![\"8\"](\"https:\/\/i0.wp.com\/martinbenkovic.sk\/wp-content\/uploads\/2016\/07\/8.png?resize=188%2C300\")
<\/span><\/p>\nO p\u00e4tn\u00e1s\u0165 min\u00fat nesk\u00f4r a\u00a0po necelom kilometri mi napadlo, \u010di niekde v\u00a0m\u00e1rnici neboli aj moje osobn\u00e9 veci. Mohli mi pom\u00f4c\u0165 zisti\u0165, kto vlastne som, nemalo u\u017e v\u0161ak zmysel sa tam vraca\u0165. Str\u00e1\u017enik by si ma pri dennom svetle mohol lep\u0161ie prezrie\u0165 a\u00a0bol by probl\u00e9m. Ak u\u017e medzit\u00fdm za\u010dala pracova\u0165 aj rann\u00e1 \u0161ichta v\u00a0m\u00e1rnici, bol tam u\u017e ur\u010dite ruch. Nie. Tadia\u013e cesta neviedla.<\/p>\n
Ale kadia\u013e potom?<\/p>\n
Nemal som kam \u00eds\u0165. Je naozaj \u0165a\u017ek\u00e9 vybra\u0165 si smer, ke\u010f neviete, kto ste a\u00a0ani odkia\u013e ste, a\u00a0u\u017e v\u00f4bec neviete, kde ste, ke\u010f nepozn\u00e1te svoju minulos\u0165 a\u00a0bud\u00facnos\u0165 si pr\u00e1ve vytv\u00e1rate. Najrozumnej\u0161ie sa mi zdalo \u00eds\u0165 rovno. Po chodn\u00edku, popri ceste. St\u00e1le rovno, a\u017e k\u00fdm na nie\u010do nepr\u00eddem alebo sa mi nie\u010do neprihod\u00ed. Nemal som \u010do strati\u0165. Doslovne.<\/p>\n
Nevn\u00edmal som svoje okolie. S\u00a0kapuc\u0148ou stiahnutou a\u017e k o\u010diam a\u00a0so sklonenou hlavou som kr\u00e1\u010dal a\u00a0pozeral sa na miestami rozbit\u00fd chodn\u00edk, ale ani ten som v skuto\u010dnosti nevn\u00edmal. Pok\u00fa\u0161al som sa rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165. Znova si na nie\u010do spomen\u00fa\u0165, ale nepri\u0161iel som na ni\u010d. Len na to, \u017ee mi je v\u00a0tomto oble\u010den\u00ed poriadna zima a\u00a0mus\u00edm vyzera\u0165 ako exot. T\u00fdch zop\u00e1r \u013eud\u00ed, ktor\u00ed okolo m\u0148a pre\u0161li, bolo naobliekan\u00fdch v\u00a0hu\u0148at\u00fdch zimn\u00fdch bund\u00e1ch s\u00a0ka\u017ed\u00fdm k\u00faskom tela d\u00f4kladne chr\u00e1nen\u00fdm. V\u00e4\u010d\u0161ine bolo vidie\u0165 len o\u010di. Ke\u010f som vy\u0161iel z\u00a0budovy, myslel som si, \u017ee to je len chladn\u00e9 r\u00e1no, ale pod\u013ea hol\u00fdch, dobiela sfarben\u00fdch stromov v okol\u00ed a\u00a0\u0161edej oblohy to sk\u00f4r vyzeralo na poriadne tuh\u00fa zimu. K\u00a0tomu v\u0161etk\u00e9mu sa prid\u00e1val ka\u017ed\u00fdm krokom rast\u00faci hlad a\u00a0peniaze som nemal.<\/p>\n
Pre\u0161iel som u\u017e minim\u00e1lne okolo jednej ve\u010dierky a\u00a0dvoch supermarketov. Do ka\u017ed\u00e9ho som aspo\u0148 na chv\u00ed\u013eu vo\u0161iel, aby som sa na p\u00e1r min\u00fat zahrial a\u00a0ke\u010f po mne za\u010dal person\u00e1l nepr\u00edjemne zazera\u0165, dobrovo\u013ene som odi\u0161iel. Na kradnutie som nemal n\u00e1ladu. Pol\u00edcia by ma s\u00edce mo\u017eno vedela identifikova\u0165 a\u00a0posun\u00fa\u0165 ma tak \u010falej v\u00a0h\u013eadan\u00ed straten\u00fdch spomienok, ale ako by som im vysvetlil dieru po gu\u013eke v\u00a0strede \u010dela? Asi \u0165a\u017eko. Nehovoriac o\u00a0tom, \u017ee ma u\u017e celkom pravdepodobne maj\u00fa v\u00a0syst\u00e9me zaevidovan\u00e9ho ako m\u0155tveho, a\u00a0to by bolo tie\u017e z\u00e1bavn\u00e9 vysvet\u013eova\u0165. Nie. Pol\u00edcia bola to posledn\u00e9 miesto, kam by som sa mal vyda\u0165. Nevravel mi to len m\u00f4j mozog, ale aj in\u0161tinkt, ktor\u00fd kri\u010dal v\u0161etk\u00fdmi mo\u017en\u00fdmi varovn\u00fdmi sign\u00e1lmi. Drkotaj\u00fac zubami som stiahol hlavu medzi ramen\u00e1, akoby mi to malo pom\u00f4c\u0165 zahna\u0165 zimu a\u00a0hlad, a\u00a0pokra\u010doval som v\u00a0ceste do nezn\u00e1ma.<\/p>\n
Musel som by\u0165 naroden\u00fd pod \u0161\u0165astnou hviezdou. Neviem s\u00edce, \u010di v\u00a0tomto alebo predo\u0161lom \u017eivote, ale ani ma to v\u00a0danom okamihu nezauj\u00edmalo. Pri moderne vyzeraj\u00facom kostole na druhej strane ulice st\u00e1l toti\u017e dlh\u00fd rad \u013eud\u00ed a \u010dakali pri stane, z\u00a0ktor\u00e9ho sa dymilo a\u00a0oz\u00fdvala sa hudba. Bolo to e\u0161te hodn\u00fd kus cesty, ale a\u017e sem som c\u00edtil v\u00f4\u0148u kapustnice \u0161\u00edriacu sa po okol\u00ed a dr\u00e1\u017ediacu zmysly. Moje \u010duchov\u00e9 senzory pracovali na pln\u00e9 obr\u00e1tky a\u00a0pos\u00favali sign\u00e1l \u010falej do tela, ktor\u00e9 sa prebralo a\u00a0\u0165ahalo ma kr\u00ed\u017eom cez tr\u00e1vnat\u00fa plochu. Bu\u010f sa bl\u00ed\u017eili Vianoce, alebo na to mali suroviny. Ve\u013emi ma to nezauj\u00edmalo, sk\u00f4r som v\u0161ak d\u00fafal v\u00a0to prv\u00e9, lebo vtedy b\u00fdvaj\u00fa \u013eudia mil\u0161\u00ed a\u00a0\u00fastretovej\u0161\u00ed, aspo\u0148 tak som si matne spom\u00ednal. Len \u0161koda, \u017ee som si nespomenul na to, s\u00a0k\u00fdm som Vianoce zvykol tr\u00e1vi\u0165.<\/p>\n
Bez obzerania som prebehol cez dvojpr\u00fadov\u00fa cestu, vyhol sa dvom tr\u00fabiacim a\u00a0nebrzdiacim aut\u00e1m, jedn\u00e9mu nad\u00e1vaj\u00facemu cyklistovi, a\u00a0po zamrznutej tr\u00e1ve som sa vybral \u00a0najkrat\u0161ou cestou ku kostolu. \u017de to je naozaj kostol, sa dalo poveda\u0165 len pod\u013ea kr\u00ed\u017ea nach\u00e1dzaj\u00faceho sa na najvy\u0161\u0161ej \u010dasti strechy. Nie pod\u013ea ve\u017ee, ke\u010f\u017ee \u017eiadnu ve\u017eu nemal. Mala to by\u0165 asi modern\u00e1 architekt\u00fara, a\u00a0tak spredu vyzeral sk\u00f4r ako slne\u010dn\u00e9 hodiny.<\/p>\n
Ke\u010f som pri\u0161iel bli\u017e\u0161ie, dok\u00e1zal som rozozna\u0165 hudbu a\u00a0od\u013eahlo mi. Viano\u010dn\u00e9 koledy hraj\u00face zvn\u00fatra stanu p\u00f4sobili ako balzam na du\u0161u. Nie ich mel\u00f3diou \u010di textami, ale t\u00fdm, \u010do znamenali. Zaradil som sa za posledn\u00e9ho \u010dloveka v\u00a0rade a\u00a0spokojne sa nad\u00fdchol v\u00a0o\u010dak\u00e1van\u00ed e\u0161te v\u00fdraznej\u0161\u00edch v\u00f4n\u00ed vych\u00e1dzaj\u00facich zo stanu.<\/p>\n
Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed som to o\u013eutoval. To, \u010do som poc\u00edtil, v\u00f4bec nebola kapustnica \u010di in\u00e9 jedlo, ale pach \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa dni, t\u00fd\u017edne, \u010di niektor\u00ed dokonca aj mesiace neum\u00fdvali. V\u00e4\u010d\u0161ina pravdepodobne ani nemala kde. Za\u010dal som sa c\u00edti\u0165 nesvoj. V\u00f4bec som sem nezapadal. V\u00a0rade pred sebou som videl len zop\u00e1r pomerne slu\u0161ne oble\u010den\u00fdch \u013eud\u00ed v\u00a0na prv\u00fd poh\u013ead \u010distom, ale zato o\u0161arpanom a\u00a0starom odeve, ktor\u00fd niekto bu\u010f vyhodil, alebo daroval charite. Ja som tu st\u00e1l v\u00a0takmer novom a\u00a0\u010distom oble\u010den\u00ed. Tv\u00e1re, ktor\u00e9 sa ob\u010das oto\u010dili moj\u00edm smerom, boli strhan\u00e9, unaven\u00e9 a otupen\u00e9 \u017eivotom na ulici a\u00a0pod hol\u00fdm nebom. Ch\u00fdbala im iskra, ak\u00fa maj\u00fa \u013eudia, ktor\u00ed \u017eij\u00fa vlastn\u00fdm a\u00a0hlavne pohodln\u00fdm \u017eivotom, a\u00a0vracaj\u00fa sa ka\u017ed\u00fd ve\u010der do svojich domovov k\u00a0rodin\u00e1m. T\u00edto domovy nemali a\u00a0rodiny u\u017e tie\u017e nie. Ak aj \u00e1no, tak sa ich str\u00e1nili. Z\u00a0ich poh\u013eadov som v\u0161ak nec\u00edtil hnev \u010di po\u010dudovanie, \u017ee tu stoj\u00edm s\u00a0nimi. Nes\u00fadili ma pod\u013ea v\u00fdzoru, za \u010do som im bol ve\u013emi v\u010fa\u010dn\u00fd. Neviem, ako \u010faleko by som sa v\u00a0tejto zime a\u00a0hlavne o\u00a0hlade dostal.<\/p>\n
<\/p>\n
St\u00e1l som v\u00a0rade a\u00a0d\u00fafal, \u017ee mi neodmietnu da\u0165 jedlo. \u017de si nebud\u00fa myslie\u0165, \u017ee sa chcem pri\u017eivova\u0165 na ne\u0161\u0165ast\u00ed in\u00fdch, a ke\u010f som sa kone\u010dne dostal na rad a\u00a0spod kapucne som sa pozrel na postar\u0161ieho k\u0148aza rozd\u00e1vaj\u00faceho pokrm, nec\u00edtil som sa najpr\u00edjemnej\u0161ie. Chv\u00ed\u013eu si ma prezeral, akoby rozm\u00fd\u0161\u013eal, \u010di ma m\u00e1 vyhodi\u0165. Sna\u017eil sa mi pozrie\u0165 do tv\u00e1re, ale to som u\u017e sklopil zrak a\u00a0aj hlavu. U\u017e som to chcel vzda\u0165, oto\u010di\u0165 sa a zabali\u0165 to, ke\u010f mi\u00a0napokon nalo\u017eil pln\u00fa misku kapustnice a podal \u0161tyri krajce chleba. Nalo\u017eil som si to v\u0161etko na t\u00e1cku a\u00a0odkr\u00e1\u010dal do vzdialen\u00e9ho rohu k\u00a0ohrieva\u010du a\u00a0polopr\u00e1zdnemu stolu. Neobzrel som sa, ale cel\u00fd \u010das som c\u00edtil k\u0148azov poh\u013ead na svojom chrbte. Sp\u00f4sob, ak\u00fdm si ma prezeral, sa mi nep\u00e1\u010dil. Pozeral sa na m\u0148a dlh\u0161ie ne\u017e na ostatn\u00fdch, ale nevy\u010d\u00edtal som mu to, rozhodne som sem nezapadal, no potreboval som do seba da\u0165 aspo\u0148 nejak\u00fa potravu, pri\u010dom som netu\u0161il, kedy a\u00a0\u010di v\u00f4bec budem ma\u0165 aj nejak\u00fa druh\u00fa. O\u00a0vidine tepla ani nehovoriac.<\/p>\n
Nemal som v\u00a0pl\u00e1ne tu zosta\u0165 cel\u00fd de\u0148 i ke\u010f to bola pr\u00edjemn\u00e1 predstava \u2013 sedie\u0165 v\u00a0teple s\u00a0jedlom na stole \u2013, ale aj napriek tomu som jedol \u010do najpomal\u0161ie, ako sa len dalo a\u00a0vychutn\u00e1val si ka\u017ed\u00fd jeden hlt. Kapustnica bola v\u00fdborn\u00e1. S\u00a0ve\u013ek\u00fdmi k\u00faskami brav\u010dov\u00e9ho m\u00e4sa a\u00a0na\u0161iel som tam aj zop\u00e1r kr\u00fa\u017ekov klob\u00e1sky. Ke\u010f som dojedol a\u00a0vypil zvy\u0161ok \u0161\u0165avy z\u00a0misky, e\u0161te som ju vytrel chlebom, \u010do mi zostal, a\u00a0so zatvoren\u00fdmi o\u010dami som si spokojne vyd\u00fdchol.<\/p>\n
U\u017e som sa chystal, \u017ee od\u00eddem, ke\u010f si na lavicu oproti mne sadol k\u0148az, ktor\u00fd naberal stravu, a\u00a0cez st\u00f4l mi podal pre\u0161\u00edvan\u00fa bundu. Videla u\u017e s\u00edce lep\u0161ie \u010dasy a\u00a0mo\u017eno bola z\u00a0nejak\u00fdch ve\u013emi star\u00fdch vojensk\u00fdch z\u00e1sob, ale bez okolkov som ju v\u010fa\u010dne prijal.<\/p>\n
\u201eJe trochu<\/em> zima na tak\u00e9 oble\u010denie,\u201c povedal mi s\u00a0\u00fasmevom.<\/p>\n \u201eNi\u010d in\u00e9 som nena\u0161iel,\u201c odpovedal som \u00faprimne, \u010d\u00edm som ho asi trochu vyviedol z\u00a0miery, lebo sa mu obo\u010die spojilo a\u00a0zvl\u00e1\u0161tne sa na m\u0148a zad\u00edval.<\/p>\n \u201eNevidel som v\u00e1s u\u017e niekde?\u201c op\u00fdtal sa ma po chv\u00ed\u013eke a\u00a0ja som prestal d\u00fdcha\u0165 a\u00a0za\u010dal rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165, \u010di by som mohol ma\u0165 a\u017e to\u013eko \u0161\u0165astia, \u017ee by ma hne\u010f niekto spoznal a\u00a0vedel mi pom\u00f4c\u0165.<\/p>\n \u201eNeviem, videli?\u201c odvetil som sa a\u00a0nadvihol trochu hlavu, aby sa mi dok\u00e1zal pozrie\u0165 do tv\u00e1re. Pravdepodobne som to prehnal, lebo pri poh\u013eade do nej, alebo lep\u0161ie povedan\u00e9 na dieru v\u00a0\u010dele, sa na m\u0148a zhrozene pozrel, zreni\u010dky sa mu roz\u0161\u00edrili, pre\u017eehnal sa a\u00a0n\u00e1hliv\u00fdm krokom odi\u0161iel pre\u010d. Zastavil sa a\u017e pri pulte s\u00a0kapustnicou, kde zo stol\u00edka zodvihol mobil a\u00a0niekomu za\u010dal vola\u0165, pri\u010dom sa neust\u00e1le pozeral smerom k\u00a0m\u00f4jmu stolu.<\/p>\n V\u00a0tom momente som pochopil, \u017ee moje \u0161\u0165astie skon\u010dilo.<\/p>\n Vybehol som zo stanu uh\u00fdbaj\u00fac \u0161uchtaj\u00facim sa bezdomovcom a\u00a0porozhliadol som sa po okol\u00ed. Nemal som ani potuchy, ktor\u00fdm smerom bude najlep\u0161ie sa vyda\u0165, a\u00a0tak som sa\u00a0rozbehol medzi v\u00fd\u0161kov\u00e9 panel\u00e1ky. Spomalil som a\u017e niekde medzi domami, no \u010falej som pokra\u010doval r\u00fdchlou ch\u00f4dzou so sklonenou hlavou a\u00a0d\u00e1val si pozor, aby mi okoloid\u00faci nevideli do tv\u00e1re. Vyh\u00fdbal som sa hlavne pr\u00edpadn\u00fdm kamer\u00e1m. Zatia\u013e som ich s\u00edce videl len zop\u00e1r, len\u017ee to neznamenalo, \u017ee nemohli sta\u010di\u0165 na to, aby ma vystopovali.<\/p>\n Neubehlo ani p\u00e4\u0165 min\u00fat a\u00a0u\u017e som po\u010dul v\u00a0dia\u013eke hu\u010da\u0165 prv\u00e9 policajn\u00e9 sir\u00e9ny. Doriti! U\u017e mi nebola zima, aj hladn\u00fd som prestal by\u0165, av\u0161ak s\u00a0rados\u0165ou by som to v\u0161etko vymenil, len aby som pr\u00e1ve teraz nemusel uteka\u0165 pred policajtmi. Pridal som e\u0161te viac do kroku, sna\u017eil sa vyzera\u0165 \u010do najnen\u00e1padnej\u0161ie a\u00a0vyberal som si sk\u00f4r chodn\u00edky pod domami, ako tie v\u00a0bl\u00edzkosti cesty. V\u00f4bec ma nezauj\u00edmalo, v\u00a0akom meste som \u010di kam smerujem. Aj tak mi n\u00e1zvy ul\u00edc ni\u010d nehovorili \u2013 \u0160ev\u010denkova, H\u00e1lova.<\/em> Mohol som ich vidie\u0165 prv\u00fdkr\u00e1t \u010di tis\u00edci, v\u00f4bec mi nepom\u00e1hali. Za\u0161iel som za posledn\u00fd panel\u00e1k, ktor\u00fd sa t\u00fd\u010dil napravo odo m\u0148a, a\u00a0zastavil sa pri tr\u00e1vnatej ploche. Po p\u00e1r metroch sa zva\u017eovala k\u00a0akejsi malej rieke k\u013eukatiacej sa do dia\u013eky. Na \u0161\u00edrku mala mo\u017eno \u0161tyri metre, \u010di\u017ee to bol sk\u00f4r vodn\u00fd kan\u00e1l. Dobrou spr\u00e1vou bolo, \u017ee okrem nieko\u013ek\u00fdch psi\u010dk\u00e1rov ven\u010diacich svojich vern\u00fdch spolo\u010dn\u00edkov okolo nik in\u00fd nebol. Zbehol som po tr\u00e1ve dolu svahom a\u00a0kr\u00e1\u010dal nen\u00e1padne popri rie\u010dke s\u00a0pocitom, \u017ee som mimo doh\u013eadu zvedav\u00fdch o\u010d\u00ed. Okrem toho to bol znova smer do\u013eava. U\u017e mi to s\u00a0n\u00edm dnes vy\u0161lo, tak pre\u010do kazi\u0165 trad\u00edciu.<\/p>\n D\u00f4vod na seba nenechal dlho \u010daka\u0165.<\/p>\n \u201ePol\u00edcia! Ani hn\u00fa\u0165! Ruky za hlavu!\u201c<\/p>\n Nereagoval som a\u00a0tv\u00e1ril sa, \u017ee ten rozkaz nie je smerovan\u00fd mne. Zastavil ma a\u017e n\u00e1sledn\u00fd v\u00fdstrel do vzduchu a\u00a0opakovan\u00e1 v\u00fdzva. Mysleli to v\u00e1\u017ene. Pomaly som dv\u00edhal ruky za hlavu a\u00a0sna\u017eil sa neh\u00fdba\u0165, aby to nebrali ako d\u00f4vod zastrie\u013ea\u0165 si. Nevedel som, ko\u013ek\u00ed s\u00fa, no minim\u00e1lne jeden sa ku mne bl\u00ed\u017eil opatrn\u00fdmi krokmi a\u00a0vy\u0165ahoval put\u00e1, druh\u00fd na m\u0148a ur\u010dite mieril.<\/p>\n \u201eRozkro\u010dte nohy a\u00a0ruky dajte za chrb\u00e1t dla\u0148ami ku mne!\u201c rozk\u00e1zal mi str\u00e1\u017enik mierne roztrasen\u00fdm hlasom. \u201ePomaly!\u201c<\/p>\n Posl\u00fachol som. V\u00a0okamihu, ke\u010f sa chladn\u00fd kov policajn\u00fdch p\u00fat dotkol mojej poko\u017eky, nemyslel som na ni\u010d in\u00e9, len nech u\u017e je kone\u010dne koniec a\u00a0dostanem sa do tepla. Pol\u00edcii som sa chcel vyhn\u00fa\u0165, no len som si nahov\u00e1ral, \u017ee je nie\u010do tak\u00e9 mo\u017en\u00e9. Sk\u00f4r \u010di nesk\u00f4r by ma chytili, tak na\u010do od\u010fa\u013eova\u0165 nevyhnutn\u00e9.<\/p>\n Zacvaknutie p\u00fat. Ni\u010d viac nebolo treba, svet okolo m\u0148a sa akoby spomalil.<\/p>\n V\u00a0tom istom okamihu som prudko trhol pa\u017eami a\u00a0prekvapil policajta, ktor\u00e9mu o\u010dividne ani nenapadlo, \u017ee by som sa mohol br\u00e1ni\u0165. \u00daprimne, ani mne to nenapadlo, ale jednoducho sa to stalo. Policajt stratil rovnov\u00e1hu a\u00a0nesta\u010dil zareagova\u0165, ke\u010f som si ho pritiahol k\u00a0sebe a\u00a0hlavi\u010dkou<\/em> mu zlomil nos. Keby zachoval duchapr\u00edtomnos\u0165, mohol put\u00e1 pusti\u0165 a\u00a0cel\u00e9 by mi to nevy\u0161lo. Zatackal sa, urobil dva mal\u00e1tne kroky sp\u00e4\u0165 a\u00a0oboma rukami si chytil nos. Okolo hlavy mi preletela gu\u013eka. Prisko\u010dil som k\u00a0omr\u00e1\u010den\u00e9mu, st\u00e1le sa za nos dr\u017eiacemu str\u00e1\u017enikovi, chytil ho za pa\u017eu, vyto\u010dil mu ju za chrbtom a\u00a0oto\u010dil ho \u010delom k\u00a0jeho partnerovi. Vo\u013enou rukou som mu z\u00a0puzdra vybral slu\u017eobn\u00fa zbra\u0148 a\u00a0bez varovania trikr\u00e1t vyp\u00e1lil.<\/p>\n \u201ePolo\u017e to a\u00a0po\u010f pomaly sem!\u201c zakri\u010dal som a\u00a0mieril na druh\u00e9ho policajta zbra\u0148ou jeho kolegu, ale nezdalo sa, \u017ee by ma chcel posl\u00fachnu\u0165. Namiesto toho na n\u00e1s neust\u00e1le mieril a\u00a0rozpr\u00e1val nie\u010do do vysiela\u010dky.<\/p>\n \u201eNebudem to opakova\u0165!\u201c skr\u00edkol som a\u00a0nad\u013eudsk\u00e1 sila hlasu prekvapila aj m\u0148a sam\u00e9ho.<\/p>\n Str\u00e1\u017eca z\u00e1kona svojvo\u013ene o\u00a0krok ust\u00fapil. Ruka sa mu triasla. Videl som mu na tv\u00e1ri, \u017ee zv\u00e1dza vn\u00fatorn\u00fd boj. Rozm\u00fd\u0161\u013eal nad t\u00fdm, \u010do sa pr\u00e1ve stalo, a\u00a0h\u013eadal spr\u00e1vne rie\u0161enie situ\u00e1cie. Mo\u017eno sa aj sna\u017eil rozpam\u00e4ta\u0165, \u010do im hovorili na akad\u00e9mii, ale na to som nemal \u010das. V\u00a0dia\u013eke sa oz\u00fdvali sir\u00e9ny a\u00a0bl\u00ed\u017eili sa.<\/p>\n \u201ePrep\u00e1\u010d,\u201c povedal som \u00faprimne a\u00a0dvakr\u00e1t vystrelil sk\u00f4r, ne\u017e stihol zareagova\u0165. Jednu strelu som mieril do nohy, druh\u00fa do pravej ruky.<\/p>\n Zreni\u010dky sa mu roz\u0161\u00edrili od strachu, ke\u010f pochopil, \u017ee gu\u013ek\u00e1m sa u\u017e vyhn\u00fa\u0165 nestihol.<\/p>\n \u201ePrep\u00e1\u010d,\u201c za\u0161epkal som znova, ale to mohol po\u010du\u0165 u\u017e len str\u00e1\u017enik, ktor\u00e9ho som dr\u017eal ako \u0161t\u00edt.<\/p>\n Podkopol som mu kolen\u00e1, prilo\u017eil mu jeho vlastn\u00fa pi\u0161to\u013e k\u00a0hlave a\u00a0zav\u00e1hal som. Ruka sa mi chvela. Nie tak, aby som netrafil, na to som bol pr\u00edli\u0161 bl\u00edzko, ale chvela sa.<\/p>\n \u201ePros\u00edm, nie,\u201c zaf\u0148ukal a\u00a0pozeral sa pritom do zeme. \u201ePros\u00edm, nie.\u201c<\/p>\n Pripadalo mi to ako dlh\u00e9 min\u00faty. Len som tak st\u00e1l a\u00a0pozeral sa na mlad\u00e9ho policajta, ktor\u00fd zrazu v\u00f4bec nevyzeral ako policajt. Mal rozstrapaten\u00e9 hust\u00e9 \u010dierne vlasy, \u0161pinav\u00e9 a\u00a0otrhan\u00e9 mask\u00e1\u010de, ruky sp\u00fatan\u00e9 za chrbtom plastov\u00fdmi putami a\u00a0kn\u00edsal sa dopredu a\u00a0dozadu za rytmick\u00e9ho odriekavania modlitby v\u00a0jazyku, ktor\u00e9mu som nerozumel. Ke\u010f st\u00edchol a\u00a0upokojil svoje pohyby, vystrelil som.<\/p>\n \u201ePros\u00edm!\u201c nariekal op\u00e4tovne a\u00a0jeho slov\u00e1 ma vr\u00e1tili sp\u00e4\u0165 do reality.<\/p>\n Vo\u013enou rukou som si pre\u0161iel po tv\u00e1ri a\u00a0obzrel sa v\u00f4kol seba. A\u017e na p\u00e1r odv\u00e1\u017elivcov, \u010do sa pri\u0161li pozrie\u0165 na moje zat\u00fdkanie a\u00a0teraz si to z\u00a0bezpe\u010dnej vzdialenosti nat\u00e1\u010dali na mobil, som \u010fal\u0161\u00edch policajtov nevidel, ale sir\u00e9ny som po\u010dul.<\/p>\n Opatrne som odtiahol hlave\u0148 od str\u00e1\u017enikovej hlavy, zaistil pi\u0161to\u013e a\u00a0udrel ho do z\u00e1tylku.<\/p>\n Pozrel som sa na toho druh\u00e9ho. St\u00e1le le\u017eal tam, kde padol, a\u00a0dr\u017eal si ranu na ruke. Popritom mal hlavu zdvihnut\u00fa a\u00a0so strachom v\u00a0o\u010diach ma pozoroval.<\/p>\n \u201ePrep\u00e1\u010d,\u201c povedal som znova a tentoraz trochu hlasnej\u0161ie, aby ma po\u010dul. Zohol som sa k\u00a0str\u00e1\u017enikovi le\u017eiacemu pri mojich noh\u00e1ch, zobral mu vysiela\u010dku a\u00a0rozbehol sa.<\/p>\n Teraz u\u017e existoval iba jeden smer, ktor\u00fdm som mohol \u00eds\u0165 \u2013 st\u00e1le dopredu, nech ma tam \u010dakalo \u010doko\u013evek. Za mnou nebolo ni\u010d, len minulos\u0165.<\/p>\n Sir\u00e9n prib\u00fadalo.<\/p>\n Miestami sa zdali ve\u013emi bl\u00edzko, ale nikoho som nevidel. I\u0161iel som pomal\u00fdm krokom a\u00a0cez cestu som prebehol pr\u00e1ve v\u00a0okamihu, ke\u010f poved\u013ea m\u0148a v\u00a0r\u00fdchlosti a\u00a0bez h\u00faka\u010diek pre\u0161lo policajn\u00e9 auto. D\u00fafal som, \u017ee mi nemal\u00e1 skupinka na prechode poskytla posta\u010duj\u00face krytie. Zamieril som medzi domy, kde sa aut\u00e1 nepohybovali. Pre\u0161iel som popri panel\u00e1ku, na ktorom bola cedu\u013eka s\u00a0n\u00e1pisom Vlasteneck\u00e9 n\u00e1mestie, a\u00a0ocitol som sa pri \u0161kolskom dvore. Vysiela\u010dka v\u00a0mojej ruke chrlila do ticha v\u00f4kol jedno hl\u00e1senie za druh\u00fdm, m\u00f4j opis aj posledn\u00fd smer, ktor\u00fdm ma videli \u00eds\u0165. Ni\u010d viac nevedeli, tak\u017ee hliadka ma nezbadala. Rozm\u00fd\u0161\u013eal som, \u010di zo seba nezhod\u00edm aspo\u0148 bundu, \u010do som dostal od k\u0148aza, ale ihne\u010f som to zavrhol. Mohol pokojne nahl\u00e1si\u0165 aj moje oble\u010denie pod bundou, a\u00a0potom by som zbyto\u010dne mrzol.<\/p>\n Rovno za nosom, hovoril som si a\u00a0ni\u010d in\u00e9 mi ani nezost\u00e1valo. Pri\u0161iel som a\u017e k\u00a0hlavnej ceste, prebehol pomedzi aut\u00e1 na druh\u00fa stranu a\u00a0vz\u010fa\u013euj\u00fac sa od hu\u010diacich sir\u00e9n som sa znova ponoril do panel\u00e1kov\u00e9ho bludiska.<\/p>\n Za\u010d\u00ednal som ma\u0165 pocit, \u017ee sa mi podarilo utiec\u0165, ke\u010f len p\u00e1r metrov predo mnou pre\u0161lo \u010fal\u0161ie policajn\u00e9 auto, bez zapnut\u00fdch sir\u00e9n. Ni\u010d to nemuselo znamena\u0165, ani vysiela\u010dka u\u017e dlho nehl\u00e1sila moju polohu, lep\u0161ie povedan\u00e9 \u2013 bola \u00faplne ticho. Kurvafix! Museli zmeni\u0165 kan\u00e1l, ke\u010f si uvedomili, \u017ee im jedna ch\u00fdba! Sna\u017eil som sa tv\u00e1ri\u0165 nen\u00e1padne a\u00a0prela\u010foval pri tom kan\u00e1ly.<\/p>\n \u201e… \u0161ed\u00e1 pre\u0161\u00edvan\u00e1 bunda, asi 180 cm, \u0161t\u00edhla postava a\u00a0kr\u00e1tke tmav\u00e9 vlasy. Rozumiem. M\u00e1me ho. Smeruje po Muchovom na \u010cerny\u0161evsk\u00e9ho.\u201c<\/em><\/p>\n \u201eRozumieme. V\u0161etky jednotky, uzatvorte oblas\u0165. Subjekt je ozbrojen\u00fd a extr\u00e9mne nebezpe\u010dn\u00fd. Pou\u017eite v\u0161etky mo\u017en\u00e9 donucovacie prostriedky. Nevieme, ako sa dostal na slobodu, ale druh\u00fdkr\u00e1t sa mu to nepodar\u00ed.\u201c<\/em><\/p>\n Druh\u00fdkr\u00e1t? Nerozumel som, o\u00a0\u010dom hovor\u00ed. Na ak\u00fa slobodu? Z\u00a0m\u00e1rnice? Bol som tak ponoren\u00fd do svojich my\u0161lienok, \u017ee som \u00faplne zabudol, \u017ee vedia, kde som. N\u00e1zvy ul\u00edc mi s\u00edce ni\u010d nehovorili, ale nepochyboval som, \u017ee pr\u00e1ve po nich som sa pohyboval. Okrem sir\u00e9n som po\u010dul prinajmen\u0161om jeden vrtu\u013en\u00edk, ktor\u00fd sa ku mne bl\u00ed\u017eil odkia\u013esi zo severu.<\/p>\n \u010eal\u0161ie dve policajn\u00e9 aut\u00e1, ktor\u00e9 som zbadal, pri\u0161li bez sir\u00e9n. Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed zabrzdili a\u00a0odrezali mi cestu.<\/p>\n Z\u00a0\u00e1ut okam\u017eite povyskakovali policajti \u00datvaru osobitn\u00e9ho ur\u010denia s\u00a0namieren\u00fdmi samopalmi. Kri\u010dali na m\u0148a, ale nevn\u00edmal som ich. Okam\u017eite som sa rozbehol a\u00a0vybral sa tentoraz doprava.<\/p>\n Hne\u010f na to sa spustila stre\u013eba. V\u00e4\u010d\u0161ina \u0161la mimo, ale zop\u00e1r projektilov sa nebezpe\u010dne pribl\u00ed\u017eilo a\u00a0prederavilo moju nov\u00fa bundu, bol som si v\u0161ak ist\u00fd, \u017ee \u017eiaden z\u00e1sah som nedostal. Bu\u010f to boli tak\u00ed zl\u00ed strelci, alebo to boli varovn\u00e9 v\u00fdstrely. Perif\u00e9rnym viden\u00edm som zbadal pohyb z\u00a0\u013eavej strany, ale bolo u\u017e neskoro.<\/p>\n Prich\u00e1dzaj\u00faca elektri\u010dka ma nabrala a\u00a0odhodila.<\/p>\n Nieko\u013eko metrov som letel vzduchom a\u00a0\u010fal\u0161\u00edch p\u00e1r metrov som sa e\u0161te kot\u00fa\u013eal po zemi, k\u00fdm som sa kone\u010dne zastavil a\u00a0so stonan\u00edm sa oto\u010dil \u010delom k hlavniam samopalov vzoru 58.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n (Ne)Prebuden\u00ed – 3. Kapitola<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"