Text nepre\u0161iel editorskou \u00fapravou, m\u00f4\u017ee a ur\u010dite obsahuje chyby a v danej forme sa vo fin\u00e1lnom texte nenach\u00e1dza.<\/em> M\u00f4\u017ee obsahova\u0165 spoilers, \u010d\u00edta\u0165 a\u017e po do\u010d\u00edtan\u00ed knihy ;).<\/em><\/p>\n\n\n\n Z p\u00e1r dn\u00ed, sa stali nakoniec tri t\u00fd\u017edne.<\/p>\n\n\n\n Prv\u00e9 dni str\u00e1vil Ajri\u0161 striedavo na gau\u010di a v posteli. Postavil sa, len ke\u010f musel \u00eds\u0165 na z\u00e1chod. Ani sa neum\u00fdval, \u010do aj bolo riadne c\u00edti\u0165.<\/p>\n\n\n\n Jedlo a pitie mu nosili. Jegor so Ziou ob\u010das na p\u00e1r hod\u00edn odi\u0161li nak\u00fapi\u0165, ale v\u017edy pri \u0148om bol aspo\u0148 jeden. Bu\u010f nie\u010do uvarili, alebo si objednali.<\/p>\n\n\n\n Ign\u00e1c ho tie\u017e chodil pravidelne kontrolova\u0165, ale viac \u010dasu tr\u00e1vil kontrolovan\u00edm Zii. Hudba sa z jej izby oz\u00fdvala \u010dastej\u0161ie, ne\u017e bolo pre jeho, ale aj ich u\u0161i zdrav\u00e9.<\/p>\n\n\n\n Po prvom t\u00fd\u017edni u\u017e chodil ako tak obstojne a videl na obe o\u010di. Viac ne\u017e boles\u0165, c\u00edtil nepohodlie. Nad\u00fdchnu\u0165 sa z pln\u00fdch p\u013e\u00fac mu st\u00e1le robilo probl\u00e9my. Kone\u010dne sa mohol osprchova\u0165.<\/p>\n\n\n\n Druh\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 u\u017e chodil s Jegorom a Ziou na n\u00e1kupy. Pom\u00e1hal s varen\u00edm a dokonca si sk\u00fasil zabeha\u0165. \u010ealeko sa nedostal. Rebr\u00e1 sa st\u00e1le nezotavili, a ke\u010f ho zazrel Ign\u00e1c, r\u00e1zne ho napomenul, a schoval sa za Ziu.<\/p>\n\n\n\n Tret\u00ed t\u00fd\u017ede\u0148 pl\u00e1novali v\u00fdpravu. Nak\u00fapili z\u00e1soby a potreby na stanovanie, ozna\u010dili si trasu, ktorou p\u00f4jdu, a cez internet si ju overovali.<\/p>\n\n\n\n Zost\u00e1valo vyrie\u0161i\u0165 z\u00e1sadn\u00fa ot\u00e1zku.<\/p>\n\n\n\n Ako sa tam dosta\u0165. Najr\u00fdchlej\u0161ie by to bolo lietadlom, na mieste si po\u017ei\u010da\u0165 auto a nak\u00fapi\u0165 v\u00fdbavu. Nechceli ale upozorni\u0165 Doyla a ktovie e\u0161te koho, kto ich mohol sledova\u0165.<\/p>\n\n\n\n Najmenej n\u00e1padn\u00fd sp\u00f4sob sa javilo \u00eds\u0165 autom.<\/p>\n\n\n\n Ajri\u0161ove bolo star\u00e9, k\u00fapil ho u\u017e ojazden\u00e9, ke\u010f sa vr\u00e1tili z Tungusky. Krat\u0161ie mestsk\u00e9 vzdialenosti zvl\u00e1dalo, ale na dlh\u0161ie trasy, by sa s n\u00edm neodv\u00e1\u017eil. Jegorove na tom bolo lep\u0161ie, ale do Golfa by toho ve\u013ea nenapratali.<\/p>\n\n\n\n Poznali len jedn\u00e9ho, kto mal v\u00e4\u010d\u0161ie auto a v poslednej dobe ich \u010dasto nav\u0161tevoval. Ign\u00e1c. Ke\u010f mu predostreli pl\u00e1n, iba na sucho preglgol. Sta\u010dili v\u0161ak dve min\u00faty v Ziinej izbe a mlad\u00edk pritakal. Mal len jednu podmienku.<\/p>\n\n\n\n P\u00f4jde s nimi.<\/p>\n\n\n\n Ajri\u0161ovi sa to ve\u013emi nepozd\u00e1valo. Jegor aj Zia u\u017e za\u017eili \u0165a\u017ek\u00e9 chv\u00edle. Vedel, \u010do od nich o\u010dak\u00e1va\u0165. Navy\u0161e spolu tr\u00e9novali a u\u010dili sa strie\u013ea\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u010co z toho vedel mlad\u00fd s\u00fadny lek\u00e1r z Petr\u017ealky?<\/p>\n\n\n\n Ke\u010f sa spomenula finan\u010dn\u00e1 str\u00e1nka exped\u00edcie, Ajri\u0161 ihne\u010f s\u00fahlasil. Mal \u010do to na\u0161poren\u00e9, ale ke\u010f si vyh\u013eadal spotrebu Ign\u00e1covho Land Roveru Discovery, nahlas preglgol. Museli r\u00e1ta\u0165 aj s jedlom a pr\u00edpadn\u00fdmi \u00faplatkami. I\u0161li predsa do Ruska, kde to bolo nie\u010do ako z\u00e1kladn\u00e1 n\u00e1tura. Neberie\u0161, ne\u017eije\u0161.<\/p>\n\n\n\n Z Bratislavy vyrazili kr\u00e1tko po polnoci. \u0160of\u00e9roval Ign\u00e1c a pod\u013ea toho, ako sa tv\u00e1ril, rad\u0161ej by cel\u00fa cestu sedel na zadnom sedadle. Jegor ho vystriedal po asi \u0161tyroch hodin\u00e1ch jazdy kdesi pred Katowicami, kde si aj dali prv\u00fa zast\u00e1vku na pumpe, aby si natiahli nohy.<\/p>\n\n\n\n \u201eAko sa c\u00edti\u0161?\u201c sp\u00fdtal sa Jegor.<\/p>\n\n\n\n \u201eAkoby sme precestovali pol Eur\u00f3py,\u201c odvetil Ajri\u0161 vyh\u00fdbavo.<\/p>\n\n\n\n \u201eNa to som sa nep\u00fdtal.\u201c<\/p>\n\n\n\n Ajri\u0161 si povzdychol a pona\u0165ahoval si svaly na krku.<\/p>\n\n\n\n \u201eKa\u017edop\u00e1dne,\u201c usrkol si Jegor z k\u00e1vy, \u201esme len na za\u010diatku. \u010cak\u00e1 n\u00e1s pribli\u017ene rovnak\u00e1 \u0161treka do Var\u0161avy a potom do Bieloruska. Tam si na p\u00e1r hod\u00edn posp\u00edme.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eA aj to budeme len na za\u010diatku,\u201c poznamenal Ajri\u0161 a zah\u013eadel sa pribli\u017ene na v\u00fdchod.<\/p>\n\n\n\n Mapu si na po\u010d\u00edta\u010di prezerali nieko\u013eko dn\u00ed. H\u013eadali tie najlep\u0161ie miesta na prespanie, oddych, striedanie. Zis\u0165ovali, kde bud\u00fa musie\u0165 cestova\u0165 dlh\u0161ie. Kde sa im podar\u00ed natankova\u0165 a kde si musia urobi\u0165 z\u00e1soby. S jedlom si starosti nerobili. V kufri mali dos\u0165 v\u0161akovak\u00fdch konzerv a vojenskej stravy, \u017ee by im vysta\u010dili aj na dva mesiace. Sk\u00f4r na ne stratia chu\u0165, ako sa min\u00fa.<\/p>\n\n\n\n Ajri\u0161 sa obzrel a nahol sa bli\u017e\u0161ie k Jegorovi. \u201eNebudeme potrebova\u0165 zbrane?\u201c \u0161epol, aby ho Zia s Ign\u00e1com nepo\u010duli. Bola to mal\u00e1 \u0161anca, obaja sedeli na obrubn\u00edku \u010faleko od nich, obj\u00edmali sa a rozpr\u00e1vali. Ale nechcel mlad\u00e9ho vystra\u0161i\u0165 hne\u010f na za\u010diatku cesty.<\/p>\n\n\n\n \u201eDoma vybav\u00edme, \u0161koda nosi\u0165 drevo do lesa,\u201c usmial sa a dopil posledn\u00e9 zvy\u0161ky k\u00e1vy. Poh\u00e1r hodil do ko\u0161a na plasty.<\/p>\n\n\n\n Za Var\u0161avou si za volant sadol Ajri\u0161, Jegor driemal a mlad\u00ed po\u010d\u00favali hudbu. Mal pusten\u00e9 r\u00e1dio, ale vn\u00edmal ho len okrajovo. Na \u017elto-modrej tv\u00e1ri mu pohr\u00e1val \u00fasmev. Cesta sa mu p\u00e1\u010dila. Polia, lesy, dedinky. \u017diadne starosti, \u013eudia si h\u013eadeli svojho. Nikoho nelyn\u010dovali.<\/p>\n\n\n\n Pr\u00edjemn\u00e9 \u00faseky striedali tie menej pr\u00edjemn\u00e9. Ob\u010das sa podobali dia\u013enici smerom do Prahy. Riadne ich vytriasli a Ajri\u0161 bol r\u00e1d za Land Rover.<\/p>\n\n\n\n Prespali v malom penzi\u00f3ne na perif\u00e9rii Minsku. Zia a Ign\u00e1c si zobrali jednu izbu. Ajri\u0161 s Jegorom druh\u00fa. Auto zabezpe\u010dili, ako len mohli. Na parkovisku, kde najdrah\u0161ie auto st\u00e1lo asi p\u00e4tinu toho ich, \u017eiaril Land Rover ako maj\u00e1k. Nie \u017ee by v Bielorusku nejazdili \u013eudia na luxusn\u00fdch aut\u00e1ch, ale ich majitelia neb\u00fdvali v podobn\u00fdch zariadeniach.<\/p>\n\n\n\n S Jegorom pre istotu spali na strieda\u010dku. Ak by fungovala m\u00e1gia, zavolal by pred odchodom Lojku, aby sa na Ign\u00e1cove auto pozrel a nie\u010do s n\u00edm spravil. Burina v kvetin\u00e1\u010di ale to\u013eko \u010dast\u00edc neposkytovala. Museli to riskn\u00fa\u0165 po starom.<\/p>\n\n\n\n Na ra\u0148ajky si zbehli do mesta a op\u00e4\u0165 pokra\u010dovali. Ign\u00e1c \u0161of\u00e9roval, zo za\u010diatku sa dos\u0165 mra\u010dil, ale akon\u00e1hle nechali hlavn\u00e9 mesto Bieloruska za sebou, u\u017e si cestu u\u017e\u00edval aj on.<\/p>\n\n\n\n V priebehu nasleduj\u00faceho d\u0148a sa im podarilo prejs\u0165 cez Moskvu, kde sa na p\u00e1r hod\u00edn zastavili. Jegor s\u00edce poch\u00e1dzal z ak\u00e9hosi mal\u00e9ho mesta pred Uralom, ale by\u0165 nasp\u00e4\u0165 v domovine mu vlialo trochu \u017eivota do \u017e\u00edl. Pravidelne ich z\u00e1soboval inform\u00e1ciami z hist\u00f3rie. Hlavne z \u010dias monarchie a e\u0161te predt\u00fdm k zalo\u017eeniu Kyjivskej Rusi.<\/p>\n\n\n\n Jegora to bavilo a oni ho nechali. Ign\u00e1c sa k nemu pridal a navz\u00e1jom si vymie\u0148ali znalosti.<\/p>\n\n\n\n Na noc zakotvili v meste Vladimir, na pol ceste z Moskvy do Ni\u017en\u00e9ho Novgorodu. Nebolo ve\u013ek\u00e9 a neby\u0165 v\u0161adepr\u00edtomnej azbuky, myslel by si Ajri\u0161, \u017ee sa st\u00e1le motaj\u00fa ktorousi \u010das\u0165ou Bratislavy. Stav budov bol pribli\u017ene rovnak\u00fd. Podaktor\u00e9 opraven\u00e9, viacer\u00e9 by ju potrebovali, ale nebolo to kritick\u00e9. Dokonca aj o zele\u0148 sa starali.<\/p>\n\n\n\n Hotel mal tentoraz str\u00e1\u017een\u00e9 parkovisko a Ajri\u0161 s Jegorom mohli neru\u0161ene spa\u0165. Zo za\u010diatku im v tom v\u0161ak br\u00e1nil hluk zab\u00e1vaj\u00facej sa ruskej ml\u00e1de\u017ee. Nesk\u00f4r sa na\u0161\u0165astie presunuli o p\u00e1r ul\u00edc \u010falej a Ajri\u0161 kone\u010dne zaspal.<\/p>\n\n\n\n *<\/p>\n\n\n\n \u201eKeby sme mali u\u017e aspo\u0148 polovicu cesty za nami,\u201c zamrmlal Ign\u00e1c otr\u00e1vene a nabral si za ly\u017eicu nepodarenej krupi\u010dnej ka\u0161e s hrudkami. S ve\u013ek\u00fdm odhodlan\u00edm ju d\u00e1val do \u00fast a bojoval, aby ju nevyp\u013eul.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u0160tvrtina,\u201c odvetil Jegor a zahryzol sa do chlebu vo vaj\u00ed\u010dku, na ktorom si so Ziou pochutn\u00e1vali. T\u00e1to verzia bola na sladko a dom\u00e1ci jej hovorili grenki. K tomu si dali jahodov\u00fd d\u017eem.<\/p>\n\n\n\n Ajri\u0161 stavil rad\u0161ej na klasiku a dal si tri volsk\u00e9 ok\u00e1 s p\u00e1rkami, slaninou a fazu\u013ekami v om\u00e1\u010dke. Na rusk\u00e9 \u0161peciality nemal chu\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010cak\u00e1 n\u00e1s n\u00e1ro\u010dn\u00fd de\u0148,\u201c povedal Ajri\u0161 a vystrel na stole vytla\u010den\u00e9 mapy. \u201ePrv\u00e1 z\u00e1stavka bude u\u017e v Ni\u017enom Novgorode. \u0160of\u00e9ruje Ign\u00e1c,\u201c zdvihol zrak a pozrel sa po lek\u00e1rovi.<\/p>\n\n\n\n Rozhodne pok\u00fdval hlavou.<\/p>\n\n\n\n \u201eD\u00e1me si obed, natiahneme nohy, lebo nasleduje vy\u0161e p\u00e4\u0165 hodinov\u00e1 cesta do Kazane. T\u00fa si beriem ja. Ak sa podar\u00ed a n\u00e1jdeme bezpe\u010dn\u00e9 miesto, d\u00e1me si kr\u00e1tku prest\u00e1vku. V okol\u00ed Kazane ma vystrieda Jegor a preberie najdlh\u0161iu trasu d\u0148a. Vy\u0161e \u0161es\u0165 hod\u00edn. Ve\u010der by sme mali dorazi\u0165 Ufy, kde str\u00e1vime noc. Pri troche \u0161\u0165astia v nejakom hoteli. Ot\u00e1zky?\u201c<\/p>\n\n\n\n Ajri\u0161 im dal chv\u00ed\u013eu \u010das, ale \u017eiadne nepri\u0161li. Dojedli a dopili, vr\u00e1tili sa na izby a kr\u00e1tko po deviatej vyrazili.<\/p>\n\n\n\n *<\/p>\n\n\n\n Do Ufy dorazili napokon a\u017e dve hodiny po polnoci.<\/p>\n\n\n\n Cesty boli s\u00edce dobr\u00e9, ale v\u010faka viacer\u00fdm obch\u00e1dzkam sa im putovanie o p\u00e1r hod\u00edn pred\u013a\u017eilo. Jegor to v\u0161ak zvl\u00e1dol s preh\u013eadom a dokonca sa usmieval, vraj c\u00edtil domov.<\/p>\n\n\n\n Ajri\u0161a najviac prekvapilo v akom dobrom stave boli mest\u00e1. Videl v nich aj kopu nov\u00fdch, modern\u00fdch budov. O\u010dak\u00e1val, \u017ee \u010d\u00edm \u010falej na v\u00fdchod od Moskvy p\u00f4jdu, o to hor\u0161\u00ed stav n\u00e1jdu. V\u0161etko pritom vyzeralo tak famili\u00e1rne. Panel\u00e1ky, rodinn\u00e9 domy, podobn\u00fd stav ciest \u2013 pomerne zachovan\u00e9 striedali tankodromy.<\/p>\n\n\n\n Hotel sa im n\u00e1js\u0165 podarilo a mali aj vo\u013eno. Len recep\u010dn\u00e1 bola trochu prekvapen\u00e1, o akom \u010dase pri\u0161li a varovala ich, \u017ee si musia zaplati\u0165 za cel\u00fa noc. Boli tak unaven\u00ed, \u017ee im to bolo jedno, potrebovali sa vyspa\u0165 inde ne\u017e v aute.<\/p>\n\n\n\n Ne\u017e zaspal, myslel na to, \u017ee nemaj\u00fa za sebou ani polovicu cesty.<\/p>\n\n\n\n *<\/p>\n\n\n\n Vyrazili a\u017e o jeden\u00e1stej.<\/p>\n\n\n\n Z Ufy do Chelyabinsku prech\u00e1dzali popri prekr\u00e1snych brezov\u00fdch h\u00e1joch, lemovali cesty a vytv\u00e1rali okolo nich rozpr\u00e1vkov\u00e9 kulisy. Ukazovali, ak\u00e1 kr\u00e1sna zem to napriek nen\u00e1sytn\u00fdm a egoistick\u00fdm \u013eu\u010fom na vrchole spolo\u010densk\u00e9ho rebr\u00ed\u010dka je.<\/p>\n\n\n\n Akon\u00e1hle sa pribl\u00ed\u017eili k br\u00e1ne na Sib\u00edr, samotn\u00e9mu mestu Chelyabinsk, zmenila sa okolo nich aj krajina. Lesy nahradili n\u00ed\u017einy, stepi, len miestami preseknut\u00e9 op\u00e4\u0165 brezov\u00fdmi h\u00e1jmi.<\/p>\n\n\n\n V meste obklopenom desiatkami jazier r\u00f4znej ve\u013ekosti, si dali kr\u00e1tku prest\u00e1vku. Architekt\u00fara domov popri hlavnej ceste sa u\u017e trochu zmenila, ale nie ve\u013emi. Ne\u0161lo o radik\u00e1lne, exotick\u00e9 zmeny, ktor\u00e9 by v Ajri\u0161ovi vyvol\u00e1vali pocit \u00fadivu \u010di \u010dohosi cudzieho.<\/p>\n\n\n\n Kr\u00e1tko po piatej nechali Chelyabinsk za sebou a pokra\u010dovali k mestu Kurgan, kde sa chystali ukon\u010di\u0165 denn\u00fa p\u00fa\u0165. U\u017e ke\u010f sa bl\u00ed\u017eili postrehol Ajri\u0161 zmenu scen\u00e9rie. Cesty boli na\u010falej schodn\u00e9, pr\u00edroda nezmenen\u00e1, ale domy sa za\u010d\u00ednali l\u00ed\u0161i\u0165. Popri ceste sa tiahli star\u00e9 i pomerne nov\u00e9 dvojposchodov\u00e9 rodinn\u00e9 domy s vysok\u00fdmi \u0161ikm\u00fdmi strechami preva\u017enej modrej a zelenej farby. Videl v\u0161ak aj \u010derven\u00e9 a hned\u00e9. V kontraste s nimi sa kde tu vyn\u00e1rali zn\u00e1me panel\u00e1ky socialistickej v\u00fdstavby.<\/p>\n\n\n\n Ajri\u0161ovi najviac dych vyrazila \u010das\u0165 s dom\u010dekmi, ktor\u00e9 vyzerali ako drevenice. Mali r\u00f4znu farbu, ve\u013ekos\u0165 i tvar. Nad hlavami \u013eud\u00ed sa popri chodn\u00edkoch plazili \u017elt\u00e9 plynov\u00e9 potrubia a nad cestou vo v\u00fd\u0161ke, aby aj n\u00e1kladn\u00e9 auto pre\u0161lo.<\/p>\n\n\n\n Ubytovanie sa im podarilo n\u00e1js\u0165 pr\u00e1ve v jednom z t\u00fdchto dom\u010dekov na kraji \u0161tvrte. V\u00fdh\u013ead mali s\u00edce na panel\u00e1ky a ich auto vyt\u0155\u010dalo ako \u0161kandin\u00e1vska modelka v lodi\u010dk\u00e1ch uprostred Afriky, ale ve\u013ea neplatili.<\/p>\n\n\n\n Na ve\u010deru si dali shawarmu z ne\u010falek\u00e9ho st\u00e1nku, ktor\u00fd zazreli cestou. Ajri\u0161ovi pripom\u00ednala kebab. Chalani od Lujzy ho ob\u013eubovali napriek tomu, \u017ee nebol s ich n\u00e1rodnou hrdos\u0165ou celkom v s\u00falade. Pri jedle sa hranice stierali a h\u013eadali sa vn\u00fatorn\u00e9 v\u00fdhovorky.<\/p>\n\n\n\n Po ve\u010deri sa i\u0161li trochu prejs\u0165 po okol\u00ed. Ve\u013ea \u013eud\u00ed nestretli a t\u00fdch p\u00e1r ich sprev\u00e1dzalo podozrievav\u00fdmi poh\u013eadmi.<\/p>\n\n\n\n Ajri\u0161 zrazu zastal uprostred kroku. P\u00e1r domov pred nimi za\u010d\u00ednalo sp\u00e1lenisko. Domy po oboch stran\u00e1ch zhoreli do tla. Zostalo z nich len zop\u00e1r ohoren\u00fdch dosiek, pozostatky stien, ob\u010das sa dalo rozozna\u0165, kde bolo okno \u010di dvere. Ne\u0161lo o jeden alebo dva domy. Ako kr\u00e1\u010dali pozd\u013a\u017e skazy, videli, \u017ee po\u017eiar zni\u010dil dobr\u00fa polovicu \u0161tvrte.<\/p>\n\n\n\n Sp\u00fa\u0161\u0165 sa tiahla, kam len dovideli.<\/p>\n\n\n\n \u201eDrevenice,\u201c poznamenal Jegor. \u201eSta\u010d\u00ed, \u017ee sa chyt\u00ed jedna a u\u017e to ide. Je len z\u00e1zrak, \u017ee nezhorelo \u00faplne v\u0161etko.\u201c<\/p>\n\n\n\n Ajri\u0161 sa chcel oto\u010di\u0165, ale \u0161liapol na ak\u00fasi dosku a okam\u017eite mu na\u0148 padol poh\u013ead. \u010cosi na nej bolo nap\u00edsan\u00e9. Nohou odhrnul \u0161pinu a popol.<\/p>\n\n\n\n \u0421\u043c\u0435\u0440\u0442\u044c \u043c\u0430\u0433\u0430\u043c!<\/p>\n\n\n\n \u201eJegor?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eSmert‘ magam! Smr\u0165 m\u00e1gom,\u201c prelo\u017eil Jegor n\u00e1pis na doske.<\/p>\n\n\n\n Zia odbehla na druh\u00fa stranu ulice a zah\u013eadela sa na chodn\u00edk. Tie\u017e tam bolo vo\u013ea\u010do nap\u00edsan\u00e9. Ajri\u0161 sa na to pozrel a aj ke\u010f nerozumel prvej \u010dasti, druh\u00fa u\u017e rozoznal.<\/p>\n\n\n\n \u201eMo\u017eno n\u00e1hoda,\u201c poznamenal Ign\u00e1c, ale Ajri\u0161 v tomto pr\u00edpade na n\u00e1hody neveril. Sta\u010dil jeden zatrpknut\u00fd sused, jeden incident, opitos\u0165 v\u00fdhrou a vedomos\u0165, \u017ee sa obe\u0165 nem\u00e1 viac ako br\u00e1ni\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eTohto sa b\u00e1l Ezechi\u00e1\u0161,\u201c zachm\u00faril sa Jegor. \u201e\u017de na\u0161a nadobudnut\u00e1 rovnopr\u00e1vnos\u0165 stoj\u00ed na krehkom z\u00e1klade. Niektor\u00ed sa pridali na na\u0161u stranu, lebo sa b\u00e1li, \u010do na to povie okolie. Odporcovia ale dostali nov\u00fd vietor do plachiet. Nemaj\u00fa z n\u00e1s viac strach.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo nemali nikdy,\u201c zamrmlal Ajri\u0161. \u201eAspo\u0148 nie re\u00e1lny.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAko to mysl\u00ed\u0161?\u201c sp\u00fdtal sa Jegor.<\/p>\n\n\n\n \u201eChlapi v kr\u010dme sa stretu s m\u00e1gmi neb\u00e1li. Vedeli, \u017ee im schopnosti dok\u00e1\u017eu ubl\u00ed\u017ei\u0165, ale verili si a vypl\u00e1calo sa to. M\u00e1loktor\u00ed z m\u00e1gov sa skuto\u010dne br\u00e1nil, alebo stihol ubr\u00e1ni\u0165. Ma\u0165 m\u00e1giu a vedie\u0165, a hlavne chcie\u0165, ju pou\u017ei\u0165, s\u00fa rozdielne veci.\u201c<\/p>\n\n\n\n Nechali bez\u00fate\u0161n\u00e9 sp\u00e1lenisko za sebou a vr\u00e1tili sa sp\u00e4\u0165 do prenajat\u00e9ho dom\u010deku. Cestou si lep\u0161ie v\u0161\u00edmali \u013eud\u00ed. Mohli to by\u0165 t\u00ed, \u010do vyp\u00e1lili \u0161tvr\u0165, ale Ajri\u0161 si sk\u00f4r myslel, \u017ee \u00fato\u010dn\u00edci pri\u0161li z in\u00e9ho miesta \u010di mesta.<\/p>\n\n\n\n *<\/p>\n\n\n\n Dni sa striedali, trasy si vyberali krat\u0161ie. Dev\u00e4\u0165 a\u017e desa\u0165 hod\u00edn na cest\u00e1ch. M\u00e1lokedy dali viac a aj to len v pr\u00edpade, \u017ee museli niektor\u00e9 miesta obch\u00e1dza\u0165.<\/p>\n\n\n\n Neraz ich zastavili policajti. Niektor\u00ed mil\u00ed, ale \u010dastej\u0161ie si vym\u00fd\u0161\u013eali priestupky a museli plati\u0165.<\/p>\n\n\n\n Inak bola cesta na v\u00fdchod pr\u00edjemn\u00e1, takmer nemenn\u00e1. Zni\u010den\u00e9 obydlia na\u0161li takmer v ka\u017edom meste. Niekde boli iba opusten\u00e9, majitelia sa vraj ods\u0165ahovali na z\u00e1pad.<\/p>\n\n\n\n Ajri\u0161 si nebol ist\u00fd, \u010di im tam bude lep\u0161ie.<\/p>\n\n\n\n M\u00ed\u0148ali stepi, roztr\u00fasen\u00e9 h\u00e1je a ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo jazier \u010di jazierok. Kurgan, vystriedala oblas\u0165 Tyumen, n\u00e1sledne Omsk. Ocitli sa na Barabinskej stepi, kde si na chv\u00ed\u013eu odd\u00fdchli v meste Barabinsk a pokra\u010dovali a\u017e do Novosibirsku.<\/p>\n\n\n\n Ajri\u0161 si na k\u00fasku papiera robil \u010diarky. R\u00e1tal dni na ceste. Kon\u010dil im \u0161iesty a mali za sebou vy\u0161e p\u00e4\u0165tis\u00edctristo kilometrov. Odhadom im zost\u00e1valo nie\u010do cez dve tis\u00edc. V\u00e4\u010d\u0161inu cesty mali teda za sebou.<\/p>\n\n\n\n Konverz\u00e1cie viazli, \u010dasto ml\u010dali, ale aspo\u0148 si neliezli na nervy. Len Zia s Ign\u00e1com sa mali st\u00e1le k sebe. Ponorkov\u00e1 choroba sa od ich zamilovanosti doposia\u013e \u00faspe\u0161ne odr\u00e1\u017eala. A aj ke\u010f sa u\u017e zdalo, \u017ee sa zahryzla, r\u00fdchlo ju zahnali na \u00fatek.<\/p>\n\n\n\n I\u0161lo im to a Ajri\u0161 im za\u010d\u00ednal z\u00e1vidie\u0165, ale z\u00e1rove\u0148 im fandil. Ex-M\u00e1g a ne-m\u00e1g.<\/p>\n\n\n\n *<\/p>\n\n\n\n Ke\u010f na \u00f4smy de\u0148 opustili Krasnoyarsk, na dlh\u0161iu dobu zanechali ve\u013ek\u00e9 mest\u00e1 za sebou. Zastavovali preva\u017ene v t\u00fdch men\u0161\u00edch a na noc si pri aute stavali stany. Aj so stravou to bolo n\u00e1ro\u010dnej\u0161ie. M\u00e1lokedy natrafili na benz\u00ednku, kde by sa mohli aj najes\u0165, o fastfoodoch ani nehovoriac. Ak sa inak nedalo, siahli po z\u00e1sob\u00e1ch. Dom\u00e1ci sa po nich \u010dasto ned\u00f4ver\u010divo pozerali. Len zop\u00e1r sa s Jegorom pustilo do re\u010di. Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa objavili prv\u00e9 \u00fasmevy. Tipy na cestu a aj pozvania do dom\u00e1cnost\u00ed. Niektor\u00e9 zdvorilo odmietli, ale za rady sa finan\u010dne odmenili, in\u00e9 s v\u00e4\u010d\u0161ou a niekedy aj men\u0161ou rados\u0165ou prijali. Nechceli mil\u00fdch \u013eud\u00ed urazi\u0165. Domy boli zariaden\u00e9 striedmo, ale nalo\u017eili im ako bohom.<\/p>\n\n\n\n Nieko\u013eko hod\u00edn cesty od cie\u013ea dorazili do mesta Ust-Ilimsk v Irkutskej oblasti. Pod\u013ea Jegora bolo vystavan\u00e9 okolo vodnej elektr\u00e1rne, ktor\u00e1 nedopatren\u00edm zaplavila star\u00e9 mesto Ilimsk a v okol\u00ed sa vraj nach\u00e1dzalo viacero gulagov.<\/p>\n\n\n\n D\u00f4vodom zastavenia bola neskor\u00e1 hodina a fakt, \u017ee \u010falej u\u017e inform\u00e1cie o zjazdnosti ciest nemali.<\/p>\n\n\n\n St\u00e1li pred b\u00fadkou so z\u00e1vorou s v\u00fdstra\u017en\u00fdmi n\u00e1pismi v azbuke. D\u00e1vali varovania vodi\u010dom prev\u00e1\u017eaj\u00facich drevo.<\/p>\n\n\n\n V\u0161imol si ich miestny str\u00e1\u017enik \u010d\u00edtaj\u00faci noviny. Na chv\u00ed\u013eu ich odlo\u017eil a dlh\u0161iu dobu ich sledoval, zatia\u013e \u010do si oni na kapote rozlo\u017eili vytla\u010den\u00e9 mapy a rozm\u00fd\u0161\u013eali \u010do \u010falej. Ajri\u0161 ho k\u00fatikom oka pozoroval. Zbrane si st\u00e1le nezaobstarali, ale probl\u00e9my sa im doposia\u013e vyh\u00fdbali.<\/p>\n\n\n\n Mu\u017e sa zdvihol zo stoli\u010dky a zamieril k n\u00edm. Netv\u00e1ril sa nahnevane, ale ani priate\u013esky. Bol v\u0161ak nap\u00e4t\u00fd a pri\u017em\u00faren\u00e9 o\u010di upieral striedavo na auto, ktor\u00e9 sa u\u017e a\u017e tak nelesklo novotou, na Ajri\u0161a a Jegora. O Ziu s Ign\u00e1com takmer ani poh\u013eadom nezavadil.<\/p>\n\n\n\n Ajri\u0161 drgol Jegora lak\u0165om a Rus sa usmial a vypustil z \u00fast svoj \u013eubozvu\u010dn\u00fd rodn\u00fd jazyk. Miestny zneistel a spomalil a dokonca sa aj na okamih zamra\u010dil a \u010dosi sa sp\u00fdtal.<\/p>\n\n\n\n Po nieko\u013ek\u00fdch v\u00fdmen\u00e1ch u\u017e st\u00e1l dom\u00e1ci medzi nimi, nahliadal do m\u00e1p, ukazoval prstom a vrtel hlavou.<\/p>\n\n\n\n Dozvedeli sa od neho, \u017ee tadia\u013e s\u00edce m\u00f4\u017eu \u00eds\u0165 a cesta im zaberie tak\u00fdch p\u00e4\u0165 hod\u00edn, ale nebud\u00fa sa ma\u0165 ako preplavi\u0165 na druh\u00fd breh rieky.<\/p>\n\n\n\n Po vy\u0161e sedemtis\u00edc kilometroch str\u00e1ven\u00fdch v aute to bolo ako \u00fader do brucha. Vedeli, \u017ee tak\u00e9to nie\u010do m\u00f4\u017ee nasta\u0165. Mali preto zbalen\u00e9 dva gumov\u00e9 \u010dlny. Znamenalo to v\u0161ak, \u017ee musia zanecha\u0165 auto na brehu, \u010do sa nikomu nechcelo a hlavne nie Ign\u00e1covi. \u010cakala ich e\u0161te cesta sp\u00e4\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eHovor\u00ed, \u017ee m\u00e1 zn\u00e1meho s lo\u010fou a vedel by n\u00e1s za poplatok preplavi\u0165 aj s autom na druh\u00fd breh.\u201c<\/p>\n\n\n\n Ajri\u0161 pok\u00fdval hlavou a cmukol perami. \u201eLep\u0161ie, ako to tu v\u0161etko necha\u0165. Nejak sa u\u017e h\u00e1dam dohodneme.\u201c<\/p>\n\n\n\n Jegor si s miestnym podal ruky, ale t\u00fdm to nekon\u010dilo. Pozval ich k sebe domov. Tich\u00fdmi poh\u013eadmi sa dohodli a chystali sa nasadn\u00fa\u0165 do auta, ale mu\u017e sa na nich nech\u00e1pavo pozrel a uk\u00e1zal na dom len p\u00e1r metrov od nich. Mal murovan\u00e9 z\u00e1klady, ale zvy\u0161ok bol bu\u010f z dreva, alebo oblo\u017een\u00fd drevom. Vyblednut\u00fd n\u00e1ter ru\u017eovej a akejsi \u017eltej farby prezr\u00e1dzal, \u017ee tu stoj\u00ed nejak\u00fd ten \u010das, ale inak vyzeral by\u0165 zachoval\u00fd. Ani strechu nemal derav\u00fa a nad hlavn\u00fdmi dverami boli namontovan\u00e9 lampy z pouli\u010dn\u00e9ho osvetlenia.<\/p>\n\n\n\n Pred vchodom si dom\u00e1ci o schody ob\u00fachal zablaten\u00e9 \u010di\u017emy, stiahol si \u010dapicu a otvoril dvere.<\/p>\n\n\n\n Z vn\u00fatra ich priv\u00edtal v\u00fdskot det\u00ed a hlas \u017eeny. Mu\u017e za \u0148ou \u010dosi zakri\u010dal a zakr\u00e1tko sa objavila a o z\u00e1steru si utierala ruky. Na okamih sa zamra\u010dila, ale vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa jej na tv\u00e1ri objavil \u00fasmev a v\u00edtala ich k sebe domov.<\/p>\n\n\n\n Zariadenie predsiene a izieb, do ktor\u00fdch Ajri\u0161 nahliadol bolo zmesou desa\u0165ro\u010d\u00ed minul\u00e9ho storo\u010dia, ale inak mali dnu \u010disto. Deti ich placho pozorovali spoza gau\u010da a \u010dosi si \u0161u\u0161kali.<\/p>\n\n\n\n \u201eYarik,\u201c uk\u00e1zal mu\u017e na seba a usmial sa, ke\u010f ich v\u00edtal u seba doma. \u201eGalya,\u201c uk\u00e1zal na \u017eenu. \u201eIra, Dima,\u201c predstavil im deti.<\/p>\n\n\n\n Postupne sa predstavili a podali si ruky. Usadil ich do malej ob\u00fdvacej miestnosti a zapol im telev\u00edzor. Jegorovi povedal, aby sa c\u00edtili ako doma a \u017ee sa vr\u00e1ti, ke\u010f sa mu skon\u010d\u00ed pracovn\u00e1 \u0161ichta.<\/p>\n\n\n\n Galya ich pohostila \u010dajom a su\u0161ienkami a zmizla kdesi v dome. Po chv\u00edli sa vr\u00e1tila vyobliekan\u00e1 a ozn\u00e1mila Jegorovi, \u017ee sa do hodinky vr\u00e1ti. Maj\u00fa zatia\u013e postr\u00e1\u017ei\u0165 deti. Tie sa u\u017e trochu osmelili, sedeli medzi nimi a pozerali telev\u00edzor.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co na to v\u0161etko hovor\u00ed\u0161?\u201c sp\u00fdtal sa Ajri\u0161. Na kolene mu sedela mal\u00e1 Ira a n\u00fatila ho klepa\u0165 nohou, aby sa c\u00edtila ako na koni. Dima sa posledn\u00fdch nieko\u013eko min\u00fat nepohol ani raz, \u010dumel do star\u00e9ho telev\u00edzora s vyblednut\u00fdmi farbami a sledoval ak\u00fasi rel\u00e1ciu.<\/p>\n\n\n\n \u201eAkon\u00e1hle preplav\u00edme rieku, nebude to a\u017e tak \u010faleko. Vzdu\u0161nou \u010diarou ani nie dvestop\u00e4\u0165desiat kilometrov,\u201c odvetil Jegor. \u201eTo u\u017e zvl\u00e1dneme, ke\u010f sme sa dostali a\u017e sem.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eVzdu\u0161nou \u010diarou,\u201c u\u0161krnul sa Ajri\u0161. \u201eSk\u00f4r sa ob\u00e1vam, v akom stave bud\u00fa cesty. Mapy n\u00e1m toho ve\u013ea neuk\u00e1zali.\u201c<\/p>\n\n\n\n Jegor pok\u00fdval hlavou.<\/p>\n\n\n\n \u201eAko sa ti pozd\u00e1va Yarik?\u201c pokra\u010doval Ajri\u0161. U\u017e ho za\u010d\u00ednala bolie\u0165 noha a tak si Iru prehodil na druh\u00e9 koleno.<\/p>\n\n\n\n \u201eVyzer\u00e1 ako v pohode chlap. Dohliada, aby nepovolen\u00ed z lesa nevyv\u00e1\u017eali stromy a aj pre povolen\u00fdch kontroluje, \u010di vyr\u00fabali iba ozna\u010den\u00e9.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eRusk\u00fdm sp\u00f4sobom?\u201c zavtipkoval Ajri\u0161, ale ihne\u010f toho o\u013eutoval, ke\u010f sa Jegor zamra\u010dil.<\/p>\n\n\n\n \u201eNie v\u0161etci tak \u017eij\u00fa. Pozri sa na okolo, vyzer\u00e1, \u017ee sa nech\u00e1 uplati\u0165?\u201c povedal Jegor smutne. \u201eJe to pliaga ka\u017ed\u00e9ho n\u00e1roda. U n\u00e1s je to tak pre\u017erat\u00e9 v\u0161etk\u00fdm vrstvami a tak akceptovan\u00e9, a\u017e sa ob\u00e1vam, \u017ee sa to u\u017e nikdy nezmen\u00ed. Pritom sme toho mohli to\u013eko dok\u00e1za\u0165, ak by sme si nerozkr\u00e1dali, \u010do m\u00e1me pod nosom.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePrep\u00e1\u010d, nechcel som…\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo je v poriadku. Je to zn\u00e1ma vec o mojej krajine, nie som na to hrd\u00fd. M\u00e1me bohat\u00fa hist\u00f3riu. Krvav\u00fa, n\u00e1siln\u00fa ale bohat\u00fa a m\u00e1me by\u0165 na \u010do hrd\u00ed.\u201c<\/p>\n\n\n\n *<\/p>\n\n\n\n Galya sa vr\u00e1tila, ako povedala. Ob\u0165a\u017ekan\u00e1 ta\u0161kami s n\u00e1kupom ako pred Vianocami. Deti sa jej ihne\u010f rozbehli pom\u00e1ha\u0165, ale musela ich odh\u00e1\u0148a\u0165 a napokon podplati\u0165 \u010dokol\u00e1dami, aby jej dali pokoj.<\/p>\n\n\n\n Jegor sa jej okam\u017eite sna\u017eil dohovori\u0165, aby si nerobili starosti, ale zaka\u017ed\u00fdm len m\u00e1vla rukou. Aspo\u0148 jej pomohol pri pr\u00edprave ve\u010dere a pridal sa aj Ign\u00e1c.<\/p>\n\n\n\n Yarik pri\u0161iel nie\u010do po siedmej. Najprv vyst\u00edskal deti, potom aj man\u017eelku, ospravedlnil sa za svoj stav a i\u0161iel sa umy\u0165.<\/p>\n\n\n\n Stretli sa pri sviato\u010dne prestretom stole plne oblo\u017eenom r\u00f4znymi druhmi jedla. M\u00e4so, zemiaky, pirohy, ka\u0161e, zelenina a aj kol\u00e1\u010de. Bolo toho viac, ne\u017e by dok\u00e1zali zjes\u0165 aj za tri dni.<\/p>\n\n\n\n Aj ke\u010f dom\u00e1cim neraz rozumeli, Jegor rad\u0161ej prekladal ich ot\u00e1zky \u010di lich\u00f4tky na jedlo a pohostinnos\u0165. P\u00fdtali sa na \u017eivot v okol\u00ed, ako sa im dar\u00ed. Ani raz nezav\u00e1hali a odpovedali. Porozpr\u00e1vali im o dobrom a aj zlom, a o tom, ako by nemenili za lep\u0161\u00ed a pohodlnej\u0161\u00ed \u017eivot v meste.<\/p>\n\n\n\n Debata sa zvrtla aj k politike a napokon aj k m\u00e1gom. Prv\u00fa t\u00e9mu odbili, \u017ee ich nezauj\u00edma a s\u00fa \u010faleko od v\u0161etk\u00e9ho diania. M\u00e1lo\u010do sa ich z rozhodnut\u00ed politikov dot\u00fdka.<\/p>\n\n\n\n Pri zmienke o m\u00e1goch posmutneli.<\/p>\n\n\n\n \u201eVraj v okol\u00ed \u017eilo ve\u013ea m\u00e1gov,\u201c prekladal Jegor. \u201eOblas\u0165 patrila medzi prv\u00e9, kde sa za\u010dali vyskytova\u0165, viacer\u00ed v\u0161ak v prv\u00fdch rokoch odi\u0161li a e\u0161te viac ich pomrelo v gulagoch a nesk\u00f4r vo vojne. Vr\u00e1tila sa len h\u0155stka…\u201c<\/p>\n\n\n\n Yarik hovoril v\u00e1\u017ene, s\u00fastredene. Ob\u010das sa sna\u017eil rozpomen\u00fa\u0165 si na ist\u00e9 udalosti, ale bolo po\u010du\u0165, \u017ee sa vyzn\u00e1.<\/p>\n\n\n\n \u201eNov\u00e1 gener\u00e1cia sa so schopnos\u0165ami nau\u010dila \u017ei\u0165,\u201c tlmo\u010dil Jegor. \u201eT\u00ed, \u010do mohli, ich pou\u017e\u00edvali, aby si u\u013eah\u010dili denn\u00e9 aktivity. Ale nie v\u0161etci mali tak\u00e9 \u0161\u0165astie a tak si zvykli m\u00e1giu nepou\u017e\u00edva\u0165. Ke\u010f pred troma mesiacmi prestala \u00faplne fungova\u0165, ni\u010d to pre \u013eud\u00ed nezmenilo. Tak \u010di tak museli chodi\u0165 pr\u00e1ce, stara\u0165 sa o rodiny a u\u017eivi\u0165 ich. Vraj to zop\u00e1r susedov skuto\u010dne nevydr\u017ealo. Odi\u0161li do lesa a u\u017e ich viac nevideli.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo by vysvet\u013eovalo pre\u010do sme u\u017e dlho nevideli opusten\u00e9 \u010di vyp\u00e1len\u00e9 miesta,\u201c poznamenal Ajri\u0161. \u201eAko miestni \u013eudia vych\u00e1dzaj\u00fa s m\u00e1gmi?\u201c<\/p>\n\n\n\n Jegor polo\u017eil ot\u00e1zku a po\u010dkal na odpove\u010f. \u201eNerobia rozdiely,\u201c povedal Jegor. \u201eGalya sa narodila so schopnos\u0165ami, rovnako aj Ira a Dima. V meste je plno zmie\u0161an\u00fdch p\u00e1rov.\u201c<\/p>\n\n\n\n Yarik sa za\u010dal \u010dosi p\u00fdta\u0165 a Jegor prikyvoval, ob\u010das rovno odpovedal. Neraz sa \u00fakosom pozrel po Ajri\u0161ovi. P\u00e1novi dom\u00e1cemu to neu\u0161lo. Ke\u010f padlo slovo Tunguska, v\u0161etci v miestnosti spozorneli. Galya sa pozrela po man\u017eelovi a zamra\u010dila sa. Deti nech\u00e1pali, \u010do sa pr\u00e1ve stalo. Pre\u010do zrazu dospel\u00e1ci st\u00edchli.<\/p>\n\n\n\n Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed ich pani domu poslala aj s taniermi k telev\u00edzoru. Chv\u00ed\u013eu odvr\u00e1vali, ale ke\u010f mama mierne zdvihla hlas, sklopili zrak a posl\u00fachli.<\/p>\n\n\n\n Ajri\u0161ovi pri\u0161lo det\u00ed \u013e\u00fato.<\/p>\n\n\n\n Op\u00e4\u0165 sa rozpr\u00fadila debata, tentoraz vo v\u00e1\u017enej\u0161om duchu. Dokonca pre\u0161li do \u0161epkania. Yarik a Galya sa p\u00fdtali, pre\u010do tam chc\u00fa \u00eds\u0165. Vraj tam ni\u010d nie je. Zop\u00e1r loveck\u00fdch a \u0165a\u017eiarsk\u00fdch usadlost\u00ed. Cesty s\u00fa v toto ro\u010dn\u00e9 obdobie schodn\u00e9, ale \u013eahko m\u00f4\u017eu zabl\u00fadi\u0165. Sign\u00e1l je tam slab\u00fd a na viacer\u00fdch miestach nie je v\u00f4bec.<\/p>\n\n\n\n \u201ePovedz im pravdu,\u201c povedal Ajri\u0161 po asi dvadsiatich min\u00fatach diskusie, ktor\u00e1 nikam neviedla.<\/p>\n\n\n\n Jegor si povzdychol a prik\u00fdvol. Obaja dom\u00e1ci sa \u010doraz viac mra\u010dili, no v o\u010diach mali sk\u00f4r \u00fadiv a napokon sa za\u010dali medzi sebou v\u00e1\u0161nivo bavi\u0165.<\/p>\n\n\n\n Galya napokon pok\u00fdvala hlavou. \u201eOn poydet s toboy,\u201c povedala a Ajri\u0161 r\u00e1zne zavrtel hlavou.<\/p>\n\n\n\n \u201eNiet.\u201c Nevedeli, \u010do ich \u010dak\u00e1 na ceste, ale u\u017e to\u013ekokr\u00e1t sa na nich nalepili probl\u00e9my, a nechcel privies\u0165 Yarika do \u0165a\u017ekost\u00ed. \u201eJe to riskantn\u00e9.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eChto riskovanno?\u201c nadvihla Galya ramen\u00e1 a obzrela sa po nich. \u201eVy riskuyete! On idet, on znayet mestnyye lesa.\u201c<\/p>\n\n\n\n Tu ani Ajri\u0161 nepotreboval Jegorov preklad. Porozumel dokonale. Zop\u00e1r okamihov zv\u00e1dzal s Galyou o\u010dn\u00fd s\u00faboj, no napokon to vzdal a dom\u00e1ca pani sa usmiala a vstala od stola.<\/p>\n\n\n\n Otvorila ve\u013ek\u00fa skri\u0148u za sebou a vytiahla \u010d\u00edru f\u013ea\u0161u s rovnako \u010d\u00edrou tekutinou. Ajri\u0161 tu\u0161il, \u017ee to nebude voda. Ka\u017ed\u00e9mu naliala na dno poh\u00e1rikov. Postavili sa a spolo\u010dne si \u0161trngli. Ajri\u0161 do seba hodil obsah, hrdlom a vn\u00fatornos\u0165ami sa mu rozliala p\u00e1\u013eava a hlasno vyd\u00fdchol.<\/p>\n\n\n\n P\u00edsala.<\/p>\n\n\n\n Sk\u00f4r ne\u017e stihol zakry\u0165 poh\u00e1r, mal znova naliate, ako aj ostatn\u00ed. \u201eDrugaya noga,\u201c zasmiali sa dom\u00e1ci a kopli do seba druh\u00e9 kolo.<\/p>\n\n\n\n K tretiemu na\u0161\u0165astie nedo\u0161lo. Zaz\u00e1tkovala f\u013ea\u0161u a vr\u00e1tila ju sp\u00e4\u0165 do skrine. Minim\u00e1lne Zia s Ign\u00e1com boli radi. Lek\u00e1r chytal farbu svojej milej. Jedine Jegor sa usmieval a spokojne odfukoval po v\u00fddatnom jedle.<\/p>\n\n\n\n Na noc ich chceli ulo\u017ei\u0165 do svojich postel\u00ed, ale tu u\u017e bol Ajri\u0161 neodbytn\u00fd. Nechcel sa hostite\u013eov dotkn\u00fa\u0165, ale povedal im, \u017ee to bude rad\u0161ej spa\u0165 vonku na ulici, akoby ich mal obra\u0165 o vlastn\u00fa poste\u013e. Zobrali ich teda na povalu, kde mali d\u00e1ke star\u00e9 matrace. Doniesli si karimatky a spacie vaky a boli v\u010fa\u010dn\u00ed aj za strechu nad hlavou.<\/p>\n\n\n\n *<\/p>\n\n\n\n R\u00e1no si Ajri\u0161 s Jegorom odchytili Yarika a prisadli si k nemu pri jeho str\u00e1\u017enej b\u00fade.<\/p>\n\n\n\n \u201eSp\u00fdtaj sa ho na zbrane,\u201c povedal Ajri\u0161, ale prestal d\u00fafa\u0165, \u017ee im nie\u010do zo\u017eenie. Dom\u00e1ci mohli vlastni\u0165 maxim\u00e1lne loveck\u00e9 pu\u0161ky.<\/p>\n\n\n\n Jegor sa sp\u00fdtal a Yarikovi sa zablyslo v o\u010diach. Odklepol popol z cigarety a pris\u013e\u00fabil im, \u017ee nie\u010do vybav\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Po\u010das d\u0148a sa pre\u0161li po okol\u00ed, pozreli si k\u00fasok z mesta a zastavili sa pri priehrade. Pri h\u013eadan\u00ed obchodov si prezreli aj miestnu panel\u00e1kov\u00fa \u0161tvr\u0165. Bola v zna\u010dne zanedbanom stave, ale podaktor\u00ed majitelia si u\u017e vymenili star\u00e9 okn\u00e1 za plastov\u00e9. O zatep\u013eovan\u00ed v\u0161ak nebolo nikde ani zn\u00e1mky. Stromov a l\u00fak bolo na okol\u00ed po\u017eehnane a ani jedno nejavilo zn\u00e1mky \u00fapravy. Ist\u00fdm sp\u00f4sobom to v\u0161ak vyzeralo pekne.<\/p>\n\n\n\n V miestnych obchodoch nak\u00fapili trv\u00e1cne potraviny. Hlavne m\u00faku, so\u013e a cukor, ale aj kopu sladkost\u00ed pre deti. Ign\u00e1c sa rozhodol prevetra\u0165 platobn\u00fa kartu, ktor\u00fa prekvapivo akceptovali, aj ke\u010f chv\u00ed\u013eu trvalo, k\u00fdm chytili sign\u00e1l. V miestnom elektre k\u00fapil nov\u00fd telev\u00edzor a zop\u00e1r spotrebi\u010dov pre gazdin\u00fa. Majite\u013eovi spravil obrovsk\u00fa rados\u0165, to\u013eko vec\u00ed za jeden de\u0148 e\u0161te nepredal.<\/p>\n\n\n\n Sp\u00e4\u0165 k Yarikovi odch\u00e1dzali nabalen\u00ed a dom\u00e1ci im veselo k\u00fdvali, ke\u010f sa vz\u010fa\u013eovali.<\/p>\n\n\n\n Galye sa ich n\u00e1kup nep\u00e1\u010dil. Protestovala, \u017ee to\u013eko nem\u00f4\u017eu prija\u0165, ale Jegor ju napokon prehovoril. Brali si predsa jej mu\u017ea na nieko\u013eko dn\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Deti sa radovali z nov\u00e9ho telev\u00edzora a pojedali sladkosti a Yarik im ozn\u00e1mil, \u017ee lo\u010f bude zajtra r\u00e1no na mieste. Musia ale skoro vyrazi\u0165. S\u00e1m si zbalil potrebn\u00e9 veci do ruksaku a i\u0161li skoro spa\u0165.<\/p>\n\n\n\n *<\/p>\n\n\n\n Vyrazili kr\u00e1tko po pol noci. Yarik sa vyst\u00edskal s man\u017eelkou a de\u0165mi, a nasadli do auta.<\/p>\n\n\n\n Jegor \u0161of\u00e9roval, Yarik navigoval. Ajri\u0161 sedel vzadu, Ign\u00e1c stla\u010den\u00fd v strede, ale nes\u0165a\u017eoval sa. Mal o d\u00f4vod viac lepi\u0165 sa na Ziu.<\/p>\n\n\n\n Pre\u0161li popod z\u00e1voru a zakr\u00e1tko sa ocitli v \u00faplnej tme, jedin\u00fdm zdrojom svetla bolo ich auto.<\/p>\n\n\n\n \u201eUspokoit’sya,\u201c opakoval z \u010dasu na \u010das Yarik. \u201eTy mozhesh‘ idti.\u201c<\/p>\n\n\n\n Jegor si dal poveda\u0165 a pridal.<\/p>\n\n\n\n Ajri\u0161 d\u00e1val pozor, \u010di neuvid\u00ed div\u00fa zver, ktor\u00e1 by im mohla skr\u00ed\u017ei\u0165 cestu. Zo dva razy aj skuto\u010dne prebehla, ale dostato\u010dne \u010faleko. A cel\u00fd \u010das myslel na zbrane, ktor\u00e9 si od Yarika p\u00fdtali. Ajri\u0161 d\u00fafal, \u017ee na ne nezabudol. Pred Ign\u00e1com sa p\u00fdta\u0165 nechcel.<\/p>\n\n\n\n K rieke dorazili za svitania a lo\u010f ich u\u017e \u010dakala. Bola to sk\u00f4r kompa ako lo\u010f, ale pre\u0161la zop\u00e1r \u00fapravami. Ako v\u00e4\u010d\u0161ina vec\u00ed, ktor\u00e9 za posledn\u00e9 dni v okol\u00ed videli, aj t\u00e1to u\u017e mala najlep\u0161ie roky za sebou. Ajri\u0161 nevedel, \u010doho bolo viac, hrdze \u010di star\u00e9ho n\u00e1teru.<\/p>\n\n\n\n Traja chlapi pripravovali rampu na spustenie, medzi zubami mali zastr\u010den\u00e9 cigarety a o \u010domsi sa bavili.<\/p>\n\n\n\n Jegor zastavil auto a Yarik vyst\u00fapil. Pre\u0161iel k chlapom, potriasol rukami a prehodil zop\u00e1r slov. Potom na nich m\u00e1vol.<\/p>\n\n\n\n Ajri\u0161 s ostatn\u00fdmi vyst\u00fapili a Jegor nalodil auto. Potom i\u0161li spolu s Yarikom za kapit\u00e1nom. Star\u0161\u00ed p\u00e1n ich prijal s \u00fasmevom na per\u00e1ch a pon\u00fakol vodkou. Zdvorilo prijali, pripili si a pre\u0161li priamo k veci.<\/p>\n\n\n\n Po desiatich min\u00fatach sa dohodli na obom stran\u00e1m prospe\u0161nej sume, prihodili k tomu oba gumen\u00e9 \u010dlny s p\u00e1dlami a dve balenia konzerv hov\u00e4dzieho m\u00e4sa vo vlastnej \u0161\u0165ave.<\/p>\n\n\n\n \u201eTy pa\u0148\u00e1l?\u201c sp\u00fdtal sa Yarik kapit\u00e1na. Ten cmukol perami a premeral si Ajri\u0161a s Jegorom. Napokon z\u013eahka prik\u00fdvol a odklonil veko drevenej debny ved\u013ea seba.<\/p>\n\n\n\n Jegor obdivne zahv\u00edzdal a vzal do ruky na vrchu polo\u017een\u00fa AK-74. Nebola nov\u00e1, ale dobre sa o \u0148u starali. Bola tam e\u0161te jedna a tri pi\u0161tole ruskej v\u00fdroby Makarov. Aj tie Jegor skontroloval a sp\u00fdtal sa na cenu.<\/p>\n\n\n\n Tentoraz u\u017e obdivne nezap\u00edskal a ani pri zjedn\u00e1van\u00ed sa kapit\u00e1n nevzdal tak \u013eahko. Napokon sa uskromnili s jednou AK-74, zobrali v\u0161etky pi\u0161tole a k tomu mun\u00edciu.<\/p>\n\n\n\n Pobrali sa na vzduch a otvorili kapit\u00e1nov\u00fdm mu\u017eom kufor, aby si mohli zobra\u0165 odmenu a Jegor schoval zbrane. Pri poh\u013eade na ne Ign\u00e1c zbledol, ale inak ni\u010d nepovedal. Zia len mykla plecami. Bola zvyknut\u00e1 na zbrane a strie\u013ea\u0165 tie\u017e vedela.<\/p>\n\n\n\n Ajri\u0161 d\u00fafal, \u017ee ich nebud\u00fa musie\u0165 pou\u017ei\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eObi\u0161li sme lacno,\u201c povedal Ajri\u0161 a opieral sa o z\u00e1bradlie. Chlad z r\u00e1na pretrv\u00e1val, teplota sa zv\u00fd\u0161ila maxim\u00e1lne o jeden \u010di dva stupne.<\/p>\n\n\n\n Jegorovi sa zvra\u0161tilo \u010delo. \u201eTis\u00edc eur, dva \u010dlny a \u010das\u0165 z\u00e1sob za prevoz a \u010fal\u0161\u00edch tritis\u00edc za zbrane?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eMohli sme tu necha\u0165 auto a v\u00e4\u010d\u0161inu v\u00fdbavy, \u00eds\u0165 neozbrojen\u00ed a sna\u017ei\u0165 sa prepl\u00e1va\u0165 na druh\u00fd breh. Ako dlho by n\u00e1m trvalo dosta\u0165 sa do cie\u013ea? T\u00fd\u017ede\u0148?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eMo\u017eno menej,\u201c odvetil Jegor. \u201eAle z tohto uh\u013ea sme obi\u0161li lacno. Za p\u00e1r min\u00fat sme na druhej strane a m\u00f4\u017eeme pokra\u010dova\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n Na opa\u010dnom brehu sa rozl\u00fa\u010dili s kapit\u00e1nom a vyp\u00fdtali si na neho \u010d\u00edslo na spiato\u010dn\u00fa cestu. Pris\u013e\u00fabil im z\u013eavu za opakovan\u00e9 vyu\u017eitie slu\u017eieb.<\/p>\n\n\n\n *<\/p>\n\n\n\n Yarik pokra\u010doval v navigovan\u00ed, Jegor \u0161of\u00e9roval. Lesn\u00e9 cesty sa k\u013eukatili, rozvetvovali, niektor\u00e9 boli \u0165a\u017eko schodn\u00e9, ale napokon za p\u00e4\u0165 hod\u00edn trm\u00e1cania sa za volantom a nieko\u013ek\u00fdm prest\u00e1vkam dorazili do mesta Vanavara, kde str\u00e1vili noc a dotankovali.<\/p>\n\n\n\n Miestny sa na nich pozerali ako na bl\u00e1znov, \u017ee sa chystaj\u00fa pokra\u010dova\u0165 \u010falej.<\/p>\n\n\n\n Op\u00e4\u0165 vyrazili kr\u00e1tko pred rozvidnen\u00edm. P\u00e1r kilometrov za mestom e\u0161te viedla cesta, ale nesk\u00f4r ich Yarik \u010doraz \u010dastej\u0161ie zviedol mimo nej.<\/p>\n\n\n\n Ign\u00e1cov Land Rover dost\u00e1val zabra\u0165. Neraz museli vyst\u00fapi\u0165, aby auto od\u013eah\u010dili a umo\u017enili Jegorovi prejs\u0165 \u0165a\u017e\u0161\u00edmi \u00fasekmi. Oblas\u0165 bola pln\u00e1 riek a men\u0161\u00edch potokov, ktor\u00e9 sa sna\u017eili bu\u010f ob\u00eds\u0165, alebo n\u00e1js\u0165 schodnej\u0161\u00ed \u00fasek.<\/p>\n\n\n\n Pod\u013ea Jegorovho GPS im zost\u00e1valo posledn\u00fdch sedem kilometrov, ale dolu cestou im st\u00e1l v ceste plot. U\u017e z dia\u013eky bolo vidie\u0165, \u017ee je nov\u00fd, zub \u010dasu sa do neho e\u0161te nestihol zahryzn\u00fa\u0165.<\/p>\n\n\n\n Ajri\u0161 stisol zozadu Jegorovi rameno a sykol. \u201eZastav.\u201c<\/p>\n\n\n\n Br\u00e1na bola str\u00e1\u017een\u00e1 kamerov\u00fdm syst\u00e9mom. Mo\u017eno ich u\u017e zahliadli, ale Ajri\u0161 d\u00fafal, \u017ee s\u00fa dostato\u010dne \u010faleko.<\/p>\n\n\n\n \u201eEto ne bylo zdes‘ ran’she,\u201c povedal Yarik kr\u00fatiac hlavou.<\/p>\n\n\n\n \u201eHovor\u00ed, \u017ee…\u201c za\u010dal Jegor, ale Ajri\u0161 mu sko\u010dil do re\u010di.<\/p>\n\n\n\n \u201ePochopil som, nebolo to tu.\u201c<\/p>\n\n\n\n Jegor prik\u00fdvol.<\/p>\n\n\n\n \u201eKedy tu bol naposledy?\u201c<\/p>\n\n\n\n Jegor sa sp\u00fdtal a \u010dakali na odpove\u010f. \u201e\u0160tyri mesiace dozadu.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo by sedelo,\u201c zamrmlal Ajri\u0161 a zo zadn\u00e9ho sedadla sa rozhliadol. Les bol pomerne bl\u00edzko cesty a k poslednej odbo\u010dke to mali \u010faleko. \u201eC\u00favni zop\u00e1r metrov.\u201c<\/p>\n\n\n\n Jegor posl\u00fachol a c\u00faval, a\u017e k\u00fdm nestratili br\u00e1nu z doh\u013eadu. Sto\u010dil volant do a vo\u0161iel autom do lesa. Sna\u017eil sa vyh\u00fdba\u0165 stromom, ale zop\u00e1r vetiev sa o nich o\u0161krelo a Ign\u00e1c si str\u010dil hlavu do dlan\u00ed.<\/p>\n\n\n\n \u201eOtec ma zabije,\u201c hlesol.<\/p>\n\n\n\n \u201eTo nie je tvoje auto?!\u201c zdvihol Jegor obo\u010die a pozrel sa do sp\u00e4tn\u00e9ho zrkadla.<\/p>\n\n\n\n \u201eJe,\u201c odvetil Ign\u00e1c, \u201eale platil ho otec.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNeboj,\u201c oblapil ho Ajri\u0161 okolo ramien. \u201eKe\u010f tu skon\u010d\u00edme, pozn\u00e1me dobr\u00e9ho mechanika, e\u0161te ti to auto aj vylep\u0161\u00ed.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u017de sa najprv bud\u00fa musie\u0165 vr\u00e1ti\u0165 magick\u00e9 \u010dastice, Ign\u00e1covi rad\u0161ej nepripomenul.<\/p>\n\n\n\n Jegor zastavil auto \u010do naj\u010falej od cesty, ako mohol a vypol motor. V aute zavl\u00e1dlo ticho. Iba z vonku k nim doliehali zvuky lesa. \u010eate\u013e sa zab\u00e1val vyklep\u00e1van\u00edm do stromu. Cez pootvoren\u00e9 okn\u00e1 dnu doliehal \u0161um vetra hraj\u00faci sa s listami a steblami tr\u00e1vy. A slne\u010dn\u00e9 l\u00fa\u010de spolo\u010dne s korunami stromov hrali na kapote tie\u0148ohru.<\/p>\n\n\n\n \u201ePo\u010dk\u00e1me, k\u00fdm sa zotmie,\u201c \u0161epol Ajri\u0161 a oto\u010dili sa k nemu v\u0161etky hlavy. \u201e\u010co je?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePre\u010do \u0161epk\u00e1\u0161?\u201c sp\u00fdtala sa Zia rovnako po\u0161epky.<\/p>\n\n\n\n \u201eYarik, po\u010dk\u00e1\u0161 tu na n\u00e1s,\u201c povedal Ajri\u0161 u\u017e norm\u00e1lnym hlasom a Jegor mu to prelo\u017eil.<\/p>\n\n\n\n Sprievodca pokr\u010dil ramenami a rozhliadol sa po aute. \u201eVazm\u00f3\u017eno \u0161to by ja ostalsja v ma\u0161\u00edne?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eDa,\u201c odvetil Ajri\u0161 a k\u00fatiky Yarikov\u00fdch \u00fast vystrelili dohora a v o\u010diach mu za\u017eiarilo.<\/p>\n\n\n\n \u201eSpasibo! Spasibo!\u201c uklonil sa zop\u00e1rkr\u00e1t \u010fakovne, zahm\u00fdril sa v ko\u017eenej seda\u010dke a pohladil palubn\u00fa dosku. \u201eKrasivaya mashina.\u201c<\/p>\n\n\n\n Ign\u00e1c sa pri to\u013ekom prejave n\u00e1klonnosti k jeho autu zamra\u010dil, ale Ajri\u0161 mu nazna\u010dil, aby zostal pokojn\u00fd. Veril Yarikovi. V tom starcovi nebolo ani k\u00faska zl\u00e9ho.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
\n\n\n\n