Opäť som sa pozeral, ako predo mnou ležia. Tentoraz so stabilnými životnými funkciami. Žili, a to bolo dôležité. Ruky sa mi potili od nervozity a ustavične som si ich šúchal o nohavice. Dostával som malé záchvaty úzkosti, miestami sa mi ťažko dýchalo a nepomáhali ani doktori a technici pobehujúci naokolo. „Teraz to už vyjde,“ snažil sa ma Ezrah rozveseliť, ale … Čítať ďalej (Ne)Prebudení – 43. Kapitola