nov\u00fd mejkap. Hlavne, aby zakryla t\u00fdch\nzop\u00e1r vr\u00e1sok a tie ne\u0161\u0165astn\u00e9 kruhy pod o\u010dami. Ke\u010f je hotov\u00e1, prezrie si odveden\u00fa\npr\u00e1cu z r\u00f4znych uhlov a vr\u00e1ti sa do izby.<\/p>\n\n\n\n Poste\u013e je u\u017e ustlat\u00e1, z\u00e1ves \u00faplne odostret\u00fd a dvere na balk\u00f3n zavret\u00e9.\nKost\u00fdm, ktor\u00fd si len pred p\u00e1r min\u00fatami vytiahla, nikde nevid\u00ed. Na jeho mieste\nle\u017eia dlh\u00e9 \u010dierne \u0161aty a mal\u00fd l\u00edsto\u010dek.<\/p>\n\n\n\n Dovolil som si pre v\u00e1s na ve\u010der\npripravi\u0165 \u0161aty. D\u00fafam, \u017ee bud\u00fa pohodln\u00e9.<\/em><\/p>\n\n\n\n Ni\u010d viac. Obr\u00e1ti ho, \u010di sa na druhej strane nenach\u00e1dza pokra\u010dovanie, ale\nni\u010d tam nie je.<\/p>\n\n\n\n Zatne zuby a zamra\u010d\u00ed sa. \u010co si\no sebe mysl\u00ed? \u017de mu tu budem ako d\u00e1ka sliepo\u010dka pobehova\u0165 v \u0161at\u00e1ch?\nNo to ur\u010dite!<\/em><\/p>\n\n\n\n Uprav\u00ed si uter\u00e1k, aby jej nespadol, a otvor\u00ed kufor. Kost\u00fdm je hne\u010f\nnavrchu.<\/p>\n\n\n\n Aspo\u0148, \u017ee mi ho nezobral.<\/em><\/p>\n\n\n\n Vytiahne ho, hod\u00ed ved\u013ea \u0161iat a oble\u010die si spodn\u00e9 pr\u00e1dlo. Siahne po\nbl\u00fazke, ale jedno oko jej predsa len zabl\u00fadi k \u010diernym \u0161at\u00e1m.<\/p>\n\n\n\n Nevyzeraj\u00fa a\u017e tak zle. Z\u013eahka sa ich dotkne kon\u010dekmi prstov. Najprv len\ntrochu a napokon sa pristihne ako ich dr\u017e\u00ed a primeriava si ich\nk telu.<\/p>\n\n\n\n Sakra aj s t\u00fdm chlapom,<\/em> povie si a hod\u00ed \u0161aty sp\u00e4\u0165 na poste\u013e.<\/p>\n\n\n\n Oble\u010die si bl\u00fazku, suk\u0148u ku kost\u00fdmu a na vrch si natiahne sako.<\/p>\n\n\n\n Oto\u010d\u00ed sa a zrakom bl\u00fadi po izbe. H\u013ead\u00e1 kabelku.<\/p>\n\n\n\n \u201eKam ju len dali,\u201c prejde p\u00e1r krokov do stredu a zastane pri kresle\noto\u010denom ku krbu. Je na \u0148om. Siahne do bo\u010dn\u00e9ho vrecka a vytiahne mobil.\nPrv\u00fa vec, \u010do si v\u0161imne je \u010das. Takmer dvan\u00e1s\u0165 hod\u00edn.<\/p>\n\n\n\n Do \u010derta! To predsa nie je mo\u017en\u00e9.<\/em><\/p>\n\n\n\n Odomkne telef\u00f3n, ale zbyto\u010dne. \u017diaden sign\u00e1l a sk\u00fa\u0161a\u0165 wifi pripojenie\nnem\u00e1 tie\u017e zmysel. Vr\u00e1ti mobil do kabelky, zdvihne ju a zamieri\nk dver\u00e1m.<\/p>\n\n\n\n Ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu \u010dak\u00e1, \u017ee sa otvoria sam\u00e9 a na druhej strane bude \u010daka\u0165\nR\u00f3bert. Ale ni\u010d tak\u00e9 sa nestane, a tak si ich otvor\u00ed sama. Vykro\u010d\u00ed na\nchodbu a obzrie sa oboma smermi. Svie\u010dky rozmiestnen\u00e9 v pravideln\u00fdch\nodstupoch na sten\u00e1ch, a miestami aj na strope, ju dokonale osvet\u013euj\u00fa.<\/p>\n\n\n\n Kam teraz?<\/em><\/p>\n\n\n\n Zatvor\u00ed o\u010di a prem\u00fd\u0161\u013ea, z ktor\u00e9ho smeru ve\u010der pri\u0161li. U\u017e ke\u010f si\nmysl\u00ed, \u017ee to m\u00e1, otvoria sa na pravej strane dvere a na chodbu\nvykukne Michalova hlava.<\/p>\n\n\n\n \u201eZia, v\u010faka bohu!\u201c vykr\u00edkne takmer a pobehne za \u0148ou. \u201eChcel som ti\nvola\u0165, ale nem\u00e1m sign\u00e1l.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAni ja.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eVidela si ko\u013eko je hod\u00edn? Museli sme spa\u0165 prinajmen\u0161om dvan\u00e1s\u0165 hod\u00edn! Tak\ndlho som spal naposledy ako t\u00edned\u017eer a to bolo u\u017e sakramentsky d\u00e1vno.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eMysl\u00ed\u0161, \u017ee n\u00e1m dali da\u010do do jedla?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eJe to mo\u017en\u00e9, ale pre\u010do by to robili?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNeviem,\u201c povie Zia a pozrie sa Michalovi na krk. M\u00e1 na \u0148om \u010derstv\u00fa n\u00e1plas\u0165\na je si ist\u00e1, \u017ee ju de\u0148 predt\u00fdm nemal. \u201e\u010co sa ti stalo?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co?\u201c Prudko sa od nej odtiahne.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co sa ti stalo?\u201c zopakuje Zia ot\u00e1zku a uk\u00e1\u017ee na n\u00e1plas\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eJ\u00e1j!\u201c zasmeje sa. \u201ePorezal som sa pri rannom holen\u00ed.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eVe\u010f si nebol ve\u013emi zarasten\u00fd.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo nie, ale je to ve\u013ek\u00fd p\u00e1n. U\u017e v\u010dera som sa c\u00edtil ako d\u00e1ky buran. Vy\npijete v\u00ednko, slu\u0161ne oble\u010den\u00ed a ja v kaps\u00e1\u010doch, tri\u010dku a pijem\npivo ako posledn\u00fd sedl\u00e1k.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNechutilo ti?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePr\u00e1ve\u017ee bolo vynikaj\u00face, ale aj tak som sa c\u00edtil akosi nesvoj. V\u017edy som\ntak\u00fd pri boh\u00e1\u010doch, m\u00e1m z nich \u00fazkos\u0165. C\u00edtim sa pri nich ako ni\u010d.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAle pros\u00edm \u0165a. Je to norm\u00e1lny \u010dlovek, len je trochu bohat\u0161\u00ed.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTrochu?\u201c usmeje sa Michal. \u201eHovor\u00ed sa, \u017ee m\u00e1 nieko\u013eko stoviek mili\u00e1rd.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u00c1no a takisto sa hovor\u00ed, \u017ee je ancikrist, usporad\u00fava orgie, podporuje\nteroristov a plno in\u00fdch nezmyslov,\u201c odvrkne Zia a rozhliadne sa po\nchodbe. \u201eAko sa dostaneme do jed\u00e1lne? Dala by som si nie\u010do pod zub.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAj ja. Po\u010f, povediem \u0165a.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eSa tu vyzn\u00e1\u0161?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNie, ale ak\u00e9 \u0165a\u017ek\u00e9 to m\u00f4\u017ee by\u0165? Sme hore. Mus\u00edme \u00eds\u0165 dole. M\u00e1m dobr\u00fd\nzmysel pre navig\u00e1ciu,\u201c \u017emurkne Michal na Ziu a po\u0165uk\u00e1 si po sp\u00e1nku.<\/p>\n\n\n\n Sebavedomo sa vyd\u00e1 doprava a Zia kr\u00e1\u010da len krok za n\u00edm. Sna\u017e\u00ed sa\nrozpam\u00e4ta\u0165, ktorou cestou ich R\u00f3bert priviedol, ale spom\u00edna si len \u00fatr\u017ekovito.\n\u010cerven\u00fd koberec, obrazy, svie\u010dkami osvetlen\u00e9 chodby. Kto ich udr\u017eiava? Nesf\u00fakne\nich prievan? Aj teraz si pokojne pl\u00e1polaj\u00fa a nenechaj\u00fa sa ru\u0161i\u0165 ani ich\nprechodom.<\/p>\n\n\n\n To\u010dit\u00e9 schodisko! Preblesne jej v hlave \u010fal\u0161ia spomienka a po\nchv\u00edli sa na jedno tak\u00e9 dostan\u00fa.<\/p>\n\n\n\n Sch\u00e1dzaj\u00fa dole. Svetla je pomenej, ale na\u0161\u013eapuje opatrne a rukami sa\npridr\u017eiava steny. Miesta je tam nanajv\u00fd\u0161 pre dvoch ved\u013ea seba, nie viac.<\/p>\n\n\n\n Michal sa zrazu z ni\u010doho ni\u010d zastav\u00ed a zah\u013ead\u00ed sa do port\u00e1lu.\n\u201eTadeto,\u201c ozn\u00e1mi.<\/p>\n\n\n\n Zia ho nasleduje a vch\u00e1dzaj\u00fa do \u010fal\u0161ej chodby. Vyzer\u00e1 ako t\u00e1 predo\u0161l\u00e1.\nV ni\u010dom sa nel\u00ed\u0161i. Aj tu s\u00fa viacer\u00e9 miestnosti. M\u00ed\u0148aj\u00fa ich\na pokra\u010duj\u00fa na opa\u010dn\u00fd koniec.<\/p>\n\n\n\n \u010eal\u0161\u00ed otvor a \u010fal\u0161ie schodisko. Nemaj\u00fa ve\u013emi na v\u00fdber, a tak\nsch\u00e1dzaj\u00fa dole.<\/p>\n\n\n\n Takto sa to zopakuje e\u0161te dvakr\u00e1t a napokon dorazia na schodisko nad\nhlavn\u00fdm vchodom.<\/p>\n\n\n\n \u201eU\u017e som si naozaj myslel, \u017ee sme zabl\u00fadili,\u201c vyd\u00fdchne si Michal.<\/p>\n\n\n\n Zia ml\u010d\u00ed. Nep\u00e1\u010di sa jej, \u017ee je v z\u00e1mku tak\u00e9 ticho. Doposia\u013e nikoho\nnestretli, a to u\u017e bol \u010das obeda.<\/p>\n\n\n\n Predbehne Michala a z\u00edde dolu schodmi. Pozrie sa k dver\u00e1m\njed\u00e1lne. S\u00fa otvoren\u00e9, svieti sa tam, hudba nehr\u00e1, ale inak \u017eiaden n\u00e1znak, \u017ee by\ntam ktosi bol. Uprie poh\u013ead na vchodov\u00e9 dvere a pod\u00edde k n\u00edm. Zadr\u017e\u00ed\ndych, privrie o\u010di a zatla\u010d\u00ed za k\u013eu\u010dku. Dvere sa takmer ne\u010dujne otvoria\na ocitne sa vonku.<\/p>\n\n\n\n Je chladno a vo vzduchu vis\u00ed d\u00e1\u017e\u010f. Nad zemou sa vzn\u00e1\u0161aj\u00fa mal\u00e9 chuchvalce\nhmly. \u0164ah\u00e1 sa od dver\u00ed, cez aleju a a\u017e \u010falej.<\/p>\n\n\n\n Chv\u00ed\u013eu z\u00e1pas\u00ed s pocitom vr\u00e1ti\u0165 sa k autu. Ani nie tak utiec\u0165, ako\nsi sk\u00f4r preveri\u0165, \u010di tam st\u00e1le je.<\/p>\n\n\n\n Vr\u00e1ti sa sp\u00e4\u0165 do z\u00e1mku, zatvor\u00ed dvere a vykro\u010d\u00ed do jed\u00e1lne.<\/p>\n\n\n\n Iba prejde cez prah dver\u00ed a u\u017e jej chu\u0165ov\u00e9 bunky dr\u00e1\u017edia v\u00f4ne jedla.\nA to aj napriek tomu, \u017ee je schovan\u00e9 v ohrieva\u010doch.<\/p>\n\n\n\n Pri jednom sa pristav\u00ed, nadvihne kovov\u00e9 veko a siahne po tanieri.<\/p>\n\n\n\n Nalo\u017e\u00ed si kopcovito. P\u00e1rky, vajcia, syry a zelenina. Viac, ne\u017e sa do\nnej vojde, ale o\u010di jedia aj za \u0148u.<\/p>\n\n\n\n Tanier polo\u017e\u00ed na st\u00f4l a pod\u00edde k od\u0161\u0165avova\u010du. U\u017e je plne nalo\u017een\u00fd\npomaran\u010dmi, a tak len prilo\u017e\u00ed poh\u00e1r. H\u013ead\u00e1 tla\u010didlo, ale \u017eiadne nevid\u00ed.\nLen ot\u00e1\u010daciu p\u00e1ku. Oto\u010d\u00ed \u0148ou a mechanizmus sa pust\u00ed do pr\u00e1ce. Pokra\u010duje,\na\u017e k\u00fdm nem\u00e1 pln\u00fd poh\u00e1r.<\/p>\n\n\n\n \u201eD\u00e1\u0161 si aj ty?\u201c sp\u00fdta sa Michala.<\/p>\n\n\n\n \u201eJasn\u00e9, \u010derstv\u00e9 pomaran\u010de som u\u017e dlho nemal,\u201c odvet\u00ed a sadne si k stolu\nhne\u010f ved\u013ea Zii. \u201e\u010co mysl\u00ed\u0161, kam \u0161li?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNetu\u0161\u00edm, ale do mesta h\u00e1dam nie.\u201c<\/p>\n\n\n\n Do s\u00fdtosti sa nara\u0148ajkuj\u00fa, daj\u00fa si k\u00e1vu a ka\u017ed\u00fd sa venuje svoj\u00edm my\u0161lienkam.\nMichal n\u00e1jde noviny, \u010d\u00edta ich, ob\u010das do seba hod\u00ed bobu\u013eu hrozna a hojd\u00e1 sa\nna stoli\u010dke. Zia sa obzer\u00e1 po miestnosti a rob\u00ed si pozn\u00e1mky.<\/p>\n\n\n\n Ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu o\u010dak\u00e1va, \u017ee ich hostite\u013e vojde dverami, ale ani po hodinke\nvysed\u00e1vania sa ni\u010d nezmen\u00ed. S\u00fa sami a z\u00e1mok sa zd\u00e1 by\u0165 opusten\u00fd.<\/p>\n\n\n\n \u201ePrejdime sa,\u201c navrhne Zia a postav\u00ed sa.<\/p>\n\n\n\n \u201eKam?\u201c dosadne Michal so stoli\u010dkou. \u201eH\u00e1dam nie von?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePo z\u00e1mku.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eOk, ale h\u00e1dam nezabl\u00fadime.\u201c<\/p>\n\n\n\n Michal sa postav\u00ed a spolu so Ziou prejd\u00fa do predsiene. Prech\u00e1dzaj\u00fa od\ngobel\u00ednu ku gobel\u00ednu. Zobrazuj\u00fa historick\u00e9 udalosti. Vojny, bitky, obliehania hradov.\n\u017diadne n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 mot\u00edvy \u010di symboly.<\/p>\n\n\n\n Zia sa zah\u013ead\u00ed na strop. Je oblo\u017een\u00fd vyrez\u00e1van\u00fdm drevom, ale bez\nv\u00fdraznej\u0161\u00edch ozd\u00f4b. Na dlh\u00fdch a pevn\u00fdch re\u0165aziach s\u00fa upevnen\u00e9 dva lustre\nna svie\u010dky. V\u0161etky horia a vyzeraj\u00fa by\u0165 \u010derstvo vymenen\u00e9. Stekaj\u00faci vosk\nnikde nevidie\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eNech\u00e1pem, \u017ee tu nem\u00e1 elektrick\u00e9 svetl\u00e1. Mne by sa tie svie\u010dky meni\u0165\nnechcelo,\u201c poznamen\u00e1 Michal a kr\u00e1\u010da k dver\u00e1m na opa\u010dnej strane\npredsiene. \u201eHmm, kam asi vedie t\u00e1to chodba?\u201c<\/p>\n\n\n\n Pootvor\u00ed dvere a odst\u00fapi o krok, aby sa aj Zia mohla pozrie\u0165.\nSvetlo siaha len na p\u00e1r schodov zva\u017euj\u00facich sa kamsi do podzemia. \u010ealej je u\u017e\nlen nepreniknute\u013en\u00e1 temnota.<\/p>\n\n\n\n \u201ePivnica?\u201c h\u00e1da Michal.<\/p>\n\n\n\n \u201eM\u00e1\u0161 pri sebe mobil?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eH\u00e1dam nechce\u0161 \u00eds\u0165 dole?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eHore sme u\u017e boli,\u201c pokr\u010d\u00ed Zia ramenami. \u201eTak m\u00e1\u0161 ten mobil?\u201c<\/p>\n\n\n\n Michal si hlasno povzdychne a p\u00e1r sek\u00fand na to u\u017e dolu schodmi svieti\nbiele svetlo. \u201eM\u0148a tam ale nedostane\u0161,\u201c zahundre za jej chrbtom.<\/p>\n\n\n\n \u201eNemus\u00ed\u0161 \u00eds\u0165,\u201c odvrkne Zia, zoberie si od neho mobil a vykro\u010d\u00ed. Prejde\nlen p\u00e1r schodov a zastav\u00ed sa.<\/p>\n\n\n\n \u201eV\u0161etko v poriadku?\u201c<\/p>\n\n\n\n Neodpoved\u00e1. V noh\u00e1ch c\u00edti slabos\u0165. Drobn\u00e9 chvenie tla\u010diace sa nahor.\n\u017dal\u00fadok m\u00e1 stiahnut\u00fd, pot\u00ed sa a \u0165a\u017eko sa jej d\u00fdcha.<\/p>\n\n\n\n Preglgne. Vyd\u00fdchne a urob\u00ed krok dopredu. Za n\u00edm \u010fal\u0161\u00ed a \u010fal\u0161\u00ed.\nZ drobn\u00e9ho chvenia je u\u017e ve\u013ek\u00e9. Chrbtom sa oprie o chladn\u00fa stenu\na zavrie o\u010di. Zvl\u00e1dne\u0161 to diev\u010da. Je\nto len pivnica. Ni\u010d in\u00e9. Len oby\u010dajn\u00e1 pivnica. Tak pre\u010do m\u00e1m tak\u00fd zl\u00fd pocit?<\/em><\/p>\n\n\n\n Ani sa nenazd\u00e1 a nohy ju ved\u00fa sp\u00e4\u0165 nahor. \u010c\u00edm bli\u017e\u0161ie sa dost\u00e1va,\no to \u013eah\u0161ie sa jej d\u00fdcha a nohy s\u00fa pokojnej\u0161ie.<\/p>\n\n\n\n Na poslednom schode sa zastav\u00ed a zatack\u00e1 sa.<\/p>\n\n\n\n \u201eSi v poriadku?!\u201c chyt\u00ed ju Michal za lake\u0165 a pom\u00f4\u017ee jej prejs\u0165\ncez prah.<\/p>\n\n\n\n Pok\u00fdva hlavou a unavene si sadne na zem.<\/p>\n\n\n\n \u201eNevyzer\u00e1\u0161. Si cel\u00e1 bled\u00e1, ako by si videla ducha. \u010co tam bolo?\u201c<\/p>\n\n\n\n Zia pokr\u00fati hlavou.<\/p>\n\n\n\n \u201eNi\u010d?\u201c<\/p>\n\n\n\n Znova zavrt\u00ed hlavou. \u201eNeviem,\u201c prederie napokon cez stiahnut\u00e9 hrdlo jedin\u00e9\nslovo. \u201eNeviem,\u201c zopakuje to s \u00fa\u013eavou. \u201eNe…\u201c preglgne. \u201eNedostala som sa\na\u017e dole.\u201c<\/p>\n\n\n\n Opakovane sa nad\u00fdchne, vyd\u00fdchne a s Michalovou pomocou sa postav\u00ed.<\/p>\n\n\n\n \u201eNedok\u00e1zala som to. Pre\u0161la som len p\u00e1r schodov a roztriasli sa mi\nnohy, nemohla som d\u00fdcha\u0165. Tak\u00e9 nie\u010do som v \u017eivote neza\u017eila.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eJa hej,\u201c odvet\u00ed Michal. \u201eKe\u010f sme vyliezli vo Florencii na kupolu D\u00f3mu. Bol\nsom strachom bez seba. Ani mili\u00f3n eur by ma neprin\u00fatil odlepi\u0165 sa od steny.\nH\u013eadel som len nahor, potil som sa a nohy sa mi triasli, akoby som be\u017eal\nnieko\u013eko marat\u00f3nov za sebou.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eToto bolo nie\u010do in\u00e9. \u010c\u00edm \u010falej som \u0161la, t\u00fdm to bolo hor\u0161ie. Akoby nie\u010do\nnechcelo, aby som sa dostala a\u017e dole.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNie\u010do? \u010co nie\u010do<\/em>?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNeviem, ale nep\u00e1\u010di sa mi to.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eMali by sme odtia\u013eto od\u00eds\u0165,\u201c navrhne Michal a prosebne pozer\u00e1 na Ziu.<\/p>\n\n\n\n \u201eAni n\u00e1pad. Chcem vedie\u0165, \u010do sa tu deje. V \u017eivote so \u017eiadnym novin\u00e1rom\nnehovoril. Nedovol\u00edm, aby ma od rozhovoru odradila ak\u00e1si hl\u00fapa pivnica!\u201c povie\na r\u00e1zne vykro\u010d\u00ed sp\u00e4\u0165 do jed\u00e1lne.<\/p>\n\n\n\n \u201eKam ide\u0161? Izby s\u00fa hore,\u201c kri\u010d\u00ed za \u0148ou Michal a sna\u017e\u00ed sa ju dobehn\u00fa\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201ePotrebujem sa napi\u0165!\u201c<\/p>\n\n\n\n V jed\u00e1lni sa najprv rozhliadne\npo stole, ale okrem mlieka, d\u017e\u00fasov, k\u00e1vy a vody ni\u010d potrebn\u00e9 nenach\u00e1dza.\nOt\u00e1\u010da sa a h\u013ead\u00e1 \u010falej. Prejde k prvej skrinke, ale okrem tanierov\na pr\u00edboru v nej ni\u010d in\u00e9 nie je.<\/p>\n\n\n\n \u201eMo\u017eno v tej pivnici,\u201c zamrmle Michal, ale Zia ho nepo\u010d\u00fava. Ide okolo\ncelej miestnosti a kon\u010dekmi prstov sa dot\u00fdka stien.<\/p>\n\n\n\n Z ni\u010doho ni\u010d zastane a vr\u00e1ti sa o p\u00e1r krokov dozadu. Znova\nprech\u00e1dza prstami po stene a tentoraz sa usmeje. \u201eM\u00e1m \u0165a!\u201c<\/p>\n\n\n\n Mierne zatla\u010d\u00ed, ozve sa tich\u00e9 cvaknutie a stena sa pootvor\u00ed.<\/p>\n\n\n\n \u201eA-ako si to?\u201c habk\u00e1 Michal a postr\u010d\u00ed skryt\u00e9 dvere.<\/p>\n\n\n\n Za nimi sa nach\u00e1dza \u010fal\u0161ia miestnos\u0165. Je osvetlen\u00e1 vonkaj\u0161\u00edm svetlom\na svie\u010dkami.<\/p>\n\n\n\n Zia vojde ako prv\u00e1, Michal ihne\u010f za \u0148ou.<\/p>\n\n\n\n Na tv\u00e1ri sa jej roztiahne \u00fasmev a ako zombia \u017een\u00faca sa za mozgom,\nkr\u00e1\u010da na opa\u010dn\u00fa stranu kuchyne. Nev\u0161\u00edma si okolie, starobyl\u00e9 zariadenie\na ani hrnce na spor\u00e1ku, pod ktor\u00fdmi slabo bl\u010d\u00ed ohe\u0148. Zauj\u00edmaj\u00fa ju iba\nf\u013ea\u0161ky alkoholu vystaven\u00e9 v skrini.<\/p>\n\n\n\n Zastane pred \u0148ou a prezer\u00e1 si ich. Je ich tam cez tridsa\u0165. Od lik\u00e9rov,\ncez vodku a\u017e po whisky. Ob\u010das nejak\u00fa nadvihne, pre\u010d\u00edta si etiketu a vr\u00e1ti\nna miesto.<\/p>\n\n\n\n Takto sa to opakuje nieko\u013eko min\u00fat. Napokon siahne do zadn\u00e9ho radu\na vytiahne zapr\u00e1\u0161en\u00fa f\u013ea\u0161u. Trochu ju of\u00fakne, ale prachu sa po to\u013ek\u00fdch\nmesiacoch, ba mo\u017eno aj rokoch, opadn\u00fa\u0165 nechce. Zotrie ho teda rukou\na zaostr\u00ed na star\u00fa n\u00e1lepku. U\u017e je vyblednut\u00e1, za\u017eltl\u00e1, ale napokon sa jej\npodar\u00ed ju rozl\u00fa\u0161ti\u0165 \u2013 Glenavon Special\nLiqueur Whisky.<\/em><\/p>\n\n\n\n Pochvalne zap\u00edska, zoberie n\u00e1hodne \u010fal\u0161iu f\u013ea\u0161u a vracia sa sp\u00e4\u0165 do\njed\u00e1lne. Cestou prejde okolo Michala. Nazer\u00e1 do hrncov a nas\u00e1va ar\u00f3mu\npr\u00e1ve varen\u00e9ho jedla.<\/p>\n\n\n\n Polievka slabo buble, v tr\u00fabe sa pe\u010die m\u00e4so a kuchynsk\u00e1 doska je\nneupratan\u00e1.<\/p>\n\n\n\n Zia to v\u0161etko prejde bez pov\u0161imnutia, v jed\u00e1lni polo\u017e\u00ed f\u013ea\u0161e na st\u00f4l\na pritiahne si najbli\u017e\u0161\u00ed poh\u00e1r. Je v\u00ednov\u00fd. Naleje si star\u00fa whisky, odpije\nsi a slastne zam\u013eask\u00e1.<\/p>\n\n\n\n Pohodlne sa usad\u00ed na stoli\u010dku, nohy vylo\u017e\u00ed na druh\u00fa a zatvor\u00ed o\u010di.\nPoslepia\u010dky si odpije a zaklon\u00ed hlavu.<\/p>\n\n\n\n Po\u010duje Michalove kroky a \u010doskoro aj ako si sad\u00e1 poved\u013ea nej.<\/p>\n\n\n\n \u201eNiekto je v dome,\u201c povie jej ustarostene.<\/p>\n\n\n\n \u201eUmm.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u0164a to nezauj\u00edma?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAni nie. Ak si z n\u00e1s chce p\u00e1n Nazar strie\u013ea\u0165, tak nech. Toto\ninterview dorob\u00edm, aj keby malo by\u0165 moje posledn\u00e9. \u010co asi aj bude.\u201c<\/p>\n\n\n\n Michal pozn\u00e1mku prejde ml\u010dan\u00edm a Zia sa znova napije. Po \u0161tyroch\npoh\u00e1rikoch sa postav\u00ed a zah\u013ead\u00ed do kuchyne. Zd\u00e1 sa jej, \u017ee po\u010duje spev.\nPozrie na f\u013ea\u0161u. Stiahla ani nie \u0161tvrtinu.<\/p>\n\n\n\n \u201ePo\u010duje\u0161 to?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co?\u201c zdvihne Michal hlavu zo stola.<\/p>\n\n\n\n \u201eSpev, z kuchyne.\u201c<\/p>\n\n\n\n Michal nato\u010d\u00ed hlavu a nehybne na\u010d\u00fava. Napokon pokr\u00fati hlavou. \u201eNi\u010d\nnepo\u010dujem. To sa ti len zd\u00e1.\u201c<\/p>\n\n\n\n Zia sa ned\u00e1 odbi\u0165 a postav\u00ed sa. Pomal\u00fdmi krokmi sa bl\u00ed\u017ei k tajnej\nmiestnosti. Ka\u017ed\u00fdm metrom si je istej\u0161ia, \u017ee sa to nie je len zdanie. Po\u010duje\nspev, striedan\u00fd p\u00edskan\u00edm, a zvuky \u00faderov a praskania, z ktor\u00e9ho\nju mraz\u00ed na chrbte.<\/p>\n\n\n\n Pred dverami zastane a zav\u00e1ha. U\u017e sa chyst\u00e1 oto\u010di\u0165 a vr\u00e1ti\u0165 sa\nk stolu, ale spev zrazu ut\u00edchne a spolu s n\u00edm aj ostatn\u00e9 zvuky.\nZo svojho miesta nikoho nevid\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Obzrie sa za Michalom. Sed\u00ed a hr\u00e1 sa s pr\u00e1zdnym poh\u00e1rom. Nevenuje\njej pozornos\u0165.<\/p>\n\n\n\n Op\u00e4\u0165 sa zah\u013ead\u00ed do kuchyne a od \u013eaku vysko\u010d\u00ed, zam\u00e1va rukami\na z hrdla jej vylet\u00ed vysok\u00fd v\u00fdkrik, ak\u00fd u seba doposia\u013e\nneza\u017eila. Okamih, ktor\u00fd jej pr\u00edde ako ve\u010dnos\u0165, pozer\u00e1 s do\u0161iroka\notvoren\u00fdmi o\u010dami na R\u00f3berta a sna\u017e\u00ed sa lapi\u0165 dych.<\/p>\n\n\n\n \u201eNechcel som v\u00e1s vystra\u0161i\u0165,\u201c prehovor\u00ed chladne. \u201eOspravedl\u0148ujem sa.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eK-kde ste boli?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eV kuchyni,\u201c odvet\u00ed pokojne, akoby to bola \u00fapln\u00e1 samozrejmos\u0165. \u201ePripravujem\nve\u010deru, o tak\u00fa hodinu bude hotov\u00e1. Mali by ste sa \u00eds\u0165 pripravi\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eVe\u010deru? Ve\u010f sme len vstali!\u201c namieta, vyberie si mobil z kabelky\na pozrie sa na hodinky. Je takmer \u0161es\u0165 hod\u00edn ve\u010der. Nieko\u013ekokr\u00e1t za\u017emurk\u00e1,\n\u010drty jej stvrdn\u00fa a pozrie sa na R\u00f3berta. \u201ePred chv\u00ed\u013eou sme boli\nv kuchyni a nik tam nebol.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eV\u00e1\u017ene? To sme sa asi minuli, ke\u010f som bol v pivnici.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eHa! Pivnica je tam,\u201c uk\u00e1\u017ee Zia do chodby.<\/p>\n\n\n\n R\u00f3bert sa ani nepozrie, kam ukazuje. \u201eTam je krypta. Pivnica je tu,\u201c povie\na pozve Ziu posunkom ruky dnu.<\/p>\n\n\n\n V\u00e1ha len chv\u00ed\u013eu a vojde. Obzer\u00e1 sa, ale ni\u010d zvl\u00e1\u0161tne nevid\u00ed. \u017diaden\nvstup do pivnice.<\/p>\n\n\n\n \u201eTam,\u201c uk\u00e1\u017ee R\u00f3bert rukou do tmav\u00e9ho k\u00fata za h\u0155bou prepraviek.<\/p>\n\n\n\n Pribl\u00ed\u017ei sa, nahliadne poza ne a objav\u00ed to\u010dit\u00e9 schody.<\/p>\n\n\n\n \u201ePre\u010do je kuchy\u0148a zamaskovan\u00e1 ako tajn\u00e1 miestnos\u0165?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eP\u00e1nov n\u00e1pad,\u201c usmeje sa tento raz R\u00f3bert. \u201eJe fan\u00fa\u0161ikom tajomn\u00fdch hradov.\nPri prestavbe dal vybudova\u0165 sie\u0165 tajn\u00fdch miestnost\u00ed. V\u00e4\u010d\u0161inu z nich v\u0161ak\ncvi\u010den\u00e9 oko \u013eahko odhal\u00ed,\u201c \u017emurkne na \u0148u. \u201eAk by v\u00e1m to neprek\u00e1\u017ealo, r\u00e1d by som\ndokon\u010dil ve\u010deru.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eKde je p\u00e1n Nazar?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eS\u00farne obchodn\u00e9 jednanie,\u201c odvet\u00ed R\u00f3bert a vr\u00e1ti sa ku kuchynskej\ndoske. Do r\u00fak zoberie sek\u00e1\u010dik a udrie n\u00edm do m\u00e4sa.<\/p>\n\n\n\n Zia sa chv\u00ed\u013eu prizer\u00e1 jeho zru\u010dnej pr\u00e1ci, ale napokon sa oto\u010d\u00ed a vr\u00e1ti\ndo jed\u00e1lne.<\/p>\n\n\n\n Pred dverami n\u00e1jde st\u00e1\u0165 Michala. Ruky m\u00e1 zalo\u017een\u00e9 za chrbtom a usmieva\nsa.<\/p>\n\n\n\n \u201eTy si mi ale pomoc,\u201c zamrmle Zia a vyberie sa na chodbu.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co som spravil?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNi\u010d! To je ten probl\u00e9m. Skoro som dostala infarkt.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eV\u0161imol som si,\u201c povie Michal a Zia v jeho hlase c\u00edti pobavenie.\n\u201eSom si ist\u00fd, \u017ee je ne\u0161kodn\u00fd.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo je jedno. Mal si mi kry\u0165 chrb\u00e1t.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNo jo, prep\u00e1\u010d. Kam ideme?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eDo izby. M\u00e1me sa pripravi\u0165. Bude ve\u010dera.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eA potom rozhovor?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo d\u00fafam. Nem\u00e1m chu\u0165 tu by\u0165 o ni\u010d dlh\u0161ie, ne\u017e bude potrebn\u00e9.\u201c<\/p>\n\n\n\n Z izby zamieri hne\u010f do k\u00fape\u013ene. Pou\u017eije toaletu, umyje si zuby\na uprav\u00ed mejkap. Ke\u010f vyjde, o\u010di jej padn\u00fa na poste\u013e a \u010dierne \u0161aty\ns l\u00edsto\u010dkom na nej.<\/p>\n\n\n\n Ignoruje ich a vykro\u010d\u00ed k dver\u00e1m, ale \u010dosi ju \u0165ah\u00e1 k posteli.\nZaklon\u00ed hlavu, zavrt\u00ed \u0148ou a povzdychne si.<\/p>\n\n\n\n Siahne po l\u00edsto\u010dku.<\/p>\n\n\n\n Skuto\u010dne by ste si ich mali da\u0165.<\/em><\/p>\n\n\n\n Obzrie sa\nnaokolo. Poh\u013eadom beh\u00e1 po sten\u00e1ch, h\u013ead\u00e1 \u010doko\u013evek nezvy\u010dajn\u00e9. Pod\u00edde\nk najbli\u017e\u0161ej stene, prezer\u00e1 si ju a klopk\u00e1 po drevenom obklade. To\nist\u00e9 sprav\u00ed hne\u010f ved\u013ea a takto prejde cel\u00fa miestnos\u0165. Ni\u010d nenach\u00e1dza.\n\u017diadna tajn\u00e1 miestnos\u0165, aspo\u0148 nie tak\u00e1, ktor\u00fa by dok\u00e1zala odhali\u0165.<\/p>\n\n\n\n Frustrovane\nzafu\u010d\u00ed a zad\u00edva sa na \u0161aty. M\u00e1 chu\u0165 ich roztrhn\u00fa\u0165, ale namiesto toho si odopne\ngomb\u00edk na bl\u00fazke a za n\u00edm \u010fal\u0161\u00ed a \u010fal\u0161\u00ed. Hod\u00ed ju na poste\u013e ved\u013ea \u0161iat\na vyzle\u010die si aj zvy\u0161ok kost\u00fdmu.<\/p>\n\n\n\n Zdvihne \u0161aty\na pridr\u017e\u00ed si ich k telu.<\/p>\n\n\n\n Presne jej\nve\u013ekos\u0165.<\/p>\n\n\n\n Pokr\u00fati hlavou,\nv tv\u00e1ri sa mra\u010d\u00ed, ale \u0161aty si oble\u010die.<\/p>\n\n\n\n Pozrie sa do\nzrkadla, rukami si prejde po bokoch, nato\u010d\u00ed sa oboma smermi a \u010drty jej\nzm\u00e4kn\u00fa. Usmeje sa. C\u00edti sa v nich dobre.<\/p>\n\n\n\n Vezme si kabelku\na skontroluje, \u010di tam je z\u00e1pisn\u00edk a diktaf\u00f3n, a vykro\u010d\u00ed\nk dver\u00e1m.<\/p>\n\n\n\n Na chodbe sa\nnajprv pozrie oboma smermi a potom sa vyberie k Michalovej izbe.<\/p>\n\n\n\n Pr\u00e1ve sa chyst\u00e1\nzaklopa\u0165, ke\u010f sa dvere otvoria.<\/p>\n\n\n\n Michal na \u0148u\nh\u013ead\u00ed s dokor\u00e1n otvoren\u00fdmi \u00fastami a r\u00fdchlo \u017emurk\u00e1. \u201eZia?\u201c sp\u00fdta sa,\nakoby ju videl prv\u00fdkr\u00e1t.<\/p>\n\n\n\n \u201eJe\u017e\u00ed\u0161, presta\u0148 zazera\u0165\na po\u010f. M\u00e1\u0161 kameru?\u201c<\/p>\n\n\n\n Michal pokr\u00fati\nhlavou.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co? Ako\u017ee nie?\u201c\nluskne prstami, aby sa prebral.<\/p>\n\n\n\n \u201eBud\u00fa niekde\ndole. Tu m\u00e1m len osobn\u00e9 veci.\u201c<\/p>\n\n\n\n Zia zafun\u00ed\na bez \u010fal\u0161ieho slova dlh\u00fdmi krokmi vykro\u010d\u00ed dolu chodbou a schodmi.<\/p>\n\n\n\n Pred vstupom do\njed\u00e1lne spomal\u00ed, uprav\u00ed si \u0161aty a vojde.<\/p>\n\n\n\n Joshua Nazar\nstoj\u00ed pri kozube a zhov\u00e1ra sa s R\u00f3bertom. Ke\u010f ju zazrie, prestane\nhovori\u0165 a usmeje sa. V o\u010diach sa mu zaleskne.<\/p>\n\n\n\n \u201ePristan\u00fa v\u00e1m,\u201c\npovie a vykro\u010d\u00ed jej naproti. Zastane na krok od Zii, uklon\u00ed sa\na pon\u00fakne jej ruku.<\/p>\n\n\n\n Zia na okamih\nzav\u00e1ha, ale napokon ju pr\u00edjme a nech\u00e1 sa odvies\u0165 k stolu.<\/p>\n\n\n\n Odsunie jej\nstoli\u010dku, Zia sa usad\u00ed a n\u00e1sledne ju op\u00e4\u0165 zasunie.<\/p>\n\n\n\n \u201eJa si sadnem aj\ns\u00e1m,\u201c zamrmle Michal a hlavou prudko mykne k Nazorovi. \u201eJ-Ja, to som\nnechcel poveda\u0165 nahlas,\u201c zakokce a v tv\u00e1ri sa \u010derven\u00e1.<\/p>\n\n\n\n \u201eTo je\nv poriadku, Michal,\u201c usmeje sa Joshua a pokynie mu, aby sa usadil.\n\u201eD\u00fafam, \u017ee ste mali pr\u00edjemn\u00fd de\u0148. Je mi \u013e\u00fato, \u017ee som v\u00e1m nemohol robi\u0165\nspolo\u010dnos\u0165, ale pri\u0161lo mi do toho \u010dosi ve\u013emi s\u00farne. Aj dnes budem musie\u0165 od\u00eds\u0165\nsk\u00f4r.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAle \u010do n\u00e1\u0161\nrozhovor?\u201c sp\u00fdta sa Zia.<\/p>\n\n\n\n \u201eOb\u00e1vam sa, \u017ee\nbude musie\u0165 po\u010dka\u0165 na zajtra. Popoludn\u00ed alebo ve\u010der. Vr\u00e1tim sa neskoro\na budem pr\u00edli\u0161 unaven\u00fd. Ale zajtra ho u\u017e ur\u010dite sprav\u00edme. Najedzme sa!\u201c\nzavel\u00ed s \u00fasmevom na per\u00e1ch a Zii je jasn\u00e9, \u017ee \u017eiadna diskusia na t\u00fato\nt\u00e9mu nebude.<\/p>\n\n\n\n Sklamane sa\npust\u00ed do jedla. Chut\u00ed v\u00fdborne, ale ide jej \u0165a\u017eko dolu hrdlom. D\u00fafala, \u017ee sa jej\npodar\u00ed z neho vydolova\u0165 aspo\u0148 zop\u00e1r inform\u00e1ci\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Po p\u00e1r s\u00fastach\na poh\u00e1ri vynikaj\u00faceho ru\u017eov\u00e9ho v\u00edna sa predsa len osmel\u00ed. \u201eDovol\u00edte mi\naspo\u0148 zop\u00e1r ot\u00e1zo\u010diek?\u201c<\/p>\n\n\n\n Nazar sa usmeje\na odlo\u017e\u00ed pr\u00edbor. \u201eSklamali by ste ma, ak by ste tak neurobili.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePre\u010do ste si ma\nzavolali?\u201c sp\u00fdta sa a sleduje v\u00fdraz Nazarovej tv\u00e1re. Nezmenil sa.<\/p>\n\n\n\n \u201eAby ste so mnou\nspravili rozhovor. Uvedomujem si, \u017ee asi nie som najlep\u0161\u00ed hostite\u013e, ale majte\nso mnou, pros\u00edm, trpezlivos\u0165. Nezavolal som si v\u00e1s len pre va\u0161u kr\u00e1su.\u201c<\/p>\n\n\n\n Zia c\u00edti, ako\njej do l\u00edc vtek\u00e1 hor\u00fa\u010dava.<\/p>\n\n\n\n \u201eMyslela som t\u00fdm,\npre\u010do pr\u00e1ve m\u0148a a nie niekoho in\u00e9ho? A pre\u010do pr\u00e1ve teraz? Doposia\u013e\nste s nik\u00fdm rozhovor nerobili.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eCh\u00e1pem. Je to\nne\u010dakan\u00e1 po\u017eiadavka,\u201c odvet\u00ed Joshua a v o\u010diach mu pohasne iskra.\n\u201eOdpove\u010f nie je jednoduch\u00e1.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eSk\u00faste to,\u201c\npovie Zia, z kabelky r\u00fdchlo vytiahne diktaf\u00f3n a zapne ho.<\/p>\n\n\n\n Joshua Nazar sa\nna\u0148 chladne zah\u013ead\u00ed, ale nenamieta.<\/p>\n\n\n\n \u201eKe\u010f budete \u017ei\u0165\ntak dlho ako ja, ist\u00e9 veci pochop\u00edte a in\u00e9 v\u00e1m za\u010dn\u00fa neskuto\u010dne prek\u00e1\u017ea\u0165.\nPreto som sa rozhodol vyst\u00fapi\u0165 nadobro z tie\u0148a. Za\u0161lo to u\u017e pri\u010faleko\na mus\u00edm to ukon\u010di\u0165. Napokon som to bol ja, kto to v\u0161etko za\u010dal. Aj ke\u010f\nne\u00famyselne.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAko pros\u00edm?\nSkon\u010di\u0165 s \u010d\u00edm? Ako\u017ee star\u00fd ako ja? Nerozumiem v\u00e1m. Mohli by ste hovori\u0165\njasnej\u0161ie?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010coskoro to\npochop\u00edte. Ako aj oni pochopia, ale nikomu sa to nebude p\u00e1\u010di\u0165. Ani v\u00e1m nie. Ale\nsta\u010dilo,\u201c usmeje sa naoko a pozrie sa na hodinky. \u201eOspravedl\u0148ujem sa, ale\nmus\u00edm \u00eds\u0165. Skuto\u010dne sa to ned\u00e1 odlo\u017ei\u0165. Nesk\u00f4r to pochop\u00edte.\u201c<\/p>\n\n\n\n Po t\u00fdch slov\u00e1ch\nsa Joshua Nazar postav\u00ed, obom hos\u0165om sa uklon\u00ed a odkr\u00e1\u010da\nz miestnosti.<\/p>\n\n\n\n Za sebou nech\u00e1\niba nech\u00e1pav\u00e9 v\u00fdrazy a usmievaj\u00faceho sa R\u00f3berta.<\/p>\n\n\n\n Ako prv\u00e1 sa\nspam\u00e4t\u00e1 Zia. \u201eVy viete o \u010do ide, \u017ee?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNie je mojou\n\u00falohou v\u00e1m to poveda\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAle viete to,\n\u017ee?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eViem to, \u010do mi\nJoshua povie, ni\u010d viac.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNi\u010d viac,\u201c\nzopakuje Zia a R\u00f3bert prik\u00fdvne.<\/p>\n\n\n\n \u201eDojedzte\na pose\u010fte si, ako dlho len bude chcie\u0165. Ak budete nie\u010do potrebova\u0165,\u201c\nsiahne do vrecka saka a vytiahne zvonec, ktor\u00fd polo\u017e\u00ed na st\u00f4l, \u201esta\u010d\u00ed\nzazvoni\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n R\u00f3bert sa uklon\u00ed\na opust\u00ed jed\u00e1le\u0148 dverami na chodbu.<\/p>\n\n\n\n \u201eTak to by\nbolo,\u201c utr\u00fasi Michal, zval\u00ed sa na stoli\u010dku a odpije si z piva.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co to malo, do\npekla, znamena\u0165?\u201c buchne Zia do stola. \u201e\u010co t\u00fdm chcel poveda\u0165 \u2013 Ke\u010f budete \u017ei\u0165\ntak dlho ako ja? Ve\u010f vyzer\u00e1 na tridsa\u0165!\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eN\u00f3,\u201c prik\u00fdvne\nMichal. \u201eA mal by ma\u0165 ko\u013eko? Osemdesiat nie\u010do? Ako to asi rob\u00ed? Po\u010dul som\no jednej \u0161\u013eachti\u010dnej, \u010do sa k\u00fapala v krvi panien, aby zostala mlad\u00e1.\nAle ty u\u017e nie si panna, \u017ee?\u201c za\u0161ker\u00ed sa a len tak-tak sa uhne letiacemu\nk\u00fasku \u017eemle.<\/p>\n\n\n\n \u201eA \u010do tie re\u010di,\n\u017ee nie\u010do za\u010dal a mus\u00ed to ukon\u010di\u0165?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNeviem, Zia,\u201c\npovzdychne si Michal. \u201eSom len kameraman. Toto je na m\u0148a moc. Idem do izby, ak\nsme tu u\u017e skon\u010dili.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo ma tu\nnech\u00e1\u0161?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePo\u010f aj ty,\u201c\nmykne ramenami. \u201eZober si f\u013ea\u0161u alebo dve a m\u00f4\u017eeme ich na balk\u00f3ne\ndorazi\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eVraj tam f\u00faka.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eJe tam toho.\nTrochu vetra.\u201c<\/p>\n\n\n\n Zia str\u010d\u00ed\nMichalovi do r\u00fak dve f\u013ea\u0161e a napln\u00ed t\u00e1cku syrmi, pe\u010den\u00fdm m\u00e4som\na bagetkami.<\/p>\n\n\n\n Sple\u0165ou chodieb\nsa vr\u00e1tia k izb\u00e1m a vojd\u00fa do tej Michalovej. Zia sa so z\u00e1ujmom\nrozhliadne a zis\u0165uje, \u017ee je rovnak\u00e1 ako t\u00e1 jej.<\/p>\n\n\n\n T\u00e1cku polo\u017e\u00ed na\nst\u00f4l a vykro\u010d\u00ed k balk\u00f3nu. Odhrnie z\u00e1ves a nahliadne von. Stmieva\nsa. Mraky vyzeraj\u00fa by\u0165 tmav\u0161ie ako r\u00e1no, ale trhaj\u00fa sa. V dia\u013eke letia\nvt\u00e1ky a ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu menia smer. Chytaj\u00fa hmyz.<\/p>\n\n\n\n Otvor\u00ed dvere\na prekro\u010d\u00ed prah. Vietor sa do nej oprie, ale nepr\u00edde jej to tak\u00e9 zl\u00e9. \u201eM\u00e1\u0161\ntam niekde sveter alebo mikinu?\u201c sp\u00fdta sa a Michal sa zmysl\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Pod\u00edde ku kufru,\notvor\u00ed ho a chv\u00ed\u013eu sa v \u0148om prehrabuje. Napokon po Zii hod\u00ed kedysi\n\u010diernu mikinu. Teraz sk\u00f4r f\u013eakat\u00fa \u010dierno-\u0161ed\u00fa.<\/p>\n\n\n\n \u201eSorry, ni\u010d\nlep\u0161ie nem\u00e1m,\u201c odvet\u00ed. \u201eNer\u00e1tal som s t\u00fdm, \u017ee sa tu tak dlho zdr\u017e\u00edme.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo asi nikto.\n\u0160\u00e9f bude z\u00fari\u0165. U\u017e sme mali ma\u0165 aspo\u0148 \u00favod hotov\u00fd. Ak to zajtra nedokon\u010d\u00edme,\ntak to m\u00f4\u017eeme rovno zabali\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePre\u010do? P\u00e1r dn\u00ed\nhore-dole. Som si ist\u00fd, \u017ee to bude st\u00e1\u0165 za to.\u201c<\/p>\n\n\n\n Zia pokr\u00fati\nhlavou a zves\u00ed ramen\u00e1. \u201eJe to moja posledn\u00e1 \u0161anca, Michal. Peter ma\nvyhod\u00ed, ak mu do pondelka neodovzd\u00e1m rozhovor.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePre\u010do pr\u00e1ve do\npondelka?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eChcel ma\nvyhodi\u0165 u\u017e sk\u00f4r,\u201c zves\u00ed ramen\u00e1. \u201eAle v tom pri\u0161la t\u00e1 po\u017eiadavka na\nrozhovor. Mal si ho vidie\u0165, ako sa tv\u00e1ril,\u201c usmeje sa Zia. \u201eMyslela som si, \u017ee\nmu pukne hlava, tak\u00fd bol \u010derven\u00fd.<\/p>\n\n\n\n Ke\u010f som sa\nbalila, zakri\u010dal na m\u0148a, \u017ee m\u00e1m ma\u0165 rozhovor hotov\u00fd do pondelka, inak sa nem\u00e1m\nvraca\u0165. Chce to zaradi\u0165 do programu na Ve\u013ekono\u010dn\u00fd pondelok.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u00c1le, som si ist\u00fd,\n\u017ee \u0165a nech\u00e1 tak, len \u010do doru\u010d\u00edme prv\u00e9 \u017eiv\u00e9 interview s tajupln\u00fdm odporcom\nn\u00e1bo\u017eenstiev Joshuom Nazarom.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eV to d\u00fafam.\nNapriek v\u0161etk\u00e9mu m\u00e1m tu pr\u00e1cu rada.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eViem. Si\nnajlep\u0161ia a to je tvoje prekliatie. Ide\u0161 do toho srdcom aj hlavou. Ostatn\u00ed\nlen hlavou. Dostan\u00fa zaplaten\u00e9 a to im sta\u010d\u00ed.\u201c<\/p>\n\n\n\n Zia si oble\u010die Michalovu\nmikinu, Michal otvor\u00ed v\u00edno a poobzer\u00e1 sa po izbe. \u201eKua, nem\u00e1me poh\u00e1re.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNeva,\u201c siahne\nZia po f\u013ea\u0161i a napije sa.<\/p>\n\n\n\n Stihn\u00fa vypi\u0165 len\njedno v\u00edno a musia sa schova\u0165. Pri\u0161la tma a s \u0148ou n\u00e1dhern\u00fd\nv\u00fdh\u013ead na hviezdy a mesiac, ale aj siln\u00fd vietor.<\/p>\n\n\n\n Na\u010dn\u00fa aj druh\u00fa\nf\u013ea\u0161u a pri krbe aj \u010do-to pojedia. Rozpr\u00e1vaj\u00fa sa o ned\u00f4le\u017eit\u00fdch\nveciach. O dovolenkov\u00fdch pl\u00e1noch. O Michalovej \u017eene \u010dakaj\u00facej ich\npiate die\u0165a. O \u010dasoch, ke\u010f bola antikoncepcia leg\u00e1lna. Ke\u010f katol\u00edcka cirkev\nnebola hnac\u00edm kolieskom eur\u00f3pskej politiky.<\/p>\n\n\n\n Zia prekl\u00edna obdobie\nspred piatich rokov, ke\u010f sa po\u010das Ve\u013ekej noci teroristi odp\u00e1lili v dave\npred Vatik\u00e1nom. Ten de\u0148 zmenil v\u0161etko. M\u00e9di\u00e1 pomas\u00edrovali mozgy obyvate\u013eov t\u00fdm\nspr\u00e1vnym sp\u00f4sobom a aj neveriaci sa pridali k z\u00e1stupom novodob\u00fdch kri\u017eiakov.\nZa\u010dali \u010distky, nov\u00fd p\u00e1pe\u017e vyhl\u00e1sil kr\u00ed\u017eov\u00fa v\u00fdpravu. Eur\u00f3pa sa op\u00e4\u0165 stala \u010disto\nkres\u0165anskou. Pre ostatn\u00e9 n\u00e1bo\u017eenstv\u00e1 nebolo miesto. Z\u00e1kony sa upravili\na t\u00fdm aj smerovanie spolo\u010dnosti.<\/p>\n\n\n\n \u201eIdem spa\u0165,\u201c\nzahl\u00e1si Zia, siahne po kabelke a postav\u00ed sa. Trochu sa jej zato\u010d\u00ed hlava,\nale udr\u017e\u00ed sa. \u201eVid\u00edme sa r\u00e1no,\u201c m\u00e1vne Michalovi na rozl\u00fa\u010dku.<\/p>\n\n\n\n Prejde p\u00e1r\nkrokov po chodbe k dver\u00e1m, polo\u017e\u00ed ruku na k\u013eu\u010dku, zatla\u010d\u00ed a pozrie sa\ndolu chodbou.<\/p>\n\n\n\n Pevne zovrie\npery. \u201eJa ti uk\u00e1\u017eem,\u201c povie si pre seba a kr\u00e1\u010da ku schodisku. Z\u00edde po\nto\u010dit\u00fdch schodoch, prejde chodbou a \u010fal\u0161\u00edmi schodmi. Ob\u010das sa oprie\no stenu a sna\u017e\u00ed sa lapi\u0165 dych.<\/p>\n\n\n\n Zastane a\u017e pred\ndverami do krypty. Povzbuden\u00e1 f\u013ea\u0161ou v\u00edna vykro\u010d\u00ed napred a nezastavuje sa.\nNemysl\u00ed, ob\u00e1va sa, \u017ee by sa inak obr\u00e1tila a utiekla.<\/p>\n\n\n\n Cesta nadol jej\npr\u00edde nekone\u010dne dlh\u00e1, ale napokon zdol\u00e1 posledn\u00fd schod\na s pootvoren\u00fdmi \u00fastami h\u013ead\u00ed pred seba.<\/p>\n\n\n\n Miestnos\u0165 je\nve\u013ek\u00e1, podopret\u00e1 \u0161tyrmi \u0161irok\u00fdmi st\u013apmi a plne osvetlen\u00e1 fak\u013eami. Po zemi\nsa tiahne m\u00e4kk\u00fd \u010derven\u00fd koberec s historick\u00fdmi mot\u00edvmi. Centru vl\u00e1dne\nobrovsk\u00e1 poste\u013e. Je pr\u00e1zdna a ustlat\u00e1. N\u00e1bytku ve\u013ea nevid\u00ed, iba jednu\nv\u00e4\u010d\u0161iu skri\u0148u za poste\u013eou. Steny lemuj\u00fa obrazy a tentoraz to nie s\u00fa\nportr\u00e9ty. Niektor\u00e9 z nich dokonca pozn\u00e1. S\u00fa od zn\u00e1mych maliarov \u2013\nateistov.<\/p>\n\n\n\n \u201eAk\u00e1 krypta,\npreboha,\u201c neveriacky pozer\u00e1 na t\u00fa kr\u00e1su a prech\u00e1dza sa.<\/p>\n\n\n\n Vtedy si to\nv\u0161imne. Napravo od postele, a\u017e pri stene, vid\u00ed ak\u00fdsi olt\u00e1r. Svietia na \u0148om dve\nvysok\u00e9 svie\u010dky, ale plne sta\u010dia, aby osvetlili obraz medzi nimi.<\/p>\n\n\n\n Je na \u0148om \u017eena\nbl\u00edzkov\u00fdchodn\u00e9ho typu. Havranie vlasy jej siahaj\u00fa poni\u017ee ramien. Pery m\u00e1 pln\u00e9,\nh\u013ead\u00ed na \u0148u o\u010dami farby tmavej \u010dokol\u00e1dy a usmieva sa, aj ke\u010f neodha\u013euje\nzuby. Nem\u00e1 dokonal\u00fa tv\u00e1r modelky, ale aj napriek tomu sa jej jav\u00ed by\u0165 n\u00e1dhern\u00e1.<\/p>\n\n\n\n \u201eTo je\nMagdal\u00e9na. Aspo\u0148 tak by ste jej hovorili vy,\u201c ozve sa Joshua za jej chrbtom a Zia\nsebou trochu trhne, ale neoto\u010d\u00ed sa. \u201eBola to t\u00e1 najv\u00fdnimo\u010dnej\u0161ia \u017eena, ak\u00fa\nsom kedy poznal. A aj najm\u00fadrej\u0161ia, aj ke\u010f nemala \u017eiadne vzdelanie.\u201c<\/p>\n\n\n\n Zia na\u010falej\npozer\u00e1 na obraz. \u201eTo je va\u0161a izba?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u00c1no. Chcel som\nk nej by\u0165 \u010do najbli\u017e\u0161ie.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eKedy zomrela?\u201c\nsp\u00fdta sa a zadr\u017e\u00ed dych. Boj\u00ed sa odpovede.<\/p>\n\n\n\n \u201eD\u00e1vno pred\nva\u0161im naroden\u00edm a naroden\u00edm va\u0161ich rodi\u010dov a aj ich rodi\u010dov.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eKto ste?\u201c oto\u010d\u00ed\nsa prudko<\/p>\n\n\n\n Joshua Nazar\nstoj\u00ed tesne za \u0148ou a tentoraz sa neusmieva.<\/p>\n\n\n\n \u201eKto som teraz,\nalebo kto som bol vtedy?\u201c uk\u00e1\u017ee na obraz. \u201eNama\u013eoval som ho po pam\u00e4ti\na odvtedy ho nespo\u010detnekr\u00e1t prema\u013eoval.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNeodpovedali\nste mi na ot\u00e1zku.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eKto mysl\u00edte, \u017ee\nsom?\u201c sp\u00fdta sa. \u201eAlebo sk\u00f4r, \u010do som?\u201c usmeje sa.<\/p>\n\n\n\n Zia preglgne\na prik\u00fdvne. Chce odpove\u010f na obe ot\u00e1zky.<\/p>\n\n\n\n \u201eMysl\u00edte si, \u017ee\nste na pravdu pripraven\u00e1?\u201c<\/p>\n\n\n\n Op\u00e4\u0165 prik\u00fdvne.\n\u201ePravda je to jedin\u00e9, \u010do ma u\u017e v tomto svete zauj\u00edma.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eSkuto\u010dne?\nNiekedy je lep\u0161ie pravdu nepozna\u0165, nemysl\u00edte?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNie,\u201c odvet\u00ed\nr\u00e1zne.<\/p>\n\n\n\n \u201eA \u010do s\u00facitn\u00e1\nlo\u017e? Alebo klamstv\u00e1, ktor\u00e9 rodi\u010dia hovoria svojim de\u0165om? Nie s\u00fa potrebn\u00e9?\u201c<\/p>\n\n\n\n Zia ml\u010d\u00ed. Vie,\nna \u010do nar\u00e1\u017ea. Sama u\u017e po\u010das \u017eivota povedala nejednu lo\u017e. Ale nikdy nie vo\nsvojich \u010dl\u00e1nkoch. O udalostiach p\u00edsala tak, ako sa skuto\u010dne odohrali.\nNestavala sa na jednu ani na druh\u00fa stranu.<\/p>\n\n\n\n \u201eVid\u00edte. Nie\nv\u017edy je prij\u00edmate\u013e pripraven\u00fd na \u010dist\u00fa a \u010dasto krut\u00fa pravdu. Ale napokon\nv\u017edy pr\u00edde okamih, ke\u010f pravda mus\u00ed by\u0165 odhalen\u00e1. Ako ke\u010f de\u0165om ozn\u00e1mite, \u017ee\nJe\u017ei\u0161ko dar\u010deky nenos\u00ed. Ani Santa Claus \u010di Dedo Mr\u00e1z.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co chcete svetu\npoveda\u0165?\u201c zatrasie sa Zii hlas a siaha do kabelky po diktaf\u00f3n, ale Joshua\nNazar jej jemne zadr\u017e\u00ed ruku. Zia preglgne. \u201e\u017de Boh neexistuje?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eSte m\u00fadra,\u201c\nusmeje sa.<\/p>\n\n\n\n \u201eTo je v\u0161etko?\nPre\u010do si mysl\u00edte, \u017ee pr\u00e1ve v\u00e1m uveria? V \u00fastavoch je plno neveriacich. Na\nv\u00e1s si cirkev e\u0161te priamo netr\u00fafla, ale u\u017e teraz v\u00e1s o\u010dier\u0148uje.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNebud\u00fa ma\u0165 na\nv\u00fdber.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAko si m\u00f4\u017eete\nby\u0165 tak\u00fd ist\u00fd? Pred vami boli in\u00ed, \u010do existenciu Boha spochyb\u0148ovali.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eBoli, ale\nch\u00fdbal im d\u00f4kaz, skuto\u010dn\u00fd.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eA vy ho m\u00e1te?\u201c<\/p>\n\n\n\n Joshua Nazar\nprik\u00fdvne.<\/p>\n\n\n\n \u201eAk\u00fd?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eZajtra,\u201c povie\na uk\u00e1\u017ee jej rukou na dvere. \u201ePoobede sprav\u00edme rozhovor a bude len na\nv\u00e1s, \u010di ho zverejn\u00edte. Odprevad\u00edm v\u00e1s.\u201c<\/p>\n\n\n\n Kr\u00e1\u010da pred \u0148ou,\nani raz sa neobzrie, neprehovor\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Kto si?<\/em> rozm\u00fd\u0161\u013ea\nZia. \u010co m\u00e1\u0161 tak\u00e9, \u017ee to stoj\u00ed za\nvyst\u00fapenie z tie\u0148a? Alebo je to len vrtoch miliard\u00e1rskeho syna, ktor\u00fd len\nvyu\u017e\u00edva meno svojho predka a \u0165ah\u00e1 n\u00e1s za nos?<\/em><\/p>\n\n\n\n Ticho id\u00fa\nchodbami. Teda ona ide. Joshua akoby sa vzn\u00e1\u0161al a pri zrkadl\u00e1ch m\u00e1 pocit,\n\u017ee ho ani neregistruj\u00fa.<\/p>\n\n\n\n \u201eA sme tu,\u201c\nusmeje sa a otvor\u00ed dvere. \u201e\u017del\u00e1m v\u00e1m kr\u00e1sne, ni\u010d\u00edm neru\u0161en\u00e9 sny, sle\u010dna\nZia.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAj v\u00e1m…\nJoshua,\u201c povie a \u0161vihne poh\u013eadom k najbli\u017e\u0161iemu zrkadlu. Vid\u00ed ho\na dych sa jej trochu upokoj\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Vojde do izby\na dvere sa za \u0148ou zavr\u00fa.<\/p>\n\n\n\n Uvo\u013en\u00ed sa\na zval\u00ed sa do najbli\u017e\u0161ieho kresla. Pokr\u00fati hlavou a tv\u00e1r si schov\u00e1 do\ndlan\u00ed. \u201eBo\u017ee!\u201c zadupe nohami.<\/p>\n\n\n\n Siahne do\nkabelky, vyberie z\u00e1pisn\u00edk a zap\u00ed\u0161e si, \u010do si pam\u00e4t\u00e1 z ich rozhovoru.\nZah\u013ead\u00ed sa na nap\u00edsan\u00e9 slov\u00e1 a pokr\u00fati hlavou. Ni\u010d jej ned\u00e1va zmysel.\nAspo\u0148 nie logick\u00fd. V\u0161etko jej pr\u00edde ako jeden ve\u013ek\u00fd vtip. Ale pre\u010do by niekto\nza\u0161iel a\u017e tak \u010faleko? Je to v\u00f4bec Joshua Nazar?<\/p>\n\n\n\n Hod\u00ed z\u00e1pisn\u00edk do\nkabelky a pod\u00edde k balk\u00f3nov\u00fdm dver\u00e1m. Otvor\u00ed ich, of\u00fakne ju chladn\u00fd\nvietor, ale neprek\u00e1\u017ea jej to. Potrebuje \u010derstv\u00fd vzduch.<\/p>\n\n\n\n Oprie sa\no z\u00e1bradlie a h\u013ead\u00ed do noci. Na oblohe \u017eiaria hviezdy, nevidie\u0165 jedin\u00fd\noblak. V dia\u013eke vid\u00ed len obrysy stromov, \u010diernym \u00fadol\u00edm sa \u017eenie vietor\na v\u00fdska od radosti.<\/p>\n\n\n\n Pozrie sa na Michalov\nbalk\u00f3n. V izbe sa svieti, dvere s\u00fa pootvoren\u00e9. Priesvitn\u00fd z\u00e1ves veje vo\nvetre.<\/p>\n\n\n\n \u201eMichal?\u201c zavol\u00e1\na zvuk jej hlasu jej pr\u00edde zvl\u00e1\u0161tny.<\/p>\n\n\n\n Odpove\u010f neprich\u00e1dza.<\/p>\n\n\n\n Opatrne sa nahne\nponad z\u00e1bradlie a cez z\u00e1ves nahliadne do Michalovej izby. Vid\u00ed len jeho\nnohu a pod\u013ea polohy le\u017e\u00ed na zemi a neh\u00fdbe sa. \u201eMichal!\u201c skr\u00edkne\no nie\u010do naliehavej\u0161ie.<\/p>\n\n\n\n Op\u00e4\u0165 \u017eiadna\nodpove\u010f.<\/p>\n\n\n\n Vbehne do izby,\nrozraz\u00ed dvere na chodbu a be\u017e\u00ed k Michalovej komnate. Zatla\u010d\u00ed na\nk\u013eu\u010dku, ale je zamknut\u00e9. P\u00e4s\u0165ou zab\u00facha najsilnej\u0161ie, ako vie. \u201eMichal! Preber\nsa!\u201c<\/p>\n\n\n\n Znova ni\u010d.<\/p>\n\n\n\n Be\u017e\u00ed sp\u00e4\u0165 do\nvlastnej izby a na balk\u00f3n. Zah\u013ead\u00ed sa na vzdialenosti medzi balk\u00f3nmi\na prik\u00fdvne. \u201eTo by som mohla da\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u013dav\u00fa ruku polo\u017e\u00ed\nna stenu, prav\u00fa na kamenn\u00e9 z\u00e1bradlie. Zop\u00e1rkr\u00e1t sa nad\u00fdchne a vy\u0161vihne sa.\nChv\u00ed\u013eu h\u013ead\u00e1 rovnov\u00e1hu a sna\u017e\u00ed sa nepozera\u0165 dole.<\/p>\n\n\n\n S o\u010dami\nupret\u00fdmi na Michalov balk\u00f3n sa priprav\u00ed na skok.<\/p>\n\n\n\n U\u017e sa chyst\u00e1,\nke\u010f sa jej do chrbta oprie siln\u00fd vietor. Zam\u00e1va rukami, sna\u017e\u00ed sa zakloni\u0165, ale\nu\u017e je neskoro.<\/p>\n\n\n\n V jednom\nokamihu pad\u00e1 a ide si hrdlo vykri\u010da\u0165 a v \u010fal\u0161om sa pozer\u00e1 do Nazarov\u00fdch\ntmav\u00fdch o\u010d\u00ed. S\u00fa n\u00e1dhern\u00e9, upokojuj\u00face. Dr\u017e\u00ed ju pevne v n\u00e1ru\u010di na balk\u00f3ne\no poschodie ni\u017e\u0161ie.<\/p>\n\n\n\n \u201eR\u00f3bert v\u00e1m\nvravel, \u017ee nem\u00e1te chodi\u0165 ve\u010der na balk\u00f3n,\u201c napomenie ju mierne.<\/p>\n\n\n\n \u201eMichal,\u201c podar\u00ed\nsa jej zo seba dosta\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eJe\nv poriadku. Len toho trochu viac vypil. R\u00f3bert sa u\u017e o neho star\u00e1.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAko…\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eBol som\nnabl\u00edzku,\u201c odpovie pohotovo.<\/p>\n\n\n\n \u201eIzbu m\u00e1te\ndole.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eR\u00e1d sa\nprech\u00e1dzam po chodb\u00e1ch. Pom\u00e1ha mi to upokoji\u0165 myse\u013e. Hlavne pred ve\u013ek\u00fdmi\nrozhodnutiami.\u201c<\/p>\n\n\n\n Zia mu never\u00ed,\nale je rada, \u017ee ju zachr\u00e1nil, a tak \u010falej nevyzved\u00e1.<\/p>\n\n\n\n Joshua ju\nodprevad\u00ed sp\u00e4\u0165 do izby a cestou skontroluj\u00fa Michala.<\/p>\n\n\n\n Le\u017e\u00ed\nv posteli, prikryt\u00fd a pokojne oddychuje. Na krku m\u00e1 obv\u00e4z.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co sa mu\nstalo?\u201c<\/p>\n\n\n\n Joshua mykne\nramenami, rozhliadne sa a uk\u00e1\u017ee na \u010drepy na dne ko\u0161a. \u201eMusel omdlie\u0165,\nrozbi\u0165 f\u013ea\u0161u a poreza\u0165 sa pri p\u00e1de.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNemali by sme\nzavola\u0165 sanitku?\u201c sp\u00fdta sa Zia ustarostene.<\/p>\n\n\n\n \u201eTakto neskoro\nby sem nepri\u0161li. Okrem toho je R\u00f3bert mu\u017eom s mnoh\u00fdmi talentmi. Ve\u013ea vec\u00ed\nv \u017eivote zvl\u00e1dol vlastnou hlavou.\u201c<\/p>\n\n\n\n Zia si z\u00edvne\na a\u017e potom si uvedom\u00ed, \u017ee si nezakryla \u00fasta. \u201ePrep\u00e1\u010dte,\u201c povie a op\u00e4\u0165\nsi z\u00edvne.<\/p>\n\n\n\n \u201eTo je\nv poriadku. Mus\u00edte by\u0165 po celom dni unaven\u00e1.\u201c<\/p>\n\n\n\n Zia prik\u00fdvne\na bez vyzvania sa vyd\u00e1 do svojej izby. Joshua ju nasleduje, zastane\na\u017e pri balk\u00f3ne. Zatvor\u00ed dvere, zatiahne z\u00e1ves a d\u00e1 sa na odchod.<\/p>\n\n\n\n \u201eDobr\u00fa noc,\u201c\npovie vo dver\u00e1ch a od\u00edde.<\/p>\n\n\n\n Zia si sadne na\nposte\u013e, vyzuje si lodi\u010dky a zval\u00ed sa dozadu.<\/p>\n\n\n\n Jej posledn\u00e1\nmy\u0161lienka je, \u017ee by si mala vyzliec\u0165 tie n\u00e1dhern\u00e9 \u0161aty.<\/p>\n\n\n\n Prebud\u00ed sa na\nklopanie na dvere.<\/p>\n\n\n\n \u201eZia!\u201c oz\u00fdva sa\nz chodby tlmen\u00e9 volanie.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010ealej,\u201c\nzachrap\u010d\u00ed a dnu nahliadne Michalova vysmiata tv\u00e1r. U\u017e vyzer\u00e1 by\u0165\nv poriadku. Jedine obv\u00e4z na krku napoved\u00e1, \u017ee sa mu \u010dosi prihodilo.<\/p>\n\n\n\n \u201eSi\nv poriadku?\u201c sp\u00fdta sa Zia.<\/p>\n\n\n\n Michal prik\u00fdvne.\n\u201ePre\u010do by som nebol?\u201c<\/p>\n\n\n\n Zia uk\u00e1\u017ee na\nobv\u00e4z.<\/p>\n\n\n\n \u201eTo je ni\u010d. Len\ntak\u00e9 \u0161krabnutie,\u201c m\u00e1vne rukou. \u201eDaj sa do poriadku. Poobede rob\u00edme kone\u010dne\nrozhovor.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eKo\u013eko je\nhod\u00edn?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eDesa\u0165 pre\u010d,\u201c\nodvet\u00ed. \u201eBudem v izbe,\u201c dod\u00e1 a nech\u00e1 ju samu.<\/p>\n\n\n\n Zavrie o\u010di\na preto\u010d\u00ed sa na druh\u00fd bok. E\u0161te by spala. Zop\u00e1r okamihov tak zostane\na napokon sa posad\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Pretrie si o\u010di,\nnatiahne sa a zlo\u017e\u00ed nohy z postele.<\/p>\n\n\n\n \u0160uchtav\u00fdmi\nkrokmi zamieri do k\u00fape\u013ene, cestou si nieko\u013ekokr\u00e1t z\u00edvne.<\/p>\n\n\n\n Zhod\u00ed zo seba\n\u010dierne \u0161aty a nech\u00e1 ich dopadn\u00fa\u0165 na zem. Vykon\u00e1 rann\u00fa potrebu, vyzle\u010die sa\ndonaha a vojde pod sprchu. Vodu nastav\u00ed na vla\u017en\u00fa.<\/p>\n\n\n\n Spo\u010diatku je to\n\u0161ok, ale zvykne si a spokojne stoj\u00ed pod te\u010d\u00facou vodou. Mysl\u00ed na rozhovor,\nna ot\u00e1zky, ktor\u00e9 mu polo\u017e\u00ed, na odpovede, ktor\u00e9 dostane.<\/p>\n\n\n\n Umyje si aj vlasy,\nzastav\u00ed vodu a zabal\u00ed sa do uter\u00e1ka. Pod\u00edde k um\u00fdvadlu, umyje si zuby\na vyf\u00e9nuje vlasy.<\/p>\n\n\n\n Vr\u00e1ti sa do izby\na u\u017e ju ani neprekvap\u00ed, \u017ee je poste\u013e ustlan\u00e1, z\u00e1ves roztiahnut\u00fd a cez\nstoli\u010dku s\u00fa prehoden\u00e9 nov\u00e9 \u0161aty. S\u00fa rovnak\u00e9 ako tie z predo\u0161l\u00e9ho d\u0148a.\nL\u00edsto\u010dek na nich nie je.<\/p>\n\n\n\n Z kufra si\nvytiahne \u010dist\u00e9 spodn\u00e9 pr\u00e1dlo, oble\u010die si ho a potom aj \u0161aty.<\/p>\n\n\n\n Pri zrkadle si korektorom\nprekryje kruhy pod o\u010dami a nanesie tenk\u00fa vrstvu mejkapu. Nechce to prehna\u0165\na na kamere by to mohlo vyzera\u0165 a\u017e pr\u00edli\u0161 umelo.<\/p>\n\n\n\n Nar\u00fdchlo si\npre\u010de\u0161e vlasy a zopne do jednoduch\u00e9ho vrko\u010da.<\/p>\n\n\n\n Skontroluje svoj\nstav v zrkadle a spokojne prik\u00fdvne. Mohlo to by\u0165 lep\u0161ie, ale aj\nhor\u0161ie.<\/p>\n\n\n\n Vezme si\nkabelku, nazrie, \u010di v nej m\u00e1 v\u0161etko, a opust\u00ed izbu.<\/p>\n\n\n\n Cestou zab\u00facha\nMichalovi na dvere.<\/p>\n\n\n\n Otvor\u00ed okam\u017eite, na\npleci m\u00e1 ta\u0161ku s kamerou.<\/p>\n\n\n\n Zia sa na \u0148u\nsp\u00fdtavo pozrie.<\/p>\n\n\n\n \u201eK\u00fdm si spala,\npripravili sme s R\u00f3bertom v\u00fdstroj. Spravil som zop\u00e1r z\u00e1berov\na v izbe ich kontroloval,\u201c odvet\u00ed na jeden n\u00e1dych.<\/p>\n\n\n\n Nezd\u00e1 sa jej to,\nale potrebuje k\u00e1vu a je rada, \u017ee id\u00fa kone\u010dne pracova\u0165. \u201eTak\u017ee dnes to u\u017e\nd\u00e1me.\u201c<\/p>\n\n\n\n Michal sa\ndo\u0161iroka usmeje a prik\u00fdvne. \u201eDnes prep\u00ed\u0161eme hist\u00f3riu!\u201c<\/p>\n\n\n\n Zia sa zamra\u010d\u00ed\na chce sa ho sp\u00fdta\u0165, \u010do t\u00fdm myslel, ale Michal sa u\u017e dlh\u00fdmi krokmi\n\u017eenie dolu chodbou.<\/p>\n\n\n\n Sna\u017e\u00ed sa ho\ndobehn\u00fa\u0165, ale zaka\u017ed\u00fdm je p\u00e1r krokov pred \u0148ou.<\/p>\n\n\n\n \u201eSpoma\u013e, pre\nboha \u017eiv\u00e9ho!\u201c kri\u010d\u00ed na\u0148ho, ale Michal nereaguje.<\/p>\n\n\n\n Pobehne, ako jej\nto len v lodi\u010dk\u00e1ch ide. \u201eStoj!\u201c podar\u00ed sa jej chyti\u0165 Michala za rameno\na oto\u010d\u00ed ho. Usmieva sa ako nepr\u00ed\u010detn\u00fd.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co sa to\ns tebou deje?\u201c sp\u00fdta sa ho Zia.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co by sa malo\ndia\u0165?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eSpr\u00e1va\u0161 sa\nzvl\u00e1\u0161tne.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAle kde, Zia.\nLen sa te\u0161\u00edm, \u017ee u\u017e bude v\u0161etk\u00e9mu koniec. Po\u010f. Naje\u0161 sa, urob\u00edm posledn\u00e9 pr\u00edpravy\na urob\u00edme jeden bo\u017esk\u00fd rozhovor!\u201c<\/p>\n\n\n\n Zia ho st\u00e1le\ndr\u017e\u00ed za rameno a h\u013ead\u00ed na obv\u00e4z. Na\u010diahne za n\u00edm ruku, ale Michal sebou\ntrhne a odsko\u010d\u00ed. Na okamih sa Zii zd\u00e1, \u017ee na \u0148u cer\u00ed zuby.<\/p>\n\n\n\n \u201eMichal?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u00c1no?\u201c usmieva\nsa znova.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co sa ti\nv noci stalo?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTrocha som to\nprehnal, omdlel som, rozbil pritom f\u013ea\u0161u a porezal som sa. Ni\u010d hrozn\u00e9.\nR\u00f3bert ma dal dokopy. Je to mu\u017e s mnoh\u00fdmi talentmi,\u201c zopakoval Michal\nNazarove slov\u00e1.<\/p>\n\n\n\n Zia sa usmeje\na prik\u00fdvne. \u010cak\u00e1, k\u00fdm sa Michal oto\u010d\u00ed a r\u00fdchlo mu odhrnie obv\u00e4z.\nOdkryje sa nedlh\u00e1 rana zo\u0161it\u00e1 \u0161ikovn\u00fdmi stehmi. Inak ni\u010d in\u00e9.<\/p>\n\n\n\n \u201eHej!\u201c za\u017eenie\nsa rukou Michal. \u201e\u010co je to s tebou?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePrep\u00e1\u010d, neviem,\n\u010do som si myslela, \u017ee uvid\u00edm,\u201c povzdychne si s \u00fa\u013eavou a nech\u00e1 sa\nvies\u0165 do jed\u00e1lne.<\/p>\n\n\n\n Vo vzdialenom\nrohu vid\u00ed pripraven\u00fa aparat\u00faru. Kamery s vysok\u00fdm rozl\u00ed\u0161en\u00edm s\u00fa\nrozmiestnen\u00e9 v pravideln\u00fdch rozostupoch okolo miesta rozhovoru. To tvoria\ndve starod\u00e1vne kresl\u00e1 a jeden okr\u00fahly stol\u00edk. Priestor je dokonale\nnasvieten\u00fd elektrinou poh\u00e1\u0148an\u00fdmi svetlami.<\/p>\n\n\n\n \u201eAko?\u201c sp\u00fdta sa\nZia.<\/p>\n\n\n\n \u201eGener\u00e1tor\nv pivnici,\u201c za\u0161ker\u00ed sa Michal a uk\u00e1\u017ee na k\u00e1bel tiahnuci sa a\u017e do\ntajnej miestnosti. \u201eJedin\u00fd zdroj elektriny na hrade. Daj si k\u00e1vu a zop\u00e1r\nkol\u00e1\u010dov, vyzer\u00e1\u0161 ak\u00e1si nesvoja.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTy si ned\u00e1\u0161?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eU\u017e som mal.\nSprav\u00edm posledn\u00e9 nastavenia.\u201c<\/p>\n\n\n\n Zia si sadne\nk stolu, naleje si k\u00e1vu a z t\u00e1cky si zoberie sladk\u00e9 pe\u010divo\nplnen\u00e9 \u010dokol\u00e1dou.<\/p>\n\n\n\n Pri jeden\u00ed\na pop\u00edjan\u00ed k\u00e1vy sleduje, ako Michal zap\u00edna kameru za kamerou. Dokopy ich\nje osem a k tomu e\u0161te \u0161tyri drony.<\/p>\n\n\n\n Rozhovor bude\nzaznamenan\u00fd z ka\u017ed\u00e9ho uhla. Ni\u010d im neujde.<\/p>\n\n\n\n Dopije, opr\u00e1\u0161i\nsi ruky od omrviniek a postav\u00ed sa od stola. Vykro\u010d\u00ed k Michalovi\na dvom kresl\u00e1m, kde sa usad\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Skr\u00ed\u017ei si nohy\na z kabelky si vytiahne z\u00e1pisn\u00edk s ot\u00e1zkami. \u010c\u00edta si ich\na vyslovuje nahlas. Miestami ot\u00e1zku v pozn\u00e1mkach pozmen\u00ed a op\u00e4\u0165\npre\u010d\u00edta nahlas. Opakuje to, a\u017e k\u00fdm nie je spokojn\u00e1.<\/p>\n\n\n\n Ke\u010f skon\u010d\u00ed,\nzdvihne hlavu a obzrie sa.<\/p>\n\n\n\n Michal stoj\u00ed pri\nstole v pozore a Joshua Nazar pr\u00e1ve vch\u00e1dza do miestnosti. Na sebe m\u00e1\nrovnak\u00fd oblek ako predo\u0161l\u00e9 dni, ale vyzer\u00e1 ako nov\u00fd.<\/p>\n\n\n\n \u201eM\u00f4\u017eeme za\u010da\u0165,\u201c\nzahl\u00e1si a namieri si to ku kresl\u00e1m.<\/p>\n\n\n\n Kamer\u00e1m nabehn\u00fa\n\u010derven\u00e9 kontrolky, drony vzlietnu, svetl\u00e1 sa trochu stlmia.<\/p>\n\n\n\n Joshua Nazar sa\nusmeje, odopne si gomb\u00edk na saku a usad\u00ed sa.<\/p>\n\n\n\n \u201eP\u00e1n Nazar,\n\u010fakujem za t\u00fato pr\u00edle\u017eitos\u0165 spravi\u0165 s vami rozhovor.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eJoshua bude\nsta\u010di\u0165. A pote\u0161enie je na mojej strane, sle\u010dna Zia. Obaja t\u00fa\u017eime po\npravde.\u201c<\/p>\n\n\n\n Zia prik\u00fdvne\na usmeje sa. Vie, \u017ee ju zaberaj\u00fa kamery. \u201eJoshua. Pod\u013ea verejn\u00fdch z\u00e1znamov\nby ste mali ma\u0165 osemdesiat osem rokov. O\u010dividne tomu tak nie je. Ste mlad\u00edk.\nAko n\u00e1m to vysvetl\u00edte? Ste v\u00f4bec Joshua Nazar, miliard\u00e1r a ateista? Alebo len\nniekto, kto sa za neho vyd\u00e1va?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eSom to ja\na v skuto\u010dnosti m\u00e1m ove\u013ea viac.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eO ko\u013eko viac?\u201c\nzamrv\u00ed sa Zia v kresle a je zvedav\u00e1 na odpove\u010f.<\/p>\n\n\n\n \u201eO vy\u0161e tis\u00edcdev\u00e4\u0165sto\nrokov,\u201c odvet\u00ed pokojne Joshua a na tv\u00e1ri mu pohr\u00e1va \u00fasmev.<\/p>\n\n\n\n \u201eTis\u00edcdev\u00e4\u0165sto rokov,\u201c\nnenech\u00e1 sa Zia zasko\u010di\u0165. \u201eM\u00e1te to ako dok\u00e1za\u0165? Alebo si z n\u00e1s u\u0165ahujete?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eD\u00f4kaz je\nv tomto okamihu doru\u010dovan\u00fd do ka\u017edej spravodajskej organiz\u00e1cie, vl\u00e1dam\na n\u00e1bo\u017eensk\u00fdm vodcom.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eO akom d\u00f4kaze\nhovor\u00edte? \u010co m\u00f4\u017ee potvrdi\u0165 va\u0161e tvrdenia?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTesty DNA\nz Tur\u00ednskeho pl\u00e1tna, klincov, ktor\u00e9 schov\u00e1vala cirkev a tie\u017e kopije.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePros\u00edm?\u201c never\u00ed\nZia vlastn\u00fdm u\u0161iam. \u201e\u010co s t\u00fdm m\u00e1 spolo\u010dn\u00e9 Tur\u00ednske pl\u00e1tno a v\u0161etky tie\npredmety?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eRozbor DNA z\u00edskanej\nz t\u00fdchto predmetov a jej porovnanie s mojou potvrd\u00ed, \u010do v\u00e1m\nhovor\u00edm.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo by ale\nznamenalo…\u201c odml\u010d\u00ed sa Zia a pokra\u010duje. \u201eJe Joshua Nazer va\u0161e prav\u00e9\nmeno?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eJe to jeho\nteraj\u0161ia forma. Vo\u013eakedy som sa volal Yehoshua z Nazaretu.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eJe\u017e\u00ed\u0161 Kristus,\u201c\nvyriekne Zia a m\u00e1 \u010do robi\u0165, aby sa ovl\u00e1dla. Skontroluje, \u010di kamery st\u00e1le\nbe\u017eia.<\/p>\n\n\n\n \u201eAj tak ma\npoznaj\u00fa, bohu\u017eia\u013e,\u201c povie sklamane. \u201eV\u0161etko, \u010do som za svojho vtedaj\u0161ieho\n\u017eivota hl\u00e1sal, bolo plynut\u00edm \u010dasu ve\u013emi skreslen\u00e9 a nespo\u010detn\u00fdmi prekladmi\npozmenen\u00e9.<\/p>\n\n\n\n Nikdy som\nnapr\u00edklad nevyrobil z vody v\u00edno. Aj teraz vieme, \u017ee to nie je len tak\nmo\u017en\u00e9. Ale v\u00edno som vyr\u00e1bal, to \u00e1no. Pre vlastn\u00fa potrebu a zn\u00e1mych, ale\ns v\u00fdrobkami teraj\u0161\u00edch vin\u00e1rov sa to ned\u00e1 ani porovn\u00e1va\u0165.<\/p>\n\n\n\n Taktie\u017e som\nnikdy hol\u00fdmi rukami \u010di jednoduch\u00fdm prik\u00e1zan\u00edm nikoho nevylie\u010dil. Aspo\u0148 nie\nhne\u010f. Ale z\u00e1kladn\u00e9 znalosti byliniek som mal a ob\u010das sta\u010dilo len trochu\npozit\u00edvneho pr\u00edstupu. Ni\u010d viac. \u017diadna m\u00e1gia alebo bo\u017esk\u00e1 sila. Dnes by som bol\nteda lek\u00e1r a amat\u00e9rsky vin\u00e1r. A im nikto nehovor\u00ed, \u017ee s\u00fa bo\u017e\u00ed\nsynovia.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eV Tur\u00ednskom\npl\u00e1tne bol zabalen\u00fd Je\u017ei\u0161 po smrti. Vy ste ale tu a \u017eiv\u00fd. Ako to\nvysvetl\u00edte? Alebo aj to nie je pravda?\u201c<\/p>\n\n\n\n Joshua Nazer sa\npozrie do kamery a n\u00e1sledne na svoje dlane. Zia sa pozrie tie\u017e, ale ni\u010d\nnevid\u00ed.<\/p>\n\n\n\n \u201eT\u00e1 \u010das\u0165 je,\n\u017eia\u013e, pravdiv\u00e1. V tom \u010dase som bol \u010dosi ako aktivista. Chcel som zmenu pre\nchudobn\u00fdch \u013eud\u00ed a mal som svoje n\u00e1zory. To sa niektor\u00fdm vplyvn\u00fdm osob\u00e1m nep\u00e1\u010dilo.\nChystali sme sa na pokojn\u00fd protest, ale ktosi n\u00e1s zradil…\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eJud\u00e1\u0161,\u201c sko\u010d\u00ed\nmu do re\u010di Zia.<\/p>\n\n\n\n \u201eNie,\u201c usmeje sa\nJoshua. \u201eBol to m\u00f4j priate\u013e. Viem, \u010do sa o \u0148om hovor\u00ed, ale never\u00edm tomu.\nViacer\u00fdch n\u00e1s mu\u010dili a napokon ukri\u017eovali. Nechali n\u00e1s tak nieko\u013eko dn\u00ed.\nO hlade, o sm\u00e4de. Moji priatelia umierali jeden po druhom. Ja som\nzostal posledn\u00fd.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAj napriek tomu\nste tu.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u00c1no. Mal som\nochrann\u00e9ho anjela<\/em>. Zjavil sa mi p\u00e1r\nokamihov pred moj\u00edm posledn\u00fdm vyd\u00fdchnut\u00edm. Sp\u00fdtal sa ma, \u010di sa chcem pomsti\u0165\nt\u00fdm, ktor\u00ed mi to spravili. Povedal som,\u201c odml\u010dal sa a schoval si tv\u00e1r do\ndlan\u00ed, \u201epovedal som \u00e1no a on mi daroval ve\u010dn\u00fd \u017eivot. Keby som vtedy vedel,\n\u010do to bude znamena\u0165 a \u010do to sp\u00f4sob\u00ed, odmietol by som. Ale bol som len\n\u010dlovek a bol som slab\u00fd a pln\u00fd nen\u00e1visti za to\u013ek\u00e9 nepr\u00e1vo.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAnjel?\u201c sp\u00fdta\nsa Zia neveriacky.<\/p>\n\n\n\n \u201eNo mo\u017eno nie\ntak celkom anjel<\/em>,\u201c pousmeje sa Joshua\na do kamery odhal\u00ed \u017eiarivo biele tes\u00e1ky.<\/p>\n\n\n\n Zia sa pok\u00fasi\npostavi\u0165, ale zozadu ju sp\u00e4\u0165 zatla\u010dia \u010diesie ruky.<\/p>\n\n\n\n Obzrie sa\na h\u013ead\u00ed do Michalovej pokojnej tv\u00e1re, poh\u013ead ma pr\u00e1zdny, usmieva sa.<\/p>\n\n\n\n \u201eNebojte sa.\nNechcem v\u00e1m ubl\u00ed\u017ei\u0165 a ani nikomu in\u00e9mu.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010c-\u010co ste za\u010d?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eMysl\u00edm, \u017ee to\nu\u017e viete. Pokojne to vyslovte nahlas,\u201c usmeje sa znova a po tes\u00e1koch nie\nje ani stopy.<\/p>\n\n\n\n \u201eSte up\u00edr?\u201c\npreglgne nasucho a uprene sleduje Joshua Nazara, Je\u017ei\u0161a Nazaretsk\u00e9ho.<\/p>\n\n\n\n Nazar prik\u00fdvne. \u201eVid\u00edte\nu\u017e, pre\u010do musela \u00eds\u0165 pravda von pr\u00e1ve teraz? Cel\u00e1 kres\u0165ansk\u00e1 viera je postaven\u00e1\nna mne a takmer v ni\u010dom nemali pravdu. Moje u\u010denia, k\u00e1zania\na n\u00e1zory takmer \u00faplne prekr\u00fatili. \u017diaden mu\u017e by sa nemal vzda\u0165 potreby by\u0165\nso \u017eenou a u\u017e v\u00f4bec nie v mojom mene. Nikdy som nebol proti p\u00e1rom\nrovnak\u00e9ho pohlavia. Ve\u010f aj v mojej dobe to bola celkom be\u017en\u00e1 vec.\nA man\u017eelstvo? M\u00e1 by\u0165 o spojen\u00ed dvoch miluj\u00facich sa s\u0155dc. Jedin\u00ed, komu\nmaj\u00fa \u010do s\u013eubova\u0165, s\u00fa oni sami. Nie mne, nie pred ak\u00fdmsi bohom, ktor\u00e9mu sme\nukradnut\u00ed.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTak\u017ee boh m\u00f4\u017ee\nexistova\u0165?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAk existuje tak\nsom po\u010das svojho ve\u013emi dlh\u00e9ho \u017eivota nena\u0161iel jedin\u00fd d\u00f4kaz a h\u013eadal som,\nto mi m\u00f4\u017eete veri\u0165. Veda vysvetl\u00ed v\u0161etko. Ak existuje nejak\u00fd boh, tak je to\npr\u00edroda a s\u00fa\u010das\u0165ou nej sme aj my. V tom pr\u00edpade sme v\u0161etci bo\u017eie deti\na nik nie je v\u00e4\u010d\u0161\u00ed ne\u017e ten druh\u00fd. Nik nem\u00e1 lep\u0161ieho boha, ne\u017e ten druh\u00fd.\nSme si rovn\u00ed.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePre\u010do teraz?\nPre\u010do ste to nezastavili u\u017e vo svojej dobe?\u201c p\u00fdta sa Zia \u010doraz v\u00e1\u017enej\u0161ie. Nerozumie\ntomu, ale ver\u00ed mu ka\u017ed\u00e9 jedno slovo.<\/p>\n\n\n\n \u201eNa prv\u00e9\nstoro\u010dia svojho nov\u00e9ho bytia po vzkriesen\u00ed nie som ve\u013emi hrd\u00fd. Sp\u00e1chal som ve\u013ea\nzl\u00e9ho. Hnala ma neut\u00ed\u0161ite\u013en\u00e1 chu\u0165 po krvi a nejak\u00fd \u010das mi trvalo dosta\u0165\nsvoje ch\u00fa\u0165ky pod kontrolu. Splodil som pri tom nejedno mon\u0161trum.<\/p>\n\n\n\n Ke\u010f som sa\nz toho dostal, bolo u\u017e neskoro. Som si vedom\u00fd toho, \u017ee sa po cel\u00fa dobu\nv mojom mene diali ohavnosti. Ob\u010das som zakro\u010dil, ozna\u010dili ma za heretika\na prenasledovali. Tajn\u00e9 cirkevn\u00e9 kruhy po mne nikdy neprestali p\u00e1tra\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo, \u010do n\u00e1m tu\nhovor\u00edte, znie neuverite\u013ene. Pre\u010do si mysl\u00edte, \u017ee v\u00e1m niekto uver\u00ed pr\u00e1ve teraz?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eViem si\npredstavi\u0165, ako \u0161ialene to znie. Radik\u00e1lov nebude jednoduch\u00e9 presved\u010di\u0165, ak\nv\u00f4bec. Potrv\u00e1 roky, k\u00fdm sa aspo\u0148 nie\u010do zmen\u00ed, ale mus\u00ed to u\u017e skon\u010di\u0165. Eur\u00f3pa sa\nchyst\u00e1 na kr\u00ed\u017eov\u00fa v\u00fdpravu a ob\u00e1vam sa, \u017ee t\u00e1to m\u00f4\u017ee by\u0165 posledn\u00e1 pre cel\u00e9 teraj\u0161ie\n\u013eudstvo.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eMysl\u00edte si, \u017ee\ncirkev padne?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNie,\nv ka\u017edom pr\u00edpade nie zo d\u0148a na de\u0148. Ale \u010dasom jej moc znova opadne.\nNateraz posta\u010d\u00ed, ak to zatrasie t\u00fa\u017ebou po krviprelievan\u00ed v bo\u017eom mene na\nv\u0161etk\u00fdch stran\u00e1ch.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eMoc cirkvi\nopadla u\u017e aj v minulosti a v\u017edy na\u0161li sp\u00f4sob ako sa vr\u00e1ti\u0165. Pre\u010do by\nto malo by\u0165 teraz in\u00e9? Len kv\u00f4li tomu, \u017ee spochybn\u00edte Bibliu, Nov\u00fd z\u00e1kon, evanjeli\u00e1\n\u010di in\u00e9 n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 texty?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAko dom\u010dek z kar\u00e1t.\nOdstr\u00e1\u0148te \u010das\u0165 z\u00e1kladu, zatraste ostatn\u00fdmi a stavba spadne, ak ned\u00f4jde k n\u00e1prave.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co ostatn\u00e9\nn\u00e1bo\u017eenstv\u00e1? Aj ich sa to t\u00fdka?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNiektor\u00fdch viac,\nniektor\u00fdch menej. Ale ur\u010dite bud\u00fa musie\u0165 prehodnoti\u0165 svoje u\u010denia a h\u00e1dam\nsa aj viacer\u00ed zamyslia. Ak bolo po cel\u00fd ten \u010das u\u010denie o Je\u017ei\u0161ovi\nklamstvom, ako je to v skuto\u010dnosti s in\u00fdmi sv\u00e4t\u00fdmi \u010di prorokmi?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNeboj\u00edte sa\no svoj \u017eivot? Mus\u00ed by\u0165 nie\u010do, \u010do v\u00e1s dok\u00e1\u017ee zabi\u0165. K\u00f4l do srdca\nnapr\u00edklad.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u00c1no, bud\u00fa sa\nusilova\u0165 o m\u00f4j \u017eivot. Pr\u00e1ve teraz istotne p\u00e1traj\u00fa, odkia\u013e pri\u0161li z\u00e1sielky.\nAle ni\u010d nen\u00e1jdu.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co v\u00e1m d\u00e1va\nistotu, \u017ee moja redakcia rozhovor zverejn\u00ed? Ak je to, \u010do ste hovorili pravda,\nnie je ve\u013ea \u013eud\u00ed, ktor\u00ed by boli na to zvedav\u00ed.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eS\u00fahlas\u00edm. Preto\nsom v\u010dera dokon\u010dil k\u00fapu va\u0161ej telev\u00edznej stanice aj s denn\u00edkom. Od\nzajtraj\u0161ieho r\u00e1na budete novou \u0161\u00e9fredaktorkou s neobmedzenou mocou. Bude\nteda na v\u00e1s, \u010di je to pravda, na ktor\u00fa s\u00fa \u013eudia pripraven\u00ed.\u201c<\/p>\n\n\n\n Po t\u00fdch slov\u00e1ch\nsa Joshua Nazar dvihne a k\u00fdvne na Michala.<\/p>\n\n\n\n Kamery sa vypn\u00fa,\ndrony pristan\u00fa a svetl\u00e1 pohasn\u00fa.<\/p>\n\n\n\n Joshua stoj\u00ed nad\nZiou a pod\u00e1va jej ruku.<\/p>\n\n\n\n \u201ePre\u010do ja?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNa to ste sa u\u017e\np\u00fdtali. V\u00e1\u0161 z\u00e1pal pre pravdu v\u00e1s neraz dostal do probl\u00e9mov, ale nedali ste sa\nzastra\u0161i\u0165. Vo svete je ve\u013emi m\u00e1lo novin\u00e1rov ako vy. Ale iba jednej koluje\nv \u017eil\u00e1ch jej krv.\u201c<\/p>\n\n\n\n Zia z\u013eahka\npreglgne. \u201e\u010co sa s \u0148ou stalo?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNeviem to na\nisto. Po mojej smrti zop\u00e1r rokov sm\u00fatila, ale napokon na\u0161la nov\u00e9ho mu\u017ea. Trvalo\nmi, k\u00fdm som ju na\u0161iel a n\u00e1sledne v\u00e1s.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNeboli \u017eiadne\nin\u00e9 \u017eeny vo va\u0161om \u017eivote?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eBoli. Ale\n\u017eiadna sa jej nevyrovnala \u00faplne.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eUvid\u00edme sa\ne\u0161te?\u201c sp\u00fdta sa a uvedom\u00ed si, ako nemo\u017ene sa spr\u00e1va.<\/p>\n\n\n\n \u201eTo z\u00e1le\u017e\u00ed na v\u00e1s,\u201c\nusmeje sa a opust\u00ed jed\u00e1le\u0148.<\/p>\n\n\n\n Zia ostane sama\ns Michalom. Ten sa u\u017e ne\u0161ker\u00ed, len sa zm\u00e4tene obzer\u00e1 a \u0161kriabe sa na\nhlave.<\/p>\n\n\n\n \u201eU\u017e sme\nskon\u010dili?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u00c1no.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eZvl\u00e1\u0161tne.\nA ako to dopadlo?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u0160ak si bol cel\u00fd\n\u010das tu.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eV\u00e1\u017ene? To som\nasi musel zaspa\u0165. Sorry,\u201c povie a pozrie sa na hodinky. \u201eIdem zlo\u017ei\u0165\nv\u00fdbavu. Ak si pohneme, budeme do zotmenia v meste. Alebo kr\u00e1tko po.\nStihneme tak ve\u013ekono\u010dn\u00e9 vysielanie.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo teda\nstihneme,\u201c povie Zia a pom\u00f4\u017ee Michalovi s balen\u00edm.<\/p>\n\n\n\n U\u017e sa nevie\ndo\u010dka\u0165 v\u00fdrazu Petrovej tv\u00e1re, ke\u010f zist\u00ed, \u017ee o pr\u00e1cu pri\u0161iel on.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"