Dlho som rozm\u00fd\u0161\u013eal, \u010di sem d\u00e1m t\u00fato mal\u00fa uk\u00e1\u017eku, ktor\u00fa som nap\u00edsal pred nieko\u013ek\u00fdmi rokmi ako poctu a spomienku na kamar\u00e1ta. Je z prvej knihy, ktor\u00fa som nap\u00edsal, mnohokr\u00e1t prep\u00edsal a e\u0161te h\u00e1dam prep\u00ed\u0161em. Nepre\u0161iel \u017eiadnou profi \u00fapravou.<\/p>\n\n\n\n
Andrej hodil korene na hromadu a\u00a0opr\u00e1\u0161il si ruky. Z\u00e1soby im u\u017e doch\u00e1dzali, ale mali pred sebou posledn\u00fa noc. Transport\u00e9r mal pre nich pr\u00eds\u0165 a\u017e r\u00e1no a\u00a0odvies\u0165 ich sp\u00e4\u0165 na ran\u010d. Aspo\u0148 tak im to Majster vysvetlil.<\/p>\n\n\n\n
Mohli si teda dopria\u0165 poriadnu oslavu pri t\u00e1bor\u00e1ku.<\/p>\n\n\n\n
R\u00e1d by si i\u0161iel e\u0161te s Dodom zalovi\u0165. Celkom sa mu to zap\u00e1\u010dilo. Zakr\u00e1da\u0165 sa nocou, striehnu\u0165 na no\u010dn\u00e9 tvory a poklada\u0165 pasce. To, \u010do za pomoci Arivarov nalovili, sa pr\u00e1ve pomaly pieklo pod pieskom. Na ochranu pred hmyzom pou\u017eili listy no\u010dn\u00fdch rastl\u00edn z ne\u010falekej l\u00faky. E\u0161te teraz tomu nemohol veri\u0165, \u017ee p\u00fa\u0161tna plan\u00e9ta ako t\u00e1to mala l\u00faky. Len v noci po z\u00e1pade slnka, ale aj tak to bol pri mesa\u010dnej noci n\u00e1dhern\u00fd poh\u013ead, na ktor\u00fd len tak nezabudne.<\/p>\n\n\n\n
Rozlo\u017eil korene okolo ohniska a pozrel sa za kamo\u0161mi. Pr\u00e1ve teraz mu ani nevadilo, \u017ee ich uniesli. Star\u00ed kamar\u00e1ti sa rozbehli \u017ei\u0165 svoj vlastn\u00fd \u017eivot a stret\u00e1vali sa u\u017e len zriedkavo. Spoznal aj kopu nov\u00fdch \u013eud\u00ed, ale kamar\u00e1tov z detstva len tak ni\u010d nenahrad\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
Neby\u0165 v\u00fdcviku a ar\u00e9n, bolo by to skoro ako za star\u00fdch \u010dias, ke\u010f s Dodom, Tom\u00e1\u0161om, Martinom a chalanmi vymetali bary.<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u010co je Kuco. \u010co sa \u0161ker\u00ed\u0161,\u201c podpichol ho Tom\u00e1\u0161. Spolu s D\u00e1vidom vyr\u00e1bali pokerov\u00e9 karty z odpadkov. Farby z\u00edskali od dom\u00e1cich. Pou\u017e\u00edvali ich na v\u00fdrobu tetovan\u00ed, ktor\u00fdmi mali pokryt\u00e9 tel\u00e1 pod oble\u010den\u00edm.<\/p>\n\n\n\n
\u201eLen som prem\u00fd\u0161\u013eal, \u017ee sme takto spolu u\u017e dlho neboli.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201ePravda, u\u017e len \u010ce\u010de n\u00e1m tu ch\u00fdba,\u201c zasmial sa Martin.<\/p>\n\n\n\n
\u201eA Mi\u0161o,\u201c dodal Tom\u00e1\u0161 a zv\u00e1\u017enel.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNakoniec je dobr\u00e9, \u017ee s nami ne\u0161li na pivo,\u201c hlesol Kuco a zovrel p\u00e4s\u0165. \u201eBolo by to pre nich \u0165a\u017ek\u00e9, bez man\u017eeliek a det\u00ed.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Dodo sa zvalil ved\u013ea neho a polo\u017eil mu ruku na rameno. \u201eVr\u00e1time sa. To bud\u00fa e\u0161te len historky na rozpr\u00e1vanie.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eVer\u00ed\u0161 Adamovi, \u017ee sa vr\u00e1time?\u201c zavrtel hlavou. \u201eJe to naivn\u00e9. Kto n\u00e1s odvezie domov? Pochybujem, \u017ee maj\u00fa chartrov\u00e9 lety Karden-Zem.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eNa nie\u010do sa treba upiera\u0165,\u201c mykol Dodo plecami. \u201eNie Adam n\u00e1s dostane domov, ale my, spolo\u010dne, v\u0161etci. Jeden \u010dlovek je ni\u010d.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eAle ke\u010f nie\u010do ned\u00e1 on, tak kto in\u00fd?\u201c pridal sa Martin. \u201eKa\u017ed\u00e9ho z n\u00e1s u\u017e neraz porazil a hravo.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eLuke?\u201c nahodil Andrej. \u201eS\u00fa kamo\u0161i a je rovnako dobr\u00fd, ak nie lep\u0161\u00ed.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eA je s\u00a0n\u00edm v\u00e4\u010d\u0161ia z\u00e1bava,\u201c poznamenal D\u00e1vid a\u00a0v\u0161etci sa zasmiali.<\/p>\n\n\n\n
<\/p>\n\n\n\n
<\/p>\n\n\n\n
Kuco podrazil kyborga ranou do kolien a\u00a0Martin s\u00a0Dodom ho pa\u017ebami zasypali ranami a pa\u017ebami mu rozml\u00e1tili hlavu, ale \u010fal\u0161\u00ed dvaja sa bl\u00ed\u017eili.<\/p>\n\n\n\n
D\u00fdchal zhlboka, svet sa v\u00f4kol neho spomalil. Zah\u013eadel sa na Tom\u00e1\u0161a a\u00a0D\u00e1vida, le\u017eali nehybne v piesku, ale d\u00fdchali. Pozrel na Martina, \u010dasto spolu vymetali bary a chodili na z\u00e1\u0165ahy na diskot\u00e9ky. S Dodom pre\u017eil e\u0161te viac, spomenul si na Milana a\u00a0v\u00a0tom okamihu sa\u00a0rozhodol.<\/p>\n\n\n\n
Tento a ani svet doma, nebol stvoren\u00fd pre neho.<\/p>\n\n\n\n
\u201eJeba\u0165 to,\u201c hlesol a siahol na gran\u00e1t, ktor\u00fd si nech\u00e1val na posledn\u00fa chv\u00ed\u013eu a t\u00e1 pr\u00e1ve nastala. Odistil ho, usmial sa na chalanov popod ve\u013ek\u00fd nos, ako to len on dok\u00e1zal, a d\u00fafal, \u017ee ak pre\u017eij\u00fa, odpustia mu.<\/p>\n\n\n\n
\u201eKuco, nie!\u201c vykr\u00edkol Jozef, ale u\u017e bolo neskoro.<\/p>\n\n\n\n
Andrej vbehol medzi kyborgov, vyhol sa seku a\u00a0jedn\u00e9mu z\u00a0nich sko\u010dil na chrb\u00e1t. \u201eBenco, pam\u00e4t\u00e1\u0161 na Makarsk\u00fa?!\u201c vykr\u00edkol a\u00a0vtedy gran\u00e1t vybuchol. Z\u00a0kyborga zostali len nohy, druh\u00e9mu expl\u00f3zia odtrhla hlavu. Urobil e\u0161te zop\u00e1r krokov, padol do kolien a\u00a0potom na zem.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"