<\/p>\n\n\n\n
Modr\u00e1 \u017eiara sa odr\u00e1\u017ea v hranat\u00fdch okuliaroch, prsty divoko udieraj\u00fa do kl\u00e1vesnice, vo vzduchu sa nesie ar\u00f3ma vonnej ty\u010dinky, ktor\u00fa mu podstr\u010dila man\u017eelka. Dych m\u00e1 plytk\u00fd a r\u00fdchly, na tv\u00e1ri sa mu roz\u0165ahuje spokojn\u00fd \u00fa\u0161krn.<\/p>\n\n\n\n
Milan udrie do enteru a uvo\u013en\u00ed sa. \u201eTam m\u00e1\u0161, fa\u0161ista jeden vyjeban\u00fd!\u201c usmieva sa na dlh\u00fd text v koment\u00e1roch na soci\u00e1lnej sieti. Spokojne sa oprie do ko\u017een\u00e9ho sedadla. \u201eMne nebude d\u00e1ky liber\u00e1l, slnie\u010dkar hovori\u0165, \u010do m\u00f4\u017eem robi\u0165! Jeblinko! Skap v plyne!\u201c<\/p>\n\n\n\n
Zop\u00e1r min\u00fat e\u0161te browsuje <\/em>soci\u00e1lne siete, potom sa pozrie na hodinky. Je p\u00e4\u0165 min\u00fat po dvan\u00e1stej.<\/p>\n\n\n\n Z\u00edvne si, pretrie tv\u00e1r, vypne po\u010d\u00edta\u010d a postav\u00ed sa. Obuje si ru\u017eov\u00e9 kroksy a vykro\u010d\u00ed naprie\u010d pracov\u0148ou do sp\u00e1lne. V\u0161ade je tma a ticho, len z kuchyne bzu\u010d\u00ed chladni\u010dka. Man\u017eelka aj deti u\u017e spia.<\/p>\n\n\n\n Opatrne otvor\u00ed dvere na izbe, nech\u00e1 ich dokor\u00e1n a naslepo sa \u0161uchce do sp\u00e1lne. Ni\u010d nevid\u00ed, o\u010di m\u00e1 st\u00e1le oslepen\u00e9 \u017eiarou monitora, mihaj\u00fa sa pred nimi posledn\u00e9 p\u00edsmenk\u00e1. \u00dasmev nezmizol, je \u010doraz \u0161ir\u0161\u00ed, spokojne si pokyvk\u00e1va hlavou.<\/p>\n\n\n\n E\u0161te raz si v mysli premietne svoj koment\u00e1r a spokojne zasp\u00e1va.<\/p>\n\n\n\n *<\/p>\n\n\n\n \u201eMilan Mazn\u00e1k. Vek tridsa\u0165sedem. Dve deti, Pa\u013eko a Julka, man\u017eelka Eva. Pracovn\u00edk v IT. Predplatn\u00e9 Plan\u00e9ta a Doba. Popiera holokaust. Nem\u00e1 r\u00e1d liber\u00e1lny fa\u0161izmus. Podmienky splnen\u00e9, tak sa na to pozrime,\u201c povie \u0161of\u00e9r a klikne na tablet. \u201eSubjekt pripraven\u00fd. M\u00f4\u017eeme za\u010da\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n *<\/p>\n\n\n\n Na ulici uprostred s\u00eddliska zastav\u00ed biela dod\u00e1vka. Nem\u00e1 n\u00e1pis ani in\u00e9 ozna\u010denie. Nie je star\u00e1, no ani \u00faplne nov\u00e1. Ak by sa ktoko\u013evek pozrel na eviden\u010dn\u00e9 \u010d\u00edslo, pre\u010d\u00edtal by zaka\u017ed\u00fdm nie\u010do in\u00e9.<\/p>\n\n\n\n Ulice s\u00fa pr\u00e1zdne, domy temn\u00e9, svieti sa len v nieko\u013ek\u00fdch okn\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n \u0160of\u00e9r sa pozrie na tablet, skontroluje s\u00faradnice GPS aj hodinky. Zap\u00ed\u0161e \u010das do pol\u00ed\u010dka a zab\u00facha p\u00e4s\u0165ou na priestor za sebou. \u201e\u0160tvrt\u00e9 poschodie, dvere napravo. Na menovke je nap\u00edsan\u00e9 rodina Mazn\u00e1kov\u00e1. A pohnite si, dnes m\u00e1me fofry.\u201c<\/p>\n\n\n\n Po\u010duje, ako sa bo\u010dn\u00e9 dvere ods\u00favaj\u00fa, a v zrkadle vid\u00ed, ako von vyskakuj\u00fa mu\u017ei. Siv\u00e9 overaly sa premenia na \u010dierne uniformy s \u010derven\u00fdmi p\u00e1skami na ramen\u00e1ch. Spolu s nimi vyst\u00fapi aj jeho spolujazdec. Oble\u010den\u00fd m\u00e1 dlh\u00fd \u010dierny kab\u00e1t so \u0161irokou kapuc\u0148ou natiahnutou cez hlavu. Do tv\u00e1re mu nevidie\u0165. Postav\u00ed sa do stredu ulice, \u010delom k panel\u00e1ku, pomaly dvihne ruky a chv\u00ed\u013eu zostane nehybne st\u00e1\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eJe ten pl\u00e1\u0161\u0165 potrebn\u00fd?\u201c prehod\u00ed \u0161of\u00e9r pobavene cez otvoren\u00e9 okienko. \u201eVyzer\u00e1\u0161 ako \u00fachyln\u00fd metalista.\u201c<\/p>\n\n\n\n Mu\u017e v kapucni sa k nemu oto\u010d\u00ed a d\u00e1 si ju dole. \u00dazke pery na bledej tv\u00e1ri m\u00e1 pevne zovret\u00e9, jasnozelen\u00e9 o\u010di pri\u017em\u00faren\u00e9 a mierne za\u0161picaten\u00e9 u\u0161i sa mu za\u010dervenaj\u00fa.<\/p>\n\n\n\n \u201eNie je to pl\u00e1\u0161\u0165, ale kab\u00e1t,\u201c odvet\u00ed podr\u00e1\u017edene. \u201eA je to potrebn\u00e9. \u010co keby ma niekto nato\u010dil?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTak to vyma\u017eem svojou<\/em> m\u00e1giou,\u201c \u0161of\u00e9r pot\u013eapk\u00e1 tablet na kolen\u00e1ch a u\u0161krnie sa.<\/p>\n\n\n\n \u201ePche, \u017ee m\u00e1gia!\u201c zag\u00fa\u013ea o\u010dami mu\u017e v kab\u00e1te a natiahne si sp\u00e4\u0165 kapuc\u0148u. Vidie\u0165 v nej len dve jasn\u00e9 zelen\u00e9 bodky. Pozrie na znuden\u00fdch vojakov. V ruk\u00e1ch dr\u017eia samopaly, z\u00edvaj\u00fa alebo si \u0161\u00fachaj\u00fa ruky. Zavrt\u00ed hlavou a povzdychne si.<\/p>\n\n\n\n Oto\u010d\u00ed sa sp\u00e4\u0165 k panel\u00e1ku. Zdvihne ruky dla\u0148ami napred\u2026<\/p>\n\n\n\n \u201eM\u00e1gia je len veda, ktorej e\u0161te nerozumieme,\u201c povie \u0161of\u00e9r pobavene a dod\u00e1. \u201eTy, a nepom\u00fd\u013e sa ako minule!\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eChyby sa st\u00e1vaj\u00fa,\u201c preced\u00ed cez zuby. \u201eNem\u00f4\u017eem za to, \u017ee tam bol chutnej\u0161\u00ed subjekt.\u201c<\/p>\n\n\n\n Zves\u00ed ramen\u00e1 a luskne prstami. Vzduch sa zavln\u00ed a \u0161\u00edri sa do v\u0161etk\u00fdch str\u00e1n. Svetl\u00e1 na ulici jedno po druhom hasn\u00fa, rovnako aj t\u00fdch p\u00e1r okien a zvuky ust\u00fapia do \u00fazadia.<\/p>\n\n\n\n \u201eIdeme na to,\u201c tlesne dla\u0148ami a vykro\u010d\u00ed k najbli\u017e\u0161ej br\u00e1ne.<\/p>\n\n\n\n *<\/p>\n\n\n\n Bum!<\/em><\/p>\n\n\n\n Milan sa zo sna zamra\u010d\u00ed a prevr\u00e1ti sa na druh\u00fd bok.<\/p>\n\n\n\n Bum! Bum!<\/em><\/p>\n\n\n\n Milan nes\u00fahlasne zabru\u010d\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Bum! Bum! Bum!<\/em><\/p>\n\n\n\n Otvor\u00ed zlepen\u00e9 vie\u010dka, k\u00fatikom oka zachyt\u00ed tie\u0148 za oknom a op\u00e4\u0165 ich zavrie. Ke\u010f si mozog uvedom\u00ed, \u010do videl, je neskoro.<\/p>\n\n\n\n Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa okno roztrie\u0161ti. Aj ke\u010f v\u00e4\u010d\u0161inu ostr\u00fdch \u00falomkov zachyt\u00ed z\u00e1clona, zop\u00e1r ich let\u00ed k Milanovi. Kryje si hlavu. Ch\u00fali sa do klbka. Man\u017eelka sa ved\u013ea strhne zo sna a rozkri\u010d\u00ed sa z pln\u00fdch p\u013e\u00fac. Tak\u00fd t\u00f3n z jej \u00fast jak\u017eiv nepo\u010dul.<\/p>\n\n\n\n Z ved\u013eaj\u0161ej izby po\u010duje \u00fapenliv\u00e9 volanie det\u00ed. Vchodov\u00e9 dvere zapraskaj\u00fa, oz\u00fdvaj\u00fa sa odtia\u013e v\u00fdkriky, rozkazy v cudzom jazyku. Chv\u00ed\u013eu mu trv\u00e1, k\u00fdm si utriedi my\u0161lienky a rozozn\u00e1 ho. Vtom vyletia bezpe\u010dnostn\u00e9 dvere zo z\u00e1rubne. Milan v\u0161ak nemysl\u00ed na to, ako je to mo\u017en\u00e9. V hlave m\u00e1 len jedin\u00e9.<\/p>\n\n\n\n Nem\u010dina? \u010co to m\u00e1, kurva, znamena\u0165?<\/em><\/p>\n\n\n\n \u201eAuf den Boden!\u201c po\u010duje, ako na neho ktosi kri\u010d\u00ed spoza oslepuj\u00facej \u017eiary baterky.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co si to dovo\u013eujete?!\u201c ohrad\u00ed sa, ale dakto ho zrazu schmatne za py\u017eamo, stiahne z postele a hod\u00ed na zem.<\/p>\n\n\n\n Milan dopadne na brucho a ako mu z p\u013e\u00fac unik\u00e1 vzduch, v mysli zanad\u00e1va, \u017ee si objednali tak\u00fa vysok\u00fa poste\u013e. Vo\u013eakto mu zozadu pri\u0161liapne kolenom krk a kri\u010d\u00ed na neho po nemecky. Niekto in\u00fd mu na ruky nasadzuje chladn\u00e9 kovov\u00e9 put\u00e1.<\/p>\n\n\n\n Zasran\u00ed liber\u00e1li! Kone\u010dne si po m\u0148a pri\u0161li! Fa\u0161isti! E\u0161te aj ich re\u010dou rozpr\u00e1vaj\u00fa. Vraj kon\u0161pir\u00e1cie.<\/em><\/p>\n\n\n\n Milana nadvihn\u00fa zo zeme, dr\u017eia ho v predklone a \u0165ahaj\u00fa ho medzi sebou. Nedovolia mu obzrie\u0165 sa, len na okamih zahliadne Evu sp\u00fatan\u00fa na zemi. Ju nepri\u013eahli, ale vlieva sa mu do \u017e\u00edl \u010fal\u0161\u00ed n\u00e1val zlosti. Ru\u017eov\u00fa no\u010dn\u00fa ko\u0161e\u013eu m\u00e1 vyhrnut\u00fa, nem\u00e1 nohavi\u010dky, parkety pod \u0148ou sa leskn\u00fa.<\/p>\n\n\n\n Milan sa pok\u00fasi vzdorova\u0165, ale ruky, ktor\u00e9 ho dr\u017eia, zovr\u00fa stisk. Vyp\u00fali o\u010di, dych sa mu zadrhne.<\/p>\n\n\n\n Vyved\u00fa ho na chodbu. Zvl\u00e1\u0161tne. Zvy\u0161n\u00e9 tri byty maj\u00fa dvere zavret\u00e9, nevych\u00e1dza z nich \u017eiaden hluk ani svetlo. Susedia ur\u010dite \u0161pehuj\u00fa situ\u00e1ciu cez priezor.<\/p>\n\n\n\n Zamieria k v\u00fd\u0165ahom, jeden je u\u017e otvoren\u00fd. Jazda netrv\u00e1 dlho, Milan sleduje \u0161pinav\u00e9 dla\u017edice, po ktor\u00fdch kr\u00e1\u010da bos\u00fd, za\u010d\u00edna mu by\u0165 zima. Hne\u010f ako prejd\u00fa cez br\u00e1nu, oprie sa do neho studen\u00fd vietor a chlad sa mu zaryje hlboko pod ko\u017eu a do kost\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Ulica je tmav\u00e1, lampy asi nefunguj\u00fa, po\u010duje hlasy v nem\u010dine, hlavu sa u\u017e dv\u00edha\u0165 nesna\u017e\u00ed, iba kmit\u00e1 o\u010dami a sna\u017e\u00ed sa zhodnoti\u0165 situ\u00e1ciu. \u017diadnych zvedavcov v\u0161ak prekvapivo nikde nevid\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Zi\u0161li z chodn\u00edka na parkovisko a Milan vzdych\u00e1 od bolesti. Doposia\u013e mu rokmi rozdroben\u00fd bet\u00f3n neprek\u00e1\u017eal, dokonca bol proti jeho v\u00fdmene za asfalt. Pri\u0161lo mu to ako vyhadzovanie pe\u0148az\u00ed, zas by sa vo\u013eajak\u00fd kapitalista nabalil. Zakopne palcom o tr\u010diaci kame\u0148, c\u00edti, ako sa mu l\u00e1me necht a do o\u010d\u00ed sa mu hrn\u00fa slzy.<\/p>\n\n\n\n Vojakov to nezauj\u00edma a \u010falej ho \u0165ahaj\u00fa cez parkovisko.<\/p>\n\n\n\n Milan rozd\u00fdchava boles\u0165, po\u010duje otv\u00e1ranie dver\u00ed dod\u00e1vky a zakr\u00e1tko v \u017eiare bateriek vid\u00ed jej koles\u00e1 a farbu \u2013 je biela, ni\u010d in\u00e9 sa o nej poveda\u0165 ned\u00e1.<\/p>\n\n\n\n Ne\u0161etrne ho hodia dnu a zatvoria. \u010ciesi ruky ho nadvihn\u00fa a pom\u00f4\u017eu mu postavi\u0165 sa. Milan sa rozhliadne. Nie je s\u00e1m. S\u00fa tam \u010fal\u0161\u00ed traja \u013eudia. Dvaja cigo\u0161i<\/em>, to oni mu pomohli, a vzadu v rohu sed\u00ed zamra\u010den\u00fd chlap\u00edk zhruba v jeho veku.<\/p>\n\n\n\n Cig\u00e1ni<\/em> si sadn\u00fa sp\u00e4\u0165 na zem a Milan urob\u00ed to ist\u00e9, len \u010falej od nich, a dod\u00e1vka sa d\u00e1 do pohybu.<\/p>\n\n\n\n \u201eZa \u010do \u0165a zobrali?\u201c sp\u00fdta sa mu\u017e sediaci naproti po chv\u00edli.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co?\u201c nerozumie Milan. Pre\u010do by ho mali zobra\u0165 za nie\u010do.<\/em> Ni\u010d predsa nespravil.<\/p>\n\n\n\n \u201eKomunisti, za \u010do \u0165a zobrali?\u201c<\/p>\n\n\n\n Milan sa zamra\u010d\u00ed a zazrie na cig\u00e1\u0148ov<\/em>. Z\u013eahka zavrtia hlavou. \u201eAk\u00ed komunisti?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eJak ak\u00ed komunisti?!\u201c zavr\u010d\u00ed mu\u017e. \u201e\u0160ak tie hovad\u00e1, \u010do n\u00e1s sem str\u010dili, n\u00e9? Svine skurven\u00e9!\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo nie s\u00fa komunisti, ale fa\u0161isti!\u201c namieta Milan.<\/p>\n\n\n\n \u201eO \u010dom trepe\u0161, doboha! \u0160ak som ich videl na vlastn\u00e9 o\u010di. Komunisti s\u00fa to!\u201c<\/p>\n\n\n\n Bl\u00e1zon<\/em>, pomysl\u00ed si Milan a zavrt\u00ed hlavou. Sed\u00edm tu s bl\u00e1znom. \u010co nevid\u00ed ich uniformy? Blesky, lebky? \u010cist\u00ed fa\u0161isti!<\/em><\/p>\n\n\n\n Op\u00e4\u0165 h\u013ead\u00e1 pomoc u tmav\u00fdch<\/em>, ale t\u00ed sa staraj\u00fa o seba a im nevenuj\u00fa pozornos\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eTak za \u010do \u0165a zobrali?\u201c<\/p>\n\n\n\n Milan si povzdychne a zavrt\u00ed hlavou. \u201eNeviem, za ni\u010d. Ni\u010d som neurobil.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNo nie\u010do asi \u00e1no,\u201c u\u0161krnie sa mu\u017e a \u010dosi e\u0161te dod\u00e1, ale Milan ho nepo\u010d\u00fava. Prem\u00fd\u0161\u013ea, \u010do tak\u00e9 spravil, \u017ee si toto zasl\u00fa\u017eil. Ak\u00fd z\u00e1kon poru\u0161il? Dane platil, nikomu neubl\u00ed\u017eil, so susedmi vych\u00e1dzal dobre, aj ke\u010f ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 z nich boli smrad\u013eav\u00ed liber\u00e1li. Ale on nechal na pokoji ich a oni jeho.<\/p>\n\n\n\n Dod\u00e1vka cestou nadskakuje, nieko\u013eko r\u00e1z zastan\u00fa na dlh\u0161\u00ed \u010das, potom sa dvere otvoria a niekoho hodia dnu. Takto sa to opakuje, a\u017e k\u00fdm nie je kde sedie\u0165 a tla\u010dia sa jeden na druh\u00e9ho. Hovoria r\u00f4znymi jazykmi.<\/p>\n\n\n\n Ale ako to? To\u013eko n\u00e1rodnost\u00ed u n\u00e1s ani ne\u017eije.<\/em><\/p>\n\n\n\n Milan d\u00fdcha nosom, vie\u010dka mu o\u0165a\u017eievaj\u00fa. Vzduch je ka\u017ed\u00fdm zastaven\u00edm \u0165a\u017e\u0161\u00ed, to m\u00e1lo, \u010do sa do dod\u00e1vky pri otvoren\u00ed vleje, behom p\u00e1r kr\u00e1tkych chv\u00ed\u013e vyd\u00fdchaj\u00fa. Teplota sa zvy\u0161uje, smrad je ne\u00fanosn\u00fd. Pot, zvratky, \u0161\u0165anky a Milan m\u00e1 pocit, \u017ee sa ktosi posral.<\/p>\n\n\n\n Dod\u00e1vka op\u00e4\u0165 zastane a Milan sa tisne na suseda. Po\u010duje, ako sa otv\u00e1raj\u00fa dvere, a pripravuje sa na n\u00e1val vzduchu. Ten aj pr\u00edde. Zhlboka sa nad\u00fdchne a chyst\u00e1 sa potla\u010di\u0165 \u010falej, aj ke\u010f u\u017e nem\u00e1 kam.<\/p>\n\n\n\n \u013dudia v\u0161ak jeden po druhom vystupuj\u00fa. Zvonka sa oz\u00fdvaj\u00fa v\u00fdkriky, op\u00e4\u0165 v nem\u010dine.<\/p>\n\n\n\n Milan sa nevie do\u010dka\u0165 \u010derstv\u00e9ho vzduchu. Priestor okolo neho sa uvo\u013e\u0148uje, pok\u00fa\u0161a sa postavi\u0165, ale st\u0155pla mu noha a pad\u00e1 na zem. V poslednom okamihu ho ktosi zachyt\u00ed.<\/p>\n\n\n\n V\u010fa\u010dne sa pok\u00fasi o \u00fasmev. Op\u00e4\u0165 jeden z t\u00fdch dvoch cig\u00e1\u0148ov<\/em>.<\/p>\n\n\n\n Milan bos\u00fdmi nohami dopadne na chladn\u00fd bet\u00f3n a \u010fakuje, \u017ee je aspo\u0148 hladk\u00fd. Vyrovn\u00e1 sa, za\u017em\u00fari o\u010di a rozhliada sa.<\/p>\n\n\n\n Stoja na ve\u013ekom parkovisku osvetlenom \u017eiarou siln\u00fdch reflektorov. Tiahne sa, kam a\u017e dovid\u00ed a e\u0161te \u010falej. Bielych dod\u00e1vok je nav\u00f4kol ne\u00farekom, z ka\u017edej vystupuj\u00fa \u013eudia r\u00f4zneho pohlavia, veku a farby pleti. V dia\u013eke vid\u00ed dokonca autobusy.<\/p>\n\n\n\n St\u00e1le je hlbok\u00e1 noc. Aspo\u0148 si to mysl\u00ed. Pre\u010do by inak svietili?<\/p>\n\n\n\n \u201eSchneller, schneller!\u201c kri\u010d\u00ed na neho vojak v nemeckej uniforme a so samopalom na hrudi. Z o\u010d\u00ed mu nesr\u0161\u00ed nen\u00e1vis\u0165, sk\u00f4r nez\u00e1ujem. Nie je s\u00e1m. \u010eal\u0161\u00ed sa prech\u00e1dzaj\u00fa pomedzi \u013eud\u00ed, br\u00e1nia im v rozhovoroch a smeruj\u00fa ich k ne\u010falek\u00e9mu \u0161irok\u00e9mu port\u00e1lu.<\/p>\n\n\n\n Nevie \u010do robi\u0165, a tak nasleduje ostatn\u00fdch. Nie je jedin\u00fd, kto je oble\u010den\u00fd v py\u017eame, podaktor\u00ed s\u00fa v civilnom, papu\u010diach, \u010di len v jednej, alebo \u00faplne bez nich.<\/p>\n\n\n\n Stoj\u00ed v dlhom rade, ledva sa h\u00fdbe. Prekra\u010duje z nohy na nohu, h\u013ead\u00ed do zeme, ruky m\u00e1 schovan\u00e9 pod pazuchami a s\u0165ahuje ramen\u00e1. Zuby mu drkoc\u00fa, trasie sa na celom tele. Je v\u010fa\u010dn\u00fd za teplo vy\u017earuj\u00face z \u013eud\u00ed v\u00f4kol neho.<\/p>\n\n\n\n St\u00e1le sa sna\u017e\u00ed pr\u00eds\u0165 na to, \u010do sa to deje. Odkia\u013e sa tu vzalo to\u013eko Nemcov? Kam to id\u00fa? Kam ber\u00fa t\u00fdch \u013eud\u00ed? Kam ber\u00fa jeho a hlavne pre\u010do?<\/p>\n\n\n\n D\u00fafa, \u017ee deti a Eva s\u00fa v poriadku. Rozhliadne sa, ale nikde ich nevid\u00ed. Okolo seba m\u00e1 preva\u017ene chlapov, mlad\u0161\u00edch alebo dospievaj\u00facich. V dave sa mihne zop\u00e1r \u017eien \u010di diev\u010dat. \u017diadne mal\u00e9 deti.<\/p>\n\n\n\n \u201eAspo\u0148 \u017ee tak,\u201c hovor\u00ed si u\u017e po nieko\u013ek\u00fdkr\u00e1t s\u00e1m pre seba.<\/p>\n\n\n\n \u201ePros\u00edm?\u201c sp\u00fdta sa star\u010dek po jeho boku, ale Milan neodpoved\u00e1. \u201eChlap\u010de!\u201c vykr\u00edkne star\u0161\u00ed mu\u017e. \u201eVe\u010f ty si bos\u00fd! Odmrzn\u00fa ti nohy. Po\u010dkaj\u2026\u201c Starec sa za\u010dne prehrab\u00e1va\u0165 v batohu, ale Milan ho vid\u00ed len perif\u00e9rne, striedavo h\u013ead\u00ed na zem a na chrb\u00e1t mu\u017ea pred sebou.<\/p>\n\n\n\n \u201eNa!\u201c povie zrazu star\u00fd mu\u017e a n\u00faka Milanovi dva p\u00e1ry hrub\u00fdch pono\u017eiek. \u201eNi\u010d lep\u0161ie nem\u00e1m.\u201c<\/p>\n\n\n\n Milan pozer\u00e1 na pod\u00e1van\u00e9 zrolovan\u00e9 pono\u017eky s b\u00e1z\u0148ou v o\u010diach. Na\u010dahuje za nimi ruky, opatrne, akoby sa mu to len zdalo, a starec ho \u010falej n\u00faka.<\/p>\n\n\n\n Milan ich pevne zovrie, ihne\u010f ich rozbal\u00ed a ne\u0161ikovne poskakuj\u00fac sa ob\u00fava.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010eakujem,\u201c pretla\u010d\u00ed cez stuhnut\u00e9 pery po chv\u00edli, aj ke\u010f mu to je nepr\u00edjemn\u00e9.<\/p>\n\n\n\n Star\u010dek spokojne prik\u00fdvne. \u201eV \u0165a\u017ek\u00fdch chv\u00ed\u013each si mus\u00edme pom\u00e1ha\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n Milan nereaguje, namiesto toho si v duchu odvrkne. \u017de \u0165a\u017ek\u00e9 chv\u00edle. Ke\u010f sa toto nedorozumenie vysvetl\u00ed, za\u017ealuje t\u00fdch, \u010do mu to urobili! To im v demokratickej krajine nem\u00f4\u017ee prejs\u0165, niekoho v noci vytiahnu\u0165 z postele a odviez\u0165 ktovie kam! Je predsa nevinn\u00fd, ni\u010d nespravil!<\/p>\n\n\n\n Pred o\u010dami sa mu u\u017e mihaj\u00fa p\u00edsmenk\u00e1, k\u00fatiky \u00fast sa dv\u00edhaj\u00fa, hreje ho pri srdci. Vid\u00ed sa doma v ko\u017eenom kresle, ako h\u013ead\u00ed do monitora a vedie diskusie s cudzincami ako ka\u017ed\u00fd de\u0148. V mysli sa mu vyn\u00e1ra rozsiahly status, slov\u00e1 sa sp\u00e1jaj\u00fa, vytv\u00e1raj\u00fa vety\u2026<\/p>\n\n\n\n \u201eVe\u010f po\u010dkajte,\u201c unikne mu z \u00fast a obzrie sa, \u010di ho niekto nepo\u010dul. Nik si ho nev\u0161\u00edma, len starec sa na neho pozer\u00e1 s obavami v o\u010diach.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010eal\u0161\u00ed!\u201c zakri\u010d\u00ed niekto a Milan sa oto\u010d\u00ed. Je na rade.<\/p>\n\n\n\n Pod\u00edde bli\u017e\u0161ie a pozrie sa na mu\u017ea v civilnom oble\u010den\u00ed. Nie je od neho ove\u013ea star\u0161\u00ed. Sed\u00ed za mal\u00fdm stolom, na ktorom je ledva priestor na p\u00e1r k\u00faskov papiera, pred sebou m\u00e1 tablet. H\u013ead\u00ed na Milana cez okr\u00fahle okuliare s tenk\u00fdm r\u00e1mikom. \u00da\u010des m\u00e1 starom\u00f3dny, cesti\u010dku na pravej strane, vlasy mu dr\u017eia pravdepodobne v\u010faka g\u00e9lu. Na sebe m\u00e1 vo\u013en\u00e9 siv\u00e9 sako, pod n\u00edm bielu ko\u0161e\u013eu \u017eiariacu novotou a Milan si v\u0161imne, \u017ee mu\u017eovi obop\u00edna rameno ak\u00e1si \u010derven\u00e1 p\u00e1ska.<\/p>\n\n\n\n Zop\u00e1rkr\u00e1t na neho za\u017emurk\u00e1 ako na zjavenie. Pozrie sa do str\u00e1n. Ka\u017ed\u00fdch p\u00e1r metrov je jeden st\u00f4l, za ktor\u00fdm sed\u00ed podobne vyzeraj\u00faci mu\u017e alebo \u017eena.<\/p>\n\n\n\n \u201eMeno?\u201c sp\u00fdta sa nezn\u00e1my a namieri na neho zadn\u00fa kameru tabletu.<\/p>\n\n\n\n Milan zovrie pery a pri\u017em\u00fari o\u010di. \u201ePre\u010do som tu?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eMeno?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eChcem hovori\u0165 s va\u0161\u00edm nadriaden\u00fdm! Okam\u017eite!\u201c<\/p>\n\n\n\n Mu\u017e na kratu\u010dk\u00fd okamih vykukne spoza tabletu, zdvihne jedno obo\u010die, prav\u00e9, a nezaujato zopakuje: \u201eMeno?\u201c<\/p>\n\n\n\n Milan si namiesto odpovede zalo\u017e\u00ed ruky cez hru\u010f. C\u00edti, ako mu srdce bije opreteky.<\/p>\n\n\n\n Mu\u017e za stolom si povzdychne, ne\u0161\u0165astne zavrt\u00ed hlavou, \u010dosi na\u0165uk\u00e1 do tabletu, polo\u017e\u00ed ho displejom nadol a uprene sa pozrie na Milana. Ten chv\u00ed\u013eu \u010dak\u00e1, \u017ee si d\u00e1 chlap\u00edk dolu e\u0161te aj okuliare, ale ni\u010d tak\u00e9 nesprav\u00ed. Len sa na\u0148ho bez \u017emurknutia pozer\u00e1 a ml\u010d\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Milan sa sna\u017e\u00ed vydr\u017ea\u0165, ale upren\u00fd poh\u013ead mu za\u010d\u00edna by\u0165 \u010doraz nepr\u00edjemnej\u0161\u00ed. Napriek tomu, \u017ee mu je zima, pot\u00ed sa, nasucho preglgne a zrakom bl\u00fadi nav\u00f4kol. Nik sa mu nechyst\u00e1 pom\u00f4c\u0165. Dokonca aj starec kamsi zmizol.<\/p>\n\n\n\n Z tmy za mu\u017eom sa zrazu vynor\u00ed dvojica vojakov so samopalmi a s ov\u010diakom bez n\u00e1hubku. Vyzer\u00e1 pokojne, m\u00e1 vyplazen\u00fd jazyk a tv\u00e1ri sa, akoby sa usmieval. Ke\u010f sa v\u0161ak pribl\u00ed\u017ei k Milanovi, vycer\u00ed zuby a zavr\u010d\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Milan ust\u00fapi a naraz\u00ed do chlap\u00edka za sebou.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co je tu za probl\u00e9m?\u201c sp\u00fdta sa Nemec a Milan si to ihne\u010f preklad\u00e1.<\/p>\n\n\n\n \u201eNechce mi poveda\u0165 meno.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eMeno,\u201c prik\u00e1\u017ee vojak a namieri Milanovi hlav\u0148ou na hru\u010f. \u013dudia naokolo ustupuj\u00fa, l\u00edhaj\u00fa si k zemi, in\u00ed sa len prikr\u010dia.<\/p>\n\n\n\n Milan op\u00e4\u0165 nasucho preglgne a sna\u017e\u00ed sa rozlepi\u0165 pery, ale nejde to.<\/p>\n\n\n\n \u201eMeno!\u201c zavr\u010d\u00ed vojak a prstom pomaly tisne sp\u00fa\u0161\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eMilan!\u201c vyh\u0155kne zo seba r\u00fdchlo. \u201eMilan Mazn\u00e1k.\u201c<\/p>\n\n\n\n Mu\u017e za stolom zoberie do r\u00fak tablet, beh\u00e1 po \u0148om prstom, a\u017e sa napokon zastav\u00ed, mierne podvihne o\u010di a vr\u00e1ti ich sp\u00e4\u0165 k displeju. \u201eMilan Mazn\u00e1k. T\u00e1bor 3, Sektor D, ruku,\u201c povie a natiahne k nemu svoju.<\/p>\n\n\n\n Milan neisto vystrie prava\u010dku. Mu\u017e ju uchop\u00ed, oto\u010d\u00ed dla\u0148ou nahor, druhou mu na predlaktie prilo\u017e\u00ed ak\u00fdsi pr\u00edstroj a silno zatla\u010d\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Milanovi sa do o\u010d\u00ed nahrn\u00fa slzy, vykr\u00edkne, div \u017ee sa mu nepodlomia kolen\u00e1. \u010cosi ho pichlo na viacer\u00fdch miestach tela. V \u013eavej nohe, rebr\u00e1ch, na z\u00e1tylku.<\/p>\n\n\n\n Mu\u017e odtiahne pr\u00edstroj, odlo\u017e\u00ed ho kamsi pod st\u00f4l a zakri\u010d\u00ed: \u201e\u010eal\u0161\u00ed!\u201c<\/p>\n\n\n\n Vojak mu pohybom hlavne nazna\u010d\u00ed, aby pokra\u010doval. Milan nevie, kam \u00eds\u0165, a tak nasleduje ostatn\u00fdch, aj tak v\u0161etci id\u00fa jedn\u00fdm smerom. Nem\u00e1 potuchy, ko\u013eko ich je, ale musia tam by\u0165 stovky \u013eud\u00ed a v\u0161etci poslu\u0161ne kr\u00e1\u010daj\u00fa vo\u013eakde do tmy a \u010falej a\u017e k svetl\u00e1m v dia\u013eke.<\/p>\n\n\n\n Nikto sa nepok\u00fa\u0161a o odpor? Ako je to mo\u017en\u00e9?<\/p>\n\n\n\n Pono\u017eky od starca ho na\u010falej zohrievaj\u00fa, ale u\u017e c\u00edti, ako cez ne presakuje chlad. Nepotrv\u00e1 to dlho a aj tie mu bud\u00fa nani\u010d.<\/p>\n\n\n\n \u010co som komu spravil?<\/em> premieta si v hlave, no na ni\u010d nedok\u00e1\u017ee pr\u00eds\u0165.<\/p>\n\n\n\n Svetl\u00e1 pred n\u00edm s\u00fa \u010doraz jasnej\u0161ie. U\u017e rozozn\u00e1va plot a viacer\u00e9 br\u00e1ny s n\u00e1pismi.<\/p>\n\n\n\n \u010co to hovoril ten chlap\u00edk? T\u00e1bor? Ak\u00fd t\u00e1bor?!<\/em><\/p>\n\n\n\n Milan sa zastav\u00ed uprostred kroku, zozadu do\u0148ho ktosi naraz\u00ed.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co bl\u00e1zni\u0161, ty vole?!\u201c obor\u00ed sa na neho mlad\u00fd chalan s dredmi a kr\u00fatiac hlavou okolo neho prejde.<\/p>\n\n\n\n \u201eNecho\u010fte tam!\u201c zakri\u010d\u00ed Milan a obzer\u00e1 sa po \u013eu\u010foch, a\u017e teraz si ich za\u010dal skuto\u010dne v\u0161\u00edma\u0165. \u201eChc\u00fa n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch zabi\u0165!\u201c<\/p>\n\n\n\n S\u00fa r\u00f4zneho veku. Od skuto\u010dne mlad\u00fdch, \u010do h\u00e1dam ani nedov\u0155\u0161ili dospelos\u0165, a\u017e po ledva sa vle\u010d\u00facich starcov. Od vlasat\u00fdch po vyholen\u00fdch, vy\u0161portovan\u00fdch aj usaden\u00fdch dom\u00e1cim \u017eivotom.<\/p>\n\n\n\n Milan stoj\u00ed na mieste a kri\u010d\u00ed. Ob\u010das sa pri \u0148om niekto zastav\u00ed, ale inak si ho nev\u0161\u00edmaj\u00fa. Obr\u00e1ti sa a vtom sa z tmy op\u00e4\u0165 vynoria vojaci so psom. Zasp\u00e4tkuje a napokon sa oto\u010d\u00ed sp\u00e4\u0165 za svetlami a prid\u00e1 do kroku. Zastane a\u017e pred obrovsk\u00fdm termin\u00e1lom tiahnucim sa \u010faleko do oboch str\u00e1n. Lemuj\u00fa ho vysok\u00e9 kovov\u00e9 br\u00e1ny s v\u00fdvesn\u00fdmi \u0161t\u00edtmi vo viacer\u00fdch jazykoch.<\/p>\n\n\n\n Pomedzi \u013eud\u00ed behaj\u00fa vysmiat\u00ed stevardi a stevardky v rovno\u0161at\u00e1ch a pom\u00e1haj\u00fa straten\u00fdm n\u00e1js\u0165 spr\u00e1vnu cestu.<\/p>\n\n\n\n Jeden tak\u00fd sa zastav\u00ed pri Milanovi a zaraz mu uk\u00e1\u017ee \u017eiarivobiely chrup. \u201eS dovolen\u00edm,\u201c povie, zdvihne Milanovi prav\u00fa ruku a posvieti si na \u0148u.<\/p>\n\n\n\n A\u017e teraz si Milan v\u0161imne \u010derstv\u00e9 tetovanie. Okraje \u010d\u00edsel a p\u00edsmen s\u00fa st\u00e1le za\u010dervenan\u00e9, vid\u00ed zaschnut\u00fa krv.<\/p>\n\n\n\n Stevard kombin\u00e1ciu naskenuje, pozrie do tabletu a aj ke\u010f \u00fasmev zost\u00e1va nemenn\u00fd, Milan si v\u0161imne drobn\u00e9 zvlnenie obo\u010dia.<\/p>\n\n\n\n \u201eT\u00e1bor 3, piata br\u00e1na napravo, nem\u00f4\u017eete ju min\u00fa\u0165, je tam tla\u010denica. Prajem pr\u00edjemn\u00fd pobyt!\u201c odrapoce a od\u00edde pom\u00e1ha\u0165 komusi \u010fal\u0161iemu.<\/p>\n\n\n\n \u010co sa to, kurva, deje?! Ak\u00fd pobyt? Kde som tom? V pekle? Umrel som? Sn\u00edva sa mi to? Toto nem\u00f4\u017ee by\u0165 re\u00e1lne!<\/em><\/p>\n\n\n\n Milan sa u\u0161tipne do ruky, omylom priamo na tetovan\u00ed, a zasku\u010d\u00ed od bolesti.<\/p>\n\n\n\n Bol\u00ed to re\u00e1lne<\/em>, pomysl\u00ed si a potriasaj\u00fac rukou vo vzduchu sa vyd\u00e1va h\u013eada\u0165 piatu br\u00e1nu.<\/p>\n\n\n\n Zva\u017euje, \u017ee by u\u0161iel, ale zaka\u017ed\u00fdm, ke\u010f sa oto\u010d\u00ed, zbad\u00e1 dvojicu vojakov so psom. Nie je si ist\u00fd, \u010di ide o t\u00fdch ist\u00fdch, ale nemieni to zis\u0165ova\u0165.<\/p>\n\n\n\n Piatu br\u00e1nu skuto\u010dne nemus\u00ed dlho h\u013eada\u0165. Vid\u00ed ju u\u017e z dia\u013eky a vedie k nej poriadne dlh\u00fd z\u00e1stup \u013eud\u00ed \u2013 preva\u017ene mu\u017ei v jeho veku, ale aj zop\u00e1r mlad\u00fdch. Zazrie viacero drsne vyzeraj\u00facich chlap\u00edkov a sna\u017e\u00ed sa im vyhn\u00fa\u0165, ale podobn\u00fdch skupiniek je viacero.<\/p>\n\n\n\n Kone\u010dne sa dostane dopredu, sleduje chlapa pred sebou, ako strk\u00e1 ruku s tetovan\u00edm pred skener, turniket ho vpust\u00ed \u010falej, urob\u00ed zop\u00e1r krokov a zmizne v tme.<\/p>\n\n\n\n Milan urob\u00ed to ist\u00e9, poc\u00edti tlak po celom tele akoby sa do neho oprel samotn\u00fd vzduch a ocitne sa uprostred davu v tmavom tuneli. Nech\u00e1 sa n\u00edm un\u00e1\u0161a\u0165. Ani ve\u013emi nem\u00e1 na v\u00fdber, stoja rameno pri ramene. Vymie\u0148aj\u00fa si teplo a mie\u0161aj\u00fa telesn\u00e9 pachy. V\u00f4kol neho sa striedaj\u00fa jazyky a ke\u010f sa sk\u00fasi niekoho \u010dosi sp\u00fdta\u0165, doty\u010dn\u00fd bu\u010f len mykne plecami, alebo na\u0148ho nech\u00e1pavo pozer\u00e1.<\/p>\n\n\n\n Ob\u010das sa postav\u00ed na \u0161pi\u010dky, ale ponad hlavy toho ve\u013ea nevid\u00ed. Len svetlo na konci tunela, ktor\u00fd nie je a\u017e tak \u010faleko. Z\u00e1stup sa z \u010dasu na \u010das spomal\u00ed, ale netrv\u00e1 to dlho a pokra\u010duj\u00fa \u010falej.<\/p>\n\n\n\n Postupne k nemu doliehaj\u00fa zvuky zvonka. Hlavne ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo hlasov. Brechot psov, pokriky a rozkazy v nemeckom jazyku, tu a tam smiech, p\u00edskanie, ale aj \u010dosi in\u00e9, \u010do v danom okamihu nedok\u00e1\u017ee zaradi\u0165. Ak\u00fdsi rytmick\u00fd mechanick\u00fd zvuk a sy\u010danie.<\/p>\n\n\n\n V\u00fdchod sa bl\u00ed\u017ei, ale cez siln\u00e9 svetlo nedok\u00e1\u017ee ni\u010d rozozna\u0165 a tak to zost\u00e1va aj nieko\u013eko okamihov po tom, \u010do tunel opust\u00ed a mus\u00ed si zacloni\u0165 o\u010di pred siln\u00fdm slne\u010dn\u00fdm svetlom. Je de\u0148, ale to nie je d\u00f4vod, pre\u010do zastane a za\u010dne ustupova\u0165, ke\u010f sa mu vr\u00e1ti zrak.<\/p>\n\n\n\n Aj drsne vyzeraj\u00facim chlapom sa pri poh\u013eade na star\u00e9 n\u00e1kladn\u00e9 vozne podlomia kolen\u00e1. Podaktor\u00ed k\u013ea\u010dia pred vojakmi a prosia o milos\u0165, ale oni na nich iba kri\u010dia a mieria zbra\u0148ami.<\/p>\n\n\n\n Zaznej\u00fa prv\u00e9 v\u00fdstrely a Milan sa prikr\u010d\u00ed. Srdce mu divoko bije, o\u010di m\u00e1 do\u0161iroka otvoren\u00e9, tepl\u00fd mo\u010d mu stek\u00e1 po stehne a\u017e k l\u00fdtkam a vp\u00edja sa do darovan\u00fdch pono\u017eiek.<\/p>\n\n\n\n Rozkazy vojakov vn\u00edma len okrajovo, h\u013ead\u00ed na mlad\u00edka le\u017eiaceho na zemi s vyholenou hlavou a s rukami roztiahnut\u00fdmi na Je\u017ei\u0161a. V o\u010diach m\u00e1 pr\u00e1zdny poh\u013ead. Spod ruk\u00e1va mu vyk\u00faka k\u00fasok tetovania. Ak\u00fdsi text p\u00edsan\u00fd \u0161vabachom a \u010d\u00edslice.<\/em> Pod bezvl\u00e1dnym telom sa zv\u00e4\u010d\u0161uje \u010derven\u00e1 kalu\u017e.<\/p>\n\n\n\n V\u00e4\u010d\u0161ina chlapov ustupuje a pokra\u010duje, ale dvaja sa tomu prizeraj\u00fa a zat\u00ednaj\u00fa p\u00e4ste. Zdvihn\u00fa sa proti nim hlavne samopalov, podaktor\u00ed vojaci maj\u00fa v tv\u00e1rach v\u00fdraz hovoriaci: Len do toho<\/em>. Chlapi si to napokon rozmyslia, venuj\u00fa posledn\u00fd poh\u013ead telu na zemi a ust\u00fapia.<\/p>\n\n\n\n Milan nasleduje ostatn\u00fdch. Striedavo ich vyberaj\u00fa zo z\u00e1stupu a vhadzuj\u00fa do star\u00fdch voz\u0148ov, ktor\u00e9 u\u017e teraz vyzeraj\u00fa plno. Zamre\u017eovan\u00e9 okn\u00e1 s\u00fa mal\u00e9, vidno v nich bled\u00e9 tv\u00e1re s vystra\u0161en\u00fdmi o\u010dami.<\/p>\n\n\n\n Do jedn\u00e9ho z nich stiahnu aj Milana. Teplo a smrad ho priv\u00edtaj\u00fa s otvorenou n\u00e1ru\u010dou. Stoj\u00ed op\u00e4\u0165 rameno k ramenu s cudzincami. S mu\u017emi, ktor\u00fdch v \u017eivote nevidel.<\/p>\n\n\n\n Nah\u00e1d\u017eu tam e\u0161te zop\u00e1r \u010fal\u0161\u00edch \u013eud\u00ed a zavr\u00fa dvere. Milan po\u010duje \u0161trnganie re\u0165aze a kr\u00e1tko nato sa vlak pohne.<\/p>\n\n\n\n *<\/p>\n\n\n\n Milan nevie ako, ale podarilo sa im posada\u0165 si. Nohy maj\u00fa skr\u00ed\u017een\u00e9, h\u00fdba\u0165 sa je nemo\u017en\u00e9, potrebu vykon\u00e1vaj\u00fa tam, kde pr\u00e1ve s\u00fa. R\u00e1d by povedal, \u017ee si zvykol na smrad, ale nie je to tak. U\u017e len nem\u00e1 \u010do vyvr\u00e1ti\u0165. Sprvu sa za to hanbil, ale nebol jedin\u00fd, \u010do to nevydr\u017eal.<\/p>\n\n\n\n Z r\u00f4znych k\u00fatov sa oz\u00fdva pla\u010d a stonanie.<\/p>\n\n\n\n *<\/p>\n\n\n\n Nem\u00e1 potuchy, ako dlho u\u017e id\u00fa. Nieko\u013ekokr\u00e1t sa pristihne, \u017ee zaspal alebo odpadol. Nie je v tom ve\u013ek\u00fd rozdiel. Pri ka\u017edom prebrat\u00ed sa zist\u00ed, \u017ee sa vlak st\u00e1le h\u00fdbe.<\/p>\n\n\n\n *<\/p>\n\n\n\n U\u017e nik nepla\u010de. Cestuj\u00faci v tichosti zn\u00e1\u0161aj\u00fa svoje utrpenie. Z \u00fatr\u017ekov viet, ktor\u00e9 sa k nemu dostali, pochopil, \u017ee niekto zomrel. Je mu teplo, vie\u010dka dr\u017e\u00ed ledva otvoren\u00e9, pery m\u00e1 vysu\u0161en\u00e9.<\/p>\n\n\n\n *<\/p>\n\n\n\n Vlak kone\u010dne spoma\u013euje, a\u017e sa napokon zastav\u00ed. V\u0161etci vo vozni s\u00fa ticho. Zvonku po\u010duj\u00fa bl\u00ed\u017eiace sa hlasy, re\u0165az za\u0161trng\u00e1 a dvere sa otvoria. Dnu nakukn\u00fa vojaci so znechuten\u00fdmi v\u00fdrazmi v tv\u00e1rach.<\/p>\n\n\n\n \u201ePite!\u201c povie jeden z nich, namieri na nich hadicu a povol\u00ed koh\u00fatik.<\/p>\n\n\n\n T\u00ed najbli\u017e\u0161ie dostan\u00fa priamy z\u00e1sah siln\u00fdm pr\u00fadom studenej vody. Milan pije a lap\u00e1 vzduch, \u017em\u00fdka si mokr\u00e9 vlasy, olizuje pery. V\u0161imne si, ako si podaktor\u00ed krkolomne vyzliekaj\u00fa tri\u010dk\u00e1 a vytl\u00e1\u010daj\u00fa z nich drahocenn\u00fa tekutinu rovno do \u00fast.<\/p>\n\n\n\n Pr\u00fad vody ustane rovnako n\u00e1hle, ako sa spustil. Vojaci zavr\u00fa dvere, uzamkn\u00fa ich re\u0165azou a po nieko\u013ek\u00fdch min\u00fatach ne\u010dinnosti sa vlak op\u00e4\u0165 rozh\u00fdbe.<\/p>\n\n\n\n *<\/p>\n\n\n\n Milan u\u017e prest\u00e1vky ani nevn\u00edma. Raz za \u010das im dnu hodia zop\u00e1r bochn\u00edkov chleba. Bij\u00fa sa o ne, vyhr\u00e1vaj\u00fa t\u00ed silnej\u0161\u00ed. M\u0155tvych prib\u00fada, ich tel\u00e1 sa sna\u017eia presun\u00fa\u0165 na jedno miesto, ale \u010dasom sa na to vyka\u0161l\u00fa.<\/p>\n\n\n\n *<\/p>\n\n\n\n Na Milana h\u013eadia pr\u00e1zdne o\u010di suseda. Mlad\u00fd chalan, ni\u010d\u00edm nevynik\u00e1. Vo\u013eakedy sa mo\u017eno aj slu\u0161ne obliekal, staral sa o \u00fa\u010des aj o bradu.<\/p>\n\n\n\n *<\/p>\n\n\n\n Vlak op\u00e4\u0165 zastavuje. T\u00ed, \u010do e\u0161te \u017eij\u00fa a dok\u00e1\u017eu pozbiera\u0165 zvy\u0161ky s\u00edl, sa hrn\u00fa dopredu a \u010dakaj\u00fa. Ke\u010f sa dvere kone\u010dne otvoria, vodu ani jedlo im nik nepod\u00e1va.<\/p>\n\n\n\n \u201eVon!\u201c zaznie rozkaz.<\/p>\n\n\n\n Navz\u00e1jom si pom\u00e1haj\u00fa na nohy, ale nie v\u0161etci vl\u00e1dzu.<\/p>\n\n\n\n Milan sa vy\u0161tver\u00e1 z vlaku a kr\u00edvaj\u00fac od neho ust\u00fapi. Rukou si zaclon\u00ed o\u010di a rozhliada sa.<\/p>\n\n\n\n Stoj\u00ed na n\u00e1stupi\u0161ti zdanlivo uprostred ni\u010doho. V dia\u013eke vid\u00ed nie\u010do ako mal\u00e9 meste\u010dko obkolesen\u00e9 vysok\u00fdm plotom zakon\u010den\u00fdm ostnat\u00fdm dr\u00f4tom. Ka\u017ed\u00fdch p\u00e1r metrov sa t\u00fd\u010di str\u00e1\u017ena ve\u017ea. V zadnej \u010dasti vy\u010dnievaj\u00fa dlh\u00e9 kom\u00edny. Val\u00ed sa z nich \u010dierny dym.<\/p>\n\n\n\n \u201ePohyb!\u201c zaznie \u010fal\u0161\u00ed rozkaz a Milan sa obzrie. Z voz\u0148a ich vyst\u00fapilo pribli\u017ene dvadsa\u0165. To je mo\u017eno \u0161tvrtina z celkov\u00e9ho po\u010dtu. \u010cas\u0165 na vojakov upiera prosebn\u00e9 poh\u013eady, ale nemaj\u00fa sily, aby sa pohli. Zvy\u0161ok u\u017e nevid\u00ed ni\u010d. A ani u\u017e nikdy neuvid\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Milan vykro\u010d\u00ed pred pozdvihnut\u00fdmi hlav\u0148ami a zarad\u00ed sa do z\u00e1stupu v\u00e4z\u0148ov z ostatn\u00fdch vag\u00f3nov. Postupne sa mu vracia cit do n\u00f4h. Zima ho pr\u00e1ve tr\u00e1pi najmenej.<\/p>\n\n\n\n S\u00fa na polceste k t\u00e1boru, ke\u010f sa od vlaku ozv\u00fa v\u00fdstrely. Milan sa prikr\u010d\u00ed, ale neobzrie sa. Nemus\u00ed, vie, \u010do to znamen\u00e1.<\/p>\n\n\n\n Obrovsk\u00e1 kovan\u00e1 br\u00e1na sa otvor\u00ed, u\u017e ke\u010f sa bl\u00ed\u017eia a po blatistej ceste vch\u00e1dzaj\u00fa do T\u00e1bora \u010d\u00edslo 3. Vstupn\u00fd koridor m\u00e1 mo\u017eno kilometer a po oboch stran\u00e1ch nie je jedin\u00fd strom, len hol\u00e1 zem.<\/p>\n\n\n\n Prich\u00e1dzaj\u00fa k druhej br\u00e1ne a Milan rozozn\u00e1va viacer\u00e9 budovy. Vyzeraj\u00fa ako ubytovne, s\u00fa od seba oddelen\u00e9 plotom a tiahnu sa, kam len oko dovid\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Vojaci ich ako-tak zoradia pred jedinou trojposchodovou budovou v \u0161irokom okol\u00ed a zop\u00e1r okamihov sa ni\u010d nedeje. Potom z vchodu vyjde vysok\u00fd \u0161t\u00edhly mu\u017e v priliehavom obleku. Top\u00e1nky sa mu leskn\u00fa \u010distotou, st\u00fapa len na kamenn\u00e9 dla\u017edice a zastane na tri kroky od nich.<\/p>\n\n\n\n Zamra\u010dene si ich prezer\u00e1, ruky m\u00e1 zalo\u017een\u00e9 za chrbtom, ob\u010das mierne na\u0161p\u00fali pery.<\/p>\n\n\n\n \u201eTo je v\u0161etko?\u201c sp\u00fdta sa najbli\u017e\u0161ieho vojaka po nemecky.<\/p>\n\n\n\n \u201eZ tohto vlaku, pane. Zvy\u0161ok nezvl\u00e1dol cestu. Pr\u00edde druh\u00e1 v\u00e1rka.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u0160koda, zi\u0161lo by sa n\u00e1m ich viac,\u201c povie a pok\u00fdva hlavou. Obr\u00e1ti sa k z\u00fabo\u017een\u00fdm \u013eu\u010fom. \u201eV\u00edtam v\u00e1s, som spr\u00e1vca Steinmauer. Ste tu preto, lebo\u2026\u201c zamyslel sa, \u201eale, \u010do sa tu budeme hra\u0165 so slov\u00ed\u010dkami. Ste odpad spolo\u010dnosti. Podaktor\u00ed si teraz myslia, \u017ee sa im to len sn\u00edva, ale uis\u0165ujem v\u00e1s, v\u0161etko je re\u00e1lne.\u201c<\/p>\n\n\n\n Vedel som to!<\/em> povedal si v duchu Milan. Liber\u00e1lni fa\u0161isti! Kto s nimi nes\u00fahlas\u00ed, odlifruj\u00fa ho.<\/em><\/p>\n\n\n\n Spr\u00e1vca upriami poh\u013ead na Milana, zop\u00e1r chv\u00ed\u013e tak zotrv\u00e1 a potom sa u\u0161krnie.<\/p>\n\n\n\n \u201eTak\u017ee budete pracova\u0165 a za to sa o v\u00e1s postar\u00e1me, nebudete pracova\u0165, tie\u017e sa o v\u00e1s postar\u00e1me<\/em>. Ot\u00e1zky?\u201c<\/p>\n\n\n\n Milan m\u00e1 nutkanie zdvihn\u00fa\u0165 ruku, ale potla\u010d\u00ed ho. Namiesto neho sa ozve ktosi p\u00e1r radov za n\u00edm. \u201e\u010co tu rob\u00edme? Kde to sme?\u201c<\/p>\n\n\n\n Spr\u00e1vca prik\u00fdvne, vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa ozve tup\u00e1 rana, v\u00fdkrik a \u010fal\u0161ie \u00fadery.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u017diadne? V\u00fdborne. Rozde\u013ete ich na ubytovne, zara\u010fte na pracovisk\u00e1.\u201c<\/p>\n\n\n\n Najbli\u017e\u0161\u00ed vojaci prik\u00fdvnu a pustia sa do vyd\u00e1vania rozkazov podriaden\u00fdm.<\/p>\n\n\n\n *<\/p>\n\n\n\n Milanovi do r\u00fak str\u010dia z\u00e1kladn\u00fa v\u00fdbavu: tenk\u00fa deku, star\u00e9 odrat\u00e9 top\u00e1nky \u2013 o dve \u010d\u00edsla v\u00e4\u010d\u0161ie, pracovn\u00fd a vo\u013eno\u010dasov\u00fd odev, oba vyzeraj\u00fa rovnako, a z\u00e1kladn\u00fd hygienick\u00fd bal\u00ed\u010dek.<\/p>\n\n\n\n Nar\u00fdchlo sa obuje a u\u017e ho odv\u00e1dzaj\u00fa pre\u010d. Veci si dr\u017e\u00ed pevne v n\u00e1ru\u010di a kr\u00e1\u010da v z\u00e1stupe od jednej ubytovne k druhej. V predposlednej ubytuj\u00fa aj jeho.<\/p>\n\n\n\n Ihne\u010f ako s ostatn\u00fdmi vojde dnu, prich\u00e1dzaj\u00fa star\u0161\u00ed v\u00e4zni a obzeraj\u00fa si ich.<\/p>\n\n\n\n Milan je st\u00e1le pr\u00edli\u0161 zm\u00e4ten\u00fd z toho, kam sa to dostal, a tak ani nereaguje, ke\u010f mu takmer bezzub\u00fd chlap\u00edk zoberie zubn\u00fa pastu.<\/p>\n\n\n\n Prech\u00e1dza popri poschodov\u00fdch posteliach natla\u010den\u00fdch na seba tak, \u017ee do uli\u010dky medzi nimi sa d\u00e1 vojs\u0165 len bokom. H\u013ead\u00e1 si poste\u013e, popritom na\u0148ho zazeraj\u00fa ostatn\u00ed v\u00e4zni.<\/p>\n\n\n\n Podaktor\u00ed s\u00facitne, in\u00ed chladne \u010di nahnevane, ale vid\u00ed aj \u00fasmevy a obliznutia pier.<\/p>\n\n\n\n Zamra\u010d\u00ed sa, ale ni\u010d viac neurob\u00ed. Nevie, \u010do to znamen\u00e1.<\/p>\n\n\n\n \u201ePst,\u201c k\u00fdvne na neho ak\u00fdsi chlap\u00edk a pob\u00facha po hornej posteli. Je mlad\u00fd, aspo\u0148 sa mu tak jav\u00ed. Nem\u00e1 viac ako osemn\u00e1s\u0165. \u201eSem!\u201c<\/p>\n\n\n\n Milan sa obzrie, no chlapec na\u010falej m\u00e1va a prikyvuje.<\/p>\n\n\n\n \u201eM\u00f4\u017ee\u0161 si zobra\u0165 horn\u00fa,\u201c povie Milanovi, ke\u010f sa pribl\u00ed\u017ei. \u201eVeci si daj pod matrac alebo si ich zaves na r\u00e1m.\u201c<\/p>\n\n\n\n Milan prijme rady, ulo\u017e\u00ed si v\u00fdbavu a chyst\u00e1 sa vyzu\u0165. Vtedy si v\u0161imne chlapcovo jemn\u00e9 zavrtenie hlavou a obzrie sa. V\u0161etci, \u010do le\u017eia, s\u00fa obut\u00ed, dokonca aj t\u00ed, \u010do spia. Milan sa vy\u0161vihne na poste\u013e tak, ako je. Ob\u00e1va sa, \u017ee nebude m\u00f4c\u0165 zaspa\u0165, ale opak je pravdou a len \u010do zavrie o\u010di, u\u017e o sebe nevie.<\/p>\n\n\n\n *<\/p>\n\n\n\n Zobud\u00ed ho siln\u00e9 trasenie. Prudko roztvor\u00ed o\u010di a posad\u00ed sa. V ubytovni je \u017eivo, v\u00e4zni sa kamsi zbieraj\u00fa.<\/p>\n\n\n\n Na jeho sp\u00fdtav\u00fd poh\u013ead odpovie len chlapec, s ktor\u00fdm zdie\u013ea poschodov\u00fa poste\u013e. \u201eIdeme do pr\u00e1ce.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co? Ako dlho som spal?\u201c<\/p>\n\n\n\n Mlad\u00edk mykne plecami. \u201eP\u00e4\u0165 min\u00fat?\u201c<\/p>\n\n\n\n Skvel\u00e9<\/em>, pomysl\u00ed si Milan, zves\u00ed nohy z postele a zosko\u010d\u00ed. Takmer si pritom naraz\u00ed bradu o ved\u013eaj\u0161iu poste\u013e.<\/p>\n\n\n\n \u201eJe to o zvyku,\u201c usmeje sa mlad\u00edk a pod\u00e1va mu ruku. \u201eViktor.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eMilan.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eZa \u010do si tu?\u201c sp\u00fdta sa a z\u00e1rove\u0148 ho vedie k v\u00fdchodu.<\/p>\n\n\n\n \u201eNetu\u0161\u00edm. A ty?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAni ja.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eA ostatn\u00ed?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNikto nevie,\u201c povie Viktor a obaja vych\u00e1dzaj\u00fa z ubytovne.<\/p>\n\n\n\n \u201eTo ned\u00e1va zmysel,\u201c vrt\u00ed Milan hlavou. Aj z ostatn\u00fdch ubytovn\u00ed vych\u00e1dzaj\u00fa \u013eudia. \u201eZa nie\u010do n\u00e1s sem museli zavrie\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eKe\u010f to zist\u00ed\u0161, daj n\u00e1m vedie\u0165,\u201c odvet\u00ed Viktor. \u201eS\u00fa medzi nami doktori, \u0161tudenti, robotn\u00edci, umelci, trvalo nezamestnan\u00ed. \u017didia, kres\u0165ania, moslimovia. Bieli, \u010dierni, \u017elt\u00ed. Anarchisti, ekofanatici, liber\u00e1li aj sk\u00edni. T\u00fdch som predt\u00fdm nezn\u00e1\u0161al.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eA teraz?\u201c p\u00fdta sa Milan a obzer\u00e1 sa. Rozm\u00fd\u0161\u013ea, kto je liber\u00e1l. V pracovn\u00fdch odevoch vyzeraj\u00fa v\u0161etci rovnako.<\/p>\n\n\n\n Viktor pokr\u010d\u00ed ramenami. \u201eTu je to \u00faplne jedno. Nie si ni\u010d. Si v\u00e4ze\u0148, \u010d\u00edslo, pracovn\u00e1 sila.\u201c<\/p>\n\n\n\n Smeruj\u00fa do obrovskej budovy. Dnu ich rozdelia a priradia na rozli\u010dn\u00e9 pracovisk\u00e1. Viktor Milanovi vybav\u00ed, aby zostal s n\u00edm.<\/p>\n\n\n\n Postavia sa k p\u00e1su, na ktorom s\u00fa nah\u00e1dzan\u00e9 r\u00f4zne veci. Top\u00e1nky, okuliare, pe\u0148a\u017eenky, kabelky, kni\u017eky, detsk\u00e9 hra\u010dky. V\u0161eli\u010do.<\/p>\n\n\n\n \u201eTy si zober na staros\u0165 hra\u010dky a pe\u0148a\u017eenky,\u201c povie Viktor. \u201eH\u00e1d\u017e ich ka\u017ed\u00fa do inej n\u00e1doby. Ke\u010f bude pln\u00e1, pr\u00eddu si po \u0148u a vysyp\u00fa ju tam vzadu,\u201c uk\u00e1\u017ee palcom za seba.<\/p>\n\n\n\n Milan sa obzrie do zadnej \u010dasti haly. Tvoria sa tam ve\u013ek\u00e9 kopy rozli\u010dn\u00fdch osobn\u00fdch predmetov.<\/p>\n\n\n\n Pustia sa do pr\u00e1ce. Nie je \u0165a\u017ek\u00e1. Hra\u010dky d\u00e1va napravo, pe\u0148a\u017eenky na\u013eavo. Zakr\u00e1tko to u\u017e rob\u00ed automaticky a bez rozm\u00fd\u0161\u013eania.<\/p>\n\n\n\n Ani sa nenazd\u00e1 a je koniec zmeny ohl\u00e1sen\u00fd hlasnou p\u00ed\u0161\u0165alkou.<\/p>\n\n\n\n Unaven\u00ed sa vracaj\u00fa sp\u00e4\u0165 na ubytov\u0148u.<\/p>\n\n\n\n *<\/p>\n\n\n\n Dni Milanovi spl\u00fdvaj\u00fa. Nevie ich rozozna\u0165. Robia nepretr\u017eite. V\u00edkendy neexistuj\u00fa.<\/p>\n\n\n\n V\u00e4\u010d\u0161inu \u010dasu tr\u00e1vi za p\u00e1som, ale pride\u013euj\u00fa ho aj na in\u00e9 poz\u00edcie, napr\u00edklad vysyp\u00e1vanie prepraviek na kopu \u2013 je zo d\u0148a na de\u0148 v\u00e4\u010d\u0161ia.<\/p>\n\n\n\n Schudol. Jedlo, \u010do dost\u00e1vaj\u00fa, ledva sta\u010d\u00ed, aby ho zas\u00fdtilo, nieto e\u0161te aby sa udr\u017eal pri sile. Prestal po\u010d\u00edta\u0165, ko\u013ek\u00fd raz si vyrobil nov\u00fa dierku na opasku. Dotrhan\u00e9, za\u017eltnut\u00e9 oble\u010denie na \u0148om vis\u00ed. V rozbitom zrkadle spolo\u010dnej k\u00fape\u013ene nespozn\u00e1va vlastn\u00fa tv\u00e1r.<\/p>\n\n\n\n U\u017e ani neprem\u00fd\u0161\u013ea nad t\u00fdm, \u010do spravil, \u017ee ho poslali na tak\u00e9to miesto. Chce len, aby sa to skon\u010dilo. Ak\u00fdmko\u013evek sp\u00f4sobom. Aby mohol op\u00e4\u0165 uvidie\u0165 svoju \u017eenu, ktorej nevenoval dostatok pozornosti. Aby mohol tr\u00e1vi\u0165 \u010das s de\u0165mi pri spolo\u010densk\u00fdch hr\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n Prevr\u00e1ti \u010fal\u0161iu prepravku na kopu a chce sa oto\u010di\u0165, ale \u010dosi up\u00fata jeho pozornos\u0165. Pri\u017em\u00fari unaven\u00e9 o\u010di a poh\u013ead zameria na uf\u00fa\u013ean\u00e9ho ply\u0161ov\u00e9ho zaja\u010dika svetlomodrej farby. Zohne sa k nemu, vytiahne ho spomedzi ostatn\u00fdch a dlho na\u0148ho h\u013ead\u00ed a prevracia ho z jednej strany na druh\u00fa.<\/p>\n\n\n\n Do o\u010d\u00ed sa mu nahrn\u00fa slzy, stekaj\u00fa po l\u00edcach, brade a krku. Niektor\u00e9 padaj\u00fa na hromadu hra\u010diek. Doposia\u013e sa ve\u013emi nezam\u00fd\u0161\u013eal nad t\u00fdm, odkia\u013e v\u0161etky tie veci poch\u00e1dzaj\u00fa a \u010do tu robia.<\/p>\n\n\n\n \u201ePa\u013eko,\u201c hlesne pridusene a padne na kolen\u00e1. Pa\u013eko mal rovnak\u00e9ho ply\u0161\u00e1ka, dokonca aj s tou \u0161kvrnou od k\u00e1vy na chrbte. \u201ePa\u013eko, prep\u00e1\u010d mi,\u201c hovor\u00ed ply\u0161ov\u00e9mu mac\u00edkovi. \u201eJulka, Evka, odpustite. \u010co som v\u00e1m to spravil? Nikdy\u2026\u201c slov\u00e1 sa mu zadrhn\u00fa v hrdle a pred o\u010dami sa mu zjav\u00ed posledn\u00e1 vec, ktor\u00fa pred span\u00edm nap\u00edsal na po\u010d\u00edta\u010di.<\/p>\n\n\n\n \u201eNo jasn\u00e9, ty liber\u00e1lny fa\u0161istick\u00fd n\u00edmand. Zdegenerovan\u00fd buzerant prem\u00e1vaj\u00faci sa s holou ri\u0165ou po n\u00e1mest\u00ed m\u00e1vaj\u00faci d\u00fahovou vlajkou. V\u0161ak po\u010dkaj, pr\u00edde de\u0148 z\u00fa\u010dtovania a hist\u00f3ria sa zopakuje, t\u00e1bory bud\u00fa praska\u0165 vo \u0161v\u00edkoch, pece sa rozp\u00e1lia, komory naplnia!\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n \u201ePece sa rozp\u00e1lia,\u201c zamrmle si popod nos a spomenie si na vysok\u00e1nske kom\u00edny v inej \u010dasti t\u00e1bora. De\u0148 i noc chrlia do vzduchu \u010dierny dym.<\/p>\n\n\n\n Zah\u013ead\u00ed sa sp\u00e4\u0165 na zajaca a pevne ho zovrie. \u201eNie,\u201c vrt\u00ed hlavou. \u201eNie, nie, nie! To nem\u00f4\u017ee by\u0165 pravda!\u201c<\/p>\n\n\n\n Zvrtne sa k ostatn\u00fdm hromad\u00e1m a prezer\u00e1 si ich. Okuliare, knihy, pe\u0148a\u017eenky, kab\u00e1ty, nohavice a \u00faplne vzadu triedia \u0161perky.<\/p>\n\n\n\n Nemotorne sa postav\u00ed, ply\u0161ov\u00e9ho zaja\u010dika st\u00e1le dr\u017e\u00ed v ruke a tackavo zamieri k stolom. Nev\u0161\u00edma si za\u010dudovan\u00e9 poh\u013eady ani pokriky, h\u013ead\u00ed len pred seba, zvuky utlmil.<\/p>\n\n\n\n Doraz\u00ed k stolom a prezer\u00e1 si prstene, n\u00e1ramky, n\u00e1hrdeln\u00edky, n\u00e1u\u0161nice. Prehrab\u00e1va sa v nich, chod\u00ed od stanovi\u0161\u0165a k stanovi\u0161\u0165u. Ob\u010das nejak\u00fd predmet dvihne, lep\u0161ie sa mu prizrie a hod\u00ed ho sp\u00e4\u0165.<\/p>\n\n\n\n Ruky, ktor\u00e9 po \u0148om siahaj\u00fa, odh\u00e1\u0148a posledn\u00fdmi zvy\u0161kami s\u00edl, ale je ich ve\u013ea a napokon ho prem\u00f4\u017eu a pri\u0161pendlia k zemi. Prevrhne pritom jednu prepravku a jej obsah sa rozsype po zemi v\u00f4kol neho. O\u010di mu divoko behaj\u00fa sem a tam, a\u017e napokon zastan\u00fa na povedomom prsteni. Divoko tancuje na krivej \u0161pinavej podlahe.<\/p>\n\n\n\n Sleduje jeho pohyby a zaostr\u00ed na n\u00e1pis, zreni\u010dky sa mu roz\u0161\u00edria a v rovnakom okamihu uc\u00edti tup\u00fd \u00fader do hlavy a temnota mu zastrie vedomie.<\/p>\n\n\n\n *<\/p>\n\n\n\n Ke\u010f sa preberie, le\u017e\u00ed na m\u00e4kkej posteli, cez okno na\u0148ho svieti rann\u00e9 slnko a zahrieva ho. C\u00edti na sebe poh\u013ead a oto\u010d\u00ed hlavou doprava.<\/p>\n\n\n\n Na stoli\u010dke sed\u00ed Viktor a usmieva sa. \u201eTrochu si vyv\u00e1dzal.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co sa stalo?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo mi povedz ty,\u201c odvet\u00ed Viktor. \u201eBehal si po hale ako zmyslov zbaven\u00fd, pr\u00edkazy dozorcov si ignoroval, rozhadzoval si veci. Museli \u0165a spacifikova\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n Milan sa prudko posad\u00ed, ale ostr\u00e1 boles\u0165 ho vr\u00e1ti sp\u00e4\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eKde to som?\u201c sp\u00fdta sa po chv\u00edli a oboma rukami si dr\u017e\u00ed hlavu.<\/p>\n\n\n\n \u201eV inej \u010dasti t\u00e1bora.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eKde som v skuto\u010dnosti?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTu a tam.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo nie je odpove\u010f.\u201c<\/p>\n\n\n\n Viktor pokr\u010d\u00ed plecami a zatv\u00e1ri sa nevinne.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co tu rob\u00edm?\u201c<\/p>\n\n\n\n Tentoraz sa Viktor pousmeje, akoby kone\u010dne po\u010dul spr\u00e1vnu ot\u00e1zku a v o\u010diach sa mu objav\u00ed iskra. \u201eVst\u00e1vaj! Chcem ti nie\u010do uk\u00e1za\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n Milan nerozumie, ale posl\u00fachne. Posledn\u00e9 dni, t\u00fd\u017edne \u010di mesiace nerobil ni\u010d in\u00e9. Tak pre\u010do nie teraz.<\/p>\n\n\n\n Viktor otvor\u00ed dvere a zmizne v bielej \u017eiare. Milan sa pred nimi zastav\u00ed a mus\u00ed si zacloni\u0165 o\u010di. \u010cak\u00e1, \u017ee si po chv\u00edli zvykn\u00fa, ale ni\u010d sa nedeje.<\/p>\n\n\n\n Pohni si<\/em>, za\u010duje Viktorov hlas odv\u0161adia\u013e.<\/p>\n\n\n\n Milan sa nad\u00fdchne, zatvor\u00ed o\u010di a vykro\u010d\u00ed. Mus\u00edm by\u0165 m\u0155tvy, jednoducho mus\u00edm. Som v pekle?<\/em><\/p>\n\n\n\n Nie,<\/em> odpovie mu Viktorov pobaven\u00fd hlas. \u201eAspo\u0148 nie \u00faplne,\u201c dod\u00e1 a Milan ho po\u010duje hne\u010f ved\u013ea seba. Otvor\u00ed o\u010di.<\/p>\n\n\n\n Stoja na rovnakom mieste, kde sa im prihov\u00e1ral spr\u00e1vca t\u00e1bora. Teraz je pr\u00e1zdne. V\u0161etko je pr\u00e1zdne a aj akosi\u2026 star\u00e9. Nikde nevid\u00ed str\u00e1\u017ee, z kom\u00ednov sa neval\u00ed \u010dierny dym. Obloha je siv\u00e1. Nie je mu ani zima, ani teplo.<\/p>\n\n\n\n \u201eKde sme to?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eV jednom a v mnoh\u00fdch t\u00e1boroch smrti z\u00e1rove\u0148. Vytvorili ho bytosti presahuj\u00face \u013eudsk\u00e9 ch\u00e1panie,\u201c odvet\u00ed Viktor. \u201eVie\u0161, pre\u010do si tu?\u201c<\/p>\n\n\n\n Milan zavrt\u00ed hlavou a mlad\u00edk, ktor\u00e9ho pozn\u00e1 pod menom Viktor, si ne\u0161\u0165astne povzdychne.<\/p>\n\n\n\n \u201eUk\u00e1\u017eem ti to tu,\u201c povie a vykro\u010d\u00ed naprie\u010d t\u00e1borom.<\/p>\n\n\n\n Milan sa ani nepohne, no napriek tomu sa h\u00fdbe. St\u00e1le sa dr\u017e\u00ed p\u00e1r krokov za Viktorom.<\/p>\n\n\n\n M\u00ed\u0148aj\u00fa ubytovne, stanovi\u0161tia str\u00e1\u017e\u00ed, v\u00fdrobn\u00e9 haly. Mieria ku kom\u00ednom, ale ne\u017e sa k nim dostan\u00fa, Viktor zmen\u00ed smer a \u0165ah\u00e1 ho k otvoren\u00e9mu priestranstvu, a tam zastane.<\/p>\n\n\n\n \u201eBoles\u0165 a krv, \u010do nasiakli do tejto zeme, ich pril\u00e1kala, aby sa nak\u0155mili,\u201c hovor\u00ed Viktor hlasom zastren\u00fdm sm\u00fatkom. \u201ePrep\u00e1\u010d.\u201c<\/p>\n\n\n\n Milan sa zamra\u010d\u00ed a zrazu sa svet v\u00f4kol neho zavln\u00ed a zmen\u00ed. Stoj\u00ed na rovnakom mieste, ale Viktor je pre\u010d. Namiesto neho stoj\u00ed ved\u013ea \u010fal\u0161\u00edch chlapov na okraji jamy.<\/p>\n\n\n\n Tel\u00e1. Bezvl\u00e1dne tel\u00e1, kam len dovid\u00ed. Dych m\u00e1 zr\u00fdchlen\u00fd, chyst\u00e1 sa oto\u010di\u0165, ale vtom ho \u010dosi zasiahne do chrbta a vylet\u00ed spredu. A ihne\u010f sa to opakuje, znova a znova.<\/p>\n\n\n\n C\u00edti boles\u0165, ke\u010f sa mu trh\u00e1 m\u00e4so, l\u00e1mu sa kosti, vystre\u013euje mu do mozgu. Pad\u00e1 k ostatn\u00fdm tel\u00e1m, pomaly str\u00e1ca silu, zrak mu temnie, ale e\u0161te nie je m\u0155tvy. Le\u017e\u00ed na niekom, pomaly mu z tela unik\u00e1 \u017eivot. Jedn\u00fdm okom h\u013ead\u00ed do pr\u00e1zdnych o\u010d\u00ed cudzieho \u010dloveka. Je tak bl\u00edzko, \u017ee by c\u00edtil jeho dych, ak by nejak\u00fd mal.<\/p>\n\n\n\n Odv\u0161adia\u013e sa oz\u00fdvaj\u00fa hlasy v ru\u0161tine, po\u013e\u0161tine, nem\u010dine, angli\u010dtine\u2026 v to\u013ek\u00fdch jazykoch. Modlitby, prosby, rozkazy.<\/p>\n\n\n\n Zaznej\u00fa v\u00fdstrely, ale m\u00e1 \u0161\u0165astie, museli ho min\u00fa\u0165, pomysl\u00ed si, ale vz\u00e1p\u00e4t\u00ed na\u0148ho dopadne \u010dosi \u0165a\u017ek\u00e9 a vyraz\u00ed mu z p\u013e\u00fac aj to m\u00e1lo vzduchu, \u010do mu zostalo. Sna\u017e\u00ed sa nad\u00fdchnu\u0165, ale ke\u010f sa mu to kone\u010dne podar\u00ed, op\u00e4\u0165 sa ozv\u00fa v\u00fdstrely a v\u00e1ha na jeho chrbte vzrastie.<\/p>\n\n\n\n Tentoraz u\u017e do p\u013e\u00fac nem\u00f4\u017ee nasa\u0165 \u017eiadny vzduch a namiesto toho posledn\u00fdkr\u00e1t vyd\u00fdchne.<\/p>\n\n\n\n *<\/p>\n\n\n\n \u201eHhhhhaa,\u201c nad\u00fdchne sa Milan zhlboka a sna\u017e\u00ed sa udr\u017ea\u0165 rovnov\u00e1hu. Okam\u017eite si rukami prejde po tele. Miesta z\u00e1sahu ho st\u00e1le bolia. Zm\u00e4tene sa obzer\u00e1. \u201e\u010c-\u010d-\u010do sa to pr\u00e1ve stalo?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePopravn\u00e1 \u010data,\u201c odvet\u00ed Viktor chladne a uprene sa pozrie Milanovi do o\u010d\u00ed. \u201eKo\u013ek\u00fdm \u013eu\u010fom si prial \u010dosi podobn\u00e9?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eJ-ja\u2026\u201c zajacht\u00e1. \u201eSom m\u0155tvy?\u201c<\/p>\n\n\n\n Viktor pokr\u010d\u00ed ramenami a vykro\u010d\u00ed sp\u00e4\u0165, odkia\u013e pri\u0161li. Milan sa d\u00e1 op\u00e4\u0165 samovo\u013ene do pohybu. \u201eVo svete je ve\u013ea zla, ale je ho menej ne\u017e vo\u013eakedy. Je vidie\u0165 pokrok, Milan. Napriek v\u0161etk\u00fdm zl\u00fdm spr\u00e1vam, ktor\u00fdmi ste dennodenne bombardovan\u00ed, je na tom ka\u017ed\u00e1 va\u0161a gener\u00e1cia lep\u0161ie a lep\u0161ie. Vy to nevid\u00edte, ale oni \u00e1no a hlavne to c\u00edtili, hladovali. Ale u\u017e nie, na\u0161li si in\u00fa formu ob\u017eivy. Ako sa ti to p\u00e1\u010dilo?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo sa skuto\u010dne stalo,\u201c povie Milan.<\/p>\n\n\n\n Viktor prik\u00fdvne. \u201eA nie je to a\u017e tak d\u00e1vno.\u201c<\/p>\n\n\n\n Bl\u00ed\u017eia sa k ubytovni a prech\u00e1dzaj\u00fa rovno cez stenu. Milan sa za\u010dudovane obzrie. Nedok\u00e1\u017ee uveri\u0165, \u017ee pr\u00e1ve pre\u0161iel stenou, ale potom si uvedom\u00ed, \u017ee len pred p\u00e1r okamihmi ho popravili.<\/p>\n\n\n\n Miestnos\u0165 sa nel\u00ed\u0161i od tej, ktor\u00fa u\u017e poznal. Dvojposchodov\u00e9 postele, jedna ved\u013ea druhej.<\/p>\n\n\n\n Tentoraz mu Viktor ni\u010d nepovie, vzduch sa zavln\u00ed a ocitne sa v tme. Le\u017e\u00ed na posteli, o\u010di m\u00e1 pevne zavret\u00e9, takmer ned\u00fdcha. Po\u010duje kroky. Chodia sem a tam a bl\u00ed\u017eia sa. S\u00fa \u010doraz hlasnej\u0161ie a napokon zastan\u00fa pri jeho hlave.<\/p>\n\n\n\n V ubytovni nastane takmer \u00fapln\u00e9 ticho. Nar\u00fa\u0161a ho len hlasn\u00e9 d\u00fdchanie a\u2026 pravideln\u00e9 m\u013easkanie.<\/p>\n\n\n\n Zrazu ho ktosi chyt\u00ed za vlasy a \u0165ah\u00e1 z postele. Milan kri\u010d\u00ed vysok\u00fdm hlasom, v\u00f4bec nie podobn\u00fdm jemu, zapiera sa, driape, ale ni\u010d nepom\u00e1ha. \u00dato\u010dn\u00edk je silnej\u0161\u00ed, a aby mu to aj uk\u00e1zal, kopne ho na zemi do rebier a \u0165ah\u00e1 \u010falej.<\/p>\n\n\n\n Ostatn\u00ed spia, alebo sa tak tv\u00e1ria, nik mu neprich\u00e1dza na pomoc. Znova vykr\u00edkne zvl\u00e1\u0161tne vysok\u00fdm hlasom.<\/p>\n\n\n\n Mu\u017e rozkopne dvere do spolo\u010dnej k\u00fape\u013ene a zavrie ich za sebou.<\/p>\n\n\n\n \u201eTeraz ma pekne po\u010d\u00favaj, ty mal\u00e1 suka,\u201c ozve sa hrub\u00fd hlas a Milan h\u013ead\u00ed do drsnej tv\u00e1re zahalenej zv\u00e4\u010d\u0161a v tie\u0148och. \u201eBude\u0161 pekne posl\u00facha\u0165, u\u017eije\u0161 si to a vr\u00e1ti\u0161 sa sp\u00e4\u0165 do postele. Rozumieme si?\u201c<\/p>\n\n\n\n Milan nereaguje a pr\u00edde facka.<\/p>\n\n\n\n \u201eRozumieme si?!\u201c zavr\u010d\u00ed chlap a tentoraz Milan prik\u00fdvne. \u201eV\u00fdborne,\u201c povie mu\u017e a za\u010dne si odop\u00edna\u0165 gomb\u00edky na nohaviciach. Netrv\u00e1 mu to dlho, o\u010dividne m\u00e1 prax. \u201eOtvor \u00fasta, mali\u010dk\u00e1,\u201c zam\u013eask\u00e1, chyt\u00ed Milana za hlavu a pri\u0165ahuje ju k rozkroku. V druhej ruke sa zablysne n\u00f4\u017e a dod\u00e1: \u201eAk by ti napadlo pou\u017ei\u0165 zuby.\u201c<\/p>\n\n\n\n Milan nechce, ale nem\u00e1 na v\u00fdber a otv\u00e1ra \u00fasta. Otv\u00e1ram ich v\u00f4bec?<\/em> Pok\u00fasi sa zavrie\u0165 ich, ale nejde to. Napriek tomu c\u00edti ka\u017ed\u00fd detail, ka\u017ed\u00e9 jedno prirazenie, prsty vo vlasoch. Slzy v o\u010diach, nap\u00ednanie na vracanie, nechty zaboren\u00e9 v dlaniach.<\/p>\n\n\n\n Mu\u017e so zavzdychan\u00edm vyberie penis z Milanov\u00fdch<\/em> \u00fast a slastne zavzdych\u00e1. \u201ePostav sa a vyzle\u010d sa, sta\u010d\u00ed nohavice,\u201c povie, \u010falej si trie stvrdnut\u00fd \u00fad a \u010dak\u00e1.<\/p>\n\n\n\n Milan si stiahne nohavice a mu\u017e ho ihne\u010f oto\u010d\u00ed, priraz\u00ed k stene, roztiahne nohy a vraz\u00ed mu ho dnu.<\/p>\n\n\n\n Hryzie si pery, a\u017e mu z nich te\u010die krv, nechty na prstoch sa miestami odlamuj\u00fa o stenu a chlap \u010falej divoko prir\u00e1\u017ea a rob\u00ed si s n\u00edm, \u010do chce. Boles\u0165, ktor\u00fa c\u00edti medzi nohami, je neznesite\u013en\u00e1. Obch\u00e1dzaj\u00fa ho mdloby, ale mu\u017e ho chyt\u00ed za hlavu a vraz\u00ed mu ju do steny. To ho, prekvapivo, na chv\u00ed\u013eu preberie. M\u00e1 pocit, \u017ee m\u00e1 zlomen\u00fd nos, ale aspo\u0148 boles\u0165 pre\u0161la do inej \u010dasti tela.<\/p>\n\n\n\n Zrazu c\u00edti \u00fa\u013eavu. Mu\u017e vyk\u013azol von a s\u0165a\u017eka d\u00fdcha, st\u00e1le ho dr\u017e\u00ed tv\u00e1rou k stene.<\/p>\n\n\n\n \u201eSk\u00fasme e\u0161te toto,\u201c povie medzi n\u00e1dychmi a prin\u00fati ho poriadne sa predkloni\u0165. Oboma rukami mu zovrie zadok, roztiahne a Milan vykr\u00edkne od bolesti a neprest\u00e1va kri\u010da\u0165.<\/p>\n\n\n\n Mu\u017e ho udiera do hlavy a prir\u00e1\u017ea z\u00e1rove\u0148. Krochk\u00e1, vzdych\u00e1, nad\u00e1va mu a Milan str\u00e1ca vedomie.<\/p>\n\n\n\n *<\/p>\n\n\n\n Ke\u010f sa preberie, le\u017e\u00ed na zemi sch\u00falen\u00fd do klbka, v o\u010diach m\u00e1 slzy, dlh\u00e1 slina mu te\u010die po brade. Viktor \u010dup\u00ed pri \u0148om a smutne sa na neho pozer\u00e1. \u201eKo\u013ek\u00fdm \u013eu\u010fom si \u017eelal \u010dosi podobn\u00e9?\u201c<\/p>\n\n\n\n Neviem<\/em>, povie si v duchu. Mnoh\u00fdm?<\/em><\/p>\n\n\n\n \u201e\u00c1no, mnoh\u00fdm,\u201c pok\u00fdva Viktor hlavou. \u201ePre\u010do?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNeviem,\u201c zavzlyk\u00e1 Milan a mysl\u00ed to \u00faprimne. Nevie, pre\u010do to robil.<\/p>\n\n\n\n \u201eAle vie\u0161.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eKto bola t\u00e1 \u017eena?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eSi si ist\u00fd, \u017ee to bola \u017eena?\u201c odvet\u00ed Viktor a op\u00e4\u0165 sa d\u00e1 do pohybu a Milan s n\u00edm. Ani sa nemus\u00ed postavi\u0165 zo zeme, no aj tak to sprav\u00ed. Nohy m\u00e1 roztrasen\u00e9, st\u00e1le c\u00edti boles\u0165 v rozkroku, ale aj v zadku, pachu\u0165 v \u00fastach.<\/p>\n\n\n\n Bl\u00ed\u017eia sa ku kom\u00ednom. Zatia\u013e spia, ale \u010dosi Milanovi hovor\u00ed, \u017ee dlho nebud\u00fa.<\/p>\n\n\n\n Potom mu poh\u013ead sk\u013azne na budovu pod nimi. Ved\u00fa do nej \u0161irok\u00e9 kovov\u00e9 dvere. S\u00fa zavret\u00e9. Nasucho preglgne a prik\u00fdvne.<\/p>\n\n\n\n \u201ePros\u00edm, u\u017e nie,\u201c zavzlyk\u00e1. \u201eJa u\u017e to viac neznesiem. Nem\u00f4\u017eem. Chcem \u00eds\u0165 domov, chcem svoju rodinu!\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAj t\u00ed, ktor\u00fdch smr\u0165 a utrpenie si dnes za\u017eil, to chceli, no m\u00e1rne,\u201c povie Viktor a uk\u00e1\u017ee rukou na dvere. S\u00fa otvoren\u00e9. \u201eTy sa ale m\u00f4\u017ee\u0161 rozhodn\u00fa\u0165. Vr\u00e1ti\u0165 sa do t\u00e1bora, kde str\u00e1vi\u0161 zvy\u0161ok svojho \u017eivota, alebo prejs\u0165 dverami.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co je to za vo\u013ebu?!\u201c vykr\u00edkne Milan roztrasen\u00fdm hlasom.<\/p>\n\n\n\n \u201eJe to viac, ne\u017e sme dostali my. Vr\u00e1ti\u0161 sa sp\u00e4\u0165 do t\u00e1bora, alebo prejde\u0161 dverami? Rozhodnutie je na tebe.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eA \u010do potom?\u201c sp\u00fdta sa Milan. \u201e\u010eal\u0161ia smr\u0165? \u010eal\u0161ie utrpenie?\u201c<\/p>\n\n\n\n Viktor neodpoved\u00e1.<\/p>\n\n\n\n \u201eSi skuto\u010dn\u00fd?\u201c sp\u00fdta sa Milan.<\/p>\n\n\n\n \u201eKedysi som bol.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eA teraz?\u201c<\/p>\n\n\n\n Viktor op\u00e4\u0165 pokr\u010d\u00ed ramenami a zatv\u00e1ri sa nevinne.<\/p>\n\n\n\n Milan vykro\u010d\u00ed po vy\u0161liapanom chodn\u00edku a v\u00f4kol neho sa mihaj\u00fa tiene pohybuj\u00face sa t\u00fdm ist\u00fdm smerom. Je pokojn\u00fd a uvo\u013enen\u00fd, zmieren\u00fd so svoj\u00edm osudom. Do t\u00e1bora sa vr\u00e1ti\u0165 nechce. Chce vidie\u0165 rodinu, a ak to znamen\u00e1 pokra\u010dova\u0165, sprav\u00ed to.<\/p>\n\n\n\n Vch\u00e1dza do dver\u00ed a pred n\u00edm sa rozsvecuj\u00fa svetl\u00e1.<\/p>\n\n\n\n Zmizlo z neho oble\u010denie a u\u017e nie je s\u00e1m. Tiene sa zhmotnili a stoj\u00ed tam s n\u00edm asi stovka \u013eud\u00ed. V\u0161etci h\u013eadia pred seba, obj\u00edmaj\u00fa si nah\u00e9 tel\u00e1, zah\u00e1\u0148aj\u00fa chlad \u0161\u00edriaci sa od podlahy. Podaktor\u00ed pla\u010d\u00fa, in\u00ed sa modlia v jemu nezn\u00e1mom jazyku.<\/p>\n\n\n\n Oziabaj\u00fa ho nohy, tak ako aj v ten de\u0148, ke\u010f ho zobrali.<\/p>\n\n\n\n Najprv za\u010duje cvaknutie, potom slab\u00e9 zasy\u010danie, ktor\u00e9 naber\u00e1 na intenzite. Zatvor\u00ed o\u010di, zop\u00e1rkr\u00e1t sa zhlboka nad\u00fdchne a prik\u00fdvne.<\/p>\n\n\n\n Zo stropu sa za\u010dne \u0161\u00edri\u0165 plyn. Chlapi nav\u00f4kol kri\u010dia, zadr\u017eiavaj\u00fa dych, aj on sa o to in\u0161tinkt\u00edvne sna\u017e\u00ed, ale dlho nevydr\u017e\u00ed a naplno ho vd\u00fdchne do seba. P\u00e1r \u00faderov srdca a za\u010d\u00edna sa dusi\u0165. D\u00fdcha, ale nevie lapi\u0165 vzduch. Pad\u00e1 na kolen\u00e1. P\u013e\u00faca m\u00e1 v jednom ohni, d\u00e1vi, trasie sa, o\u010di m\u00e1 do\u0161iroka otvoren\u00e9 a okolo \u00fast sa mu tvor\u00ed pena.<\/p>\n\n\n\n Nem\u00e1 s\u00edl ani na posledn\u00fa my\u0161lienku. Len na okamih sa mu pred o\u010dami mihn\u00fa tv\u00e1re det\u00ed a man\u017eelky.<\/p>\n\n\n\n *<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010eakujeme, \u017ee ste vyu\u017eili na\u0161e slu\u017eby, pr\u00ed\u010fte aj nabud\u00face,\u201c usmieva sa na neho mlad\u00e9 diev\u010da a pod\u00e1va mu bro\u017e\u00farku. St\u00e1le nech\u00e1pe, \u010do sa vlastne stalo. Len pred malou chv\u00ed\u013eou umieral. Po\u010dul v\u00fdkriky mu\u017eov v\u00f4kol seba a potom\u2026 Zrazu stoj\u00ed oble\u010den\u00fd v rade s in\u00fdmi \u013eu\u010fmi a poslu\u0161ne postupuje dopredu.<\/p>\n\n\n\n Milan sa s let\u00e1kom v ruke pohne k dver\u00e1m. Nohy sa mu h\u00fdbu samy od seba, krok za krokom. Nedok\u00e1\u017ee sa oto\u010di\u0165, ako ke\u010f ho Viktor sprev\u00e1dzal po t\u00e1bore. Mys\u013eou mu preblesne bledn\u00faca spomienka.<\/p>\n\n\n\n Dvere sa pred n\u00edm otvoria, oslep\u00ed ho slnko, Milan si zaclon\u00ed o\u010di rukou a pri\u017em\u00fari ich.<\/p>\n\n\n\n \u201eOci!\u201c zakri\u010d\u00ed zn\u00e1my hlas a Milan sa roztrasene sna\u017e\u00ed nad\u00fdchnu\u0165. Po\u010duje dupot mal\u00fdch n\u00f4h a zakr\u00e1tko okolo p\u00e1sa c\u00edti objatie. Pozer\u00e1 sa do usmievaj\u00facej sa tv\u00e1re so zdravou farbou v l\u00edcach.<\/p>\n\n\n\n \u201eAhoj,\u201c za\u010duje neist\u00fd hlas man\u017eelky.<\/p>\n\n\n\n V hrdle m\u00e1 obrovsk\u00fa hr\u010du, z o\u010d\u00ed sa mu der\u00fa slzy. \u201eJa, ja,\u201c kokce, \u201emyslel som si, \u017ee som v\u00e1s stratil.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eO \u010dom to hovor\u00ed\u0161?\u201c zamra\u010d\u00ed sa Eva. \u201eSi v poriadku? Stalo sa nie\u010do v\u2026 pr\u00e1ci?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNo\u2026\u201c chyst\u00e1 sa odpoveda\u0165, ke\u010f si v\u0161imne okolie. Stoj\u00ed vo vchode do ich panel\u00e1ka, na chrbte c\u00edti ruksak s notebookom. Je pekn\u00fd de\u0148, na tr\u00e1ve pobehuj\u00fa deti, rodi\u010dia na nich dohliadaj\u00fa. \u201eAle\u2026\u201c zrak mu padne na let\u00e1k v ruk\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n Aj vy by ste si chceli vysk\u00fa\u0161a\u0165, ak\u00e9 to je\u2026<\/em><\/p>\n\n\n\n Z\u00e1\u017eitkov\u00e9 pobyty u\u0161it\u00e9 na mieru, firemn\u00e9 teambuldingy, ve\u010dierky\u2026<\/em><\/p>\n\n\n\n Milan sa pozrie na predlaktie. Vytetovan\u00e9 \u010d\u00edslice jedna po druhej pomaly mizn\u00fa. K\u00fatikom oka zahliadne na konci ulice mizn\u00fa\u0165 bielu dod\u00e1vku uprostred rovnej cesty.<\/p>\n\n\n\n \u201eMilan?\u201c po\u010duje man\u017eelkin ustarosten\u00fd hlas. \u201eV\u0161etko v poriadku? Ni\u010d sa ti\u2026\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co keby sme zajtra zobrali deti na v\u00fdlet?\u201c sko\u010d\u00ed jej do re\u010di.<\/p>\n\n\n\n \u201eZajtra? Zajtra maj\u00fa \u0161kolu.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eVyp\u00fdtame ich. Chcem sa pozrie\u0165 na jedno miesto.\u201c<\/p>\n\n\n\n <\/p>\n\n\n\n
\n\n\n\n